Kauza Gemerský mlyn – uznesenie Krajského súdu v Bratislave
Vzhľadom na záujem médií o vývoj trestnej veci známej ako Gemerský mlyn, ako aj vzhľadom k tomu, že niektorí novinári nie celkom pochopili zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave, prinášame nižšie kompletné znenie kasačného uznesenia krajského súdu (sudca spravodajca Mgr. Marcela Kosová). Z tohto uznesenia krajského súdu je zrejmé, že krajský súd nedal žiadny pokyn na oslobodenie obžalovaných spod obžaloby a ani neoznačil výrok okresného súdu o vine za zjavne nesprávny (ako to naznačujú niektoré mediálne výstupy), ale akékoľvek meritórne rozhodnutie okresného súdu za súčasného dôkazného stavu označil za predčasné, pretože dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu a navyše, v odvolacom konaní boli predložené aj nové dôkazy, ktoré bude nutné vykonať na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom prvého stupňa.
Ako to vyplýva z uznesenia krajského súdu, predmetná trestná vec je zaujímavá a dôkazne náročná hlavne tým, že trestnú zodpovednosť obžalovaných tu má zakladať rozhodnutie kolektívneho orgánu (výkonného výboru FNM SR), v dôsledku ktorého malo dôjsť k vzniku škody. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že ak rozhodoval kolektívny orgán, nevylučuje to individuálnu trestnú zodpovednosť jednotlivých fyzických osôb ako členov takéhoto kolektívneho orgánu, ktorí sa na uvedenom rozhodnutí podielali, ak naplnili svojim konaním znaky konkrétneho trestného činu (napríklad judikatúra NS ČR R 23/1999 – II.).
Odborná literatúra k tomu uvádza, že v takýchto prípadoch prichádza do úvahy predovšetkým trestná zodpovednosť s prihliadnutím k povahe a závažnosti prípadu u iniciátorov takéhoto kolektívneho rozhodnutia, u členov kolektívneho orgánu, ktorí sa preukázateľne podielali na vydaní takéhoto rozhodnutia (hlasovali za jeho prijatie) a potom aj u realizátorov kolektívneho rozhodnutia, ktorými sú spravidla členovia štatutárneho orgánu alebo aj iné osoby činné u príslušnej právnickej osoby. To sa týka najmä tzv. vrcholových manažerov, ktorých nemôže zaväzovať nezákonné, respektíve protiprávne rozhodnutie kolektívneho orgánu právnickej osoby, ktorým sú dokonca naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu. Naproti tomu, trestná zodpovednosť nebude spravidla daná u tzv. pomocníkov realizátorov, napríklad podriadených zamestnancov, ktorí vykonávajú iba dielčie úlohy pri zabezpečovaní takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ je teda štatutárny orgán kolektívny, môžu byť páchateľmi všetci jeho členovia. Trestnú zodpovednosť však nenesú paušálne všetci, ale musí byť pri každom z nich preukázané, že sa podielal na iniciovaní, schválení alebo realizácii určitého rozhodnutia, ktorého dôsledkom bolo spáchanie trestného činu. Pokiaľ ide o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, tak môžu páchatelia (v rámci rozhodovania kolektívneho orgánu) zodpovedať za celú spôsobenú škodu, pokiaľ mali povinnosť spravovať alebo opatrovať celý majetok a ich konaním, ktorým vznikla škoda, sa navzájom prelínalo, časovo aj vecne súviselo, takže všetci prispeli k spôsobeniu celého škodlivého následku. Formu zavinenia je možné ustáliť v kontexte s tým, o čom obžalované osoby v rámci hlasovania v kolektívnom orgáne rozhodovali a aké postavenie pri tom zastávali. Normy trestného práva hmotného teda umožňujú vyvodiť trestnú zodpovednosť konkrétnych fyzických osôb alebo právnických osôb za trestné činy, ku ktorých spáchaniu došlo na podklade rozhodnutia urobeného kolektívnym orgánom. Nejde o žiadnu kolektívnu zodpovednosť všetkých členov takýchto orgánov, ale vždy sa musí individuálne skúmať, či určitá fyzická osoba naplnila všetky podmienky k tomu, aby mohla zodpovedať za trestný čin, hoci môže ísť o viac osôb ako spolupáchateľov (Púry, F. – Šámal, P.: Trestní odpovědnost v souvislosti s rozhodováním kolektivních orgánu, Právnik č. 11/2013, s. 1065 – 1083 alebo uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/827/2012).
Z uznesenia krajského súdu teda možno v danej trestnej veci vyvodiť, že je nutné mať pri obidvoch obžalovaných (zjavne nie sú trestne stíhaní všetci členovia kolektívneho orgánu, ktorí vo veci rozhodovali hlasovaním) dostatočným spôsobom preukázané, že to boli práve tieto osoby, ktoré boli zodpovedné za kladné rozhodnutie kolektívneho orgánu, t. j. že v rámci vnútorných predpisov právnickej osoby, ktoré treba v trestnom konaní dokazovať, bolo ich povinnosťou a zodpovednosťou pripraviť podklady pre rozhodnutie kolektívneho orgánu, overiť ich pravdivosť a úplnosť, poskytnúť všetkým ostatným členom kolektívneho orgánu dostatok úplných informácií pred hlasovaním, doložiť spôsob hlasovania jednotlivých členov (to platí o to viac, ak obžalované osoby tvrdia, že nehlasovali za rozhodnutie, ktoré má zakladať ich trestnú zodpovednosť a keď je pomerne zložité spätne zistiť kto z členov kolektívneho orgánu ako hlasoval) a podobne.
Pokiaľ tieto otázky neboli doposiaľ dostatočne dokazovaním objasnené (čo evidentne naznačuje rozhodnutie odvolacieho súdu), potom nie je možné považovať akýkoľvek (či už odsudzujúci alebo oslobodzujúci) rozsudok okresného súdu za správny
Len pre úplnosť možno uviesť, že náročnosť dokazovania v tejto veci naznačuje aj to, že už v prípravnom konaní prokurátor krajskej prokuratúry pôvodne zrušil uznesenie o vznesení obvinenia súčasným obžalovaným z dôvodu nezákonnosti https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169289-nominantov-sns-v-kauze-gemersky-mlyn-zbavili-obvinenia/ a k opätovnému vzneseniu obvinenia došlo až po prehodnotení dôkazov a zmene názoru na krajskej prokuratúre.
Právny odbor: Trestné právo
Predmet sporu: §237/1,§237/4
1To/47/2019
4T/209/2015
1215010818
U z n e s e n i e
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Petra Šamka v trestnej veci obžalovaného D. P. V. a obžalovaného D.. K. Z., pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného Ing. P. V. a obžalovaného D. K. Z. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 4T/209/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. novembra 2020 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 4T/209/2015 boli obžalovaný D. P. V. a obžalovaný D. K. Z. uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase dňa 20.07.2010 v Bratislave na ul. Trnavská. cesta č. 100 v sídle vtedajšieho Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR"), obv. P. V. v postavení člena výkonného výboru FNM SR a obv. K. Z. v postavení podpredsedu výkonného výboru FNM SR, v rozpore s čl. 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, § 81 písm. e), § 84 ods. 3 a 178 ods. 1 Zákonníka práce, čl. XII. ods. 1 písm. a), g) a čl. XII ods. 4 písm. e) Pracovného poriadku FNM SR, v zmysle ktorých mali obvinení okrem iného povinnosť vždy presadzovať a chrániť verejný záujem, neuprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom, riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré im zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu, potom ako Krajský súd v Bratislave rozsudkom pod sp. zn. 7Cbs 51/2005 zo dňa 17.06.2010 žalobu žalobcu spoločnosti Gemerský mlyn, s.r.o., so sídlom ul. Športová 1563/10, Rimavská Sobota, IČO: 31566693 (ďalej len „GM") proti žalovanému FNM SR o úhradu sumy vo výške 1 360 950,70 EUR (41 000 000,-Sk) s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol, o čom boli obaja obvinení opakovane informovaní, a napriek tomu, že so zástupcami spot GM, najmä so I. O., ktorý sa stal konateľom spoločnosti len dňa 03.07.2010, neboli nikdy vykonané žiadne osobné stretnutia, resp. rokovania, ktoré by odôvodňovali nižšie uvedený postup, uzatvorili Dohodu o mimosúdnom urovnaní sporu medzi FNM SR a spoločnosťou GM, ktorej návrh bol na FNM SR doručený právnym zástupcom písomne dňa 06.07.2010, a ktorej návrh ešte predtým dňa 20.07.2010 spolu s materiálom ohľadne ďalšieho postupu vo veci GM predložil k schváleniu na 47. riadne zasadnutie výkonného výboru FNM SR obvinený P. V., kde v dôvodovej správe k tomuto materiálu odporučil schválenie predmetnej dohody v úplnej zhode s návrhom právneho zástupcu GM, hoci mal okrem iného vedomosť, že právny zástupca FNM SR JUDr. Pavol Griščík. označil predmetnú dohodu za krajne nevýhodnú, avšak toto vyjadrenie k správe nepredložil, rovnako k správe nepripojil ani nezávislú právnu analýzu od externého advokáta JUDr. P. F. z roku 2007, ktorá označila žalobu žalobcu GM za nedôvodnú, zároveň dňa 20.07.2010 obvinený Ing. P. V. interným listom č. J-4693/2010 nariadil vykonanie prevodu finančnej sumy vo výške 4.770.000 eur v zmysle dohody o mimosúdnom urovnaní sporu z účtu FNM SR číslo XXXXXXXXXX/XXXX v prospech účtu právneho zástupcu spol. GM JUDr. Richarda Biročáka. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý následne potom, čo boli prostriedky dňa 21.07.2010 pripísané na jeho účet, dňa 22.07.2010 v zmysle pokynu I. O., údajného konateľa GM, zabezpečil prevod finančných prostriedkov vo výške 4.630.000 eur na účet IB AN s číslom C swift kód VONTCHZZ, číslo účtu: XXXXX.XXX, názov účtu: XXXXXXX C., vedený v B. V. AG, Gott Hard Strasse 43, 8022 Zurich, Švajčiarsko, ktorého majiteľom bola zahraničná spoločnosť CATARATAS FINANCE LTD, so sídlom na Belize, ktorá však nemala žiadny právny vzťah so spol. GM, a teda ani právny titul na uvedené plnenie, pričom tieto finančné prostriedky boli následne ďalej prevedené na ďalší zahraničný účet, čím týmto konaním FNM SR, spôsobili škodu vo výške 4.770.000 eur.
