Právne vety (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 4071/2019 zo dňa 14.10.2020):
I. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalovaný skutok je trestným činom s miernejšou trestnou sadzbou odňatia slobody v porovnaní s trestným činom, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a vedené trestné stíhanie a táto zmenená právna kvalifikácia sa premietne aj do inej (kratšej) premlčacej doby činu, potom sa musí zaoberať tiež otázkou premlčania trestného stíhania vo vzťahu k tejto miernejšej právnej kvalifikácii skutku. Je teda povinný posúdiť napríklad okolnosť, či došlo k vzneseniu obvinenia ešte v tejto kratšej premlčacej dobe.
II. Obžalovanému bolo vznesené obvinenie zo spáchania zločinu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 2 Tr. zák., avšak uznaný vinným bol za spáchanie trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. a preto je podstatným plynutie premlčacej doby len vo vzťahu k tomuto trestnému činu.
sp.zn. 2To/36/2020
U Z N E S E N I E
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Danici Veselovskej, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. P Š, stíhaného pre prečin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/130/2017 zo dňa 23.01.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.septembra 2020 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/130/2017 zo dňa 23.01.2020 v celom rozsahu.
II. Podľa § 320 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa
zastavuje
trestné stíhanie vedené proti obžalovanému
Ing. P Š – nar. .....
ktorý je trestne stíhaný pre prečin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako konateľ obchodnej spoločnosti P, s. r. o., IČO: ..., s vtedajším sídlom .... (ďalej iba „P“), predmetom činnosti ktorej bolo okrem iného projektovanie, inštalovanie, revízie a opravy prenosných hasiacich prístrojov, stabilných a polostabilných hasiacich zariadení, v rozpore s jeho povinnosťami vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami tejto obchodnej spoločnosti, založil obchodnú spoločnosť P B s. r. o., IČO: ...., s vtedajším sídlom ...... ( ďalej iba „P B“), pričom predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti bolo okrem iného projektovanie, inštalovanie, revízie a opravy prenosných hasiacich prístrojov, stabilných a polostabilných hasiacich zariadení, teda založil obchodnú spoločnosť s takmer totožným a zameniteľným obchodným menom a zhodným predmetom podnikania, v ktorej bol v období od 30.05.2008 do 04.07.2008 jediným konateľom a spoločníkom s dátumom zápisu spoločnosti do obchodného registra 30.05.2008, pričom obžalovaný v priebehu mesiacov máj až júl 2008:
a) ako konateľ spoločnosti P oznámil zákazníkom tejto spoločnosti, napr. S e, a. s., N b S, SHMÚ, S p, a. s. (ďalej len zákazníci), že spoločnosť P obdržala Upovedomenie o začatí exekúcie a Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a z toho dôvodu spoločnosť P nie je ďalej schopná plniť záväzky vyplývajúce zo vzájomných zmluvných vzťahov,
b) na podnet obžalovaného prešli všetci zamestnanci s odbornou spôsobilosťou spoločnosti P, vykonávajúci zmluvné, projekčné, inštalačné, kontrolné a servisné činnosti na požiarnotechnických zariadeniach ASHZ KD 200/FM200 25 bar pracovať do spoločnosti P B a teda vstúpili do trvalého pracovného pomeru s touto spoločnosťou, čo obžalovaný ako konateľ spoločnosti P B aj oznámil zákazníkom spoločnosti P,
c) ako konateľ spoločnosti P B oznámil zákazníkom spoločnosti P, že spoločnosť P B je od 15.05.2008 na území Slovenskej republiky exkluzívnym zmluvným predajcom výrobcu požiarnotechnických zariadeniach ASHZ KD 200/FM200 25 bar, nakoľko iba spoločnosť P B vlastní doklad od výrobcu uvedeného zariadenia o exkluzívnom zastúpení na území Slovenskej republiky, ako aj doklady o odbornej spôsobilosti na vykonávanie projekčnej, inštalačnej, kontrolnej a servisnej činnosti na požiarnotechnické zariadenia ASHZ KD 200/FM200 25 bar, čo sa však nezakladalo na pravde, nakoľko medzi spoločnosťou P B a K B und E neexistoval žiaden obchodný vzťah a obžalovaný uvedené doklady získal od spoločnosti K B und E využitím omylu spôsobeného zámenou obchodných názvov spoločností P a P B,
d) obžalovaný oznámil zákazníkom spoločnosti P, že spoločnosť P B je pripravená plniť záväzky (kontrolné a servisné činnosti) spoločnosti P za rovnakých podmienok ako boli poskytované touto spoločnosťou, na základe čoho spoločnosť P B vykonávala a neskôr pod obchodným menom U s. r. o., IČO: ...., so sídlom ...., kontrolu a servis požiarnotechnických zariadení, stabilných hasiacich zariadení, aj u pôvodných zákazníkov spoločnosti P,
