Právne vety:
I. Návrhy a žiadosti na zaistenie majetku „budúceho obvineného“ podané predtým, ako bolo voči konkrétnej osobe postupované podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku, nie je možné uznať za procesne účinné a teda za také, ktoré by vyvolávali potrebu, hoci aj negatívneho rozhodnutia v zmysle § 50 Tr. poriadku. Návrh - žiadosť poškodenej osoby predchádzajúci vzneseniu obvinenia treba hodnotiť len ako podnet na to, aby orgány prípravného konania vedené svojou zákonnou povinnosťou podnikli kroky na zistenie a zaistenie príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.
II. Od žiadnej osoby, ktorej svedčí podozrenie z trestnej činnosti, resp. ktorej účasť na trestnej činnosti deklarujú akty a úkony orgánov činných v trestnom konaní, nie je možné spravodlivo požadovať, aby sama iniciatívne označovala dôkazy a skutočnosti svedčiace v jej neprospech prípadne veci získané trestnou činnosťou pre účely trestného konania dobrovoľne vydávala a tým poskytovala dôkazy o svojej vine. Opačný prístup by popieral ústavnú garanciu prezumpcie neviny a práva na (osobnú) obhajobu, v zmysle ktorých nikto nesmie byť donucovaný k sebaobvineniu. Prijatie procesnej skutočnosti, že obvinený odmietol označiť miesto uloženia, či spôsob použitia peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú príjem z trestnej činnosti, za dôvod pre využitie zaisťovacieho inštitútu v § 50 Tr. poriadku, by znamenalo postih obvineného za to, že v trestnom konaní uplatňoval ústavou zaručené právo nevypovedať, čo v podmienkach právneho štátu nie je možné akceptovať.
III. Existencia vecného (napr. záložného) práva tretej osoby k veci (majetku) obvineného, ktorý má predstavovať predmet zaistenia, nepredstavuje zákonnú prekážku pre rozhodnutie v zmysle § 50 Tr. poriadku.
Kv 55/2010-103 Banská Bystrica dňa 03.10.2011
U Z N E S E N I E
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v trestnej veci obv. R. C. pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., konajúc o návrhu poškodeného - obchodnej spoločnosti F. na zaistenie nároku poškodeného na majetku obvineného z 22.08.2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 50 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 4 Tr. por. na uspokojenie nároku poškodeného F. so sídlom R. , na náhradu škody zaisťujem nasledovný majetok obvineného R. C. , nar. .... , trvalo bytom .... :
- byt ...............
- pozemok ...............
Podľa § 50 ods. 2 Tr. por. sa obvinenému R. C. so zaisteným majetkom zakazuje nakladať.
O d ô v o d n e n i e :
Vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ Zvolen v konaní vedenom pod ČVS:ORP-19/OEK-ZV-2011 trestne stíha R. C. (gen. vyššie) ako obvineného pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
v období od 01.10.2007 do 31.05.2010, disponujúc z titulu výkonu práv a povinností mandatára v zmysle Mandátnej zmluvy uzavretej dňa ......... so spoločnosťou F., so sídlom R., ako mandantom (ďalej len spol. „F.“ alebo „mandant“), ktorá ho zaväzovala „vykonávať osobne pre mandanta, na jeho účet, jeho menom a za odplatu činnosti a úkony súvisiace s obchodnou činnosťou mandanta spočívajúcou v prevzatí, umiestnení a prevádzke mandantových výherných prístrojov, vrátene ich zmluvného zaistenia a ďalších činností súvisiacich“, peňažnou hotovosťou pozostávajúcou v podstatnej časti z inkasa peňažných prostriedkov z výherných automatov a nevýherných hracích prístrojov v správe mandanta, ktoré pravidelne v mesačných intervaloch vykonával v prevádzkach ...............a ďalej tiež z ním prevzatých splátok pôžičiek, ktoré mandant poskytol vybratým prevádzkam, z prevzatých záloh, ktoré mu mandant poskytol na úhradu nákladov viažucich sa k jeho činnosti, a z prevzatých tzv. piketovacích záloh poskytovaných mandantom jeho prostredníctvom niektorým prevádzkam na zámenu mincí pre výherné automaty,túto v časti peňažných prostriedkov vo výške 301.342,89 EUR doposiaľ neodviedol mandantovi, hoci mu povinnosť ich pravidelného odvodu vyplývala z čl. X mandátnej zmluvy, pričom ju mal realizovať vkladom hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet spol. F. č. ú., vedený v C., a. s., vkladom hotovosti do prevádzkovej pokladne v sídle spol. F. alebo odovzdaním hotovosti oproti podpisu poverenému zamestnancovi spol. F.; zverenú peňažnú hotovosť si ponechal a použil ju na dosiaľ nezistený účel, avšak bezpečne nie v prospech mandanta, čím spoločnosti F. spôsobil škodu vo výške 301.342,89 EUR.
Trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. por. v predmetnej veci začal vyšetrovateľ vtedajšieho Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica uznesením sp. zn. KRP-96/OEK-BB-2010 zo 07.09.2010. Obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por., za predchádzajúceho súhlasu dozorujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pre stíhaný skutok R. C. vzniesol vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície OR PZ Zvolen uznesením sp. zn. ORP-19/OEK-ZV-2011 z 20.07.2011.
Procesným postavením poškodeného v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. v prebiehajúcom trestnom konaní disponuje obchodná spoločnosť F., v ktorej majetkovej sfére možno identifikovať ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá je príčinne spätá s trestnoprávne posudzovaným konaním R. C. .
Poškodená spoločnosť písomným podaním z 22.08.2011, v zastúpení splnomocnencom - advokátom S. , ktoré bolo doručené konajúcemu vyšetrovateľovi dňa 30.08.2011 a jeho prostredníctvom predložené dozorujúcemu prokurátorovi dňa 08.09.2011, podala návrh na zaistenie nároku poškodeného, uplatňovaného v trestnom konaní vo výške 301.342,88 EUR, na majetku obvineného, a to konkrétne v jeho nehnuteľnej časti vedenej na liste vlastníctva ............ Návrh odôvodnila tým, že obvinený pri výsluchu v procesnom postavení svedka dňa 16.11.2010 nevedel vysvetliť, kde sa ním vybraté a neodvedené peňažné prostriedky nachádzajú.
Ako subjekt oprávnený na rozhodnutie o zaisťovacom opatrení v § 50 Tr. por., som preskúmal vo veci vedený vyšetrovací spis ČVS:ORP-19/OEK-ZV-2011, ktorý som zároveň doplnil aktuálnymi správami peňažných ústavov, ktoré vedú účty obvineného, údajmi z katastra nehnuteľností so vzťahom k jeho nehnuteľnému majetku a údajmi evidencie motorových vozidiel Ministerstva vnútra SR, a dospel som k záveru, že návrhu na postup podľa § 50 Tr. por., ktorý je podaný oprávneným subjektom, je namieste vyhovieť, aj keď z iných dôvodov ako sa domáhal navrhovateľ.
Úvodom, ešte pred vlastným rozborom dôvodov, ktoré viedli k rozhodnutiu o zaistení majetku obvineného, je vhodné v stručnosti reagovať na formálne označenie podania poškodenej spoločnosti, ktorým používajúc termín „opätovný návrh“, poukazuje na skutočnosť, že už v predchádzajúcom postupe prípravného konania, konkrétne pri výsluchu jej splnomocnenca S. dňa 14.10.2010, požiadala vyšetrovateľa, aby vykonal „úkony smerujúce k zaisteniu nároku poškodeného na náhradu škody“. Uvedený návrh - žiadosť orgány prípravného konania neprehliadli, jeho vybaveniu postupom v zmysle § 50 Tr. por. však bránilo procesné štádium, v ktorom bol urobený. Jednalo sa o časť prípravného konania, v ktorej bolo trestné stíhanie vedené tzv. vo veci, bez konkretizácie osoby, ktorej sa pripisuje vykonanie skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania, inými slovami pred vznesením obvinenia. Ako však už vyplýva z dikcie ust. § 50 ods. 1 Tr. por. daný zaisťovací inštitút je možné využívať až od momentu obvinenia konkrétnej osoby. Návrhy a žiadosti na zaistenie majetku „budúceho obvineného“, podané pred týmto momentom, nie je možné uznať za procesne účinné a teda za také, ktoré by vyvolávali potrebu, hoci aj negatívneho rozhodnutia v zmysle § 50 Tr. por.. Návrh - žiadosť poškodenej spoločnosti v zápisnici o výsluchu zo 14.10.2010, predchádzajúci obvineniu R. C., bol preto vyhodnotený len ako podnet na to, aby orgány prípravného konania vedené svojou zákonnou povinnosťou, podnikli kroky na zistenie a zaistenie príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, čomu v priebehu vyšetrovania venovali aj patričný priestor.