Za to bol obžalovanému Ing. P. V. uložený podľa § 237 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní jeden rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj zákaz činnosti spočívajúci vo výkone zamestnania, povolania a funkcie v orgánoch verejnej moci vo výmere päť rokov. Obžalovanému K. Z. bol uložený podľa § 237 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní jeden rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj zákaz činnosti spočívajúci vo výkone zamestnania, povolania a funkcie v orgánoch verejnej moci vo výmere 5 päť rokov. Podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku bolo rozhodnuté, že obžalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému, MH Manažment, a.s. so sídlom Trnavská cesta 100, cesta 821 01 Bratislava, IČO: 50088033 spôsobenú škodu v sume 4 770 000,-eur. (štyri milióny sedemstosedemdesiat tisíc eur).
Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k vine tak, že výsluchom obžalovaných P. V., K. Z. (obaja spáchanie žalovanej trestnej činnosti popreli), prečítaním zápisnice o výsluchu svedka Ing. V. A., ktorý na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu obavy, že by si mohol privodiť trestné stíhanie (§ 263 ods. 4 Trestného poriadku), výsluchom svedkov Ing. X. G., D.. X. A., D.. P. V., D.. J. Q., P.. F. F., P.. F. A., D.. V. F., Q. F., čítaním zápisnice o výsluchu svedkov (§ 263 ods. 1 Trestného poriadku) P.. F. V., P.. L. E., D.. K. Q., D.. M. Q., D.. X. B., D.. F. B., I. O. (z č.l. 1153), F. V., B. V., J. G., D.. P. O., P.. P. Q., P. K., P.. P. B., čítaním listinných dôkazov podľa § 269 K. poriadku, a to Dohody o mimosúdnom urovnaní sporu (ďalej len „Dohoda“) medzi Fondom Národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“) a spoločnosťou Gemerský mlyn s.r.o. (ďalej len „GM“) zo dňa 20. 07. 2010, substitučnej plnej moci JUDr. Richarda Biročáka pre JUDr. Hutňanovú. zo dňa 13. 07. 2010, rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cbs 51/2015 zo dňa 17. 06. 2010, zmluvy o prevode obchodných podielov spoločnosti GM zo dňa 27. 05. 2010, materiálu predkladaného na rokovanie Výkonného výboru FNM SR (ďalej len „VV“) zo dňa 20. 07. 2010, výsledkov právnej pomoci predložené justičnými orgánmi Švajčiarskej konfederácie, postúpenia listu JUDr. Biročáka zo dňa 09. 07. 2010, návrhu na mimosúdne urovnanie zo dňa 06. 07. 2010, odpovede JUDr. Griščíka na návrh Dohody so správou o stave súdnych konaní zo dňa 12. 07. 2010, listinných dokladov súvisiacich so sporom GM a FNM SR pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn.: 7Cbs/51/2005, správy o stave súdnych konaní súvisiacich s kauzou GM zo dňa 23. 01. 2007 vypracovanej advokátskou kanceláriou Griščík, rozhodnutí súdov vo veci GM, zápisnice zo VI. zasadnutia Dozornej rady FNM SR zo dňa 29. 06. 2010 spolu s prezenčnou listinou, materiálu z rokovania VV FNM SR zo dňa 18. 11. 2009 týkajúceho sa vývoja sporu so spoločnosťou GM, prezenčnej listiny z rokovania VV FNM SR, záznamu zo 47. riadneho zasadnutia VV FNM SR, Rokovacieho poriadku VV FNM SR, Štatútu FNM SR, Kompetenčného poriadku - kompetencie k podpisovému oprávneniu, pracovnej zmluvy medzi FNM SR a obžalovaným Ing. P. V., pracovnej zmluvy medzi FNM SR a obžalovaným Ing. K. Z., listín dokumentujúcich uskutočnenie úhrady na základe mimosúdnej dohody, informácií o mimosúdnych rokovaniach so spoločnosťou GM z januára 2008, správy JUDr. Griščíka o mimosúdnych rokovaniach zo dňa 21. 02. 2008, listín dokumentujúcich uskutočnenie úhrady na základe mimosúdnej dohody, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: lObo 138/2010 zo dňa 28. 09. 2011, výpisu z účtu JUDr. Biročáka, listín súvisiacich s prevodom obchodného podielu na I. O., listinného výstupu z informačného systému predložený PNM a dospel k záveru, že skutok kladený obžalovaným za vinu sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, a že tento skutok spáchali obžalovaní Ing. P. V. a Ing. K. Z..
Okresný súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo možné ustáliť, že dňa 06.02.2007 a dňa 26.02.2008 sa konali zasadnutia V V FNM SR kde došlo k prerokovaniu Správy o stave súdnych konaní súvisiacich s kauzou GM (bod 3 a bod 7 programu), súčasne bolo prijaté uznesenie č. 3/09/07 (dňa 06.02.2007) a uznesenie č. 7/10/08, ktorými VV FNM SR odmietol viesť ďalšie mimosúdne rokovania s právnym zástupcom spoločnosti GM a kde v roku 2008 bol aj zamietnutý návrh GM na finančné urovnanie sporu, pričom oboch zasadnutí sa zúčastnil obž. Ing. K. Z.. Dňa 30. 07.2007 JUDr. P. F. spracoval pre FNM SR dokument s názvom „Právna analýza k súdnym konaniam súvisiacich sa kauzou Gemerský mlyn v tom zmysle, že žaloba spoločnosti GM proti FNM SR nie je dôvodná. Dňa 17.06.2010 Krajský súd v Bratislave vydal rozsudok pod sp. zn. 7Cbs 51/2005, ktorým žalobu žalobcu GM v celom rozsahu zamietol. Toho istého dňa právny zástupca JUDr. Jozef Griščík zaslal e-mailovú správu, ktorou informoval svojho klienta FNM SR o fakte, že FNM SR bol pred prvostupňovým súdom v celom rozsahu úspešný a žaloba spoločnosti GM bola zamietnutá. Dňa 24.06.2010 sa konalo 38. riadne zasadnutie VV FNM SR, kde obžalovaný Ing. P. V. ako riaditeľ Sekcie právnej kontroly a sťažností predložil materiál, ktorý bol spracovaný jeho sekciou pod číslom J-4218/2010-Vr a pod názvom „Rozsudok Krajského súdu v Bratislave v právnej veci žalobcu Gemerský mlyn proti žalovanému FNM SR“. Za účasti Ing. P. V. a Ing. K. Z. bolo vydané uznesenie č. 20/38/10, ktorým VV FNM SR prerokoval predložený materiál a všetkými hlasmi zobral predložený materiál na vedomie. Dňa 25.06.2010 udelil Zoltán Horváth, nový konateľ spoločnosti Gemerský mlyn, s.r.o., plnú moc pre JUDr. Richarda Biročáka, na zastupovanie vo veci navrhovateľa Gemerský mlyn, pričom táto bola dňa 19.07.2010 notársky overená. Dňa 29. 06. 2010 na VI. zasadnutí Dozornej rady FNM SR, ktorého sa okrem iných zúčastnil aj predseda VV FNM SR Ing. Vladimír Kocourek, bolo prijaté uznesenie Dozornej rady č. 12/VI/2010, v ktorom dozorná rada žiada predsedu VV Ing. Vladimíra Kocourka zabezpečiť, aby VV až do vymenovania nového vedenia FNM SR s poukazom na výsledky volieb, neprijímal žiadne závažné rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí nevyhnutne súvisiacich so zabezpečením bezproblémového chodu FNM SR, a taktiež, aby VV nevstupoval do nových zmluvných vzťahov, čo Ing. Vladimír Kocourek zobral na vedomie. Dňa 30. 06. 