Pivničná kobka v bytovom dome ako "iný priestor" v zmysle § 101 Tr. por.

Publikované: 12. 08. 2018, čítané: 7119 krát
JUDr. Peter Šamko
sudca Krajského súdu v Bratislave
 

 

Práv­ne ve­ty:

I. Je pot­reb­né roz­li­šo­vať me­dzi prís­lu­šen­stvom by­tu, kto­ré je s by­tom spo­je­né vlas­tným uzav­re­tím (má spo­loč­ný vchod) a prís­lu­šen­stvom by­tu, kto­ré je mi­mo by­tu, mi­mo je­ho uzav­re­tia (napr. piv­ni­ca, sklad mi­mo by­tu a po­dob­ne). Prís­lu­šen­stvom by­tu sú pod­ľa § 121 ods. 2 OZ ved­ľaj­šie mies­tnos­ti a pries­to­ry ur­če­né na to, aby sa s by­tom uží­va­li. Ved­ľaj­šie mies­tnos­ti sú neo­byt­né mies­tnos­ti v by­te. Keď­že sú pod spo­loč­ným uzav­re­tím, sú sú­čas­ťou by­tu. Ved­ľaj­šie pries­to­ry sú aj neo­byt­né mies­tnos­ti, kto­ré sú mi­mo by­tu. Na zá­kla­de uve­de­né­ho byt, kto­rý je zlo­že­ný z via­ce­rých mies­tnos­tí za­hŕňa ako sú­časť aj tie mies­tnos­ti, kto­ré sú neo­byt­né (napr. kú­peľ­ňu, WC, ko­mo­ru a ga­ráž, po­kiaľ je s by­tom sta­veb­ne a fun­kčne spo­je­ná). Tie­to ved­ľaj­šie mies­tnos­ti ako prís­lu­šen­stvo by­tu pod spo­loč­ným uzav­re­tím sú je­ho sú­čas­ťou a ne­mož­no ich vy­užiť inak ako pre ten­to byt, ku kto­ré­mu pod­ľa do­ku­men­tá­cie a prís­luš­ných roz­hod­nu­tí pa­tria.


II. Z hľa­dis­ka tres­tnop­ro­ces­ných us­ta­no­ve­ní je roz­ho­du­jú­ce, že piv­nič­né pries­to­ry, resp. piv­nič­né kob­ky v by­to­vom do­me sú neo­byt­ným prís­lu­šen­stvom by­tu mi­mo je­ho uzav­re­tia, kto­ré ne­ma­jú cha­rak­ter by­to­vé­ho pries­to­ru, ale jed­ná sa o „iné pries­to­ry“ v zmys­le § 101 Tr. por. a ich pre­hliad­ku je mož­né vy­ko­nať v príp­rav­nom ko­na­ní na zá­kla­de prí­ka­zu pro­ku­rá­to­ra, resp. po­li­caj­ta so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 101 ods. 1 Tr. por.

 Naj­vyš­ší súd SR sp. zn.  4 Tdo 33/2016 zo dňa 25.07.2017


UZ­NE­SE­NIE

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 25. jú­la 2017 v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Pav­la Far­ka­ša a sud­cov JUDr. Mar­ti­na Pio­var­tsy­ho a JUDr. Šte­fa­na Ha­ra­bi­na v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­vi­ne­né­mu R. T . pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. o do­vo­la­ní ob­vi­ne­né­ho pro­ti roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve z 18. de­cem­bra 2012, sp. zn. 3 Tdo/155/2012 tak­to

roz­ho­dol:

Pod­ľa § 382 písm. c) Tr. por. do­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho R. T. sa o d m i e t a .

Od­ôvod­ne­nie

Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok zo 6. sep­tem­bra 2012, sp. zn. 2 T 105/2012 bol ob­vi­ne­ný R. T. uz­na­ný vin­ným zo spá­chania obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť tak, že

od pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa za­čiat­kom ro­ka 2011 až do 29.07.2011 spo­loč­ne s už od­sú­de­ným M. Č. a už od­sú­de­ným H. Č. za­bez­pe­čo­va­li dis­tri­bú­ciu psy­chot­rop­nej lát­ky - me­tam­fe­ta­mí­nu /per­vi­tín/ kon­zu­men­tom tej­to lát­ky tým spô­so­bom, že ob­ža­lo­va­ný R. T. si od pres­ne neus­tá­le­ných osôb za­do­va­žo­val psy­chot­rop­né lát­ky - me­tam­fe­ta­mín /per­vi­tín/, z kto­rých časť pre­cho­vá­val v piv­ni­ci pa­tria­cej k by­tu na K. uli­ci čís­lo X. v S., kto­rú uží­val a kto­rej ma­ji­te­ľom je je­ho mat­ka, tie­to psy­chot­rop­né lát­ky ďa­lej od­ov­zdá­val a pre­dá­val za vop­red do­hod­nu­tú ce­nu za úče­lom ich ďal­šej dis­tri­bú­cie M. Č. a H. Č., „H.“, kto­rí tie­to psy­chot­rop­né lát­ky ne­zá­vis­le od se­ba us­klad­ňo­va­li v by­toch a v piv­ni­ciach, kto­ré uží­va­li, kde

ich dáv­ko­va­li na men­šie množ­stvá a ďa­lej pre­dá­va­li ko­neč­ným kon­zu­men­tom a nás­led­ne vop­red do­hod­nu­tú su­mu zís­ka­nú pre­da­jom drog od­ov­zdá­va­li R. T., pri­čom dňa 29.07.2011 pri pre­hliad­ke iných pries­to­rov bo­la v piv­ni­ci č. X. pa­tria­cej k by­tu č. X. na K. uli­ci č. X. v S., kto­rú uží­val R. T., za­is­te­ná za­ta­ve­ná plas­to­vá in­jek­čná. strie­kač­ka a ob­je­me 20 ml o hmot­nos­ti 12.527 mg a s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 78,7 % hmot­nos­tné­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, kto­rý ob­sa­ho­val 9,859 mg ab­so­lút­ne­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, kto­ré množ­stvo pod­ľa vy­jad­re­nia KEÚ PZ zod­po­ve­dá 246 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy, čo pred­sta­vo­va­lo v da­nom ča­se na re­le­van­tnom dro­go­vom tr­hu hod­no­tu 1.722,- Eur, M. Č. pred za­ča­tím do­mo­vej pre­hliad­ky v by­te na N.. M. č. X. v S., kto­ré­ho je uží­va­te­ľom, po vý­zve dob­ro­voľ­ne vy­dal päť ku­sov za­ta­ve­ných plas­to­vých in­jek­čných strie­ka­čiek o ob­je­me 20 ml s cel­ko­vým ob­sa­hom 49.715 mg me­tam­fe­ta­mí­nu s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 78,1 % hmot­nos­tné­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, kto­rý ob­sa­ho­val 38.827 mg ab­so­lút­ne­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, kto­ré pred­sta­vu­je pod­ľa vy­jad­re­nia KEÚ PZ 971 ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vých dá­vok dro­gy, v da­nom ča­se na re­le­van­tnom dro­go­vom tr­hu v hod­no­te 6.797,- Eur, a nás­led­ne pri do­mo­vej pre­hliad­ke v S. na N.. M. č. X., kto­ré­ho uží­va­te­ľom je M. Č., bo­li za­is­te­né je­den kus skle­ne­ný po­há­rik ob­sa­hu­jú­ci 6644 mg me­tam­fe­ta­mí­nu s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 77,6 % hmot­nos­tné­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, kto­rý ob­sa­ho­val 5.156 mg ab­so­lút­ne­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, kto­ré pred­sta­vu­je pod­ľa vy­jad­re­nia KEÚ PZ 129 ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vých dá­vok dro­gy, v da­nom ča­se na re­le­van­tnom dro­go­vom tr­hu v hod­no­te 903,- Eur, v by­te č. X. na K. uli­ci č. X. v S., kto­ré­ho uží­va­te­ľom je H. Č. bo­li za­is­te­né je­den kus alo­ba­lo­vá strie­kač­ka s ob­sa­hom me­tam­fe­ta­mí­nu o hmot­nos­ti 228 mg o prie­mer­nej kon­cen­trá­cií 77,8 % hmot­nos­tné­ho, čo ob­sa­ho­va­lo 177 mg ab­so­lút­ne­ho me­ta­me­fa­ta­mí­nu, kto­ré pred­sta­vu­je pod­ľa vy­jad­re­nia KEÚ PZ 4 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vé dáv­ky dro­gy, v da­nom ča­se na re­le­van­tnom dro­go­vom tr­hu v hod­no­te 28,- Eur, pri­čom me­tam­fe­ta­mín je v zmys­le zá­ko­na NR SR č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov za­ra­de­ný do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok.

