I. Ak proti sebe stoja dve relevantné skupiny navzájom si odporujúcich dôkazov, pričom zistenie iných dôkazov (osvedčujúcich pravdivosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov), po začatí trestného stíhania, je vylúčené a zistené rozpory nie je možné odstrániť ani dôsledným vyhodnotením odporujúcich si dôkazov, nie je dôvod na začatie trestného stíhania, nakoľko reálne nie je možné očakávať výrok súdu o vine páchateľa trestného činu označeného oznamovateľom.
II. K preukázaniu viny páchateľa totiž musia existovať priame, respektíve aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Č. k.: 1 Kn 597/2010-5 V Bratislave dňa 26.11.2010
UZNESENIE
Vo veci trestného oznámenia X.Y. na F.X. pre podozrenie z trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. a trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. som takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods.1, písm. c) Tr. por.
sťažnosť X.Y., konateľa spoločnosti B., s.r.o. Bratislava, ktorú podal v zákonnej lehote proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave ČVS : KRP-98/OEK-BA-2010-Chm zo dňa 11.10.2010, ktorým podľa § 197 ods.1 písm.d Tr.por. odmietol vec trestného oznámenia X.Y. zo dňa 6.6.2010, spočívajúceho v tom, že
F.X. v presne nezistenej dobe od 25.9.2009 do dňa 19.10.2009 v Bratislave na ..........ulici v sídle spol. B., s.r.o. Bratislava, potom ako bol mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti, oprávneného disponovať jej pokladňou a účtami v ...banke a.s. Bratislava a v .... banke a.s. Bratislava, neodovzdal finančnú hotovosť uloženú v pokladni spoločnosti vo výške 130.000.-Eur novému konateľovi X.Y., ale si ju ponechal pre vlastnú potrebu, čím spol. B., s.r.o. Bratislava spôsobil škodu vo výške 130.000.-Eur
zamietam
pretože nie je dôvodná.
ODÔVODNENIE:
Vyšetrovateľ odboru ekonomickej kriminality, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave dňa 11.10.2010 postupom podľa § 197 ods.1, písm.d Tr.por. odmietol vec trestného oznámenia X.Y. o trestnom čine, ktorý mal spáchať F.X. tak, že
Rozhodnutie vyšetrovateľa prevzal X.Y. dňa 21.10.2010 a v zákonnej lehote dňa 25.10.2010 toto napadol sťažnosťou. Sťažnosťou vytýka postupu vyšetrovateľa, že rozhodol vo veci pri nesprávnom hodnotení dôkazov, bez zaistenia PC zostavy - administratívnej zo spoločnosti, za účelom skúmania znaleckým dokazovaním, či nebol fiktívny doklad, faktúry znejúce na obchodné transakcie so spoločnosťou Alfa vytvorený na spomínanom počítači a žiada vykonať ďalšie vyšetrovanie, lebo má podozrenie, že spoločnosť je vytunelovaná na základe uvedených faktúr, čiže nebude sa jednať len o podozrenie z daňového deliktu, ale aj podvodu, alebo podvodného úpadku.
Preskúmal som postup vyšetrovateľa ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o odmietnutí veci a konfrontoval som toto s tvrdeniami uvádzanými v sťažnosti oznamovateľa.
Treba uviesť, že aby bolo možné po prijatí trestného oznámenia a posúdení jeho obsahu ďalej konať spôsobom predpokladaným Trestným poriadkom podľa ustanovení § 196 a nasledujúcich druhej časti prvej a druhej hlavy tohto, musia byť z obsahu oznámenia, z opisu skutku, ktorý má byť podľa oznamovateľa trestným činom známe také údaje, ktoré dovoľujú prijať záver, že nedovoleným konaním páchateľa boli naplnené znaky niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona.
V tomto konaní boli vyčerpané všetky dosiahnuteľné dôkazy, ktoré determinujú náležité zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom bol zistený skutkový stav v takom rozsahu a kvalite, že poskytuje dostatok potrebných poznatkov pre objektívne, stavu vecí a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
V danom prípade bolo treba skutok opisovaný oznamovateľom dokázať tak, aby nevyvolával dôvodné, resp. rozumné pochybnosti o skutkovej otázke.
Oznamovateľ vymedzil trestné oznámenie poukazom na skutočnosť, že na základe finančného auditu vypracovaného spoločnosťou .....financaudit ..zastúpenou Ing. M. S. a podľa znaleckého posudku vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. Bratislava, zistil, že na účte pokladničnej hotovosti k 19.10.2009 je zostatok 130.000.-Eur, ktorý mu odvolaný konateľ F.X. neodovzdal
Napadnuté rozhodnutie vyšetrovateľa sa preto vysporiadalo len s okolnosťami zistení finančného auditu o účtovnom vykazovaní zostatku na účte pokladničnej hotovosti.
F.X. pri doplnení oznámenia výsluchom uviedol, že v pokladni mal byť zostatok okolo 130.000 Euro, ktorý však osobne odovzdal X.Y. v deň, keď išli od notárky, osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia spoločnosti, kde sa stal X.Y. konateľom, teda 25.9.2009. Pri tom bol aj D. K..
Oznamovateľ X.Y. uviedol pri doplnení oznámenia, že F.X. mu neodovzdal ani pokladňu ani pokladničný denník ani pokladničnú hotovosť. Podľa neho sa taká hotovosť ani nemohla fyzicky nachádzať v pokladni.
D. K. uviedol, že bol pri tom keď F.X. odovzdal nejaké šanóny po skončení valného zhromaždenia, u notárky. On žiadnu hotovosť X.Y. neodovzdával, či tak urobil F.X. nevie.
K dispozícii sú už len účtovné doklady, ktoré vyhodnocoval audítor a Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s. Znalecký posudok č..../2009 Výskumného ústavu riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. Bratislava zo ..... a Správa audítora Ing. M. S. z ........2009 konštatovali, že vyplýva pochybnosť o finančnej hotovostí v pokladni vo výške 130.000.-€, vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná a neboli poskytnuté inventúry pokladničnej hotovosti. Podobne neboli audítorovi preukázané poskytnuté zálohy, z ktorých spoločnosť eviduje pohľadávky z obchodného styku. Uvedené skutočnosti potvrdzujú neistotu reálnosti predložených ekonomických údajov k 30.9.2009.
Teda proti sebe stoja výpoveď F.X. a X.Y. s konštatovaním audítora Ing. M.S. z ....2009, že jeho správa je len nezáväznou, určenou pre spoločníkov spol. B., s.r.o.. Nie je auditom ani preverením vykonaným v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi. Audítor konštatuje, že v pokladnici vykazovaná hotovosť 130.000.-€, fyzicky nebola preukázaná.
Vzhľadom k tomu sa nedá vôbec ustáliť či suma v takej čiastke skutočne v pokladni bola, teda ani posúdiť či a v akej výške mala vzniknúť škoda, ktorej vznik je jedným z rozhodujúcich kritérií pre naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty majetkových trestných činov akými sú sprenevera alebo podvod.
K preukázaniu viny páchateľa ale musia existovať dôkazy, respektívne nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Získanie iných dôkazov po začatí trestného stíhania, ako tých, ktoré boli produkované doposiaľ, je vzhľadom na zistený skutkový stav vylúčené.
Logicky, ak sa vychádza z už pomenovaných dôkazov, lebo iné ( osvedčujúce pravdivosť jedného alebo druhého tvrdenia ) nie su dostupné, je zrejmé, že v danom prípade prihliadnuc na skutočnosť, že nie je reálne možné očakávať výrok súdu o vine páchateľa trestného činu označeného oznamovateľom ( pri uplatnení zásady ,, in dubio pro reo" a v súlade s touto sporné okolnosti vyhodnocovať v prospech páchateľa), nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
Podľa §197 ods.1 písm. c Tr. por., ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania, policajt uznesením vec odmietne.
Vyšetrovateľ s poukazom na uvedené skutočnosti nepochybil, keď vec odmietol a nebolo potrebné príjmať zo strany prokurátora opatrenia na nápravu jeho postupu.
S poukazom na takýto skutkový a právny rozbor veci som sťažnosť X.Y. nevzhľadal dôvodnou a preto som ju postupom podľa §193 ods.1, písm.c Tr. por. zamietol.
POUČENIE : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná ( § 185 ods.2,
veta druhá Tr. por.).
JUDr. Peter Grendár
prokurátor krajskej prokuratúry
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.