2010 vtedajší právny zástupca FNM SR JUDr. Jozef Gričšík zaslal Ing. P. V. e-mailovú správu, kde oznámil Ing. P. V. tú skutočnosť, že prvostupňový súd žalobu GM voči FNM SR v celom rozsahu zamietol, zároveň zastavil konanie v časti týkajúcej sa pôvodných navrhovateľov v 2. a 3. rade voči FNM SR, pričom s touto časťou rozhodnutia nesúhlasil, a to z dôvodu, že nároky týchto fyzických osôb boli právoplatne zamietnuté už pred viac ako štyrmi rokmi, a preto v tejto časti prichádza do úvahy podať odvolanie, kde lehota končí dňa 02.07.2010. V prílohe zaslal aj spracované odvolanie. Dňa 02.07.2010 zástupca FNM SR JUDr. Jozef Griščík. opätovne zaslal obžalovanému Ing. P. V. e-mailovú správu s totožným obsahom. Dňa 03.07.2010 sa zápisom do obchodného registra stáva jediným spoločníkom a konateľom spol. GM občan Maďarska Zoltán Horváth. Dňa 06.07.2010 do FNM SR doručil JUDr. Richard Biročák list adresovaný osobne do rúk vtedajšiemu predsedovi VV FNM SR Ing. Vladimírovi Kocourkovi, v ktorom sa predstavil ako právny zástupca spoločnosti GM a priložil plnú moc zo dňa 25.06.2010, ktorú mu mal udeliť nový konateľ spoločnosti Zoltán Horváth, kde JUDr. Richard Biročák navrhol uzavretie Dohody, ktorej návrh priložil ako prílohu. Dňa 09.07.2010 FNM SR v zastúpení obvinenými Ing. K. Z. a Ing. P. V., požiadali advokáta JUDr. Jozefa Griščíka, ktorý zastupoval FNM SR v danej veci o zaujatie stanoviska k návrhu Dohody, pričom v prílohe mu zaslali aj Návrh na mimosúdne urovnanie a Dohodu. Dňa 13.07.2010 FNM SR obžalovaný Ing. P. V., riaditeľ Sekcie právnej, kontroly a sťažnosti obdržal od JUDr. Jozefa Gričšíka písomnosť s názvom „Správa o stave súdnych konaní v kauze Gemerský mlyn”, spolu s rozsudkom zo dňa 17.06.2010. JUDr. Jozef Griščik v liste výslovne označil Dohodu pre FNM SR za krajne nevýhodnú, odkazujúc, okrem iného na skutočnosť, že FNM SR bol na prvostupňovom súde úplne úspešný. Dňa 13.07.2010 JUDr. Richard Biročák. podpisuje a následne aj notársky overuje svoj podpis na substitučné splnomocnenie pre JUDr. Ivanu Hutňanovú, svoju advokátsku koncipientku, aby ho zastupovala pri podpise Dohody medzi FNM SR a splnomocniteľom. Dňa 20.07.2010 sa koná 47. riadne zasadnutie V V FNM SR za účasti obžalovaných Ing. P. V. a Ing. K. Z., podpredsedu VV FNM SR, ktorý zároveň zasadnutie viedol (z dôvodu neprítomnosti predsedu Ing. Vladimíra Kocourka). Do programu pod bodom č. 10 bol zahrnutý materiál „Návrh ďalšieho postupu v súdnom spore žalobcu GM proti žalovanému FNM SR o zaplatenie 1 360 950,67 eur s príslušenstvom, celková suma 5 303 419,70 eur“, ktorý predložil obžalovaný Ing. P. V. ako vtedajší riaditeľ Sekcie právnej, kontroly a sťažností FNM SR. Obžalovaný Ing. P. V. materiál vypracoval a aj predkladal, pričom v dôvodovej správa odporúča schválenie mimosúdnej dohody v zmysle predloženého návrhu JUDr. Richarda Biročáka s tým, že celková suma sa znižuje o 10 % na konečnú sumu 4 770 000 Eur. VV FNM SR po prerokovaní materiálu pod bodom 10 programu 6 hlasmi za, 3 sa zdržali a 1 proti, zobral na vedomie tento materiál a schválil Dohodu so spoločnosťou GM o zaplatenie celkovej sumy 5.303.419,70 eur (uznesenie číslo 10/47/10) a poveril podpredsedu Ing. K. Z. a člena Ing. P. V. podpísaním Dohody s termínom 23. 07. 2010. Ihneď po ukončení 47. riadneho zasadnutia V V FNM SR obžalovaný Ing. P. V. a Ing. K. Z. podpísali Dohodu medzi FNM SR a spoločnosťou GM v zastúpení JUDr. Ivanou Hutňanovou. a potom obžalovaný Ing. P. V., ako riaditeľ sekcie právnej spracoval Interný list č. J-4693/2010 zo dňa 20.07.2010 pre riaditeľa Sekcie ekonomickej a hospodárnej politiky Ing. V. F. vo veci pokynu na finančnú úhradu sumy 4 770 000,00 eur na účet právneho zástupcu spoločnosti GM. Termín úhrady bol 21.07.2010. Dňa 20.07.2010 bola spracovaná aj písomnosť „Predbežná finančná kontrola pred úhradou výdavku“ opatrená podpisom oprávnených osôb, vrátane podpisu obžalovaného Ing. P. V.. Napokon bol dňa 20.07.2010 spracovaný aj príkaz na úhradu s dátumom splatnosti 21.07.2010. Dňa 21.07.2010 udelil Zoltán Horváth, ako konateľ spoločnosti GM pre právneho zástupcu JUDr. Richarda Biročáka pokyn s tým, že má neodkladne poukázať finančné prostriedky od dlžníka FNM SR na účet spoločnosti CATARATAS FINANCE LTD - IBAN č. XXXXXXXXX swift kód VONTCHZZ, číslo účtu: XXXXX.XXX, názov účtu : XXXXXXX CAT, vedený v D. L.. AG, U. O. Q. XX, XXXX C, Švajčiarsko, pričom tento pokyn mal JUDr. Biročák prevziať osobne dňa 22.07.2010. Dňa 21.07.2010 na základe vyššie uvedeného príkazu na úhradu došlo k odpísaniu finančnej čiastky 4.770.000, eur z účtu FNM SR č. XXXXXXXXXX/XXXX a rovnakého dňa pripísanie tieto sumy na účet právneho zástupcu spoločnosti GM JUDr. Richarda Biročáka číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý si ponecháva na účte sumu 140.000 eur a zvyšok posiela dňa 22.07.2010 platobným príkazom na cezhraničný prevod na účet do Švajčiarska IBAN: C swift kód VONTCHZZ, číslo účtu: XXXXX.XXX, názov účtu : XXXXXXX TDF, vedený v G.L. AG, LKLOUNM XX, 8022 RDS, Švajčiarsko, ktorého majiteľom je zahraničná spoločnosť CATARATAS FINANCE LTD, so sídlom v Belize.
Okresný súd upriamil pozornosť najmä na to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17. 06. 2010 sp.zn. 7Cbs 51/2005 zamietol žalobu žalobcu v 1. rade GM o zaplatenie 41 000 000,- Sk proti žalovanému FNM SR a zastavil konanie vo vzťahu žalobcu v 2. rade Ing. K. Q. a v 3. rade Ing. F. O. voči žalovanému FNM SR. Pre doplnenie sa žiada uviesť, že žalobcovia v 2. a v 3. rade boli spoločníkmi a konateľmi žalobcu v 1. rade. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd predovšetkým z kúpnej zmluvy č. 51/1992 zo dňa 26. 06. 1992 o predaji štátneho podniku Gemerský mlyn Rimavská Sobota., ktorú uzatvorili so žalovaným žalobcovia v 2. rade a v 3. rade a nie žalobca v 1. rade. Tým, že žalobca v 1. rade uhradil žalovanému sumu 41 000 000,- Sk plnil záväzok žalobcu v 2. a v 3. rade z uvedenej kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia v 2. a 3. rade nijako nepreukázali, že by svoje záväzky na zaplatenie kúpnej ceny podľa tejto zmluvy previedli na žalobcu v 1. rade. Žalovaný FNM SR bol podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný také plnenie prijať a z tohto dôvodu sa žalovaný FNM SR nemohol bezdôvodne obohatiť.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie písomným podaním.
Obhajca obžalovaného Ing. K. Z. v dôvodoch odvolania poukázal na viacero skutočností. Uviedol, že vzhľadom na závery vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní možno konštatovať, že napadnutý rozsudok je predčasný a teda nezákonný, nakoľko vychádza z nesprávne prijatých skutkových zistení, pričom nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení vychádza najmä z nedostatočného a nesprávneho hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods.12 Tr. poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, nie je súladný. V neposlednom rade možno prvostupňovému súdu vytknúť, že na zistený skutkový stav veci použil nesprávne právne posúdenie skutku, resp. že jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona. Pred vynesením napadnutého rozsudku prokurátor navrhol modifikovať skutkovú vetu obžaloby tak, že v podstate zhrnul obsah všeobecných povinností a obmedzení vyplývajúcich z dotknutých ustanovení právnych predpisov uvedených v obžalobe, ktoré mal obžalovaný svojím konaním porušiť. Napriek tejto úprave skutkovej vety možno naďalej konštatovať, že v nej nie je zaznamenaná objektívna a subjektívna stránka konania obžalovaného. V skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku sa neuvádza žiadna konkrétna povinnosť alebo obmedzenie, v rozpore s ktorým mal obžalovaný konať pri podpise Dohody o mimosúdnom urovnaní sporu medzi Fondom národného majetku a spoločnosťou Gemerský mlyn (ďalej len „Dohoda o urovnaní“). Nemožno akceptovať len formálne poukázanie na obsah viacerých ustanovení právnych predpisov bez toho, aby bolo konkretizované akým spôsobom mal obžalovaný konať v rozpore s týmito všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd prvého stupňa rezignoval na dôsledné preukázanie zavinenia. V danej súvislosti je v odôvodnení napadnutého rozsudku neprehliadnuteľné paušalizovanie zavinenia pri konaní oboch obžalovaných vo vzťahu k objektívnym znakom žalovaného trestného činu bez zjavnej snahy posúdiť existenciu, resp. mieru zavinenia toho ktorého obžalovaného.
