K zaisteniu nároku poškodeného na majetku obvineného

 

Práv­ne ve­ty:

 

I. Návr­hy a žia­dos­ti na za­is­te­nie ma­jet­ku „bu­dú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho“ po­da­né pred­tým, ako bo­lo vo­či kon­krét­nej oso­be pos­tu­po­va­né pod­ľa § 206  ods. 1 Tr. po­riad­ku, nie je mož­né uz­nať za pro­ces­ne účin­né a te­da za ta­ké, kto­ré by vy­vo­lá­va­li pot­re­bu, ho­ci aj ne­ga­tív­ne­ho roz­hod­nu­tia v zmys­le § 50 Tr. po­riad­ku. Návrh - žia­dosť poš­ko­de­nej oso­by  pred­chá­dza­jú­ci vzne­se­niu ob­vi­ne­nia tre­ba hod­no­tiť len ako pod­net na to, aby or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia ve­de­né svo­jou zá­kon­nou po­vin­nos­ťou  pod­nik­li kro­ky na zis­te­nie a za­is­te­nie príj­mov po­chá­dza­jú­cich z tres­tnej čin­nos­ti.

II. Od žiad­nej oso­by, kto­rej sved­čí po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti, resp. kto­rej účasť na tres­tnej čin­nos­ti dek­la­ru­jú ak­ty a úko­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, nie je mož­né spra­vod­li­vo po­ža­do­vať, aby sa­ma ini­cia­tív­ne ozna­čo­va­la dô­ka­zy a sku­toč­nos­ti sved­čia­ce v jej nep­ros­pech prí­pad­ne ve­ci zís­ka­né tres­tnou čin­nos­ťou pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia dob­ro­voľ­ne vy­dá­va­la a tým pos­ky­to­va­la dô­ka­zy o svo­jej vi­ne. Opač­ný prís­tup by po­pie­ral ús­tav­nú ga­ran­ciu pre­zum­pcie ne­vi­ny a prá­va na (osob­nú) ob­ha­jo­bu, v zmys­le kto­rých nik­to nes­mie byť do­nu­co­va­ný k se­baob­vi­ne­niu. Pri­ja­tie pro­ces­nej sku­toč­nos­ti, že ob­vi­ne­ný od­mie­tol ozna­čiť mies­to ulo­že­nia, či spô­sob pou­ži­tia pe­ňaž­ných pros­tried­kov, kto­ré pred­sta­vu­jú prí­jem z tres­tnej čin­nos­ti,  za dô­vod pre vy­uži­tie za­is­ťo­va­cie­ho in­šti­tú­tu  v § 50 Tr. po­riad­ku, by zna­me­na­lo pos­tih ob­vi­ne­né­ho za to, že v tres­tnom ko­na­ní up­lat­ňo­val ús­ta­vou za­ru­če­né prá­vo ne­vy­po­ve­dať, čo v pod­mien­kach práv­ne­ho  štá­tu nie je mož­né ak­cep­to­vať.

III. Exis­ten­cia vec­né­ho (napr. zá­lož­né­ho) prá­va tre­tej oso­by k ve­ci (ma­jet­ku) ob­vi­ne­né­ho, kto­rý má pred­sta­vo­vať pred­met za­is­te­nia, nep­red­sta­vu­je zá­kon­nú pre­káž­ku pre roz­hod­nu­tie v zmys­le § 50 Tr. po­riad­ku.

 

 

 

Kv 55/2010-103                                                       Ban­ská Bys­tri­ca dňa  03.10.2011

 

 

 

 

U Z N E S E N I E

 

Pro­ku­rá­tor Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Ban­skej Bys­tri­ci v tres­tnej ve­ci obv. R. C. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., ko­na­júc o návr­hu poš­ko­de­né­ho - ob­chod­nej spo­loč­nos­ti F. na za­is­te­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho z 22.08.2011,  tak­to

 

 

r o z h o d o l :

            Pod­ľa § 50 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 4 Tr. por. na us­po­ko­je­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho F. so síd­lom R. ,  na náh­ra­du ško­dy za­is­ťu­jem  nas­le­dov­ný ma­je­tok ob­vi­ne­né­ho R. C. , nar.  ....     , tr­va­lo by­tom ....   :

- byt ...............

- po­ze­mok ...............

