Mgr. Silvia Kollárová
prokurátorka
Právne vety:
Ak konaním konkrétnej osoby mali byť naplnené znaky skutkovej podstaty vyšetrovaného trestného činu (trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Tr. zák.) príp. iného trestného činu a tejto trestnej činnosti sa táto osoba dopustila v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, je nevyhnutné v opise skutku túto okolnosť aj uviesť, a to predovšetkým tým, že bude v opise skutku uvedený čas – obdobie, v ktorom mal byť skutok spáchaný s tým, že toto obdobie korešponduje s obdobím, počas ktorého trestne stíhaná osoba – obvinený vykonával funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti.
Opis skutku je nedostatočný aj preto, nakoľko z neho nie je zrejmé za akých ďalších okolností mal byť skutok spáchaný tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom a predovšetkým z opisu skutku musí byť zrejmé, akým konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke /samozrejme s prihliadnutím na príslušné štádium trestného konania v súlade s ustanovením § 206 ods. 1 Trestného poriadku/. V danom prípade opis skutku obsahuje len konštatovanie, že trestne zodpovedný subjekt nesplnil povinnosť viesť účtovníctvo ani nezabezpečil jeho vedenie a to napriek tomu, že mu túto povinnosť zákon ukladá. Nie je uvedené v akom rozsahu resp. v akej kvalite, na aký účel mali byť požadované podklady vedené a aký následok malo nesplnenie tejto zákonnej povinnosti. Takýto opis konania nie je preto postačujúcim pre konštatovanie, že takýmto konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty vyšetrovaného príp. iného trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke.
Nesplnenie povinnosti viesť príp. zabezpečiť vedenie účtovníctva správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov konateľom obchodnej spoločnosti za účelom jeho kontroly príp. iným účelom uvedeným v ustanovení § 259 ods.1 Trestného zákona v písm. a) až g), nenapĺňa, samé osobe, znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 259 ods. 2 písm. b) Trestného zákona po objektívnej a predovšetkým subjektívnej stránke. Fakt, že konateľ spoločnosti neviedol ani nezabezpečil vedenie účtovníctva obchodnej spoločnosti, ktorá nevykonávala vôbec žiadnu činnosť, existovala len formálne „na papieri“, nemala žiadny majetok, žiadnych zamestnancov, nevznikla jej žiadna daňová povinnosť, nemohla nevedením potrebných podkladov akokoľvek ovplyvniť podklady slúžiace na kontrolu účtovníctva.
Pv 89/20/1107-10 v Pezinku dňa 19.10.2020
U z n e s e n i e
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok v trestnej veci proti obv. X Y a obv. spol. B s.r.o. pre prečin skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Trestného zákona takto
r o z h o d l a :
Podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku
z r u š u j e m
1.) uznesenie vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ Pezinok, odboru kriminálnej polície sp. zn. ORP..... zo dňa 11.09.2020, ktorým bolo podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku vznesené obvinenie XY pre prečin skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako konateľ spol. B s.r.o., .....neviedol a ani nezabezpečil vedenie účtovníctva daňového subjektu tak, ako to vyžaduje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a konal tak napriek tomu, že bol štatutárnym zástupcom daňového subjektu.
2.) uznesenie vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ Pezinok, odboru kriminálnej polície sp. zn. ORP...... zo dňa 11.09.2020, ktorým bolo podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku za použitia zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznesené obvinenie spol. B s.r.o..... pre prečin skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že spol. B s.r.o.,.... neviedla a ani nezabezpečila vedenie účtovníctva daňového subjektu tak, ako to vyžaduje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a konala tak napriek tomu, že jej štatutárnemu zástupcovi túto povinnosť predmetný zákon ukladá
pretože je nezákonné a neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ Pezinok, odboru kriminálnej polície sp. zn. ORP..... zo dňa 11.09.2020 bolo podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku vznesené obvinenie XY pre prečin skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Tr. zákona povereného príslušníka na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia v bode 1.) Súčasne citovaným uznesením bolo podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku za použitia zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznesené obvinenie spol. B s.r.o. pre prečin skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti v bode 2.)