Obhajca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa svoje skutkové a právne úvahy opiera v podstate o dve skutočnosti a to, že obžalovaný schválenú Dohodu o urovnaní podpísal, napriek možnosti odmietnuť podpísať takúto Dohodu a tak zvrátiť spôsobenie následku a, že pôsobil vo W FNM SR už od roku 2006, a zúčastňoval sa zasadnutí VV FNM SR, na ktorých sa prerokovávali správy o kauze GM. Zo skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že sa obžalovanému kladie za vinu podpis Dohody o mimosúdnom urovnaní sporu napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17,06.2010 sp. zn, 7Cbs 51/2005 zamietol žalobu spoločnosti Gemerský Mlyn s.r.o., so sídlom ul. Športová 1563/10, Rimavská Sobota, IČO: 31 566 693 (ďalej len „spoločnosť GM“) v celom rozsahu. Súd prvého stupňa v rámci zhodnotenia skutkového stavu veci prehliada niekoľko podstatných skutočností. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že najmä z povahy veci (právna agenda) bol spor medzi spoločnosťou GM a FNM SR, od jeho samotného počiatku až do uzavretia Dohody o mimosúdnom urovnaní sporu vedený, kontrolovaný a riešený v sekcii právnej, kontroly a sťažností. Uvedená sekcia mala za úlohu riadiť a koordinovať činnosti spojené s riešením predmetného sporu spolu s externými advokátskymi kanceláriami, ktoré zastupovali FNM SR okrem iného aj v tomto súdnom spore. Vzhľadom na osobitný charakter uvedenej sekcie bolo vo všeobecnosti primáme jej úlohou posúdiť postavenie FNM SR v jednotlivých právnych veciach, zastupovať FNM SR v súdnych sporoch, vrátane súdneho sporu so spoločnosťou GM, a o týchto skutočnostiach informovať W FNM SR, resp. Prezídium FNM SR. Sekcia právna, kontroly a sťažností ako odborný orgán FNM SR vydávala právne stanoviská, analýzy v súvislosti splnením úloh FNM SR a v tomto smere predkladala v rámci pracovných materiálov aj konkrétne odporúčania. Práve a najmä z tohto dôvodu bola uvedená sekcia zriadená v rámci organizačnej štruktúry FNM SR. Úlohy sekcie právnej, kontroly a sťažností vybavovali interní právnici, ktorí boli zamestnancami FNM SR. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Prezídium FNM SR v nadväznosti na schválený štatút a organizačný poriadok FNM SR schválilo kompetenčný poriadok FNM SR. Z čl. 2 kompetenčného poriadku FNM SR vyplýva pomerne detailný prehľad o schvaľovaní a podpisovaní dokumentov vo FNM SR. Pokiaľ sa týka Dohody o mimosúdnom urovnaní sporu, tak tento dokument bola oprávnená predložiť vecne príslušná sekcia, v danom prípade sekcia právna, kontroly a sťažností, pričom schváliť dokument mohol len Výkonný výbor FNM SR. Dohodu o mimosúdnom urovnaní sporu mohli podpísať výlučne predseda alebo podpredseda a člen VV FNM SR.
Pokiaľ sa týka citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, z existencie ktorého súd prvého stupňa vo vzťahu k podpisu Dohody o urovnaní vyvodzuje protiprávne konanie obžalovaného, je nutné uviesť, že sa jednalo o v poradí tretie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v súdnom spore medzi FNM SR a spoločnosťou GM. V prvých dvoch rozhodnutiach bol FNM SR neúspešný a aj táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý FNM SR viedol so spoločnosťou GM mimosúdne rokovania. Napriek existencii v poradí tretieho rozsudku, v ktorom bol FNM SR proti spoločnosti GM úspešný, je možné konštatovať, že to bol „len“ ďalší rozsudok v danom súdnom spore. Po vydaní v poradí tretieho rozsudku KS BA to bola práve sekcia právna, kontroly a sťažností ako odborný orgán, ktorá mala posúdiť právne postavenie FNM SR v danom spore a to aj s predpokladom úspešnosti v odvolacom konaní. Dohodu o urovnaní teda obžalovaný podpísal v situácii, kedy nebol súdny spor medzi FNM SR a spoločnosťou GM ešte právoplatne skončený, pričom v predloženom materiály bolo uvedené odporúčanie (odborného orgánu) túto Dohodu uzavrieť. Nie bez významu je aj skutočnosť, že v súvislosti s odporúčaním sekcie právnej, kontroly a sťažností uzavrieť túto Dohodu sa argumentovalo aj neustálym navyšovaním príslušenstva žalovanej istiny, ktorá sa každoročne v tom čase navyšovala o rádovo niekoľko miliónov slovenských korún. Pokiaľ sa týka odborného posúdenia tej ktorej špecifickej problematiky, ktorá bola prerokovávaná vo VV FNM SR, obžalovaný sa riadil najmä odporúčacími stanoviskami jednotlivých odborných sekcii, ktoré pracovný materiál predkladali. Súdny spor medzi FNM SR a spoločnosťou GM nebol výnimkou, keďže sa jednalo o výsostne právnu problematiku, vo vzťahu ku ktorej nedisponuje dostatočnými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, tak aby vedel zhodnotiť vývoj sporu a už vôbec nie jeho predpokladaný výsledok. Tento postup bol v praxi VV FNM SR obvyklý a zaužívaný, a aj logický, keďže tá ktorá sekcia mala o pracovnom materiáli, ktorý predložila na rokovanie VV FNM SR najširšie poznatky (a to tak vecné ako aj odborné).
Z pohľadu hodnotenia konania obžalovaného ako aj ďalších členov VV FNM SR pri hlasovaní možno konštatovať, že v dôvodovej správe sa okrem iného uvádzalo, že v záujme vyriešenia uvedeného sporu navrhuje predkladateľ (sekcia právna, kontroly a sťažností) uzatvoriť dohodu o mimosúdnom urovnaní. K materiálu bol predložený aj návrh Dohody o urovnaní, pričom celková suma sa znižovala o 10 % a bola zaokrúhlená smerom nadol na sumu 4 770 000, - Eur. Z uvedených skutočností potom bolo možné usudzovať, že medzi FNM SR a spoločnosťou GM došlo k rokovaniu o obsahu Dohody o urovnaní. Úvahy súdu prvého stupňa aj v tomto smere hodnotenia skutkových zistení možno označiť ako protichodné, keď na jednej strane uvádza, že obžalovaný Dohodu o urovnaní bez výhrad podpísal a na strane druhej označuje práve dôvodovú správu predloženú sekciou právnou, kontroly a sťažností za rozhodujúci dokument pre členov VV FNM SR pri ich hlasovaní o schválení Dohody. Nemožno prehliadnuť snahu súdu prvého stupňa (v zhode s argumentáciou intervenujúceho prokurátora) preniesť na osobu obžalovaného zodpovednosť za pochybenie pri podpise Dohody o urovnaní, nakoľko po schválení tejto Dohody vo VV FNM SR nevykonal žiadne ďalšie kroky smerujúce k preskúmaniu predmetného materiálu. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že v podmienkach fungovania takej veľkej inštitúcie akou bol FNM SR bolo nereálne, aby obžalovaný preskúmaval každý spisový materiál k dokumentu, ktorý mal na základe poverenia VV FNM SR podpísať. Súd prvého stupňa pravdepodobne prehliadol, že VV FNM SR schvaľoval ročne stovky materiálov, v dôsledku čoho vyplynula potreba podpisu toho ktorého dokumentu. Tieto dokumenty podpisovali v zmysle kompetenčného poriadku FNM SR predseda alebo podpredseda a spravidla člen VV FNM SR ako riaditeľ príslušnej sekcie, ktorá ten ktorý materiál preložila. Z ohľadom na plnenie úloh FNM SR a z toho vyplývajúcej rozsiahlej špecifickej a odbornej agendy, bola zriadená aj organizačná štruktúra fondu, kedy jednotlivé sekcie zodpovedali za riešenie príslušnej odbornej problematiky. Táto štruktúra FNM SR potom zabezpečovala, aby špecifickú problematiku (napr. kapitálový trh a dlhopisy, reštitúcie a prevody majetku, vymáhanie pohľadávok, akcionárske práva, súdne spory a pod.) pokrývala sekcia, na to určená.
Obžalovaný pred a ani pri prerokovaní materiálu Dohody o urovnaní W FNM SR nemal k dispozícii žiadne stanovisko či už sekcie právnej, kontroly a sťažnosti alebo externej advokátskej kancelárie, ktoré by neodporúčalo dohodu schváliť. Opäť sú tu protichodné tvrdenia súdu prvého stupňa o tejto skutočnosti, keď na jednej strane uvádza, že „obžalovaný Ing. P. V. k materiálu nepriložil ani vyjadrenie JUDr. Pavla Griščíka, ktorý predmetnú dohodu označil za krajne nevýhodnú, rovnako nepripojil ani nezávislú právnu analýzu od JUDr. P. F. z roku 1997, ktorá označila žalobu žalobcu GM za nedôvodnú“. Na strane druhej súd prvého stupňa uvádza, že „obžalovaní napriek vedomosti o tom, že Dohoda je pre Slovenskú republiku krajne nevýhodná túto podpísali, pričom mali preukázateľne vedomosť o rozhodnutí súdu jednoznačne v prospech FNM SR a k dispozícii mal aj zamietajúce stanoviská právnych zástupcov“. Bez ohľadu na tento nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku možno konštatovať, že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval vedomosť obžalovaného o „krajnej nevýhodnosti Dohody o urovnaní“. Z toho logicky vyplýva, že pokiaľ nemal obžalovaný žiadnu vedomosť o škodlivom následku vyplývajúcom z uzavretia Dohody o urovnaní, nemohol ani jej nepodpísaním takýto škodlivý následok odvrátiť.
Obhajca ďalej uviedol, že v období, kedy sa riešil súdny spor, mal VV FNM SR k dispozícii viacero stanovísk advokátskych kancelárií, ktoré odporúčali viesť mimosúdne rokovania so spoločnosťou GM, čo svedčí koniec koncov tomu záveru, že nevedeli a neboli schopní predkladať jednoznačný úspech FNM SR. Napriek tomu, že obžalovaný nedisponoval listom JUDr. Griščíka, v ktorom sa vyjadroval k zjavnej nevýhodnosti uzavretia Dohody o urovnaní, predpokladal, že sekcia právna, kontroly a sťažností pri podaní odporúčacieho stanoviska zvážila všetky podstatné okolností prípadu. Samotný podpis Dohody o urovnaní nie je a nemôže byť dôvodom, z ktorého možno vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Pokiaľ sa týka hypotetických úvah súdu prvého stupňa o zavinení, ktoré vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku je nutné konštatovať, že nezohľadňuje proces fungovania jednotlivých orgánov VV FNM SR. Fakt, že sa niekto v konkrétnej veci zdrží hlasovania, nemožno vyložiť inak, ako tak, že nemá vyhranený názor na uvedenú otázku. Z uvedeného automaticky nemožno vyvodzovať, že s predloženým návrhom nesúhlasí alebo naopak. V každom prípade je dôležité poznamenať, že obžalovaný predpokladal, že podpisu Dohody o urovnaní predchádzalo právne posúdenie prípadu, ktoré našlo odraz v stanovisku sekcie právnej, kontroly a sťažností, pričom ako právny laik nemal schopnosť posúdiť relevantné právne skutočnosti preukazujúce nevýhodnosť takého postupu. Akékoľvek iné špekulácie, ktoré naznačuje súd prvého stupňa vyjadreniami o „možnosti zvrátiť spôsobenie následku“ sú len v čisto v teoretickej rovine, keďže v čase podpisu Dohody o urovnaní nemal vedomosť o spôsobení takéhoto následku.