            Pod­ľa § 50 ods. 2 Tr. por. sa ob­vi­ne­né­mu R. C. so za­is­te­ným ma­jet­kom za­ka­zu­je nak­la­dať.

 

O d ô v o d n e n i e :

            Vy­šet­ro­va­teľ Od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie, Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ Zvo­len v ko­na­ní ve­de­nom pod ČVS:ORP-19/OEK-ZV-2011 tres­tne stí­ha R. C. (gen. vy­ššie) ako ob­vi­ne­né­ho pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na skut­ko­vom zá­kla­de, že

v ob­do­bí od 01.10.2007 do 31.05.2010, dis­po­nu­júc z ti­tu­lu vý­ko­nu práv a po­vin­nos­tí man­da­tá­ra v zmys­le Man­dát­nej zmlu­vy uzav­re­tej  dňa ......... so spo­loč­nos­ťou F., so síd­lom R., ako man­dan­tom (ďa­lej len spol. „F.“ ale­bo „man­dant“), kto­rá ho za­vä­zo­va­la „vy­ko­ná­vať osob­ne pre man­dan­ta, na je­ho účet, je­ho me­nom a za od­pla­tu čin­nos­ti  a  úko­ny sú­vi­sia­ce s ob­chod­nou čin­nos­ťou man­dan­ta spo­čí­va­jú­cou v prev­za­tí, umies­tne­ní a pre­vádz­ke man­dan­to­vých vý­her­ných prís­tro­jov, vrá­te­ne ich  zmluv­né­ho za­is­te­nia a ďal­ších čin­nos­tí sú­vi­sia­cich“,  pe­ňaž­nou ho­to­vos­ťou po­zos­tá­va­jú­cou v pod­stat­nej čas­ti z  in­ka­sa pe­ňaž­ných pros­tried­kov z vý­her­ných auto­ma­tov a ne­vý­her­ných hra­cích prís­tro­jov v sprá­ve man­dan­ta, kto­ré pra­vi­del­ne v me­sač­ných inter­va­loch vy­ko­ná­val v pre­vádz­kach ...............a ďa­lej tiež z ním prev­za­tých  splá­tok pô­ži­čiek, kto­ré man­dant pos­ky­tol vy­bra­tým pre­vádz­kam, z  prev­za­tých  zá­loh, kto­ré mu man­dant pos­ky­tol na úh­ra­du nák­la­dov via­žu­cich sa k je­ho čin­nos­ti, a z  prev­za­tých tzv. pi­ke­to­va­cích zá­loh pos­ky­to­va­ných man­dan­tom je­ho pros­tred­níc­tvom niek­to­rým pre­vádz­kam na zá­me­nu min­cí pre vý­her­né auto­ma­ty,tú­to v čas­ti pe­ňaž­ných pros­tried­kov vo vý­ške 301.342,89 EUR do­po­siaľ neod­vie­dol man­dan­to­vi, ho­ci mu po­vin­nosť ich pra­vi­del­né­ho  od­vo­du vy­plý­va­la z čl. X man­dát­nej zmlu­vy, pri­čom ju mal reali­zo­vať vkla­dom ho­to­vos­ti ale­bo bez­ho­to­vos­tným pre­vo­dom na účet spol. F.  č. ú., ve­de­ný v C., a. s., vkla­dom ho­to­vos­ti do pre­vádz­ko­vej pok­lad­ne v síd­le spol. F. ale­bo od­ov­zda­ním ho­to­vos­ti op­ro­ti pod­pi­su po­ve­re­né­mu za­mes­tnan­co­vi  spol. F.; zve­re­nú pe­ňaž­nú ho­to­vosť si po­ne­chal a pou­žil ju na do­siaľ ne­zis­te­ný účel, av­šak bez­peč­ne nie v pros­pech man­dan­ta, čím spo­loč­nos­ti F. spô­so­bil ško­du vo vý­ške 301.342,89 EUR.

            Tres­tné stí­ha­nie pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por. v pred­met­nej ve­ci za­čal vy­šet­ro­va­teľ vte­daj­šie­ho Úra­du jus­tič­nej a kri­mi­nál­nej po­lí­cie Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva PZ Ban­ská Bys­tri­ca uz­ne­se­ním sp. zn. KRP-96/OEK-BB-2010 zo 07.09.2010.  Ob­vi­ne­nie pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por., za pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Ban­skej Bys­tri­ci pre stí­ha­ný sku­tok R. C. vznie­sol vy­šet­ro­va­teľ Od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie OR PZ Zvo­len uz­ne­se­ním sp. zn. ORP-19/OEK-ZV-2011 z 20.07.2011. 