Ok­res­ný súd za ten­to zlo­čin ulo­žil ob­vi­ne­né­mu pod­ľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s pou­ži­tím § 36 písm. j) Tr. zák., pod­ľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest od­ňa­tia slo­bo­dy na de­sať ro­kov. Pod­ľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ob­vi­ne­né­ho na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy súd za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

Pod­ľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol ob­vi­ne­né­mu ulo­že­ný ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní jed­né­ho ro­ka a pod­ľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. aj trest pre­pad­nu­tia ve­ci, a to fi­nan­čnej ho­to­vos­ti 1.910,- Eur, kto­rej vlas­tní­kom sa stal štát.

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal ob­vi­ne­ný od­vo­la­nie, o kto­rom roz­ho­dol Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve uz­ne­se­ním z 18. de­cem­bra 2012, sp. zn. 3 To/155/2012 tak, že pod­ľa § 319 Tr. por. od­vo­la­nie za­mie­tol.

Pro­ti roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve po­dal ob­vi­ne­ný dňa 12. feb­ruára 2016 pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu do­vo­la­nie.

Z ob­sa­hu od­ôvod­ne­nia do­vo­la­nia vy­plý­va, že ob­vi­ne­ný up­lat­nil do­vo­la­cie dô­vo­dy pod­ľa § 371 ods. l písm. g/ a písm. i/ Tr. por. te­da, že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na dô­ka­zoch, kto­ré ne­bo­li sú­dom vy­ko­na­né zá­kon­ným spô­so­bom, ako aj, že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia.

V od­ôvod­ne­ní do­vo­la­nia pre­zen­to­val ná­zor, že v pred­chá­dza­jú­com ko­na­ní bo­la dňa 29. jú­la 2011 ne­zá­kon­ne vy­ko­na­ná pre­hliad­ka pries­to­rov piv­ni­ce pa­tria­cej k by­tu č. X. na 2. pos­cho­dí by­to­vé­ho do­mu na K. uli­ci X. v S.. Pri tej­to pre­hliad­ke bo­la za­is­te­ná za­ta­ve­ná in­jek­čná strie­kač­ka s me­tam­fe­ta­mí­nom. Ne­zá­kon­nosť tej­to pre­hliad­ky pod­ľa je­ho ná­zo­ru spo­čí­va v tom, že pre­hliad­ka ne­by­to­vých pries­to­rov a po­zem­kov vrá­ta­ne piv­nič­ných pries­to­rov bo­la vy­ko­na­ná na zá­kla­de prí­ka­zu pro­ku­rá­to­ra v zmys­le § 101 ods. 1 Tr. por. a nie na zá­kla­de prí­ka­zu na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky „prís­luš­né­ho sú­du“, na­koľ­ko piv­ni­ca ale­bo piv­nič­ná kob­ka je v da­nom prí­pa­de sú­čas­ťou prís­lu­šen­stva by­tu. Ne­jed­ná sa o sa­mos­tat­ný ne­by­to­vý pries­tor ur­če­ný na iné úče­ly ako na bý­va­nie, a te­da aj na ten­to pries­tor sa vzťa­hu­je ochra­na oby­dlia.

Do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. op­rel ob­vi­ne­ný o tvr­de­nie, že bo­la pou­ži­tá nes­práv­na práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku vy­plý­va­jú­ca z pou­ži­tia nes­práv­nej me­to­di­ky vý­poč­tu hod­no­ty za­is­te­ných omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. V tej­to sú­vis­los­ti pou­ká­zal na roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 27. no­vem­bra 2012, sp. zn. 4 Tdo 32/2012. Pod­ľa správ­nej me­to­di­ky ma­la byť vy­čís­le­ná niž­šia hod­no­ta dro­gy, v dôs­led­ku čo­ho by pri­chá­dza­la do úva­hy mier­nej­šia práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s niž­šou sadz­bou tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Na­mie­tal zá­ve­ry zna­lec­ké­ho po­sud­ku RNDr. Vie­ry Kad­le­co­vej, kto­rá pou­ži­la nes­práv­nu me­to­di­ku vý­poč­tu ce­ny za­is­te­nej dro­gy, pod­ľa kto­rej hod­no­ta jed­né­ho gra­mu me­tam­fe­ta­mí­nu prek­ro­či­la hod­no­tu na dro­go­vom tr­hu v da­nom ča­se.