S poukazom na ustanovenie § 230 ods. 1 Tr. por. som preskúmala predmetné uznesenie ako i celý na vec sa vzťahujúci spisový materiál a dospela som k záveru, že vyššie citované uznesenie policajta o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 11.09.2020 vo vzťahu k osobe XY ako aj vo vzťahu k spol. B s. r. o. bolo vydané v rozpore so zákonom a je neopodstatnené.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. por. v
trestnom konaní treba dokazovať najmä
a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
b) kto tento skutok spáchal az akých pohnútok,
c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,
f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.
Podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku prvá a druhá veta ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.
Podľa § 199 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
Podľa § 206 ods. 1 Tr. por. prvá veta, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia...
Podľa § 206 ods.3 Trestného poriadku Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.
Podľa §176 ods. 2Trestného poriadku v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.
Po preskúmaní uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 11.09.2020 /ďalej len „preskúmavané uznesenie“/ som dospela k záveru, že vyšetrovateľka sa pri jeho vydávaní neriadila vyššie citovanými ustanoveniami Trestného poriadku z nasledovných dôvodov.
V preskúmavanom uznesení v opise skutku nie je vôbec uvedené obdobie, v ktorom mal byť predmetný skutok spáchaný. Uvedená citácia ako konateľ spol. B s.r.o. neviedol a ani nezabezpečil vedenie účtovníctva resp. spol. B s.r.o. neviedla a ani nezabezpečila vedenie účtovníctva je absolútne nepostačujúca a neposkytuje žiadnu výpovednú hodnotu k tomu v akom čase - období mal byť skutok spáchaný. Z obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu vyplýva, že XY bol konateľom spol. B s.r.o. v období od 07.03.2014 do 21.11.2019. Ak teda konaním tejto osoby mali byť naplnené znaky skutkovej podstaty vyšetrovaného trestného činu príp. iného trestného činu a tejto trestnej činnosti sa táto osoba dopustila v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, je nevyhnutné v opise skutku túto okolnosť aj uviesť, a to predovšetkým tým, že bude v opise skutku uvedený čas – obdobie, v ktorom mal byť skutok spáchaný s tým, že toto obdobie korešponduje s obdobím, počas ktorého trestne stíhaná osoba – obvinený vykonával funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov / ďalej len „zák. o TZPO“/ ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok.
Podľa § 2 ods. 1 zák. o TZPO podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný právnickou osobou na území Slovenskej republiky.
V prípade vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe je potrebné vychádzať z citovaného zákona o TZPO, pričom vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči právnickej osobe je možné výlučne za trestný čin uvedený v osobitnej časti Trestného zákona za súčasného predpokladu, že sa jedná o trestný čin uvedený v príslušnom ustanovení zákona o TZPO, teda v § 3 zák. o TZPO a tento skutok bol spáchaný za účinnosti zákona o TZPO. Tým, že v preskúmavanom uznesení nie je uvedený čas –obdobie, v ktorom sa mala dopustiť právnická osoba trestnej činnosti, pre ktorú je možné vyvodiť voči nej trestnú zodpovednosť, nie je splnená ani podmienka, či skutok, ktorý je kladený za vinu právnickej osobe, bol spáchaný za účinnosti zákona o TZPO.
Vo vzťahu k ďalšiemu opisu skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej časti preskúmavaného uznesenia mám za to, že uvedený opis je nedostatočný a nie je z neho zrejmé za akých ďalších okolností mal byť skutok spáchaný, tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom a predovšetkým, aby z opisu skutku bolo zrejmé, akým konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke /samozrejme s prihliadnutím na príslušné štádium trestného konania v súlade s ustanovením § 206 ods. 1 Trestného poriadku/. Uvedený opis skutku obsahuje len konštatovanie, že trestne zodpovedný subjekt nesplnil povinnosť viesť účtovníctvo ani nezabezpečil jeho vedenie a to napriek tomu, že mu túto povinnosť zákon ukladá. Nie je uvedené v akom rozsahu resp. v akej kvalite, na aký účel mali byť požadované podklady vedené a aký následok malo nesplnenie tejto zákonnej povinnosti. Preto mám za to, že takýto opis konania nie je postačujúcim pre konštatovanie, že takýmto konaním boli naplnené znaky skutkovej podstaty vyšetrovaného príp. iného trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke.