Bez ohľadu na to, že nepodpísanie Dohody prichádzalo do úvahy za predpokladu, že by obžalovaný v tom čase mal vedomosť o jej zjavnej nevýhodnosti, je nutné uviesť, že Štatút Fondu národného majetku Slovenskej republiky podrobnejšie vymedzuje pôsobnosť a úlohy Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ustanovuje zásady činnosti a zásady jeho vnútornej organizácie a vzťahy ministerstva k ostatným ústredným orgánom štátnej správy, iným orgánom a organizáciám, právnickým osobám a fyzickým osobám. Tieto sú záväzné pre vydanie organizačného poriadku, kompetenčného poriadku, rokovacieho poriadku, atď. Organizačný poriadok je štatutárnou smernicou a má normatívny charakter, čo znamená, že je záväzný pre všetky organizačné zložky a zamestnancov. Upravuje základy činnosti, organizačnú štruktúru, organizačné usporiadanie a hlavné činnosti jednotlivých útvarov, členenie na nižšie organizačné zložky, uvádza náplň ich činnosti. Obsahuje systém riadenia, stupne riadenia, rozdelenie úloh pre jednotlivé úrovne riadenia, vnútorný rozsah právomocí a zodpovedností, zásady vzájomných vzťahov. Každý organizačný poriadok by mal obsahovať aj otázku zastupovania, odovzdávania a preberania funkcií, právomoc štatutárneho orgánu delegovať časť svojej právomoci a splnomocňovať iných zamestnancov zastupovaním, a to buď konaním v jeho mene, alebo len v rozsahu daného splnomocnenia i otázku podpisovania v mene organizácie. Rovnako tak aj kompetenčný a rokovací poriadok má normatívny charakter, čo znamená, že je záväzný pre všetky organizačné zložky a zamestnancov. Tvrdenie svedka JUDr. L. E., ktoré si súd prvého stupňa nekriticky osvojil, bez toho, aby ho podrobil skúmaniu v kontexte vyššie uvedených právne záväzných dokumentov, a ktorý uviedol, že „všeobecné uznesenie VV FNM SR o poverení dvoch členov na podpísanie právneho dokumentu, nie je záväzné pre dotknuté osoby, pretože to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.“, je nepravdivé. Rozhodnutie VV FNM SR, ktoré bolo prijaté na 47. riadnom zasadnutí W FNM SR, konaného dňa 20.07.2010, v časti ktorá sa týkala poverenia na podpísanie dohody o mimosúdnom urovnaní sporu so spoločnosťou Gemerský mlyn, s.r.o., bolo realizáciou výkonu práv členov výkonného výboru FNM SR, podľa čl. 11, bod 6) Štatútu Fondu národného majetku Slovenskej republiky: „Konať v mene fondu v rozsahu uvedenom v ods. 1 a udeľovať splnomocnenie konať v tomto rozsahu v mene fondu sú oprávnení všetci členovia výkonného výboru, pričom fond zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov výkonného výboru, z ktorých jeden musí byť predseda alebo podpredseda výkonného výboru.“., pričom platí, že Štatút FNM SR má normatívny charakter, čo znamená, že je záväzný pre všetky subjekty, ktorých sa týka. Inými slovami, tvrdenie JUDr. L. E., ktoré prebral súd do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemá právny základ a vychádza z nesprávneho právaného posúdenia predmetnej veci z jeho strany.
Obhajca uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že konaním obžalovaného, ktoré bolo vymedzené v obžalobe, naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, že „spôsobil škodu veľkého rozsahu tým, že porušil všeobecne záväzným predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok“. Vykonaným dokazovaním nepodarilo jednoznačne ustáliť, že by obžalovaný ako člen VV FNM SR a zamestnanec FNM SR konal v rozpore so svojimi povinnosťami. Naopak tým, že celý proces súdneho sporu medzi FNM SR a spoločnosťou GM zastupovala a riadila sekcia právna, kontroly a sťažností bola zabezpečená aj odborná stránka veci a to bez ohľadu na skutočnosť, že po uzavretí Dohody o urovnaní sa preukázalo že nárok spoločnosti nebol legitímny. Z pohľadu vtedajšieho člena W FNM SR pre obžalovaného táto skutočnosť znamenala garantovanie správneho právneho postupu vo veci, Na tom nič nemení ani vyjadrenie lng. P. V., že Dohodu o urovnaní vypracoval na pokyn Ing. Kocourka, ktorý mu rovnako uviedol aj jej podstatné parametre. O takýchto okolnostiach vedomosť obžalovaný nemal. Pokiaľ bol lng. P. V. presvedčený o zjavnej nevýhodnosti, resp. protiprávnosti takejto dohody, bol povinný túto okolnosť oznámiť členom VV FNM SR pri prerokovaní uvedeného materiálu. Nič také sa však nestalo, a preto konal v presvedčení, že môže túto Dohodu podpísať bez toho, aby som tým spôsobil akýkoľvek škodlivý následok na majetku Slovenskej republiky.
Záverom preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil v zmysle § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. poriadku a podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný Ing. P. V. v dôvodoch odvolania uviedol, že súd pri vyhodnotení dôkaznej situácie v prípade mimosúdnej dohody medzi Fondom národného majetku SR (ďalej len „FNM") a obchodnou spoločnosťou GM. (ďalej len „GM") vychádza, z chybných záverov vyšetrovateľa a z chybných konštrukcií a fabulácií uvedených v obžalobe. Súd pri posúdení uvedeného prípadu ignoroval základné princípy fungovania FNM, spôsob jeho riadenia, rozhodovania, prijímania uznesení najvyššieho orgánu FNM a ich záväzností pre jednotlivých členov vedenia fondu. Dôkazy Okresný súd vyhodnotil neobjektívne, jednostranne, vôbec nezohľadnil skutkový stav, dôkaznú situáciu a výpovede predvolaných svedkov, ktoré boli prakticky všetky v neprospech obžalovaného.
Ďalej uviedol, že v období od 24.11.2009 do 25.8.2010 zostával funkciu riaditeľa právnej sekcie Fondu národného majetku SR (ďalej len „FNM") a zároveň som bol členom Výkonného výboru Fondu národného majetku SR (ďalej len „VV FNM"). Agenda týkajúca sa právnych záležitostí bola prostredníctvom kancelárie predsedu VV FNM postupovaná na právnu sekciu FNM, ktorú riadil. To znamená, že o rozsudku Krajského súdu bol už vopred informovaný, a preto vydal pokyn pracovníkovi právnej sekcie na prípravu materiálu na rokovanie VV FNM, ktorý by ostatných členov VV FNM o tomto súdnom verdikte informoval. Čakalo sa len na oficiálne doručenie uvedeného rozsudku z Krajského súdu. Rozsudok bol v písomnej forme doručený na FNM začiatkom nasledujúceho týždňa (20. alebo 21.06.2010) a okamžite dal príkaz na vypracovanie predloženie materiálu na rokovanie VV FNM, ktorým by vedenie FNM o tomto rozsudku súdu informoval. Mal eminentný záujem o urýchlené a objektívne informovanie všetkých členov vedenia FNM o tomto rozsudku, ktorý hodnotil ako víťazstvo právnej sekcie FNM vo vedenom spore. Je nesporné a dokázateľné, že s rozsudkom sa oboznámilo všetkých 11 členov VV FNM, o čom svedčí zápis z rokovania, schválený program rokovania, výsledok hlasovania, ako aj prezenčná listina z uvedeného rokovania VV FNM, teda o tomto rozsudku vedeli všetci členovia najvyššieho orgánu FNM, ktorým bol v tom čase VV FNM. Dňa 02.07.2010 o 11.22 hod. mu zaslal právny zástupca JUDr. Griščík žiadosť o udelenie pokynu, týkajúceho sa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2010, vo veci zamietnutia žaloby zo strany spoločnosti GM voči FNM. V tejto žiadosti JUDr. Griščík uviedol, cituje: „Tak ako sme Vás už informovali emailom zo dňa 17.06.2010, Krajský súd v Bratislave na pojednávaní konanom dňa 17.06.2010 zamietol žalobu zo strany spoločnosti Gemerský mlyn voči FNM SR v celom rozsahu. Predmetným rozhodnutím krajský súd zároveň zastavil konanie v časti týkajúcej sa pôvodných navrhovateľov v 2. a 3. rade (p. O. a Q.) voči FNM SR. S touto časťou rozhodnutia principiálne nesúhlasíme, nakoľko máme za to, že nároky týchto fyzických osôb boli právoplatne zamietnuté už pred viac ako štyrmi rokmi. V tejto súvislosti prichádza do úvahy podať proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie v časti, ktorou bolo zastavené konanie vo vzťahu pôvodných navrhovateľov v 2. a 3. rade. Vzhľadom na to, že je pravdepodobné, že voči predmetnému rozhodnutiu protistrana podá odvolanie a o prípadnom odvolaní bude rozhodovať Najvyšší súd SR, podľa nášho názoru by bolo v záujme podpory argumentácie FNM SR v ďalšom vývoji sporu, aby FNM SR podal odvolanie voči tejto časti rozhodnutia. Navyše, ak by si odvolací súd osvojil názor prvostupňového súdu a síce, že účastníkmi konania boli naďalej aj pôvodní navrhovatelia v 2. a 3, rade, nie je vylúčené (vychádzajúc zo záverov súdu prvého stupňa), že odvolací súd by za predpokladu, ak by aj tieto osoby podali odvolanie, rozhodol v prospech týchto osôb to jest, že by im priznal pôvodne uplatňované nároky). S podaním odvolania nie je podľa nášho názoru spojená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Lehota na podanie odvolania končí dňa 02.07.2010. Vzhľadom na uvedené si Vás týmto dovoľujem požiadať o udelenie záväzného pokynu, či máme podať odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu v časti, ktorou bolo zastavené konanie vo vzťahu pôvodných navrhovateľov v 2. a 3. rade. Za skoré udelenie pokynu, vopred ďakujeme. Vzhľadom na krátkosť času sme pripravili odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, ktoré Vám zasielame v prílohe. V prípade, ak nám nedáte iný pokyn najneskôr do 12.00 hod., 02.07.2010, v záujme zachovania lehoty na podanie odvolania predmetné odvolanie podáme s tým, že následne na Váš pokyn môžeme odvolanie zobrať kedykoľvek späť.“
Z uvedenej žiadosti o udelenie pokynu jednoznačne vyplýva, že FNM sa odvolal proti jednej časti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2010. Zároveň právny zástupca FNM predpokladal, že sa protistrana voči tomuto rozsudku odvolá, a že celý spor skončí na Najvyššom súde SR, pričom nevylúčil možnosť, že tento súdny spor FNM prehrá a rozhodne v prospech GM. Tvrdenie obžaloby, že predmetnú žiadosť mi zaslal právny zástupca FNM JUDr. Griščík na moju súkromnú adresu dňa 30.06.2010 je nepravdivé. Išlo o oficiálnu e-mailovú adresu na FNM ako vyplýva zo samotnej adresy, po druhé, tento e-mail mu nemohol byť doručený, pretože v tej dobe ešte na FNM nefungovalo elektronické spojenie. V tom čase sa FNM sťahoval z Drieňovej ulice v Bratislave do nového sídla na Trnavskej ceste v Bratislave a v nových priestoroch nefungovali žiadne pevné linky, počítačové siete ani centrálny server FNM a dokonca aj klasická pošta chodila oneskorene. Žiadosť o udelenie pokynu zaslal náš právny zástupca JUDr. Griščík dňa 02.07.2010 na moju súkromnú adresu sdac@csda, ktorú som mu dal práve z dôvodu nefunkčnosti oficiálnej elektronickej pošty na FNM. Z uvedeného vyplýva, že vyvinul maximálnu iniciatívu pri zabezpečení urýchlenej komunikácie s externým právnym zástupcom. V tejto súvislosti je zarážajúce, že túto korešpondenciu s právnym zástupcom vyšetrovateľ vôbec nezaradil do vyšetrovacieho spisu, táto tam bola vložená dodatočne až pri výmene vyšetrovateľa, na osobný popud obžalovaného.