            Pro­ces­ným pos­ta­ve­ním poš­ko­de­né­ho v zmys­le § 46 ods. 1 Tr. por. v pre­bie­ha­jú­com tres­tnom ko­na­ní dis­po­nu­je ob­chod­ná spo­loč­nosť F.,  v kto­rej ma­jet­ko­vej sfé­re mož­no iden­ti­fi­ko­vať uj­mu vy­jad­ri­teľ­nú v pe­nia­zoch, kto­rá je prí­čin­ne spä­tá s tres­tnop­ráv­ne po­su­dzo­va­ným ko­na­ním R. C. . 

            Poš­ko­de­ná spo­loč­nosť pí­som­ným po­da­ním z 22.08.2011, v za­stú­pe­ní spl­no­moc­nen­com - ad­vo­ká­tom S. , kto­ré bo­lo do­ru­če­né ko­na­jú­ce­mu vy­šet­ro­va­te­ľo­vi dňa 30.08.2011 a je­ho pros­tred­níc­tvom pred­lo­že­né do­zo­ru­jú­ce­mu pro­ku­rá­to­ro­vi dňa 08.09.2011, po­da­la návrh na za­is­te­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho, up­lat­ňo­va­né­ho v tres­tnom ko­na­ní vo vý­ške 301.342,88 EUR, na ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho, a to kon­krét­ne v je­ho neh­nu­teľ­nej čas­ti ve­de­nej na lis­te vlas­tníc­tva ............ Návrh od­ôvod­ni­la tým, že ob­vi­ne­ný pri vý­slu­chu v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka dňa 16.11.2010 ne­ve­del vy­svet­liť, kde sa ním vy­bra­té a neod­ve­de­né pe­ňaž­né pros­tried­ky na­chá­dza­jú. 

            Ako sub­jekt op­ráv­ne­ný na roz­hod­nu­tie o  za­is­ťo­va­com opat­re­ní v § 50 Tr. por., som pres­kú­mal vo ve­ci ve­de­ný vy­šet­ro­va­cí spis ČVS:ORP-19/OEK-ZV-2011, kto­rý som zá­ro­veň dopl­nil ak­tuál­ny­mi sprá­va­mi pe­ňaž­ných ús­ta­vov, kto­ré ve­dú úč­ty ob­vi­ne­né­ho, údaj­mi z ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí so vzťa­hom k je­ho neh­nu­teľ­né­mu ma­jet­ku a údaj­mi evi­den­cie mo­to­ro­vých vo­zi­diel Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR, a dos­pel som k zá­ve­ru, že návr­hu na pos­tup pod­ľa § 50 Tr. por., kto­rý je po­da­ný op­ráv­ne­ným sub­jek­tom, je na­mies­te vy­ho­vieť, aj keď z iných dô­vo­dov ako sa do­má­hal navr­ho­va­teľ.