V zá­ve­reč­nej ro­vi­ne ar­gu­men­tá­cie do­vo­la­teľ na­mie­tal ne­vy­ko­na­nie dô­ka­zu pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa, a to vý­slu­chu prís­luš­ní­kov po­lí­cie a osôb, kto­ré vy­ko­ná­va­li pre­hliad­ku piv­ni­ce, kde bo­la náj­de­ná za­ta­ve­ná in­jek­čná strie­kač­ka, kto­rá prav­de­po­dob­ne pat­ri­la M. Č..

S pou­ka­zom na uve­de­né dô­vo­dy ob­vi­ne­ný navr­hol, aby Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­slo­vil po­ru­še­nie zá­ko­na a na­pad­nu­té uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve z 18. de­cem­bra 2012, sp. zn. 3To/155/2012, roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok zo 6. sep­tem­bra 2012, sp. zn. 2T/105/2012 ako aj všet­ky ďal­šie roz­hod­nu­tia na zru­še­né roz­hod­nu­tia ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu ku kto­rej doš­lo zru­še­ním stra­ti­li pod­klad zru­šil a nás­led­ne, aby ok­res­né­mu sú­du pri­ká­zal aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol. Sú­čas­ne po­žia­dal, aby do­vo­la­cí súd pod­ľa § 380 ods. 2 Tr. por. roz­ho­dol o je­ho nev­za­tí do vý­ko­nu väz­by a aby mu vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pre­ru­šil do roz­hod­nu­tia o do­vo­la­ní (§ 380 ods. 4 Tr. por.).

K do­vo­la­niu ob­vi­ne­né­ho po­dal pí­som­né vy­jad­re­nie pro­ku­rá­tor Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va, v kto­rom uvie­dol, že vo ve­ci ko­na­jú­ce sú­dy pos­tu­po­va­li správ­ne a v sú­la­de so zá­ko­nom a od­su­dzu­jú­ce roz­hod­nu­tia ok­res­né­ho a kraj­ské­ho sú­du, po­va­žu­je za dô­vod­né, zoh­ľad­ňu­jú­ce vý­sled­ky vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia. V od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku po­tom kraj­ský súd sa pod­rob­ne za­obe­ral ok­rem iné­ho aj tý­mi sku­toč­nos­ťa­mi, kto­ré ob­vi­ne­ný na­mie­tal v do­vo­la­ní.

Z uve­de­ných dô­vo­dov, pod­ľa ná­zo­ru pro­ku­rá­to­ra, do­vo­la­cie dô­vo­dy da­né nie sú, a pre­to navr­hol, aby Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky do­vo­la­nie ob­vi­ne­né­ho R. T. od­mie­tol.

Naj­vyš­ší súd ako súd do­vo­la­cí (§ 377 Tr. por.) pre­dov­šet­kým skú­mal či má po­da­né do­vo­la­nie všet­ky ob­sa­ho­vé a for­mál­ne ná­le­ži­tos­ti, či je prí­pus­tné a či bo­lo po­da­né op­ráv­ne­nou oso­bou a pri­tom dos­pel k nas­le­du­jú­cim zá­ve­rom:

Pod­ľa § 368 ods. 1 Tr. por. do­vo­la­ním mož­no na­pad­núť len roz­hod­nu­tie sú­du, kto­rým bo­la vec prá­vop­lat­ne skon­če­ná. V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de je na­pad­nu­tým roz­hod­nu­tím roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve ako od­vo­la­cie­ho sú­du. Pro­ti ta­ké­mu­to dru­hu roz­hod­nu­tia je do­vo­la­nie prí­pus­tné. Do­vo­la­nie, kto­ré po­dal ob­vi­ne­ný pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu, bo­lo po­da­né v zá­kon­nej troj­roč­nej le­ho­te, te­da včas a oso­bou op­ráv­ne­nou pod­ľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K po­da­niu do­vo­la­nia doš­lo na Ok­res­nom sú­de Pe­zi­nok, t. j. v mies­te pod­ľa § 370 Tr. por. V do­vo­la­ní mu­sí byť ďa­lej uve­de­né, z akých dô­vo­dov je roz­hod­nu­tie na­pá­da­né, tak aby bo­lo zrej­mé, v kto­rej čas­ti sa roz­hod­nu­tie na­pá­da a aké chy­by sa vy­tý­ka­jú roz­hod­nu­tiu ale­bo ko­na­niu, kto­ré roz­hod­nu­tiu pred­chá­dza­lo.