K posúdeniu náležitostí odôvodenie preskúmavaného uznesenia v zmysle ustanovenia § 176 ods. 2 Trestného poriadku uvádzam, že táto časť preskúmavaného uznesenia neobsahuje takmer žiadne náležitosti vyžadované citovaným ustanovením Trestného poriadku. Okrem uvedenia skutočností vyplývajúcich z trestného oznámenia, úkonov realizovaných podľa § 196 ods.2 Trestného poriadku, nie je v odôvodnení preskúmavaného uznesenia uvedené o aké konkrétne dôkazy sa opierajú skutkové zistenia, úvahy ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Inak povedané z tejto časti preskúmavaného uznesenia nie je vôbec zrejmé prečo vyšetrovateľ má zato, že z doposiaľ zistených skutočností je odôvodnené podozrenie, že sa stal skutok a vykazuje znaky trestného činu, ako aj záver, že ho spáchala určitá osoba/trestne zodpovedný subjekt. Konštatovanie vyšetrovateľky uvedené na strane 4 odsek 7 a 8 preskúmavaného uznesenia nemá žiadnu výpovednú hodnotu o tom, na základe akých konkrétnych skutočností dospela vyšetrovateľka k záveru, že je na mieste postup podľa § 199 ods. 1 a predovšetkým podľa § 206 ods.1 Trestného poriadku vo vzťahu k XY ako aj obchodnej spoločnosti B s.r.o., nie je z neho zrejmé čo konkrétne preukazuje, že sa jedná o dôvodné podozrenie z trestnej činnosti ako aj to, na základe čoho dospela k záveru, že je dôvodné vznesenie obvinenia a už vôbec nie akými úvahami sa spravovala pri vyhodnotení vykonaného dokazovanie a z neho vyplývajúcich záverov, ktoré by jej postup odôvodňovali.
Pokiaľ ide o záver vyšetrovateľky premietnutý do preskúmavaného uznesenia v časti, že sa jedná o dôvodné podozrenie, že skutok je trestným činom – prečinom podľa § 259 ods.2 písm.b) Trestného zákona a je odôvodnení záver, že ho spáchala určitá osoba/trestne zodpovedný subjekt uvádzam nasledovné.
Podľa § 8 Tr. zák. trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve podmienky:
a) musí ísť o protiprávny čin, a
b) jeho znaky musia byť uvedené v tomto zákone.
Pod pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú zákonné znaky skutkovej podstaty, ktorými sú štyri skupiny znakov určujúce subjekt (páchateľ), subjektívnu stránku (zavinenie, niekedy aj pohnútka), objekt (chránený záujem) a objektívnu stránku (konanie vrátane opomenutia, príčinná súvislosť a následok).
Z citácie vyššie uvedených zákonných ustanovení Trestného zákona je zrejmé, že na to, aby bolo možné určité konanie kvalifikovať ako trestný čin, je nevyhnutné, aby vykazovalo všetky obligatórne znaky naplnenia jeho skutkovej podstaty. Všetky uvedené zákonné znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o trestný čin, aj keby išlo o protiprávne konanie.
Podľa § 10 písm. b) Tr. zák. prečin je úmyselný trestný čin, za ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Trestného činu skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na
a) štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
b) evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
c) kontrolu účtovníctva,
d) kontrolu použitia dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce,
e) určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,
f) konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddĺženie, alebo
g) zápis do obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu,
Trestného činu skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa dopustí ten kto v úmysle uvedenom v odseku 1 podklady uvedené v odseku 1 zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými alebo nevedie.
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie za účelom ochrany pred jej skresľovaním.