Z dôvodovej časti návrhu poškodenej spoločnosti je zistiteľné, že obavu, že uspokojenie jej nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, bude marené alebo sťažované, opiera o postoj obvineného v štádiu konania pred vznesením obvinenia, kedy vypovedajúc ako svedok, nebol schopný, resp. odmietol označiť miesto uloženia, či spôsob použitia peňažných prostriedkov, ktoré v pozícii mandatára inkasoval v mene poškodenej spoločnosti a v časti 301.342,89 EUR v jej prospech neodviedol. S prezentovaným dôvodom pre zaistenie nároku poškodeného sa nie je možné stotožniť. Nevyjadrujúc sa na tomto mieste k otázke viny obv. R. C:, ktorú je oprávnený riešiť iba zákonný súd, konštatujem, že od žiadnej osoby, ktorej svedčí podozrenie z trestnej činnosti, resp. ktorej účasť na trestnej činnosti deklarujú akty a úkony orgánov činných v trestnom konaní, nie je možné spravodlivo požadovať, aby sama iniciatívne označovala dôkazy a skutočnosti svedčiace v jej neprospech prípadne veci získané trestnou činnosťou pre účely trestného konania dobrovoľne vydávala a tým poskytovala dôkazy o svojej vine. Opačný prístup by popieral ústavnú garanciu prezumpcie neviny a práva na (osobnú) obhajobu, v zmysle ktorých nikto nesmie byť donucovaný k sebaobvineniu. Dôvod tvrdený navrhovateľom, ak by bol prijatý (a teda na jeho základe by bol využitý zaisťovací inštitút v § 50 Tr. por.), by znamenal v podstate postih obvineného za to, že v trestnom konaní uplatňoval ústavou zaručené právo nevypovedať, čo v podmienkach právneho štátu nie je možné akceptovať.
Ako už bolo naznačené vyššie, preskúmaním a analýzou doterajších výsledkov vyšetrovania, osobitne tej ich časti, ktorá sa týka zisťovania a dokumentovania stavu majetku obvineného, je možné dospieť k záveru, že v jeho prípade, vychádzajúc pritom z konkrétnych aktov smerujúcich k scudzeniu alebo odstráneniu hnuteľnej časti majetku alebo použitiu disponibilnej peňažnej hotovosti na iné účely ako je uspokojenie pohľadávky poškodenej spoločnosti, existuje dôvodná obava, že bez využitia zaisťovacieho inštitútu v § 50 Tr. por. by maril alebo sťažoval uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody, ktorý bol v konaní včas a predpísaným spôsobom uplatnený.
Uvedenú obavu - nebezpečenstvo možno vo výsledku dokazovania oprieť o zistenia z listín obsahujúcich údaje z okruhu bankového tajomstva, ktoré orgánom prípravného konania poskytli peňažné ústavy X, a. s. a C, a. s., a z ktorých vyplýva, že obvinený na bežný účet č. ........ dňa 27.09.2010 prijal účelom neviazané úverové prostriedky vo výške 12.666,53 EUR, ktoré následne v troch tranžiach z 27.09.2010, 28.09.2010 a 01.10.2010 z účtu v hotovosti vybral, a na účet č. ............. dňa 20.07.2011 prijal peňažné prostriedky vo výške 4.000,- EUR, ktoré toho istého dňa aj v hotovosti vybral, pričom žiadnu časť vybratých prostriedkov nepoužil ani len na čiastočné uspokojenie pohľadávky poškodeného, a o údaje z evidencie motorových vozidiel MV SR, z ktorých vyplýva, že obvinený sa v priebehu trestného konania (07.02.2011 a 16.05.2011) zbavil dvoch vozidiel - motocykla zn. ........ ev. č. .........a štvorkolky zn. ........... ev. č. ........, ktorých bol ešte k 14.01.2011 vlastníkom.
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť
a) na majetku obvineného ...
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
Zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia. (§ 50 ods. 1, 2, 3 Tr. por.)
Zaistenie nároku poškodeného postihuje nehnuteľný majetok konkretizovaný vo výroku tohto rozhodnutia, ktorého výlučné vlastníctvo obvineným preukazujú aktuálne údaje katastra nehnuteľností.
Rozhodujúcemu orgánu je známe, že k nehnuteľnému majetku evidovanému na liste vlastníctva č. ........ je zriadené záložné právo v prospech C, a. s. č. .., ktoré zabezpečuje pohľadávku banky z úveru poskytnutého obvinenému v zmysle zmluvy č. ........ z .......... Existencia uvedeného vecného práva tretej osoby však nepredstavuje zákonnú prekážku pre rozhodnutie v zmysle § 50 Tr. por. .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 dní od oznámenia uznesenia u prokurátora, ktorý uznesenie vydal. Príslušným na rozhodnutie sťažnosti je sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Banskej Bystrici (§ 191 Tr. por.) Sťažnosť nemá odkladný účinok.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. por. sa zaistenie zruší a) ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté, b) ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené, alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo c) ak uplynuli 2 mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. por. treba zaistenie obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v akom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1 Tr. por., vyjmú sa zo zaistenia.
Mgr. Jessy H a s s a n
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.