Ob­vi­ne­ný R. T. vo svo­jom do­vo­la­ní me­no­vi­te up­lat­nil do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. pre­to­že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na dô­ka­zoch, kto­ré ne­bo­li sú­dom vy­ko­na­né zá­kon­ným spô­so­bom a pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., te­da, že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd do­vo­la­cí po pres­kú­ma­ní pred­lo­že­né­ho spi­su zis­til nas­le­dov­né sku­toč­nos­ti:

Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­teľ­ky po­li­caj­né­ho zbo­ru z 18. ap­rí­la 2011, ČVS: PPZ-120/BOK- BA-2011 v pred­met­nej ve­ci bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie pod­ľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nás­led­ne uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­teľ­ky z 30. jú­la 2011, ČVS: PPZ-120/BOK-BA-2011 pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie R. T., M. Č. a H. Č. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­la­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok prí­ka­zom z 26. jú­la 2011, sp. zn. OS PK-V-14/2011 pod­ľa § 100 ods. 1 Tr. por. na­ria­dil vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky u A. T., rod. M. v by­te č. X., na 2. pos­cho­dí by­to­vé­ho do­mu na K. uli­ci č. X. v S., sú­pis­né

čís­lo X., par­cel­né čís­lo X., X., v ka­tas­trál­nom úze­mí S. za­pí­sa­né­ho na LV č. X., vlas­tní­kom kto­ré­ho je A. T., rod. M., nar. X..

Dňa 26. jú­la 2011 pod č. I PO-V-54/2011 vy­da­la pro­ku­rá­tor­ka Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok pod­ľa § 101 ods. 1 Tr. por. prí­kaz na pre­hliad­ku ne­by­to­vých pries­to­rov a po­zem­kov spo­loč­ných čas­tí a spo­loč­ných za­ria­de­ní by­to­vé­ho do­mu v by­to­vom do­me v S. na K. uli­ci č. X., vrá­ta­ne piv­nič­ných pries­to­rov, piv­nič­ných ko­biek a iných od­kla­da­cích pries­to­rov.

V nad­väz­nos­ti na to dňa 29. jú­la 2011 o 17.40 hod. bo­la vy­ko­na­ná do­mo­vá pre­hliad­ka a pre­hliad­ka iných pries­to­rov a po­zem­kov, kon­krét­ne v piv­ni­ci č. 8 pa­tria­cej k by­tu č. X. v S. na K. č. X. (č. l. 445 - 465 2. zväz­ku vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su).

Pod­ľa § 99 ods. 1 Tr. por. do­mo­vú pre­hliad­ku mož­no vy­ko­nať, ak je dô­vod­né po­doz­re­nie, že v by­te ale­bo v inom pries­to­re slú­žia­com na bý­va­nie ale­bo v pries­to­roch k nim pa­tria­cich (oby­dlie) je vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie, ale­bo že sa tam skrý­va oso­ba po­doz­ri­vá z tres­tné­ho či­nu, ale­bo je pot­reb­né vy­ko­nať za­is­te­nie hnu­teľ­ných ve­cí na us­po­ko­je­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy.

Pod­ľa § 100 ods.1 Tr. por. na­ria­diť do­mo­vú pre­hliad­ku je op­ráv­ne­ný pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní na návrh pro­ku­rá­to­ra sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie. V neod­klad­ných prí­pa­doch tak mô­že na­mies­to prís­luš­né­ho pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie uro­biť pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, v kto­ré­ho ob­vo­de sa má pre­hliad­ka vy­ko­nať. Prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný. V prí­ka­ze sa uve­die opis ve­ci ale­bo opis oso­by, kto­rá sa má za­is­tiť pri do­mo­vej pre­hliad­ke, ak je zná­ma. Do­ru­čí sa vlas­tní­ko­vi ale­bo uží­va­te­ľo­vi oby­dlia pri pre­hliad­ke, a ak to nie je mož­né, naj­nes­kôr do 24 ho­dín po od­pad­nu­tí pre­káž­ky, kto­rá brá­ni­la do­ru­če­niu.

Pod­ľa § 100 ods. 2 Tr. por. do­mo­vú pre­hliad­ku bez meš­ka­nia vy­ko­ná or­gán, kto­rý ju na­ria­dil, ale­bo na je­ho prí­kaz po­li­cajt.