Objektívna stránka toho trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorým sa rozumie uvedenie nepravdivých alebo hrubo skresľujúcich údajov, alebo v zatajení povinných údajov o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na účely uvedené v písm. a) až g) údajov ustanovenia § 259 ods. 1 Trestného zákona.
Nepravdivými a hrubo skresľujúcimi údajmi sú údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde alebo skreslene informujú o podstatných okolnostiach a faktoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia.
Výkazom sa rozumie najmä účtovníctvo podnikateľa. Účtovníctvoje najucelenejším ekonomickým informačným systémom, ktorý presne a spoľahlivo podáva ekonomické informácie o skutočnostiach, ktoré sú jeho predmetom. Pojem účtovníctvo je predmetom úpravy zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve /ďalej len „zák. o účtovníctve“/, v ktorom je tento pojem viackrát uvedený, avšak bez jeho bližšej špecifikácie.
Podľa § 2 ods. 2 zák. o účtovníctve predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o
a) stave a pohybe majetku,
b) stave a pohybe záväzkov,
c) rozdiele majetku a záväzkov
d) výnosoch,
e) nákladoch,
f) príjmoch,
g) výdavkoch,
h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky
(ďalej len „účtovné prípady").
Podľa § 2 ods. 3 zák. o účtovníctve predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch podľa odseku 2 v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva.
Podľa § 6 ods.1 zák. o účtovníctve Účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Podľa § 7 ods. 1 zák. o účtovníctve Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
Z obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu vyplýva, že trestné oznámenie v predmetnej trestnej veci podala ozn. MN, ktorá je jediným spoločníkom spol. B s.r.o. a z obsahu podaného trestného oznámenia vyplývajú nasledovné skutočnosti uvedené v odôvodnení preskúmavaného uznesenia. Dňa 08.08.2019 postupom podľa § 196 ods.2Trestného poriadku bol k veci vypočutý konateľ spol. B s.r.o., ktorý do zápisnice o výsluchu uviedol skutočnosti uvedené v odôvodnení preskúmavaného uznesenia.
Okrem vyššie uvedených úkonov do rozhodnutia o začatí trestného stíhania vznesení obvinenia zo dňa 30.01.2020 a následne po jeho zrušení a opätovnom konaní až do vydanie preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 11.09.2020 boli zabezpečené ďalšie listinné podklady v rozsahu ako je uvedené v odôvodnení preskúmavaného uznesenia.
Preskúmaním uznesenia zo dňa 11.09.2020 a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu som dospela k záveru, vyšetrovateľ sa pri vydávaní uznesenia o začatí trestného stíhania a predovšetkým uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 11.09.2020 neriadil vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona, zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb / zák. č. 91/2016Z.z./ a rovnako tak pre náležité posúdenie veci nezohľadnil znenie súvisiacich ustanovení zákona o účtovníctve. V danom prípade z podaného trestného oznámenia, z vykonaných úkonov ako aj zabezpečených podkladov vyplýva to, že konateľ spol. B s.r.o. napriek tomu, že povinnosť viesť resp. zabezpečiť vedenie účtovníctva vyplýva z platných právnych predpisov /Obchodný zákonník, zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve / ako sám uviedol, neviedol účtovníctvo tejto spoločnosti v období, keď bol jej konateľom t.j. od 07.03.2014 do 21.11.2019. Ako dôvod, pre ktorý neplnil uvedenú povinnosť uviedol, že táto spoločnosť po celú dobu, počas ktorej vykonával v tejto spoločnosti funkciu konateľa, nevykonávala vôbec žiadnu činnosť. Za účelom preverenia tohto tvrdenia boli vo veci po podaní trestného oznámenia vykonané úkony v zmysle § 196 ods.2 Trestného poriadku. Z ich záverov vyplýva, že žiadnym relevantným spôsobom sa nepodarilo preukázať, že spol. B s.r.o. v období, keď funkciu štatutárneho orgánu vykonával XY teda od 07.03.2014 do 21.11.2019, vykonávala akúkoľvek podnikateľskú činnosť a že by v tejto súvislosti disponovala podkladmi, ktoré sú predmetom ekonomického informačného systému, ktorý presne a spoľahlivo podáva ekonomické informácie o