Aktuálne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne zásady ne bis in idem

Ak­tuál­ne roz­hod­nu­tia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va oh­ľad­ne zá­sa­dy ne bis in idem.

 V sú­vis­los­ti so zá­sa­dou ne bis in idem, kto­rá je mo­men­tál­ne dis­ku­to­va­ná na úze­mí SR vo vzá­jom­nom vzťa­hu tres­tné ko­na­nie a dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie ve­de­né vo­či sud­com, mož­no spo­me­núť ak­tuál­ne roz­hod­nu­tia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, kto­ré sa tý­ka­li tej­to zá­sa­dy a tres­tné­ho ko­na­nia.

 1/roz­hod­nu­tie veľ­ké­ho se­ná­tu Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci Mi­cha­la­che pro­ti Ru­mun­sku zo dňa 08.07.2019, čís­lo sťaž­nos­ti 54012/10 (na úze­mí SR by iš­lo o prob­le­ma­ti­ku tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 Tr. zák.)

 Sťa­žo­va­teľ bol ako vo­dič mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la tes­to­va­ný na al­ko­hol, pri­čom bol vy­zva­ný po­lí­ciou, aby pod­ro­bil kr­vné­mu tes­tu, čo sťa­žo­va­teľ od­mie­tol. Nás­led­ne bo­lo vo­či ne­mu ve­de­né tres­tné stí­ha­nie z dô­vo­du od­miet­nu­tia sa pod­ro­biť kr­vné­ho tes­tu za úče­lom zis­te­nia množ­stva al­ko­ho­lu v kr­vi. Pro­ku­rá­tor tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi za­sta­vil pre ne­dos­ta­toč­nú zá­važ­nosť stí­ha­né­ho skut­ku, av­šak sťa­žo­va­te­ľo­vi bo­la ulo­že­ná po­ku­ta (za spá­chanie pries­tup­ku). Na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor však nás­led­ne zru­šil prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie po­dria­de­né­ho pro­ku­rá­to­ra, pri­čom sťa­žo­va­teľ bol nás­led­ne od­sú­de­ný k pod­mie­neč­né­mu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Veľ­ký se­nát Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va skon­šta­to­val po­ru­še­nie člán­ku 4 Pro­to­ko­lu č. 7, te­da prá­va ne­byť sú­de­ný ale­bo pot­res­ta­ný dvak­rát, na­koľ­ko roz­hod­nu­tie o ulo­že­ní po­ku­ty pred­sta­vo­va­lo de­fi­ni­tív­ne roz­hod­nu­tie a zno­vu za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia pred­sta­vo­va­lo dup­li­cit­né stí­ha­nie za ten is­tý sku­tok s tým, že na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor ne­roz­ho­do­val na pod­kla­de no­vých sku­toč­nos­tí, či dô­ka­zov, ale len na zá­kla­de iné­ho hod­no­te­nia tých is­tých dô­ka­zov.

2/roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci No­det pro­ti Fran­cúz­sku zo dňa 06.06.2019, čís­lo sťaž­nos­ti 47342/14 (na úze­mí SR by iš­lo o prob­le­ma­ti­ku tres­tné­ho či­nu ma­ni­pu­lá­cie s tr­hom pod­ľa § 265a Tr. zák.)

 Sťa­žo­va­teľ vy­ko­nal pros­tred­níc­tvom ban­ko­vých úč­tov, kto­ré ov­lá­dal, pre­vie­dol po­mer­ne veľ­ké množ­stvo cen­ných pa­pie­rov (ak­cií), v dôs­led­ku čo­ho ce­na ak­cií vý­raz­ne na­rást­la. Sťa­žo­va­te­ľo­vo ko­na­nie bo­lo pre­ve­ro­va­né úra­dom do­ze­ra­jú­cim na fun­go­va­nie fi­nan­čné­ho tr­hu, pri­čom vý­sled­kom toh­to pre­ve­ro­va­nia bo­lo ulo­že­nie po­ku­ty sťa­žo­va­te­ľo­vi vo vý­ške 250.000 euro za ma­ni­pu­lá­ciu s tr­hom. Ko­na­nie o správ­nom de­lik­te bo­lo ukon­če­né v ro­ku 2009 s tým, že úrad nás­led­ne ozná­mil sťa­žo­va­te­ľo­ve ko­na­nie aj pro­ku­rá­to­ro­vi, kto­rý za­čal tres­tné stí­ha­nie pre po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia riad­ne­ho fun­go­va­nia ak­cio­vé­ho tr­hu. a tres­tné ko­na­nie bo­lo ukon­če­né v ro­ku 2014, pri­čom sťa­žo­va­teľ bol od­sú­de­ný na pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy, pri­čom súd vý­slov­ne nev­zal do úva­hy pri svo­jom roz­hod­nu­tí po­ku­tu, kto­rá bo­la sťa­žo­va­te­ľo­vi ulo­že­ná v správ­nom ko­na­ní. Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va skon­šta­to­val po­ru­še­nie člán­ku 4 Pro­to­ko­lu č. 7, te­da prá­va ne­byť sú­de­ný ale­bo pot­res­ta­ný dvak­rát, na­koľ­ko správ­ny de­likt ako aj trest­ný čin pos­ti­ho­va­li rov­na­ké ko­na­nie sťa­žo­va­te­ľa a sle­do­va­li rov­na­ké a nie vzá­jom­ne sa dopĺňa­jú­ce cie­le.

