Aktuálne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne zásady ne bis in idem.
V súvislosti so zásadou ne bis in idem, ktorá je momentálne diskutovaná na území SR vo vzájomnom vzťahu trestné konanie a disciplinárne konanie vedené voči sudcom, možno spomenúť aktuálne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali tejto zásady a trestného konania.
1/rozhodnutie veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Michalache proti Rumunsku zo dňa 08.07.2019, číslo sťažnosti 54012/10 (na území SR by išlo o problematiku trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák.)
Sťažovateľ bol ako vodič motorového vozidla testovaný na alkohol, pričom
bol vyzvaný políciou, aby podrobil krvnému testu, čo sťažovateľ odmietol.
Následne bolo voči nemu vedené trestné stíhanie z dôvodu odmietnutia sa
podrobiť krvného testu za účelom zistenia množstva alkoholu v krvi.
Prokurátor trestné stíhanie vedené proti sťažovateľovi zastavil pre
nedostatočnú závažnosť stíhaného skutku, avšak sťažovateľovi bola uložená
pokuta (za spáchanie priestupku). Nadriadený prokurátor však následne zrušil
právoplatné rozhodnutie podriadeného prokurátora, pričom sťažovateľ bol
následne odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Veľký senát
Európskeho súdu pre ľudské práva skonštatoval porušenie článku 4 Protokolu č.
7, teda práva nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát, nakoľko rozhodnutie
o uložení pokuty predstavovalo definitívne rozhodnutie a znovu
začatie trestného stíhania predstavovalo duplicitné stíhanie za ten istý skutok
s tým, že nadriadený prokurátor nerozhodoval na podklade nových
skutočností, či dôkazov, ale len na základe iného hodnotenia tých istých
dôkazov.
2/rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nodet proti Francúzsku zo dňa 06.06.2019, číslo sťažnosti 47342/14 (na území SR by išlo o problematiku trestného činu manipulácie s trhom podľa § 265a Tr. zák.)
Sťažovateľ vykonal prostredníctvom bankových účtov, ktoré ovládal, previedol pomerne veľké množstvo cenných papierov (akcií), v dôsledku čoho cena akcií výrazne narástla. Sťažovateľovo konanie bolo preverované úradom dozerajúcim na fungovanie finančného trhu, pričom výsledkom tohto preverovania bolo uloženie pokuty sťažovateľovi vo výške 250.000 euro za manipuláciu s trhom. Konanie o správnom delikte bolo ukončené v roku 2009 s tým, že úrad následne oznámil sťažovateľove konanie aj prokurátorovi, ktorý začal trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu porušovania riadneho fungovania akciového trhu. a trestné konanie bolo ukončené v roku 2014, pričom sťažovateľ bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, pričom súd výslovne nevzal do úvahy pri svojom rozhodnutí pokutu, ktorá bola sťažovateľovi uložená v správnom konaní. Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval porušenie článku 4 Protokolu č. 7, teda práva nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát, nakoľko správny delikt ako aj trestný čin postihovali rovnaké konanie sťažovateľa a sledovali rovnaké a nie vzájomne sa dopĺňajúce ciele.
3/rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bjarni Ármansson proti Islandu zo dňa 16.04.2019, číslo sťažnosti 72098/14 (na území SR by išlo o problematiku trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák.)
Sťažovateľ bol riaditeľom islandskej banky. V roku 2012 finančný úrad
vymeral sťažovateľovi za nepriznanie niektorých príjmov daňový nedoplatok ako
aj penále. V tom istom roku bol sťažovateľ vypočutý v trestnom konaní
vedenom pre podozrenie zo spáchania trestného činu daňového podvodu, ktorý
spočíval v tom, že nepriznal príjmy, ktoré boli už predtým predmetom
rozhodnutia finančného úradu. Následne bol sťažovateľ v roku 2014
právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu daňového podvodu. Európsky súd
pre ľudské práva skonštatoval porušenie článku 4 Protokolu č. 7, teda práva
nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát.
K uvedenému rozhodnutiu je nutné dodať, že Európsky súd pre ľudské práva v tomto prípade nasledoval svoju nedávnu judikatúru, keď aj vo veci Jóhannesson a ďalší proti Islandu (rozsudok zo dňa 18.05.2017, číslo sťažnosti 22007/11) dospel k záveru o porušení zásady ne bis in idem. V tomto prípade bolo sťažovateľovi uložené penále za nepriznané príjmy finančným úradom a zároveň bol sťažovateľ vypočúvaný a napokon aj právoplatne odsúdený aj políciou pre podozrenie zo spáchania trestného činu daňového podvodu a to ohľadne rovnakých nepriznaných príjmov, pre ktoré konal a rozhodol o uložení penále finančný úrad.
Ani v jednom z uvedených prípadov neboli splnené kritériá judikované Európskym súdom pre ľudské práva v rozsudku veľkého senátu A. a B. proti Nórsku, nakoľko správne konanie a trestné konanie neprebehli v dostatočnej materiálnej a časovej súvislosti.
Rozsudku A. a B. proti Nórsku sme sa podrobnejšie venovali tu:
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.