Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
Všetkým
krajským prokuratúram
a krajským prokurátorom
v Slovenskej republike
V/1 Spr 193/20/1000-11 02.apríla 2020
Vec: Vyhlásenie „núdzového stavu“ na postihnutom území Slovenskej republike v kontexte ustanovenia § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona – usmernenie
V záujme zabezpečenia jednotného postupu prokurátorov v trestnom konaní v súvislosti s vyhlásením „núdzového stavu“ na postihnutom území Slovenskej republiky v kontexte ustanovenia § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
vydávam toto
usmernenie
I.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len zbierka zákonov) dňa 16. marca 2020 pod č. 45/2020 Z.z. (ďalej len uznesenie vlády č. 114), a to jeho bodom B.1 bol dňom 16. marca 2020 vyhlásený na postihnutom území okresov v územenj pôsobnosti okresných úradov (špecifikovaných v predmetnom uznesení) núdzový stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia.
Vyhlásenie núdzového stavu bodom B.1 uznesenia vlády č. 114 bolo zmenené bodom B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 115 z 18. marca 2020, vyhláseným v zbierke zákonov dňa 19. marca 2020 pod č. 49/2020 Z.z. (ďalej len uznesenie vlády č. 115) tak, že text bodu B.1 uznesenia vlády č. 114 bol zmenený nasledovne: slová „okresov v územnej pôsobnosti okresných úradov (špecifikovaných v predmetnom uznesení) núdzový stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia“ bol nahradený slovami „Slovenskej republiky“. Uvedenou zmenou bodu B.1 uznesenia vlády č. 114 došlo k jeho formálno-právnemu nedostatku, keďže v texte bodu B.1 tým došlo k vypusteniu slovného spojenia „núdzový stav“ a teda formálno-právne dňom 19. marca 2020 nebol vyhlásený na postihnutom území núdzový stav.
Uvedený formálno-právny nedostatok bol napravený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 169 z 27. marca 2020, vyhlásením v zbierke zákonov dňa 28. marca 2020 pod č. 64/2020 Z.z. (ďalej len uznesenie vlády č. 169) tak, že bodom C.1 došlo k zmene bodu B.1 uznesenia vlády č. 115 nasledovne: na konci bodu B.1 slová „Slovenskej republiky“ nahradil slovami „Slovenskej republiky núdzový stav“.
Z uvedených zmien jednotlivých uznesení vlády č. 114, 115 a 169 teda vyplýva, že dňom 28. marca 2020 došlo súladne s ustanovením čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov k vyhláseniu núdzového stavu na postihnutom území Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimoťného stavu a nädzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len ústavný zákon) núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo ohrozenia značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
Podľa § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa krízovou situáciou na účely Trestného zákona rozumie núdzový stav.
Aplikačný problém nastáva pri použití citovaných uznesení vlády v súvislosti s určením, či došlo alebo nedošlo spáchaným protiprávnym konaním aj k naplneniu zákonného znaku resp. kvalifikačného znaku skutkových podstát niektorých trestných činov spočívajúceho „v spáchaní trestného činu za krízovej situácie“, ako napr. § 404 Trestného zákona alebo § 212 ods. 4 písm. c) Trestného zákona.
Vyhlásenie núdzového stavu je možné v kontexte čl. 5 ods. 1 ústavného zákona vnímať len teritoriálne, t. j. možno hovoriť o vyhlásení núdzového stavu len na určitom území, priestore, v budove atď.
Nemožno núdzový stav vnímať tak, že je vyhlásený núdzový stav na určité povolania, či zamestnania, ako napr. „máme vyhlásený núdzový stav v zdravotníctve“.
Ustanovenie § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pod pojem „krízová situácia“ zaŕňa aj „núdzový stav“, teda stav vyhlásený v súlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona.
Podľa všeobecne vnímanej právnej teórie potom možno hovoriť, že zákonný znak resp. kvalifikačný moment skutkovej podstaty (ak je ustanovený pri skutkovej podstate trestného činu) „spáchal trestný čin za krízovej situácie“ je potrebné použiť pri právnej kvalifikácii skutku vždy, ak dôjde ku spáchaniu konkrétneho trestného činu na mieste, na ktorom je v čase daného činu vyhlásený núdzový stav, teda ak na danom mieste páchateľ konal alebo nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný Trestným zákonom (§ 12 Trestného zákona).
Ako už bolo uvedené, z jednotlivých uznesení vlády č. 114, 115 a 169 resp. ich zmien teda vyplýva, že dňom 28. marca 2020 je vyhlásený núdzový stav na postihnutom území Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky bližšie nešpecifikovala pojem „postihnuté územie“ Slovenskej republiky, preto pri určení či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonného znaku resp. kvalifikačného znaku skutkovej podstaty „spáchal trestný čin za krízovej situácie“ je potrebné posúdiť ako predbežnú otázku skutočnosť, či na mieste, na ktorom došlo ku spáchaniu trestného činu (§ 12 Trestného zákona) je alebo nie je vyhlásený núdzový stav v zmysle citovaných uznesení vlády.
Uvedené je potrebné posúdiť v kontexte s ostatnými časťami citovaných uznesení o vyhlásení resp. rozšírení núdzového stavu a teda toho času v zistení, voči ktorým subjektom sú použité určité obmedzenia či uložené povinnosti a kde majú tieto subjekty obmedzené tieto práva resp. uložené povinnosti.
Nar. uznesením vlády č. 114 sa núdzový stav týka poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia, teda napr. Univerzitná nemocnica Bratislava. Z uvedeného je potom možné vyvodiť záver, že ak dôjde k trestnému činu v priestoroch danej nemocnice, je potrebné použiť napr. pri trestnom čine krádeže podľa § 212 Trestného zákona aj kvalifikačný znak ustanovený v § 212 ods. 4 písm. c) Trestného zákona.
Taktiež napr. uznesením vlády č. 169 bola uložená pracovná povinnosť zamestnancom pobytových zariadení sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov. Preto aj trestný či krádeže v priestoroch takýchto zariadeniach bude potrebné právne kvalifikovať aj podľa § 212 ods. 4 písm. c) Trestného zákona.
Pri posúdení miesta spáchania trestného činu je potrebné sa dôsledne zaoberať § 12 Trestného zákona, keďže napr. pri trestnom čine vyhýbania sa služobnému úkonu alebo výkonu vojenskej služby podľa § 404 Trestného zákona možno dospieť k záveru, že sa ho mohol dopustiť vojak, ktorý mal napr. uloženú povinnosť vykonávať službu v zariadeniach, na ktorých území bol vyhlásený núdzový stav.
Záverom je potrebné uviesť, že v čase od 19. marca 2020 do 27. marca 2020 nie je možné na akékoľvek protiprávne konanie spáchané na území Slvenskej republiky aplikovať naplnenie zákonného znaku resp. kvalifikovačného znaku skutkových podstát trestných činov „spáchanie trestného činu za krízovej situácie“ podľa § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže vyhlásenie núdzového stavu nebolo právne perfektné.
V čase od 16. marca 2020 do 18. marca 2020 je potrebné protiprávne konanie posúdiť v zmysle vyššieho v kontexte prílohy uznesenia vlády č. 114.
II.
Toto usmernenie nadobúda záväznosť 02.apríla 2020.
JUDr. Viera Kováčiková, prvá námestníčka generálneho prokurátora SR
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.