V dôvodoch odvolania obžalovaný ďalej uvádza, že dňa 06.07.2010 bol na FNM do kancelárie predsedu VV FNM predložený právnym zástupcom GM JUDr. Biročákom návrh zmluvy, týkajúci sa mimosúdnej dohody FNM a GM. Po doručení návrhu tejto zmluvy okamžite o tomto návrhu informoval právneho zástupcu JUDr. Griščíka, so žiadosťou o urýchlené stanovisko. Tento návrh zmluvy nebol pripravovaný na pôde FNM pracovníkmi právnej sekcie FNM, o príprave takéhoto materiálu preukázateľne nemal žiadnu vedomosť. Dňa 09.07.2010 si obžalovaného zavolal priamy nadriadený pán Ing. Vladimír Kocourek. a dal mu príkaz predložiť na rokovanie VV FNM materiál týkajúci sa mimosúdnej dohody medzi FNM a GM. Jeho základom mal byť návrh dohody vypracovaný právnym zástupcom GM JUDr. Biročákom s tým, že mu presne určil sumu, ktorú má do materiálu uviesť. Sumu navrhnutú zástupcom GM mal podľa Ing. Kocourka znížiť o 10%. Tento príkaz s splniť musel, lebo mu ho dal priamy nadriadený v zmysle Zákonníka práce, tento príkaz nebol v rozpore so žiadnymi zákonmi a internými predpismi FNM, VV FNM mal plnú legitimitu a právomoc takúto mimosúdnu dohodu uzatvoriť. Aj Ing. Kocourek bol prítomný na rokovaní VV FNM dňa 24.06.2010, na ktorom VV FNM za prítomnosti všetkých jej 11 členov zobral uznesením na vedomie rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2010. Dokonca Ing. Kocourek toto rokovanie sám viedol. To znamená, že mal nespochybniteľne vedomosť o rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2010.
Obžalovaný pripomenul, že navrhoval vykonať na súde konfrontáciu s Ing. Kocourkom, ku ktorej však nemohlo prísť, vzhľadom na odopretie výpovede zo strany Ing. Kocourka. Odopretie výpovede na súde zdôvodnil Ing. Kocourek tým, že by si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie. Materiál vypracoval a predložil do kancelárie predsedu VV FNM. K tomuto materiálu ešte nebolo priložené stanovisko právneho zástupcu, pretože ešte nebolo v tej dobe na FNM k dispozícii v oficiálnej písomnej forme. V samotnom materiáli obžalovaný uviedol dve možnosti prijatia uznesenia, kladného, aj záporného. To znamená, že členovia VV FNM si mohli vybrať, či predložený návrh mimosúdnej dohody medzi FNM a GM schvália, alebo neschvália.
Mimoriadne závažným faktom podľa obžalovaného je tá skutočnosť, že počas celého prípravného konania a následne ani počas súdneho konania nepredložil vyšetrovateľ ani prokurátor na súde autentický „Materiál na rokovanie Výkonného výboru zo dňa 20.7.2010, ktorý sa týkal mimosúdnej dohody medzi FNM a Gemerským mlynom. Počas celého prípravného konania až do jeho skončenia vyšetrovateľ predložil len pracovnú verziu tohto materiálu, na ktorom nebolo uvedené žiadne číslo spisu a ani dátum. Dokonca v materiáli nebolo uvedené v časti „uznesenie" ani meno obžalovaného, ako člena VV FNM, ktorý mal uvedenú dohodu podpísať. Na túto skutočnosť pri výsluchoch opakovane upozorňoval, čo je vo vyšetrovacom spise jednoznačne zaznamenané. Je prekvapujúce, že prokurátor na súde predložil uvedený materiál, podľa mňa identický s pracovnou verziou, avšak už s uvedeným číslom spisu, aj s dátumom. Tieto údaje však boli vytlačené tak ako aj celý materiál na tlačiarni, pričom však na originálnom materiáli, ktorý predkladal na rokovanie VV FNM, boli tieto údaje jednoznačne napísané rukou perom. Ako priznal samotný prokurátor v priebehu súdneho konania na okresnom súde, elektronický evidenčný systém FNM začal pracovať až po roku 2011.
Obžalovaný uviedol, že sa snažil členov VV FNM upozorniť na úskalia uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi FNM a GM ešte pred samotným oficiálnym rokovaním VV FNM, aby mali priestor na posúdenie daného stavu. Pondelok 19.07.2010 bol jediný možný deň, kedy som to mohol urobiť, pretože v predchádzajúci týždeň neboli viacerí členovia VV FNM prítomní. Argument o nezáväznosti stanoviska externého právneho zástupcu pre členov VV FNM musel prijať, lebo bol v podstate pravdivý. Stanovisko žiadneho externého právneho zástupcu FNM skutočne nemalo záväzný charakter pre členov VV FNM, bolo len v rovine poradnej a odporúčacej. Čo sa týka argumentu neúspešnosti súdnych sporov FNM na odvolacích súdoch, tak k tomuto záveru prišiel v podstate aj právny zástupca JUDr. Griščík vo svojom stanovisku zo dňa 02.07.2010, v ktorom nevylúčil, že odvolací súd rozhodne v prospech GM a prizná im pôvodne uplatňované nároky. Dňa 20.7.2010 sa konalo zasadnutie VV FNM, na ktorom sa v bode rôzne prerokovával aj návrh mimosúdnej dohody medzi FNM a GM. V priebehu zasadnutia všetkým prítomným členom VV FNM osobne odovzdal písomné stanovisko právneho zástupcu JUDr. Griščíka k návrhu mimosúdnej dohody FNM a GM, ako prílohu k danému materiálu na rokovanie VV FNM, ktorý už dostali pred samotným zasadnutím. V návrhu uznesenia do materiálu zapracoval aj možnosť neschváliť uvedenú mimosúdnu dohodu, čiže zohľadnil aj túto alternatívu. Vzhľadom na osobný názor, týkajúci sa schválenia tejto dohody, osobne za tento návrh na mimosúdnu dohodu FNM s GM nehlasoval, pri hlasovaní sa zdržal. Tento návrh bol napriek tomu prijatý a VV FNM vydal uznesenie, ktorým obžalovaného menovite zaviazal podpísaním mimosúdnej dohody medzi FNM a GM s okamžitým termínom plnenia. Zo strany obžalovaného nešlo o žiadnu iniciatívu a „nadprácu", ako sa snažili vyšetrovatelia a prokurátor vykonštruovať. Tvrdenie prokurátora, že „podpísal predbežnú finančnú kontrolu pred úhradou výdavku a prevodný príkaz" je preukázateľná lož. Podpis Ing. V. na tomto prevodnom príkaze bol vyšetrovateľom a prokurátorom mylne označený za podpis obžalovaného.