            Úvo­dom, eš­te pred vlas­tným roz­bo­rom dô­vo­dov, kto­ré vied­li k roz­hod­nu­tiu o za­is­te­ní ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho, je vhod­né v struč­nos­ti rea­go­vať na for­mál­ne ozna­če­nie po­da­nia poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, kto­rým pou­ží­va­júc ter­mín „opä­tov­ný návrh“, pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že už v pred­chá­dza­jú­com pos­tu­pe príp­rav­né­ho ko­na­nia, kon­krét­ne pri vý­slu­chu jej spl­no­moc­nen­ca S. dňa 14.10.2010, po­žia­da­la vy­šet­ro­va­te­ľa, aby vy­ko­nal „úko­ny sme­ru­jú­ce k za­is­te­niu ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy“. Uve­de­ný návrh -  žia­dosť or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia nep­re­hliad­li, je­ho vy­ba­ve­niu pos­tu­pom v zmys­le § 50 Tr. por. však brá­ni­lo pro­ces­né štá­dium, v kto­rom bol uro­be­ný. Jed­na­lo sa o časť príp­rav­né­ho ko­na­nia, v kto­rej bo­lo tres­tné stí­ha­nie ve­de­né tzv. vo ve­ci, bez kon­kre­ti­zá­cie oso­by, kto­rej sa pri­pi­su­je vy­ko­na­nie skut­ku, kto­rý je pred­me­tom tres­tné­ho stí­ha­nia, iný­mi slo­va­mi pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia. Ako však už vy­plý­va z di­kcie ust. § 50 ods. 1 Tr. por.  da­ný za­is­ťo­va­cí in­šti­tút je mož­né vy­uží­vať až od mo­men­tu ob­vi­ne­nia kon­krét­nej oso­by.  Návr­hy a žia­dos­ti na za­is­te­nie ma­jet­ku „bu­dú­ce­ho ob­vi­ne­né­ho“, po­da­né pred tým­to mo­men­tom, nie je mož­né uz­nať za pro­ces­ne účin­né a te­da za ta­ké, kto­ré by vy­vo­lá­va­li pot­re­bu, ho­ci aj ne­ga­tív­ne­ho roz­hod­nu­tia v zmys­le § 50 Tr. por.. Návrh - žia­dosť poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti v zá­pis­ni­ci o vý­slu­chu zo 14.10.2010, pred­chá­dza­jú­ci ob­vi­ne­niu R. C.,  bol  pre­to vy­hod­no­te­ný len ako pod­net na to, aby or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia ve­de­né svo­jou zá­kon­nou po­vin­nos­ťou, pod­nik­li kro­ky na zis­te­nie a za­is­te­nie príj­mov po­chá­dza­jú­cich z tres­tnej čin­nos­ti, čo­mu v prie­be­hu vy­šet­ro­va­nia ve­no­va­li aj pat­rič­ný pries­tor.

            Z dô­vo­do­vej čas­ti návr­hu poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti je zis­ti­teľ­né, že oba­vu, že us­po­ko­je­nie jej ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej tres­tným či­nom, bu­de ma­re­né ale­bo sťa­žo­va­né, opie­ra o pos­toj ob­vi­ne­né­ho v štá­diu ko­na­nia pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia, ke­dy vy­po­ve­da­júc ako sve­dok, ne­bol schop­ný, resp. od­mie­tol ozna­čiť mies­to ulo­že­nia, či spô­sob pou­ži­tia pe­ňaž­ných pros­tried­kov, kto­ré v po­zí­cii man­da­tá­ra in­ka­so­val v me­ne poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti a v čas­ti 301.342,89 EUR v jej pros­pech neod­vie­dol. S pre­zen­to­va­ným dô­vo­dom pre za­is­te­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho sa nie je mož­né sto­tož­niť. Ne­vy­jad­ru­júc sa na tom­to mies­te k otáz­ke vi­ny obv. R. C:, kto­rú je op­ráv­ne­ný rie­šiť iba zá­kon­ný súd, kon­šta­tu­jem, že od žiad­nej oso­by, kto­rej sved­čí po­doz­re­nie z tres­tnej čin­nos­ti, resp. kto­rej účasť na tres­tnej čin­nos­ti dek­la­ru­jú ak­ty a úko­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, nie je mož­né spra­vod­li­vo po­ža­do­vať, aby sa­ma ini­cia­tív­ne ozna­čo­va­la dô­ka­zy a sku­toč­nos­ti sved­čia­ce v jej nep­ros­pech prí­pad­ne ve­ci zís­ka­né tres­tnou čin­nos­ťou pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia dob­ro­voľ­ne vy­dá­va­la a tým pos­ky­to­va­la dô­ka­zy o svo­jej vi­ne. Opač­ný prís­tup by po­pie­ral ús­tav­nú ga­ran­ciu pre­zum­pcie ne­vi­ny a prá­va na (osob­nú) ob­ha­jo­bu, v zmys­le kto­rých nik­to nes­mie byť do­nu­co­va­ný k se­baob­vi­ne­niu. Dô­vod tvr­de­ný navr­ho­va­te­ľom, ak by bol pri­ja­tý (a te­da na je­ho zá­kla­de by bol vy­uži­tý za­is­ťo­va­cí in­šti­tút v § 50 Tr. por.), by zna­me­nal v pod­sta­te pos­tih ob­vi­ne­né­ho za to, že v tres­tnom ko­na­ní up­lat­ňo­val ús­ta­vou za­ru­če­né prá­vo ne­vy­po­ve­dať, čo v pod­mien­kach práv­ne­ho  štá­tu nie je mož­né ak­cep­to­vať.