čím obžalovaný konal v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), písm. d), písm. f) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ktoré v podnikateľskej sfére zakazujú konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom s tým, že obžalovaný využil klamlivé označovanie služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny ( takmer totožný názov obchodnej spoločnosti ), parazitovanie na povesti podniku ( využívanie dobrej povesti obchodnej spoločnosti P vo svoj prospech) a zľahčovanie ( uvádzanie nepravdivých údajov o pomeroch v spoločnosti P), v dôsledku čoho ohrozil bežnú podnikateľskú činnosť, rozvoj, hospodárske výsledky a dobré meno obchodnej spoločnosti P,
pretože trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/130/2017 zo dňa 23.01.2020 bol obžalovaný Ing. P Š uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Za to mu bol podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, prokuristu obchodnej spoločnosti a družstva na dobu 3 roky.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný Ing. P Š, ktoré odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu tak, že bol odsúdený za trestný čin, ktorého objektom je ochrana riadneho priebehu hospodárskej súťaže v trhovom hospodárstve. Súd vychádza z toho, že obžalovaný podnikal v rozpore s dobrými mravmi súťaže a že privodil ujmu inému súťažiteľovi a podobne. Nie je možné súhlasiť s vyhodnotením zabezpečených dôkazov súdom s tým, že je nepochybné, že obžalovaný poškodil dobrú povesť súťažiteľa. Súd nevzal do úvahy, že konanie, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim hospodársku súťaž je ohrozovacím deliktom, pri ktorom stačí ohrozenie chodu alebo rozvoja podniku súťažiteľa. Je preto priestor na otázku, ako mohol ohroziť spoločnosť P, keď je dokázané, čo vyplýva ja zo spisu, ktorý je vedený na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. ... zo dňa ...., že spoločnosť P mala povinnosť zaplatiť 25.000.000 Sk spolu so 17% úrokom z omeškania na to základe zmluvy o dielo zo dňa 10.09.1998. Táto suma bola nielen záväzkom, ale tvorila aj exekučný titul a spoločnosť P bola v postavení povinného. Výška exekučného titulu a úrok z omeškania ani v teoretickej rovine tejto spoločnosti neumožnili uspokojiť oprávneného a pokračovať v pôvodnom predmete činnosti. Žiadal, aby tieto doklady boli vyžiadané z krajského súdu, nakoľko by z nich bolo možné osvedčiť výšku dlhu a odstavenie účtov spoločnosti. Nemôže teda za to, že spoločnosť sa dostala do situácie, že nemohla plniť svoje zmluvné záväzky, pričom obrovská insolvencia spoločnosti bola skutočným dôvodom jej zániku a nie nekalosúťažné aktivity. To, že spoločnosť nemohla plniť svoje zmluvné záväzky dokazuje aj skutočnosť, že z tejto spoločnosti odišli aj jej zamestnanci. Odchod zamestnancov bol spôsobený len jedinou skutočnosťou a to absenciou prostriedkov na mzdy. Taktiež nebolo možné platiť odvody, dane z príjmov a nároky na poskytnutie stravy. Poukazuje aj na výpoveď svedka B S, ktorý pracoval v N b S ako vedúci oddelenia správy a prevádzky, ktorý mal na starosti väčšinu technologických zariadení. Tento svedok potvrdil, že spoločnosť P bola dodávateľom banky, pričom banka prevzala oznámenie o začatí exekučného konania voči spoločnosti. V stanovisku právneho oddelenia banky bolo uvedené, že je potrebné ukončiť zmluvu a riešiť situáciu. Svedok potvrdil, že ho obžalovaný informoval o vytváraní novej spoločnosti P B, ktorá bude činnosti zabezpečovať. Je názoru, že z dokazovania vyplýva, že k zániku chodu spoločnosti P došlo z úplne iného dôvodu, ktorý nespôsobil obžalovaný, pretože nezodpovedal za dlh a insolvenciu tejto spoločnosti, ktorá neumožnila plniť jej zákonom stanovené povinnosti a zmluvné záväzky. Navrhol, aby krajský súd vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a na doplnenie spisového materiálu vedeného na Krajskom súde pod sp. zn. ...., prípadne, aby krajský súd ho po doplnení dokazovania sám spod obžaloby oslobodil.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný neohrozil poškodenú spoločnosť, nakoľko tá sa fakticky zničila sama tým, že prehrala súdny spor o 25 miliónov SK. Ak by aj obžalovaný naplnil formálne znaky trestného činu zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, tak nie je možné prehliadnuť spoločenský význam činnosti klienta, ktorý zabezpečoval protipožiarnu ochranu NBS a iným klientom. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava záverečného návrhu a stanoviska svojho obhajcu a v celej veci sa cíti byť nevinným.
Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
Odvolací súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám (vo vzťahu k skutkovým zisteniam a právnej kvalifikácii skutku), ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu a súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.
Odvolací súd konštatuje, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní (z výpisov z obchodného registra ako aj z výpovedí obžalovaného a poškodeného) nepochybne vyplýva (a to ani nebolo medzi stranami sporné), že obžalovaný Ing. P Š (ďalej len obžalovaný) bol v čase uvedenom v obžalobe konateľom spoločnosti P s.r.o. (ďalej len poškodená spoločnosť), pričom zároveň založil inú obchodnú spoločnosť pod názvom P B s.r.o. s tým, že predmetom činnosti obidvoch týchto obchodných spoločností bolo, okrem iného, aj projektovanie, inštalovanie, revízie a opravy prenosných hasiacich prístrojov, stabilných a polostabilných hasiacich zariadení.
Rovnako tak z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný po založení tejto novej obchodnej spoločnosti s rovnakým predmetom podnikania ako mala poškodená spoločnosť, zaslal klientom poškodenej spoločnosti listy, v ktorých ich informoval, že voči poškodenej spoločnosti je vedené exekučné konanie a že si preto spoločnosť nemôže plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv, pričom ich taktiež informoval, že služby bude poskytovať nová spoločnosť a to spoločnosť P B s.r.o., do ktorej mali prejsť aj zamestnanci poškodenej spoločnosti. Z odpovedí jednotlivých klientov poškodených spoločností (napríklad Ž S r, N b S, S p, S, S e) možno nepochybne vyvodiť, že spoluprácu s poškodenou spoločnosťou ukončili práve v dôsledku zaslania tohto oznamu a novú spoluprácu začali s novou spoločnosťou P B s.r.o.
V tomto smere treba poukázať aj na skutočnosť, že kým v poškodenej spoločnosti bol obžalovaný iba konateľom, nakoľko v čase spáchania skutku bol jediným spoločníkom Ing. M L, v novozaloženej spoločnosti P B s.r.o. už bol obžalovaný nielen konateľom (spoločne so svojim synom), ale aj spoločníkom (spoločne so svojim synom). Obžalovaný tak fakticky v priebehu niekoľkých mesiacov roku 2008 pripravil svojim konaním poškodenú spoločnosť o všetkých jej zamestnancov ako aj o podstatné portfólio jej klientov, pričom tak zamestnancov ako aj zákazníkov poškodenej spoločnosti „pretiahol“ do „svojej“ novozaloženej obchodnej spoločnosti a tak sa fakticky zbavil spoločníka v poškodenej spoločnosti ako aj hrozby vedenia exekúcie na budúce príjmy poškodenej spoločnosti. Poškodená spoločnosť týmto konaním obžalovaného (v príčinnej súvislosti s ním) bola pripravená o podstatný zdroj svojich príjmov ako aj o zamestnancov, ktorí na výkon svojho zamestnania potrebovali nevyhnutné špecifické oprávnenia.
Obžalovaný teda týmto svojím konaním celkom zjavne neprípustným spôsobom zasiahol do hospodárskej súťaže, konkrétne do obchodnej podnikateľskej činnosti poškodenej spoločnosti tak, že zneužil svoje konateľské oprávnenie v poškodenej spoločnosti, pričom konal s cieľom prebrať zamestnancov a klientov do ním novozaloženej spoločnosti, čo sa mu aj podarilo, a tak na úkor poškodenej spoločnosti dosiahnuť hospodársky prospech.