Pod­ľa § 101 ods. 1 Tr. por. pre­hliad­ku iných pries­to­rov ale­bo pre­hliad­ku po­zem­ku je op­ráv­ne­ný na­ria­diť pred­se­da se­ná­tu, pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo s je­ho súh­la­som po­li­cajt. Prí­kaz mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný. Do­ru­čí sa vlas­tní­ko­vi ale­bo uží­va­te­ľo­vi pries­to­rov ale­bo po­zem­ku, ale­bo je­ho za­mes­tnan­co­vi pri pre­hliad­ke, a ak to nie je mož­né, naj­nes­kôr do 24 ho­dín po od­pad­nu­tí pre­káž­ky, kto­ré brá­nia do­ru­če­niu.

V po­su­dzo­va­nej ve­ci bol dňa 26. jú­la 2011 vy­da­ný prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku v by­te č. X. na 2. pos­cho­dí by­to­vé­ho do­mu na K. uli­ci č. X. v S. sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok a v ten is­tý deň bol vy­da­ný aj prí­kaz na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov spo­loč­ných čas­tí a za­ria­de­ní by­to­vé­ho do­mu, vrá­ta­ne piv­nič­ných pries­to­rov, piv­nič­ných ko­biek a iných od­kla­da­cích pries­to­rov pro­ku­rá­tor­kou Ok­res­nej pro­ku­ra­tu­ry Pe­zi­nok. V tých­to prí­ka­zoch bol dos­ta­toč­ne vy­me­dze­ný účel, že v pries­to­roch by­tu, resp. v piv­nič­ných pries­to­roch by­to­vé­ho do­mu by mal ob­vi­ne­ný pre­cho­vá­vať omam­né ale­bo psy­chot­rop­né lát­ky. Z vý­ro­ku prí­ka­zov sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, resp. pro­ku­rá­tor­ky sú dos­ta­toč­ne zrej­mé aj všet­ky ďal­šie re­le­van­tné sku­toč­nos­ti tý­ka­jú­ce sa toh­to vy­šet­ro­va­cie­ho úko­nu.

Prí­ka­zy na do­mo­vú pre­hliad­ku v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de ob­sa­hu­jú všet­ky zá­kon­né ná­le­ži­tos­ti, je z nich zrej­mý účel úko­nov, v akých pries­to­roch bu­dú vy­ko­na­né a kto pre­hliad­ku vy­ko­ná. Nás­led­ne po je­ho vy­da­ní 29. jú­la 2011 bo­li prí­ka­zy do­ru­če­né vlas­tníč­ke by­tu - mat­ke ob­vi­ne­né­ho A. T. a ob­vi­ne­né­mu.

Do­vo­la­cia ná­miet­ka ob­vi­ne­né­ho za­lo­že­ná na tvr­de­ní, že pre­hliad­ka piv­nič­ných pries­to­rov resp. piv­nič­ných ko­biek v da­nom by­to­vom do­me bo­la vy­ko­na­ná ne­zá­kon­ným spô­so­bom, pre­to­že ta­ký­to úkon mo­hol byť vy­ko­na­ný len na zá­kla­de prí­ka­zu na do­mo­vú pre­hliad­ku sud­cu pod­ľa § 100 Tr. por. a nie pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 101 Tr. por., pre­to­že piv­nič­ná kob­ka je prís­lu­šen­stvom by­tu a nie ne­by­to­vým pries­to­rom, po­ží­va­jú­cim ochra­nu oby­dlia, nie je ak­cep­to­va­tel­ná.

Je pot­reb­né roz­li­šo­vať me­dzi prís­lu­šen­stvom by­tu, kto­ré je s by­tom spo­je­né vlas­tným uzav­re­tím (má spo­loč­ný vchod) a prís­lu­šen­stvom by­tu, kto­ré je mi­mo by­tu, mi­mo je­ho uzav­re­tia (napr. piv­ni­ca, sklad mi­mo by­tu a po­dob­ne). Prís­lu­šen­stvom by­tu sú pod­ľa § 121 ods. 2 OZ ved­ľaj­šie mies­tnos­ti a pries­to­ry ur­če­né na to, aby sa s by­tom uží­va­li. Ved­ľaj­šie mies­tnos­ti sú neo­byt­né mies­tnos­ti v by­te. Keď­že sú pod spo­loč­ným uzav­re­tím, sú sú­čas­ťou by­tu. Ved­ľaj­šie pries­to­ry sú neo­byt­né mies­tnos­ti, kto­ré sú mi­mo by­tu. Na zá­kla­de uve­de­né­ho byt, kto­rý je zlo­že­ný z via­ce­rých mies­tnos­tí za­hŕňa ako sú­časť aj tie mies­tnos­ti, kto­ré sú neo­byt­né (napr. kú­peľ­ňu, WC, ko­mo­ru a ga­ráž, po­kiaľ je s by­tom sta­veb­ne a fun­kčne spo­je­ná). Tie­to ved­ľaj­šie mies­tnos­ti ako prís­lu­šen­stvo by­tu pod spo­loč­ným uzav­re­tím sú je­ho sú­čas­ťou a ne­mož­no ich vy­užiť inak ako pre ten­to byt, ku kto­ré­mu pod­ľa do­ku­men­tá­cie a prís­luš­ných roz­hod­nu­tí pa­tria.