            Ako už bo­lo naz­na­če­né vy­ššie, pres­kú­ma­ním a ana­lý­zou do­te­raj­ších vý­sled­kov vy­šet­ro­va­nia, oso­bit­ne tej ich čas­ti, kto­rá sa tý­ka zis­ťo­va­nia a do­ku­men­to­va­nia sta­vu ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho,  je mož­né dos­pieť k zá­ve­ru, že v je­ho prí­pa­de, vy­chá­dza­júc pri­tom z kon­krét­nych ak­tov sme­ru­jú­cich k scu­dzeniu ale­bo od­strá­ne­niu hnu­teľ­nej čas­ti ma­jet­ku ale­bo pou­ži­tiu dis­po­ni­bil­nej pe­ňaž­nej ho­to­vos­ti na iné úče­ly ako je us­po­ko­je­nie poh­ľa­dáv­ky poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, exis­tu­je dô­vod­ná oba­va, že bez vy­uži­tia za­is­ťo­va­cie­ho in­šti­tú­tu v  § 50 Tr. por. by ma­ril ale­bo sťa­žo­val us­po­ko­je­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, kto­rý bol v ko­na­ní včas a pred­pí­sa­ným spô­so­bom up­lat­ne­ný.

            Uve­de­nú oba­vu - ne­bez­pe­čen­stvo mož­no vo vý­sled­ku do­ka­zo­va­nia oprieť o zis­te­nia z lis­tín ob­sa­hu­jú­cich úda­je z ok­ru­hu ban­ko­vé­ho ta­jom­stva, kto­ré or­gá­nom príp­rav­né­ho ko­na­nia pos­kyt­li pe­ňaž­né ús­ta­vy X, a. s. a C, a. s.,  a z kto­rých vy­plý­va, že ob­vi­ne­ný  na bež­ný účet č. ........ dňa 27.09.2010 pri­jal  úče­lom ne­via­za­né úve­ro­vé pros­tried­ky vo vý­ške 12.666,53 EUR, kto­ré nás­led­ne v troch tran­žiach z 27.09.2010, 28.09.2010 a 01.10.2010 z úč­tu v ho­to­vos­ti vy­bral, a na účet č. ............. dňa 20.07.2011 pri­jal pe­ňaž­né pros­tried­ky vo vý­ške 4.000,- EUR, kto­ré to­ho is­té­ho dňa aj v ho­to­vos­ti vy­bral, pri­čom žiad­nu časť vy­bra­tých pros­tried­kov ne­pou­žil ani len na čias­toč­né us­po­ko­je­nie poh­ľa­dáv­ky poš­ko­de­né­ho, a o úda­je z evi­den­cie mo­to­ro­vých vo­zi­diel MV SR, z kto­rých vy­plý­va,  že ob­vi­ne­ný sa v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia (07.02.2011 a 16.05.2011) zba­vil dvoch vo­zi­diel - mo­to­cyk­la zn. ........ ev. č.  .........a štvor­kol­ky zn. ........... ev. č. ........, kto­rých bol eš­te k 14.01.2011 vlas­tní­kom.

 Ak je dô­vod­ná oba­va, že us­po­ko­je­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej tres­tným či­nom bu­de ma­re­né ale­bo sťa­žo­va­né, mož­no ná­rok až do prav­de­po­dob­nej vý­šky ško­dy za­is­tiť

a) na ma­jet­ku ob­vi­ne­né­ho ...

            Čas­ti ma­jet­ku ur­če­né na za­is­te­nie ná­ro­ku sa v uz­ne­se­ní o za­is­te­ní opí­šu a ob­vi­ne­né­mu a práv­nic­kej oso­be uve­de­nej v od­se­ku 1 sa za­ká­že s ni­mi nak­la­dať. Hnu­teľ­né ve­ci sa ulo­žia do ús­cho­vy u or­gá­nu, kto­rý o ich za­is­te­ní roz­ho­dol. Ak ich ús­cho­vu ne­mô­že sám za­bez­pe­čiť, za­bez­pe­čí ju pros­tred­níc­tvom iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu ale­bo práv­nic­kej oso­by, ale­bo fy­zic­kej oso­by, kto­rá vy­ko­ná­va v ta­kom od­bo­re pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť. Ak ide o neh­nu­teľ­nosť, mô­že pí­som­ne po­ve­riť ta­kú oso­bu sprá­vou neh­nu­teľ­nos­ti a uz­ne­se­nie o za­is­te­ní neh­nu­teľ­nos­ti do­ru­čí prís­luš­né­mu or­gá­nu štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí.