Súd prvého stupňa preto správne právne kvalifikoval toto konanie obžalovaného ako prečin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko takéto konanie je evidentne nekalou súťažou v zmysle ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka. V tomto smere je nutné zdôrazniť, že obžalovaný založením spoločnosti P B vyvolal nebezpečenstvo zámeny s názvom poškodenej spoločnosti (P), následne parazitoval na dobrej povesti poškodenej spoločnosti, čím sa rozumie aj konanie, ktoré zdôrazňuje nadväzovanie na predchádzajúcu činnosť inej osoby, získané skúsenosti a kvalitu poskytovaných služieb inej osoby (v danom prípade poškodenej spoločnosti) s cieľom vytvoriť výhodnejšie podmienky pre začiatok podnikania novo založeného súťažiteľa (v danej trestnej veci išlo o prevzatie zamestnancov poškodenej spoločnosti a následné konanie obžalovaného voči zákazníkom poškodenej spoločnosti, z ktorého vyplývalo, že jeho novo založená spoločnosť bude pokračovať v činnosti poškodenej spoločnosti s rovnakou kvalitou poskytovania služieb) a taktiež sa obžalovaný dopustil nekalosúťažného konania spočívajúceho v zľahčovaní, nakoľko zákazníkom poškodenej spoločnosti uvádzal, že poškodená spoločnosť nie je schopná plniť si svoje záväzky. Z hľadiska nekalosúťažného konania obžalovaného v podrobnostiach poukazuje krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v tomto smere v celom rozsahu osvojuje bez nutnosti ho opakovať (s. 15 a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Z hľadiska spôsobeného následku krajský súd zvýrazňuje, že vyššie uvedeným konaním obžalovaného došlo k poškodeniu dobrej povesti poškodenej spoločnosti v podnikateľskom prostredí, nakoľko poškodená spoločnosť prišla o svojich zamestnancov ako aj o veľkú časť svojich zákazníkov a fakticky nebola schopná riadne vykonávať predmet svojej podnikateľskej činnosti. Obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku fakticky „odstavil“ poškodenú spoločnosť z hospodárskej súťaže.
Okresný súd postupoval správne aj pri úpravách skutkovej vety, keď neopomenul, že trestný čin zneužívania účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. je trestným činom s tzv. blanketnou dispozíciou, t. j. odkazuje na mimotrestnú právnu normu, v ktorej je popísané zakázané konanie postihované predmetným trestným činom. Vzhľadom k uvedenému musí byť v popise skutkovej vety (opisu skutku) uvedené aj konkrétne ustanovenie mimotrestnej právnej normy v rozpore s ktorým obžalovaný konal, čo súd prvého stupňa urobil poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), písm. d), písm. f) Obchodného zákonníka.
Obhajoba obžalovaného bola založená na tom, že nemohol ohroziť chod poškodenej spoločnosti, nakoľko z civilného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .... vyplýva, že poškodená spoločnosť mala povinnosť zaplatiť 25.000.000 Sk spolu so 17% úrokom z omeškania na to základe zmluvy o dielo zo dňa 10.09.1998. Výška exekučného titulu a úrok z omeškania, podľa obhajoby obžalovaného, ani v teoretickej rovine poškodenej spoločnosti neumožnili uspokojiť oprávneného a pokračovať v pôvodnom predmete činnosti. Podľa obhajoby obžalovaného práve táto skutočnosť bola dôvodom prečo poškodená spoločnosť prišla o svojich zákazníkov a zamestnancov, nakoľko mala exekučne blokovaný účet.
S touto obhajobou obžalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že je síce pravdou, že v roku 2008 bolo voči poškodenej spoločnosti vedené exekučné konanie a to na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .... zo dňa .... v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. .... zo dňa ....., avšak vedené exekučné konanie voči poškodenej spoločnosti neznamenalo, že by poškodená spoločnosť ihneď stratila schopnosť plniť si svoje zmluvné záväzky voči svojich klientom. V tomto smere možno poukázať na výpoveď svedka Ing. M L, ktorý vypovedal, že vtedy bola poškodená spoločnosť v debete, ale bola schopná poskytovať služby svojim zákazníkom, poškodená spoločnosť mohla vykonávať servis a odborné kontroly. Rovnako tak svedok Ing. S P vypovedal, že poškodená spoločnosť bola vtedy v exekúcii, ale inak fungovala. Skutočnosť, že poškodená spoločnosť mohla aj napriek vedenej exekúcii dostáť svojim zmluvným záväzkom možno napokon vyvodiť aj z konania obžalovaného, ktorý fakticky kontinuálne pokračoval v podnikateľskej činnosti poškodenej spoločnosti so zamestnancami poškodenej spoločnosti a ihneď dokázal pre zákazníkov vykonávať činnosť, ktorú predtým realizovala poškodená spoločnosť. Pokiaľ by poškodená spoločnosť nebola schopná plniť svoje zmluvné záväzky, potom by určite nebola schopná plniť zmluvné záväzky ani obžalovaným novo založená spoločnosť, nakoľko od poškodenej spoločnosti prevzala zamestnancov a aj klientov poškodenej spoločnosti. V neposlednom rade je nutné uviesť, že exekúcia vedená voči poškodenej spoločnosti bola iba krátkodobá, nakoľko vyššie uvedené rozhodnutia boli v dovolacom konaní zrušené a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. .... zo dňa .... s tým, že následne uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .... zo dňa .... došlo k zastaveniu konania. Obžalovaný sa pritom dopustil svojho protiprávneho konania v čase, keď už poškodená spoločnosť podala vo veci dovolanie a keď celkom určite mohol vyčkať na rozhodnutie dovolacieho súdu.