 3/roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci Bjar­ni Árman­sson pro­ti Is­lan­du zo dňa 16.04.2019, čís­lo sťaž­nos­ti 72098/14 (na úze­mí SR by iš­lo o prob­le­ma­ti­ku tres­tné­ho či­nu skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 276 Tr. zák.)

 Sťa­žo­va­teľ bol ria­di­te­ľom is­lan­dskej ban­ky. V ro­ku 2012 fi­nanč­ný úrad vy­me­ral sťa­žo­va­te­ľo­vi za nep­riz­na­nie niek­to­rých príj­mov da­ňo­vý ne­dop­la­tok ako aj pe­ná­le. V tom is­tom ro­ku bol sťa­žo­va­teľ vy­po­ču­tý v tres­tnom ko­na­ní ve­de­nom pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du, kto­rý spo­čí­val v tom, že nep­riz­nal príj­my, kto­ré bo­li už pred­tým pred­me­tom roz­hod­nu­tia fi­nan­čné­ho úra­du. Nás­led­ne bol sťa­žo­va­teľ v ro­ku 2014 prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný za spá­chanie tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du. Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va skon­šta­to­val po­ru­še­nie člán­ku 4 Pro­to­ko­lu č. 7, te­da prá­va ne­byť sú­de­ný ale­bo pot­res­ta­ný dvak­rát.

K uve­de­né­mu roz­hod­nu­tiu je nut­né do­dať, že Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va v tom­to prí­pa­de nas­le­do­val svo­ju ne­dáv­nu ju­di­ka­tú­ru, keď aj vo ve­ci Jó­han­nes­son a ďal­ší pro­ti Is­lan­du (roz­su­dok zo dňa 18.05.2017, čís­lo sťaž­nos­ti 22007/11) dos­pel k zá­ve­ru o po­ru­še­ní zá­sa­dy ne bis in idem. V tom­to prí­pa­de bo­lo sťa­žo­va­te­ľo­vi ulo­že­né pe­ná­le za nep­riz­na­né príj­my fi­nan­čným úra­dom a zá­ro­veň bol sťa­žo­va­teľ vy­po­čú­va­ný a na­po­kon aj prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný aj po­lí­ciou pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du a to oh­ľad­ne rov­na­kých nep­riz­na­ných príj­mov, pre kto­ré ko­nal a roz­ho­dol o ulo­že­ní pe­ná­le fi­nanč­ný úrad.

 Ani v jed­nom z uve­de­ných prí­pa­dov ne­bo­li spl­ne­né kri­té­riá ju­di­ko­va­né Európ­skym sú­dom pre ľud­ské prá­va v roz­sud­ku veľ­ké­ho se­ná­tu A. a B. pro­ti Nór­sku, na­koľ­ko správ­ne ko­na­nie a tres­tné ko­na­nie nep­re­beh­li v dos­ta­toč­nej ma­te­riál­nej a ča­so­vej sú­vis­los­ti.

 Roz­sud­ku A. a B. pro­ti Nór­sku sme sa pod­rob­nej­šie ve­no­va­li tu:

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a530-a-a-b-pro­ti-nor­sku-pre­lom-vo-vy­kla­de-za­sa­dy-ne-bis-in-idem-pri-da­no­vych-tres­tnych-ci­noch

Diskusia