            Za­is­tiť pod­ľa od­se­ku 1 ne­mož­no ná­rok, kto­rý ne­mož­no v tres­tnom ko­na­ní up­lat­niť. Na za­is­te­nie ná­ro­ku ne­mož­no pou­žiť ve­ci, kto­ré ne­mož­no pod­ľa ob­čian­skop­ráv­nych pred­pi­sov pos­tih­núť vý­ko­nom súd­ne­ho roz­hod­nu­tia, ani poh­ľa­dáv­ky ob­vi­ne­né­ho na vý­pla­tu od­me­ny z pra­cov­né­ho po­me­ru ale­bo ob­dob­né­ho po­me­ru, poh­ľa­dáv­ky na vý­pla­tu vý­živ­né­ho a na vý­pla­tu dá­vok z ne­mo­cen­ské­ho pois­te­nia a dá­vok so­ciál­ne­ho za­bez­pe­če­nia.  (§ 50 ods. 1, 2, 3 Tr. por.)

            Za­is­te­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho pos­ti­hu­je neh­nu­teľ­ný ma­je­tok kon­kre­ti­zo­va­ný vo vý­ro­ku toh­to roz­hod­nu­tia, kto­ré­ho vý­luč­né vlas­tníc­tvo ob­vi­ne­ným preu­ka­zu­jú ak­tuál­ne úda­je ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí. 

            Roz­ho­du­jú­ce­mu or­gá­nu je zná­me, že k neh­nu­teľ­né­mu ma­jet­ku evi­do­va­né­mu na lis­te vlas­tníc­tva č. ........ je zria­de­né zá­lož­né prá­vo v pros­pech C, a. s. č. .., kto­ré za­bez­pe­ču­je poh­ľa­dáv­ku ban­ky z úve­ru pos­kyt­nu­té­ho ob­vi­ne­né­mu v zmys­le zmlu­vy č. ........ z .......... Exis­ten­cia uve­de­né­ho vec­né­ho prá­va tre­tej oso­by však nep­red­sta­vu­je zá­kon­nú pre­káž­ku pre roz­hod­nu­tie v zmys­le § 50 Tr. por. .

P o u č e n i e :  Pro­ti  to­mu­to  uz­ne­se­niu je prí­pus­tná  sťaž­nosť, kto­rú  mož­no po­dať do 3 dní od ozná­me­nia uz­ne­se­nia u pro­ku­rá­to­ra, kto­rý uz­ne­se­nie vy­dal. Prís­luš­ným na roz­hod­nu­tie sťaž­nos­ti je sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci (§ 191 Tr. por.) Sťaž­nosť ne­má od­klad­ný úči­nok.

                            Pod­ľa § 51 ods. 1 Tr. por. sa za­is­te­nie zru­ší a) ak za­nik­ne dô­vod,  pre kto­rý bo­lo o za­is­te­ní roz­hod­nu­té, b) ak bo­lo tres­tné stí­ha­nie prá­vop­lat­ne za­sta­ve­né, ale­bo ak sa skon­či­lo prá­vop­lat­ným os­lo­bo­dzu­jú­cim roz­sud­kom, ale­bo c) ak up­ly­nu­li 2 me­sia­ce odo dňa, v kto­rom na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť roz­su­dok, kto­rým bol ob­ža­lo­va­ný uz­na­ný za vin­né­ho ale­bo odo dňa, v kto­rom  na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť uz­ne­se­nie, kto­rým bo­la vec pos­tú­pe­ná   iné­mu or­gá­nu.

                               Pod­ľa § 51 ods. 2 Tr. por. tre­ba za­is­te­nie ob­me­dziť, ak sa uká­že,  že nie je pot­reb­né v roz­sa­hu, v akom bo­lo na­ria­de­né. Ak bo­li    za­is­te­ním pos­tih­nu­té ve­ci pa­tria­ce inej oso­be ako ob­vi­ne­né­mu  ale­bo práv­nic­kej oso­be uve­de­nej v § 50 ods. 1 Tr. por., vy­jmú sa zo za­is­te­nia.

 

                                           

 

 

 

 

                                                                                           Mgr. Jes­sy  H a s s a n

                                                                           
 

Diskusia