Obžalovaný poukázal aj na „politický“ aspekt celého prípadu, ktorý mal byť pri rozhodovaní najvyššieho orgánu FNM kľúčový. FNM spravoval obrovský majetok štátu v hodnote stoviek miliónov eur, to znamená, že išlo nepochybne o mimoriadne dôležitý ekonomický nástroj pri riadení štátu. Prakticky od samého začiatku zriadenia FNM boli do vrcholových orgánov FNM, či už išlo o Prezídium FNM, VV FNM, alebo DR FNM obsadzovaní výlučne politickí nominanti jednotlivých politických strán. Je preto logické, že každé dôležité rozhodnutie FNM muselo byť odsúhlasené najvyššou exekutívou štátu, čo bola buď Vláda SR, alebo koaličná rada. Preto, ak obžalovaný dostal príkaz od predsedu VV FNM Ing. Kocourka na predloženie materiálu na rokovanie VV FNM ohľadne mimosúdnej dohody medzi FNM a GM, vôbec nepochyboval o tom, že aj k takémuto kroku dali pokyn najvyššie orgány štátu. Naviac, ak nahlásenie prevodu konkrétnych finančných prostriedkov bolo realizované z ekonomickej sekcie FNM do Štátnej pokladnice už týždeň dopredu pred samotným rokovaním VV FNM. Od 01.07.2010, keď bolo novelou zákona č. 92/1991 Zb. zrušené Prezídium FNM sa najvyšším orgánom FNM stal VV FNM, ktorý bol plne pod kontrolou nominantov strany SMER-SD. Z 11 členov VV FNM bolo 6 nominantov strany SMER-SD, 3 nominanti strany SNS a 2 nominanti strany HZDS. Na schválenie akéhokoľvek uznesenia bolo potrebných 6 hlasov. Zároveň tým, že v prípade FNM išlo v celej jeho histórii vždy o politické nominácie, je pochopiteľné, že aj všetky rozhodnutia orgánov FNM sa stali predmetom politického boja. V rámci tohto boja je jednou z najúčinnejších foriem aj kriminalizácia politického protivníka. Tým, že bol na FNM nominantom strany SNS, stal sa vhodným terčom politických oponentov. V tomto konkrétnom prípade sa to preukázateľne prejavilo tým, že vtedajší minister vnútra pán Lipšic otvorene zasahoval do procesu vyšetrovania, prejudikoval rozhodnutia policajného vyšetrovateľa vo všetkých verejných médiách, ktorý následne len plnil jeho dopredu zverejnené vyhlásenia. Aj z tohto dôvodu považuje obžalovaný samotné prípravné konanie a následné konanie pred prvostupňovým súdom za nesprávne, v rozpore so základnými princípmi právneho štátu a trestnoprávnym systémom.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, obžalovaný uviedol, že súd sa dopustil niekoľkých závažných pochybení. Tým, že náhradou škody zaviazal menovite aj jeho, prakticky legalizoval prevod finančných prostriedkov vo výške 4,77 milióna eur na účet GM. Ak je však tento prevod legálny, potom akého trestného činu sa vlastne dopustil? Tieto finančné prostriedky sa predsa nestratili, alebo neskončili na účte obžalovaného, prišli na konkrétne účty v konkrétnych bankách, s konkrétnymi vlastníkmi týchto účtov. Ak by sa ja dopustil nezákonného konania, tak potom predsa aj tento prevod finančných prostriedkov na účet GM by musel byť nezákonný a GM by sa dopustil nezákonného obohatenia. Okresný súd sa ďalej dopustil nesprávneho posúdenia zodpovednosti za škodu. Fond národného majetku SR nemal charakter orgánu štátnej správy, bol zriadený osobitným zákonom č. 92/1991 Zb., zamestnanecký pomer obžalovaného sa riadil ustanoveniami Zákonníka práce, bol teda v pozícii zamestnanca. Preto aj prípadná hmotná zodpovednosť mala byť posudzovaná z tohto pohľadu. Vôbec sa súd nezaoberal dohodou o hmotnej zodpovednosti zamestnanca, ani poistením členov orgánov FNM v prípade spôsobenia škody.
Je podľa obžalovaného zrejmé, že Okresný súd Bratislava II vyhodnotil prípad nesprávne, dôkazy ktoré svedčili v jeho prospech ignoroval, ostatné dôkazy a skutkový stav zhodnotil neobjektívne a povrchne. V prípravnom konaní došlo k tak závažným pochybeniam zo strany vyšetrovateľa a zo strany prokurátora vykonávajúceho prokurátorský dohľad nad zákonnosťou, že dôkazná situácia nezakladala žiadne zákonné dôvody na vznesenie obvinenia a ani obžaloby voči jeho osobe. Preto hodnotí aj následný súdny proces vedený na Okresnom súde Bratislava II za nesprávny a nedôvodný. Preukázal, že sa svojim konaním nedopustil žiadneho porušenia platných zákonov, ani interných predpisov FNM, že mimosúdnu dohodu medzi FNM a GM neinicioval, nepripravoval, neschvaľoval a že nezabezpečoval prevod finančných prostriedkov na účet GM. Podpísal len uvedenú mimosúdnu dohodu, k čomu ho však zaviazal najvyšší orgán FNM svojim uznesením. Napriek tomu, že osobne s touto mimosúdnou dohodou nesúhlasil, čo preukázal svojím nehlasovaním za dohodu, nebolo v jeho možnostiach zabrániť zákonným spôsobom uzatvoreniu tejto mimosúdnej dohody.
Záverom obžalovaný Ing. P. V. navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava II bol zrušený, a aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu.
Konanie pred odvolacím súdom
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je založené na nedostatočných zisteniach, okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 326 ods. 1 Tr. por., o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo 3, § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu konania nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd musí konštatovať, že napadnutý rozsudok bol vydaný predčasne. V kontexte nie len odvolacích námietok (či nových skutočností, ktoré súd rozoberie nižšie) je potrebné, aby sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal a zameral na vykonanie všetkých zákonných dôkazov v prospech aj neprospech oboch obžalovaných, vrátane preukázania úmyslu konania oboch obžalovaných, a následne ich vyhodnotením vo všetkých vzájomných súvislostiach.
Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaní mali „okrem iného povinnosť vždy presadzovať a chrániť verejný záujem, neuprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom, riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré im zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu“ a ďalej, že „uzatvorili Dohodu o mimosúdnom urovnaní sporu medzi FNM SR a spoločnosťou GM, ktorej návrh bol na FNM SR doručený právnym zástupcom písomne dňa 06.07.2010, a ktorej návrh ešte predtým dňa 20.07.2010 spolu s materiálom ohľadne ďalšieho postupu vo veci GM predložil k schváleniu na 47. riadne zasadnutie výkonného výboru FNM SR obvinený Ing. P. V., kde v dôvodovej správe k tomuto materiálu odporučil schválenie predmetnej dohody v úplnej zhode s návrhom právneho zástupcu GM“.
Vykonaním dokazovaním malo byť podľa okresného súdu jednoznačne takéto úmyselné konanie obom obžalovaným preukázané. Krajský súd však takéto konštatovanie okresného súdu považuje minimálne za predčasné, a to jednak v kontexte dôkazov, ktoré sa v predloženom spisovom materiáli nachádzajú, avšak neboli náležite so všetkou sústredenosťou okresného súdu vyhodnotené. Okresný súd nekriticky prevzal niektoré argumenty obžaloby bez toho, aby sa s rovnakou váhou vysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi, ktoré svedčia v prospech obžalovaných, a tieto potom vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Z napadnutého rozsudku okresného súdu nie je možné zistiť, ako sa s obhajobou obžalovaných a nimi uvádzanými tvrdeniami okresný súd vysporiadal.
Okresný súd síce citoval množstvo ustanovení rôznych právnych predpisov, avšak pri konkrétnych tvrdeniach súdu prvého stupňa tieto neopiera a jasné úvahy, ktorými sa spravoval. Ako príklad je možné uviesť (strana 14 napadnutého rozsudku) “obžalovaní však mali možnosť dohodu nepodpísať. Uvedené potvrdil aj svedok JUDr. L. E., ktorý uviedol, že všeobecné uznesenie VV FNM SR o poverení dvoch členov na podpísania právneho dokumentu, nie je záväzné pre dotknuté osoby, pretože to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Rozhodnutie VV FNM SR k podpísaniu príslušného dokumentu nemožno považovať za príkaz na podpísanie“. Pokiaľ okresný súd mal (ako vyplýva z uvedeného) preukázané, že obžalovaní mohli odmietnuť podpísanie Dohody, pretože by sa „nič nestalo“, na základe výpovede menovaného svedka, je to nepostačujúce na presvedčenie. Okresný súd je povinný nie len uviesť, akými ustanoveniami sa pri rozhodnutí spravoval, ale hlavne prečo. Závery súdu nemôžu byť hmlisté. Zásada „iura novit curia“ platí v trestnom konaní len vo vzťahu k všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré sú zverejnené v Zbierke zákonov. Preto právne predpisy, resp. iné právne akty alebo organizačné smernice, ktoré nie sú v plnom znení uverejňované v Zbierke zákonov SR, a ktorých znalosť je nevyhnutná na zistenie skutkového stavu, treba dokazovať.
Pokiaľ ide napríklad o konštatovanie okresného súdu, že má za to, že rýchlosť a postupnosť krokov obžalovaného Ing. V. bola realizovaná z dôvodu urýchleného schválenia Dohody a následnej realizácie platby, a týmto konaním sa snažil dosiahnuť zamýšľaný následok, krajský súd uvádza, že v momente vyhlásenia rozsudku už nestačí podozrenie, súd musí, ak páchateľa odsudzuje, svoje rozhodnutie oprieť o dôkazy, ktoré nie len že na seba nadväzujú, ale ich sled a následok, či preukázaný úmysel páchateľa vylučuje akúkoľvek inú verziu, či dôvod konania obžalovanej osoby. Zákon síce neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie niektorej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Je však nevyhnutné, aby súd oprel svoje rozhodnutie o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Ak je súd postavený pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch odlišných dôkazov, nemôže vierohodnosť jedného z nich odôvodniť iba okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti druhého dôkazu.