Záveru, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nie je na prekážku ani princíp ultima ratio, nakoľko konanie obžalovaného zjavne „prekročilo“ civilnoprávny rozmer veci. Obžalovaný nebol trestne stíhaný za to, že sa snažil vyriešiť situáciu poškodenej spoločnosti, ktorá sa dostalo do exekúcie, ale bol trestne stíhaný preto, že ju vyriešil protiprávnym spôsobom a to zjavne na úkor poškodenej spoločnosti a v prospech svojej osoby a svojho syna.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa síce správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., avšak následne opomenul posúdiť, či vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie oproti obžalobe nebráni vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného premlčanie trestného stíhania.
Podľa 250 ods. 1 Tr. zák. sa páchateľ trestného činu zneužívania účasti na hospodárskej súťaži potrestá odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák. trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por., trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že pri trestnom čine zneužívania účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. je premlčacia lehota päť rokov.
Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že skutok sa stal v priebehu roka 2008, kedy boli obžalovaným naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania účasti na hospodárskej súťaži, t. j. obžalovaný sa dopustil nielen v skutku popisovaného konania v roku 2008, ale svojím konaním spôsobil aj zákonom predpokladaný následok v roku 2008.
K vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré prerušuje premlčaciu dobu, došlo dňa 25.06.2015 (č. l. 52), teda až po viac ako šiestich rokoch od dokonania skutku, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného napadnutým rozsudkom. Vzhľadom k tomu, že v priebehu plynutia premlčacej doby nenastali zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali spočívanie premlčacej doby (§ 87 ods. 2 Tr. zák.) a ani skutočnosti, ktoré by plynutie premlčacej doby prerušili (§ 87 ods. 3 Tr. zák.), je nutné dospieť k záveru, že skutok, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného bol premlčaný uplynutím roka 2013.
Obžalovanému bolo síce pôvodne vznesené obvinenie zo spáchania zločinu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súbehu s prečinom zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 2 Tr. zák., avšak uznaný vinným bol za spáchanie trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. a preto je podstatným plynutie premlčacej doby vo vzťahu k tomuto trestnému činu (prekvalifikovanie konania obžalovaného na prísnejšiu právnu kvalifikáciu už neprichádza do úvahy vzhľadom k absencii odvolania prokurátora, ako aj vzhľadom k tomu, že okresný súd konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval).
V tomto smere krajský súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá je z hľadiska komparatívneho výkladu práva použiteľná aj v právnych podmienkach SR, z ktorej vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že žalovaný skutok je trestným činom s miernejšou trestnou sadzbou odňatia slobody v porovnaní s trestným činom, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a vedené trestné stíhanie a táto zmenená právna kvalifikácia sa premietne aj do inej (kratšej) premlčacej doby činu, potom sa musí zaoberať tiež otázkou premlčania trestného stíhania vo vzťahu k tejto miernejšej právnej kvalifikácii skutku. Je teda povinný posúdiť napríklad okolnosť, či došlo k vzneseniu obvinenia ešte v tejto kratšej premlčacej dobe (R 6/2007).
Keďže k vzneseniu obvinenia nedošlo v päťročnej premlčacej dobe, ktorá sa viaže k trestnému činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., došlo k premlčaniu trestného stíhania, t. j. k zániku trestnosti. V prípade, ak dôjde k márnemu uplynutiu premlčacej doby a tým pádom k zániku trestnosti, nie je možné pokračovať v trestnom stíhaní obžalovaného, ale trestné stíhanie obžalovaného musí byť obligatórne zastavené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu premlčania trestného stíhania sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá (§ 9 ods. 3 Tr. por.).
Krajský súd v Bratislave
dňa 16.septembra 2020
JUDr. Peter Šamko
predseda senátu
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.