skutočnostiach, ktoré sú jeho predmetom, prípadne podkladmi slúžiacimi na kontrolu hospodárenia. Okrem toho úkonmi podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku bolo zistené, že v dotknutom období spol. B s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, žiadny nehnuteľný majetok, nie je registrovaná ako vlastník motorového vozidla. Za takto zistených okolností je nutné zaoberať sa posúdením čo vlastne malo byť predmetom samotného účtovníctva príp. inej evidencie poskytujúcej základ pre kontrolu účtovníctva resp. kontrolu hospodárenia obchodnej spoločnosti. Súčasne je potrebné zaoberať sa tým, či vôbec a aký škodlivý následok bol spôsobený tým, že nebolo vedené účtovníctvo obchodnej spoločnosti. Vyšetrovateľka v odôvodnení preskúmavaného uznesenia uviedla, že bolo zistené, že spol. B s.r.o. mala „živý“ účet so zaznamenanými transakciami vedený v S a.s. v období od 10.03.2014 do 31.10.2019 a výpis z tohto účtu je súčasťou spisu. Predmetný výpis z účtu nebol zo strany vyšetrovateľky žiadnym spôsobom vyhodnotený v tom smere, či je z neho možné zistiť či, v akom období, v akom rozsahu a aké transakcie boli prostredníctvom toho účtu realizované a ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovali záver, že predmetná obchodná spoločnosť v dotknutom období preukázateľné vykonávala podnikateľskú činnosť. Z výpisu z uvedeného účtu vyplýva, že počas celej doby existencie tohto účtu boli na tento účet realizované vklady v hotovosti vo výške od 50,- do 400,-Eur a následne po vklade v hotovosti realizované platobné príkazy prevažne pre dva subjekty, z toho jeden fakturácia za služby mobilného operátora. Z výpisu z predmetného účtu však nevyplýva, že na tento účet boli poukázané platby od iných podnikateľských subjektov vo forme úhrady faktúr za poskytnutie akékoľvek plnenia dodávateľom spol. B s.r.o., ktoré skutočnosti by umožnili prijať záver, že táto obchodná spoločnosť vykonávala reálne podnikateľskú činnosť, za ktorú jej boli uhradené finančné prostriedky, ktoré by bolo možné považovať za príjem z podnikateľskej činnosti.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci som dospela k záveru, že nesplnenie uvedenej povinnosti, a to viesť príp. zabezpečiť vedenie účtovníctva správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov konateľom obchodnej spoločnosti za účelom jeho kontroly príp. iným účelom uvedeným v ustanovení § 259 ods.1 Trestného zákona v písm. a) až g), nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 259 ods.2 písm. b) Trestného zákona po objektívnej a predovšetkým subjektívnej stránke. Fakt, že konateľ spoločnosti neviedol ani nezabezpečil vedenie účtovníctva obchodnej spoločnosti, ktorá nevykonávala vôbec žiadnu činnosť, existovala len formálne „na papieri“, nemala žiadny majetok, žiadnych zamestnancov, nevznikla jej žiadna daňová povinnosť, nemohla nevedením potrebných podkladov akokoľvek ovplyvniť podklady slúžiace na:
- štatistické zisťovanie, evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody
- kontrolu účtovníctva
- kontrolu použitia dotácie subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce,
- určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,
- konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddĺženie, alebo
- zápis do obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu.
Inak povedané neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce záver, že konaním, ktoré spočíva v nevedení účtovníctva resp. nezabezpečením jeho vedenia inou osobou v prípade obchodnej spoločnosti, ktorá nevykonávala žiadnu činnosť, existovala len formálne „na papieri“, nemala žiadny majetok, žiadnych zamestnancov, nevznikla jej žiadna daňová povinnosť, bol spáchaný prečin skresľovanie údajov o hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Uvedené závery primerane platia aj pre možnosť vyvodenia trestnej zodpovednosti za predmetný trestný čin - prečin aj vo vzťahu resp. voči právnickej osobe.
Podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por., prokurátor je pri výkone dozoru oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti som rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.