V odvolacom konaní obžalovaný Ing. K. Z. predložil nové dôkazy, ktoré nemal obžalovaný, a teda ani súd prvého stupňa, k dispozícii v čase rozhodovania. V podaní uviedol, že o schválení Dohody nerozhodoval on, ale FNM SR ako najvyšší výkonný orgán FNM SR. Svojim podpisom na tejto Dohode teda iba plnil svoju povinnosť v zmysle Poverenia VV FNM SR. Nie je osobou, ktorá rozhodla o uzavretí Dohody o mimosúdnom urovnaní, o jej obsahu nerokovala, nenavrhovala ho a túto dohodu ani iným spôsobom nežiadala uzatvoriť. Rovnako ani nepodpisoval prevodný príkaz. Ako člen VV FNM SR ani nehlasoval za jej uzavretie. O uzavretí dohody rozhodovali všetci členovia VV FNM SR. VV FNM SR ho potom poveril jej podpísaním, spolu s Ing. Z., ktorý dohodu predkladal. Prevod sumy v prospech Gemerského Mlynu, na základe Dohody o mimosúdnom urovnaní, potom zabezpečili Ing. V. F. spoločne s Ing. P. V. Obžalovaný uviedol, že Ing. P. V. (bývalý člen VV FNM SR) vo svojich výpovediach zamlčal dôležitú skutočnosť, a to, že Gemerský mlyn mal na starosti ako referent za Fond národného majetku SR. Túto skutočnosť preukazuje e-mailom s inventúrou/dokumentom, ktorý dostal od Mgr. P. I., bývalej zamestnankyne Fondu národného majetku po 31.01.2019.
FNM SR uzavrel s Ing. E. Q. a Ing. F. O. zmluvu číslo 51/92, na základe ktorej nadobudli majetok podniku Gemerský Mlyn, Rimavská Sobota. Mgr. J. Q. od roku 1994 mala pridelenú túto zmluvu na sledovanie. Po príchode D. V. na FNM SR Mgr. P. I. odovzdala na základe pokynu riaditeľa sekcie agendu k zmluve s Gemerským mlynom D.. P. V.. D.. P. V. odovzdal agendu tejto zmluvy až keď sa stal takzvaným sekčným riaditeľom a odišiel zo sekcie, kde pôsobila aj Mgr. P. I.. Ing. G. V. bol referentom zmluvy číslo 51/92 na základe inventúry majetku za rok 2000, na základe inventúry k 31.12.2006, následne k 06.10.2008 i stavu k 2008 až 2010. Ing. P. V. bol evidovaný ako referent pre kauzu týkajúcu sa zmluvy medzi FNM SR a Gemerským mlynom ale vo svojich výpovediach klamlivo pred vyšetrovateľom tvrdil, že z Gemerského mlynu nepozná nikoho a že o stave v Gemerskom mlyne sa dozvedel len z právnej sekcie. Pretože bol vedený ako referent, musel ísť okrem iného napr. vykonávať inventúru do Gemerského mlynu. Nie je zrejmé, prečo tak dôležitú informáciu Ing. P. V. pri svojich výsluchoch zamlčal, o akých ďalších skutočnostiach klamal a aké ďalšie informácie týkajúce sa tohto konania a Gemerského mlynu neposkytol.
Súčasne si k návrhu priložil aj výňatok z denníka SME zo dňa 04.10.2010, z ktorého vyplýva, že o uzavretí Dohody rozhodol VV FNM SR ako kolektívny orgán. Rozhovor denníku SME poskytol aj Ing. P. V.. V úvode je napísané, že Ing. P. V. hlasoval „za“ uzavretie Dohody o mimosúdnom urovnaní. Vo svojich výpovediach však vypovedá tak, že sa hlasovania zdržal. Na ďalšiu otázku, či si pamätá, ako hlasoval a prečo, odpovedal: „Pamätám. To že fond vyhral prvostupňový súd, je trochu zavádzajúce, spor trvá deväť rokov. Lepšie by vám to povedal riaditeľ právneho odboru, ktorý pripravil materiál a hovoril dôvody“ K otázke, že aj Najvyšší súd SR dal za pravdu FNM a nevyzeralo to, že by Fond súd určite prehral, Ing. P. V. odpovedal: „Dával to právnik pán V., s ním treba rokovať.“
Obžalovaný Ing. Z. H, ďalej uviedol, že Ing. P. V. mu krátko po vydaní napadnutého rozsudku v januári 2019 povedal, že asi desať dní pred rokovaním 47. zasadnutia VV FNM SR prišiel Ing. V. F. za Ing. V. a pýtal si od neho informáciu, že o akú výšku peňazí sa jedná, aby mohol Ing. F., ako riaditeľ sekcie ekonomiky FNM SR, oznámiť Štátnej pokladnici, aby bola pripravená, že cca o desať dní bude potrebné previesť finančné prostriedky z účtu FNM SR na iný účet. Ing. F. a Ing. V. potom osobne podpísali aj samotný príkaz na úhradu, po schválení Dohody o mimosúdnom urovnaní. Ing. V. F. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom však tvrdí, že žiadne platby vopred nenahlasoval.
Z emailu Mgr. I. vyplýva nasledovné:
Fond začal uzatvárať zmluvy v r. 1992. Zmluvu č. 51/92 uzavreli v r. 1992 s FNM SR kupujúci Ing. E. Q. a Ing. F. O., obaja z Z.., čím nadobudli majetok podniku Gemerský mlyn Rimavská Sobota. Na fonde sa niekedy nesprávne uvádzalo, možno aj úmyselne, že kupujúcim je spoločnosť Gemerský Mlyn, s.r.o. Rimavská Sobota, ktorá naozaj existovala od 01.07.1992. Ja som do Sekcie sledovania...nastúpila v auguste 1993, riaditeľom sekcie bol Ing. H. E. (na fonde od 16.06.1993 do 02.05.1994). Po odchode Ing. E. bol riaditeľom našej sekcie Ing. A. L. (na fonde od 02.02.1994 do 17.11.1994). Od 25.07.1994 do 17.11.1994 bol riaditeľom sekcie Ing. F. P.. V r. 1994 bola zmluva pridelená na „sledovanie“ mne (v tom čase sme boli v sekcii traja vysokoškoláci na asi 300 zmlúv). Vypracované len Karty kupujúceho ako „neplatiča“ a neodporučenie schválenia žiadosti o úpravu splátkového kalendára. Pravdepodobne sa to prerokovávalo vo Výkonnom výbore (o čom by mala existovať zápisnica V.v.) Potom nastúpil ako riaditeľ našej sekcie Ing. X. X. (na fonde od 18.11.1994 do 11.03.1997). V tom čase bolo vypracované stanovisko, v ktorom sa odporúčalo schváliť žiadosť kupujúceho o úpravu splátkového kalendára, ktorú pravdepodobne Výkonný výbor neschválil (o čom by mala existovať zápisnica V.v.). Podklady boli postúpené sekcii realizácie verejných súťaží na vymáhanie, resp. odstúpenie od zmluvy, v tom čase, nakoľko boli kvôli právnym problémom na fonde pozastavené verejné súťaže, táto sekcia si vzala (pravdepodobne na základe rozhodnutia výk. výboru) do svojej kompetencie agendu odstupovania od zmlúv i následne sa premenovala na Sekciu vymáhania a odstupovania od zmlúv. Takže odstúpenie od zmluvy č. 51/92 a všetko ostatné sa uskutočnilo v jej kompetencii. Ja som sa s kupujúcimi zo zml. č. 51/92 nikdy nestretla. Agendu k zmluve som na základe pokynu riaditeľa sekcie odovzdala Ing. V. po jeho príchode na fond. Moja posledná interná korešpondencia k tejto zmluve bol interný materiál zo dňa 25.04.1995. Externú korešpondenciu nemám k dispozícii. Nemám šajnu, kedy bolo odstúpené od zmluvy. V prílohe posielam kópie mojich interných materiálov z počítača. V štátnom archíve by mali byť všetky materiály. Keď by si potreboval, mám kontakt na B. F., ktorá veci do archívu za fond odovzdávala (pôv. bola sekretárka v Sekcii prípravy a realizácie predajov) a bude vedieť kam a na koho sa treba obrátiť. Keď sa V. stal sekčným riaditeľom, a teda odišiel z našej sekcie, agendu ku zml. č. 51/92 odovzdal Ing. G., ako svojej priateľke a súčasne priateľke Ing. A., ktorého pomohol z našej sekcie dosadiť za nástupcu riaditeľa v Sekcii vym. pohľ. a odstupovania od zmlúv a zlikvidovať pôvodnú zástupkyňu Ing. L.. Táto linka je zaujímavá. Akú rolu tu hrala P.. A., netuším. Je potrebné získať materiály zo Sekcii vym. pohľ. a odstupovania od zmlúv, zo Sekcie právnej a ich návrhy do VLv. a Prezídia a hlavne Zápisnice z V.v. a Prezídia.
S poukazom na vyššie uvedené bude potrebné, aby okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom Mgr. P. I., výsluchom Ing. V. k uvedeným skutočnostiam, výsluchom svedka D.. F., prípadne ďalších svedkov, ktorých potreba výsluchu vyvstane z takto doplneného dokazovania, vrátane prípadných konfrontácií. Rovnako bude potrebné, aby sa okresný súd podrobne a zrozumiteľne vysporiadal s fungovaním, hierarchiou ako aj záväznosťou interných aktov FNM SR. V kontexte takto doplneného dokazovania bude potrebné dôsledne sa zaoberať preukázaním úmyslu konania oboch obžalovaných, na základe ktorého mali sledovať a dosiahnuť cieľ deklarovaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Krajský súd teda uzatvára, že až po takto vykonanom a doplnenom dokazovaní a jeho vyhodnotení môže súd pristúpiť k hodnoteniu všetkých dôkazov a následne ustáliť, či došlo k naplneniu zákonných znakov žalovaného trestného činu obžalovanými. V danom štádiu dokazovania a jeho vyhodnotenia okresným súdom nie je totiž možné urobiť jednoznačný záver, rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné a trpí chybami, ktoré odvolací súd vyššie podrobne popísal. Krajský súd preto vrátil vec okresnému súdu na prejednanie a rozhodnutie v otázke viny obžalovaných, z ktorého dôvodu sa otázkou trestu (prípadne náhrady škody) ani nemohol zaoberať.
P o u č e n i e : Proti tomuto
uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Krajský súd v Bratislave, dňa 24.11.2020
Mgr. Marcela Kosová
predsedníčka senátu
Za správnosť: Kormošová Iveta
Krajský súd v Bratislave
Za správnosť anonymizácie:
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.