Z hľa­dis­ka tres­tnop­ro­ces­ných us­ta­no­ve­ní je roz­ho­du­jú­ce, že piv­nič­né pries­to­ry, resp. piv­nič­né kob­ky v by­to­vom do­me sú neo­byt­ným prís­lu­šen­stvom by­tu mi­mo je­ho uzav­re­tia, kto­ré ne­ma­jú cha­rak­ter by­to­vé­ho pries­to­ru, ale jed­ná sa o „iné pries­to­ry“ v zmys­le § 101 Tr. por. a ich pre­hliad­ku je mož­né vy­ko­nať v príp­rav­nom ko­na­ní na zá­kla­de prí­ka­zu pro­ku­rá­to­ra, resp. po­li­caj­ta so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 101 ods. 1 Tr. por. Na­viac k ar­gu­men­tá­cii ob­vi­ne­né­ho žia­da sa poz­na­me­nať, že v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de, ok­rem prí­ka­zu pro­ku­rá­to­ra pod­ľa §101 ods. 1 Tr. por., bol vy­da­ný aj prí­kaz sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie ok­res­né­ho sú­du na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky pod­ľa § 100 ods. 1 Tr. por., kto­ré roz­hod­nu­tie sa z hľa­dis­ka vý­sled­ku pre­hliad­ky piv­nič­ných pries­to­rov a vy­ššie uve­de­ných práv­nych úvah ja­ví ako nad­by­toč­né.

V pred­met­nom prí­pa­de to te­da zna­me­ná, že ak vy­dal prí­kaz na pre­hliad­ku piv­ni­ce resp. piv­nič­ných ko­biek v by­to­vom do­me v S. na K. uli­ci X. pro­ku­rá­tor, tak or­gá­ny čin­né v príp­rav­nom ko­na­ní pos­tu­po­va­li le­ge ar­tis a ich pos­tu­pu nie je mož­né nič vy­tknúť.

V da­nej sú­vis­los­ti tre­ba zdô­raz­niť, že pri úko­ne do­mo­vej pre­hliad­ky prá­vo ob­ča­na na reš­pek­to­va­nie súk­ro­mia kon­ku­ru­je po­vin­nos­ti štá­tu pred­chá­dzať kri­mi­na­li­te, ako aj po­vin­nos­ti zis­ťo­vať a od­ha­ľo­vať tres­tné či­ny. Prá­vo na súk­rom­ný ži­vot je ob­me­dze­né tý­mi­to zá­kon­ný­mi cieľ­mi štá­tu. V da­nom prí­pa­de je pod­stat­nou okol­nos­ťou, že pre­hliad­kou by­tu, resp. iných pries­to­rov, kto­ré ob­vi­ne­ný uží­val, bol sle­do­va­ný le­gál­ny cieľ a ten­to zá­sah štát­nej mo­ci bol z hľa­dis­ka pre­ven­cie ďal­šie­ho pá­chania zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti ne­vyh­nut­ný.

Naj­vyš­ší súd kon­šta­tu­je, že v pos­tu­pe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, resp. ko­na­jú­cich sú­dov nie je mož­né vi­dieť žiad­ne po­ru­še­nie zá­kon­ných zá­ruk spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su. Ob­sah tres­tné­ho spi­su ne­pos­ky­tu­je žia­den pod­klad o tom, že by vy­šet­ro­va­teľ ale­bo pro­ku­rá­tor v rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia a ok­res­ný, resp. kraj­ský súd pri vy­ko­ná­va­ní úko­nov súd­ne­ho ko­na­nia pos­tu­po­va­li v roz­po­re s ho­re uve­de­ný­mi zá­kon­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi, ako aj, že by vy­ko­na­li re­le­van­tné dô­ka­zy ne­zá­kon­ným spô­so­bom.

