Ústavný súd Českej republiky kritizuje reťazenie výkonov trestov odňatia slobody

Ústav­ný súd Čes­kej re­pub­li­ky kri­ti­zu­je tzv. re­ťa­ze­nie vý­ko­nov tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy

 Ústav­ný súd ČR vy­hlá­sil dňa 30.07.2019 pod sp. zn. II. ÚS 4022/18 za­ují­ma­vý ná­lez, v kto­rom skri­ti­zo­val ap­li­kač­nú prax tý­ka­jú­cu sa ku­mu­lá­cie (re­ťa­ze­nia) vý­ko­nov tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s tým, že ne­zried­ka od­sú­de­ní vy­ko­ná­va­jú nie­koľ­ko tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré im bo­li ulo­že­né ne­zá­vis­le na se­be za tres­tnú čin­nosť spá­cha­nú po vy­hlá­se­ní pr­vos­tup­ňo­vé­ho od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku za skor­šiu tres­tnú čin­nosť.

Na zá­kla­de ana­lý­zy od­bor­nej li­te­ra­tú­ry dos­pel ús­tav­ný súd k zá­ve­ru, že sú­čas­ná práv­na úp­ra­va neb­rá­ni nep­ri­me­ra­ne dl­hým vý­ko­nom tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy a dos­ta­toč­ne neu­mož­ňu­je in­di­vi­dua­li­zá­ciu tres­tov vzhľa­dom k oso­be pá­cha­te­ľa. Vý­slov­ne to­tiž neu­mož­ňu­je sud­com zoh­ľad­niť skôr ulo­že­né do­po­siaľ ne­vy­ko­na­né tres­ty pri uk­la­da­ní tres­tu za tres­tnú čin­nosť spá­cha­nú po vy­hlá­se­ní pr­vos­tup­ňo­vé­ho od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku za pred­chá­dza­jú­cu tres­tnú čin­nosť.

 V kon­krét­nej ve­ci bol sťa­žo­va­teľ od­sú­de­ný za dro­go­vú tres­tnú čin­nosť, kto­rá vy­chá­dza­la z je­ho zá­vis­los­ti na dro­gách, na trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 1 rok, kto­rý bol pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný na skú­šob­nú do­bu 2 ro­ky. V ďal­šej ve­ci bol nás­led­ne od­sú­de­ný na trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 2,5 ro­ka, kto­rý bol pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný na skú­šob­nú do­bu 2 ro­ky. A na­po­kon, v tre­tej ve­ci mu už bol ulo­že­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 3 ro­ky.

 Pri pre­me­ne pr­vej pod­mien­ky sťa­žo­va­teľ nič ne­na­mie­tal s tým, že v súhr­ne mal tak vy­ko­nať 4 ro­ky ne­pod­mie­neč­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Na­mie­tal, pri pre­me­ne dru­hej pod­mien­ky (2,5 ro­ka), na­koľ­ko bol ná­zo­ru, že by tak mu­sel vy­ko­nať v súhr­ne 6,5 ro­ka, čo vzhľa­dom na pá­cha­nú tres­tnú čin­nosť po­va­žo­val na príl­iš tvr­dé. Navr­ho­val pre­to, aby súd nep­re­me­nil tú­to dru­hú pod­mien­ku, ale ju po­ne­chal na­ďa­lej v plat­nos­ti so sprís­ne­ním pod­mie­nok (v práv­nych pod­mien­kach SR by iš­lo o ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­nia § 50 ods. 4 Tr. zák., res­pek­tí­ve us­ta­no­ve­nia § 52 ods. 1 Tr. zák., kto­ré umož­ňu­jú vý­ni­moč­ne po­ne­chať pod­mie­neč­né od­sú­de­nie v plat­nos­ti a sprís­niť pod­mien­ky vý­ko­nu pod­mie­neč­né­ho od­sú­de­nia).

 Vzhľa­dom k to­mu, že mu všeo­bec­né sú­dy ne­vy­ho­ve­li, ob­rá­til sa na ús­tav­ný súd, kto­rý mu dal za prav­du, t. j. ne­vy­lú­čil, že aj tzv. re­ťa­ze­nie vý­ko­nov tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy mož­no v okol­nos­tiach kon­krét­ne­ho prí­pa­du pod­ra­diť pod po­jem „vý­ni­moč­ne“ a po­ne­chať pod­mie­neč­né od­sú­de­nie v plat­nos­ti so sprís­ne­ný­mi pod­mien­ka­mi (nap­rík­lad predĺže­nie skú­šob­nej do­by, sta­no­ve­nie pro­bač­né­ho doh­ľa­du a po­dob­ne).

 Kom­plet­né zne­nie roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du ČR mož­no náj­sť tu:

https://www.usoud.cz/fi­lead­min/user_up­load/Tis­ko­va_mluv­ci/Pub­li­ko­va­ne_na­le­zy/2019/II._US_4022_18.pdf

Diskusia