Z to­ho­to poh­ľa­du nie je mož­né ak­cep­to­vať ani ná­miet­ku ob­vi­ne­né­ho, spo­čí­va­jú­cej v tvr­de­ní, že súd pos­tu­po­val chyb­ne, keď ne­vy­ko­nal do­ka­zo­va­nie vý­slu­chom po­li­caj­tov a osob, kto­rí vy­ko­ná­va­li pre­hliad­ku piv­ni­ce, tak ako sa to­ho v prie­ne­hu súd­ne­ho ko­na­nia do­ža­do­val.

Po­kiaľ ide o do­vo­la­ciu ná­miet­ku ob­vi­ne­né­ho, že bo­la pou­ži­tá nes­práv­na me­to­di­ka vý­poč­tu ce­ny za­is­te­nej dro­gy pri­már­ne tre­ba zdô­raz­niť, že tá­to je­ho do­vo­la­cia ná­miet­ka je vo svo­jej pod­sta­te ná­miet­kou skut­ko­vých zis­te­ní, kto­rých správ­nosť a úpl­nosť naj­vyš­ší súd v rám­ci do­vo­la­cie­ho ko­na­nia ne­mô­že skú­mať a me­niť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).

Nad rá­mec pries­kum­nej po­vin­nos­ti do­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že ko­na­jú­ce sú­dy sa vo svo­jich roz­hod­nu­tiach dôs­led­ne vy­spo­ria­da­li so všet­ký­mi re­le­van­tný­mi okol­nos­ťa­mi roz­ho­du­jú­ci­mi pri us­tá­le­ní vý­šky ce­ny a poč­tu ob­vyk­lých jed­no­rá­zo­vých dá­vok za­is­te­nej dro­gy. V ko­neč­nom dôs­led­ku roz­sah tej­to tres­tnej čin­nos­ti je z hľa­dis­ka práv­ne­ho hod­no­te­nia ur­čo­va­ný poč­tom dá­vok, kto­rý by sa dal „vy­ro­biť“ a nás­led­ným vý­poč­tom vy­čís­le­ným v pe­ňaž­nej su­me pod­ľa ak­tuál­nej ce­ny na „čier­nom tr­hu“. V da­nom prí­pa­de te­da sú­dy správ­ne vy­chá­dza­li z ce­ny re­le­van­tnej pri pre­da­ji ko­neč­né­mu spot­re­bi­te­ľo­vi v Bra­tis­lav­skom kra­ji v tre­ťom štvrťro­ku 2011 (č. l. 589, 2. zv.). Ná­miet­ka ob­vi­ne­né­ho ale v pre­važ­nej mie­re sú­vi­sí s otáz­kou hod­no­te­nia vy­ko­na­ných dô­ka­zov a s je­ho po­žia­dav­kou na zme­nu skut­ko­vých okol­nos­tí, de­ter­mi­nu­jú­cich mier­nej­šiu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu svoj­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia.

Z ob­sa­hu re­le­van­tných čas­tí tres­tné­ho spi­su je zrej­mé, že všet­ky dô­ka­zy v kon­texte prie­be­hu ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia (vrá­ta­ne ko­na­nia pred sú­dom) vy­ko­na­né v sú­vis­los­ti s vý­ro­kom o vi­ne bo­li vy­ko­na­né v sú­la­de so zá­ko­nom.

Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že v roz­sa­hu ná­mie­tok ob­vi­ne­né­ho R. T., nie sú spl­ne­né dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 Tr. por. a pre­to Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por. je­ho do­vo­la­nie na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí od­mie­tol.  S pou­ka­zom na spô­sob roz­hod­nu­tia o do­vo­la­ní ob­vi­ne­né­ho roz­ho­do­va­nie o väz­be ob­vi­ne­né­ho v zmys­le je­ho návr­hu pod­ľa § 380 ods. 2 Tr. por. resp. o pre­ru­še­ní vý­ko­nu roz­hod­nu­tia pod­ľa § 380 ods. 4 Tr. por. bo­lo bez­pred­met­né.

P o u č e n i e: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu op­rav­ný pros­trie­dok nie je prí­pust­ný.

V Bra­tis­la­ve 25. jú­la 2017

JUDr. Pa­vol F a r k a š, v. r. pred­se­da se­ná­tu


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

Peter Šamko, 11. máj 2013, čítané: 99861x
 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

Ondrej Repa, 23. apríl 2018, čítané: 98094x
 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

Tibor Timár, 10. december 2011, čítané: 90427x
 
   
 
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia