Práv­ne ve­ty:

 

I.         Dom­nien­ka správ­ne­ho or­gá­nu pre­jed­ná­va­jú­ce­ho pries­tu­pok, že si mys­lí, že pries­tup­ca - ob­ža­lo­va­ný ve­del po slo­ven­sky v roz­sa­hu pot­reb­nom pre pre­jed­na­nie pries­tup­ku, pre­to­že pri­šiel bez tl­moč­ní­ka, je pre mož­nosť us­tá­le­nia zá­ve­ru sú­du o exis­ten­cii sub­jek­tív­nej strán­ky ob­ža­lo­va­né­ho, te­da za­vi­ne­nia vo for­me úmys­lu ako ob­li­ga­tór­ne­ho zna­ku tres­tné­ho či­nu ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., te­da že ob­ža­lo­va­ný ro­zu­mel prie­be­hu pries­tup­ko­vé­ho ko­na­nia a ve­del, že ok­rem po­ku­ty mu bo­la ulo­že­ná aj san­kcia zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá, ab­so­lút­ne ne­dos­ta­toč­ná.

II.    Dom­nien­ka správ­ne­ho or­gá­nu pre­jed­ná­va­jú­ce­ho pries­tu­pok, že pries­tup­ca - ob­ža­lo­va­ný bol dr­ži­te­ľom vo­dič­ské­ho preu­ka­zu vy­da­né­ho v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, mu­sel sa pod­ro­biť skúš­ke a te­da mu­sel o vlá­dať Slo­ven­ský ja­zyk, je pre zá­ver o sub­jek­tív­nej strán­ke ob­ža­lo­va­né­ho rov­na­ko ne­dos­ta­toč­ná.

III.      Up­lat­ne­nie ta­kých­to dom­nie­nok /iba na zá­kla­de ho­re uve­de­ných sku­toč­nos­tí pred­pok­la­dať dos­ta­toč­nú zna­losť ja­zy­ka a od­ôvod­niť tým bez ďal­šie­ho ne­pot­reb­nosť pou­čiť dot­knu­tú oso­bu a vy­zvať ju na vy­jad­re­nie, či ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die/, je po­ru­še­ním zá­klad­ných Ústa­vou ga­ran­to­va­ných práv účas­tní­ka správ­ne­ho ko­na­nia.

IV.   Správ­ny or­gán pre­jed­ná­va­jú­ci pries­tup­ky nie je kom­pe­tent­ný po­su­dzo­vať roz­sah zna­los­ti ja­zy­ka, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die a iba na zá­kla­de sku­toč­nos­ti, že cu­dzí štát­ny prís­luš­ník sa na pre­jed­na­nie dos­ta­ví bez tl­moč­ní­ka, kon­šta­to­vať, že ja­zyk ov­lá­da. Cu­dzí štát­ny prís­luš­ník nie je po­vin­ný si tl­moč­ní­ka za­bez­pe­čiť sám, ale v prí­pa­de, že na do­taz uve­die, že ne­ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die, je správ­ny or­gán po­vin­ný tl­moč­ní­ka do ko­na­nia prib­rať. Rov­na­ko nie je účas­tník po­vin­ný sám uviesť, že ne­ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die, na uve­de­né je po­vin­ný ho vy­zvať správ­ny or­gán v rám­ci všet­kých re­le­van­tných pou­če­ní spo­je­ných s nás­led­ným riad­nym prie­be­hom pries­tup­ko­vé­ho ko­na­nia.

 

 

 

           2T 100/2008                             

 

 

ROZ­SU­DOK

                               V ME­NE SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

 

 Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku pred sa­mo­sud­com JUDr. Dá­vi­dom Lin­dtne­rom  na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 20.09.2010 tak­to

 

                                                      r o z h o d o l :

 

                                           Pod­ľa § 285 písm b) Tr. por.

 

sa ob­ža­lo­va­ný Z. L., nar. v Čín­skej ľu­do­vej re­pub­li­ke,

 

                                              os­lo­bo­dzu­je

 spod ob­ža­lo­by OP PK sp. zn. 1Pv 1141/08 zo dňa 20.10.2008 pre pre­čin ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 ods. 1 písm. D) Tr. Zák., kto­rá mu klád­la za vi­nu, že  

1) dňa 29.03.2008 v ča­se o 15.30 hod. ria­dil osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Ford Fo­cus, EČV: TN-793 CN po ces­te I/61 zo Sen­ca do Bra­tis­la­vy, kde pri ob­chod­nom cen­tre MET­RO v ka­tas­tri ob­ce Ivan­ka pri Du­na­ji za­vi­nil ma­lú dop­rav­nú ne­ho­dou, pri­čom bo­lo zis­te­né, že vo­zid­lo ria­dil na­priek to­mu, že mu bol roz­hod­nu­tím Ok­res­né­ho dop­rav­né­ho in­špek­to­rá­tu OR PZ Bra­tis­la­va III zo dňa 04.09.2007, sp. zn. ORP-P-380/III-DI-BCP-V-2007 ulo­že­ný zá­kaz viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek dru­hu na do­bu 8 (osem) me­sia­cov, t.j. do 04.05.2008 a ulo­že­ná po­ku­ta vo vý­ške 2.000,- Sk.

 2) dňa 20.02.2008 v ča­se o 14.50 hod. ria­dil osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Ford Fo­cus, EČV: NR-629 DO na ul. Fa­leš­ní­ka v Prie­vi­dzi, kde bo­lo zis­te­né, že vo­zid­lo ria­dil na­priek to­mu, že mu bol roz­hod­nu­tím Ok­res­né­ho dop­rav­né­ho in­špek­to­rá­tu OR PZ Bra­tis­la­va III zo dňa 04.09.2007, sp. zn. ORP-P-380/III-DI-BCP-V-2007 ulo­že­ný zá­kaz viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek dru­hu na do­bu 8 (osem) me­sia­cov, t.j. do 04.05.2008 a ulo­že­ná po­ku­ta vo vý­ške 2.000,- Sk.

 3) dňa 28.02.2008 v ča­se o 13.55 hod. ria­dil osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo  zn. Ford Fo­cus, EČV: NR-629 DO na ul. Boj­nic­ká v Prie­vi­dzi, pri­čom bo­lo po kon­tro­le zis­te­né, že vo­zid­lo ria­dil na­priek to­mu, že mu bol roz­hod­nu­tím Ok­res­né­ho dop­rav­né­ho in­špek­to­rá­tu OR PZ Bra­tis­la­va III zo dňa 04.09.2007, sp. zn. ORP-P-380/III-DI-BCP-V-2007 ulo­že­ný zá­kaz viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek dru­hu na do­bu 8 (osem) me­sia­cov, t.j. do 04.05.2008 a ulo­že­ná po­ku­ta vo vý­ške 2.000,- Sk.

 

   pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

 

                                      O d ô v o d n e n i e:

Súd na hlav­nom po­jed­ná­va­ní po ozná­me­ní pre­jed­ná­va­nej ve­ci a po vy­hlá­se­ní ob­ža­lo­va­né­ho Z. L., že je ob­ča­nom Čí­ny a neov­lá­da slo­ven­ský ja­zyk, súd opat­re­ním do ko­na­nia prib­ral tl­moč­ní­ka z ja­zy­ka čín­ske­ho do ja­zy­ka slo­ven­ské­ho. Nás­led­ne súd po vy­hlá­se­ní ob­ža­lo­va­né­ho v zmys­le § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je ne­vin­ný, vy­ko­nal do­ka­zo­va­nie vý­slu­chom ob­ža­lo­va­né­ho, sved­ka, so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra a ob­ža­lo­va­né­ho pre­čí­tal sve­dec­ké vý­po­ve­de z príp­rav­né­ho ko­na­nia a oboz­ná­mil sa s re­le­van­tný­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi za­bez­pe­če­ný­mi v rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia ako aj na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dos­pel súd k skut­ko­vým a práv­nym zá­ve­rom, kto­ré ho vied­li k os­lo­bo­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by z dô­vo­du, že skut­ky, kto­ré sú mu ob­ža­lo­bou kla­de­né za vi­nu, nie sú tres­tným či­nom.

Ob­ža­lo­va­ný Z. L. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uvie­dol, že dos­tal z po­lí­cie list poš­tou, z čo­ho vy­ro­zu­mel iba toľ­ko, že má ísť na pre­jed­na­nie pries­tup­ku a za­pla­tiť po­ku­tu. Na pre­jed­na­nie o pries­tup­ku sa dos­ta­vil bez tl­moč­ní­ka. Pri pre­jed­na­ní pries­tup­ku bol prí­tom­ný je­den po­li­cajt. Keď pri­šiel na po­lí­ciu, uká­zal po­li­caj­tom pa­pier a oni ho nas­me­ro­va­li do kan­ce­lá­rie, kde bol po­li­cajt, kto­ré­mu pred­vo­la­nie uká­zal. Ten­to po­li­cajt vy­tia­hol ne­ja­ké pa­pie­re a po­ve­dal mu, že za­pla­tí po­ku­tu. Po­li­cajt od ne­ho nech­cel ok­rem po­vo­le­nia na po­byt a pred­vo­la­nia žiad­ne iné dok­la­dy, ne­po­žia­dal ho o pred­lo­že­nie vo­dič­ské­ho preu­ka­zu. Slo­vo po­ku­ta ro­zu­mel a na ta­kom pa­pie­ri ako pa­pier zo zá­pis­ni­ce bo­la na­pí­sa­ná su­ma 2.000,- Sk. Po­li­cajt mu nič kon­krét­ne ne­ho­vo­ril len chcel, aby pod­pí­sal pa­pier a za­pla­til po­ku­tu, nes­po­mí­nal ani tl­moč­ní­ka. Keď po­li­caj­to­vi uká­zal pred­vo­la­nie, on už ve­del o čo ide, vy­tia­hol ne­ja­ké pa­pie­re a dal mu ich pod­pí­sať, ale ne­vie, či ich už mal prip­ra­ve­né ale­bo ich vy­pí­sal. Po­li­cajt mu na­pí­sal na pa­pier, že čo má na­pí­sať a on po­tom na tú zá­pis­ni­cu na­pí­sal svo­jim vlas­tným pís­mom slo­vá „ne­žia­dam, vzdá­vam, za­pla­tím“. Tým slo­vám ani ne­ro­zu­mel, iba pod­pí­sal a mys­lel si, že tým je tá po­ku­ta vy­ba­ve­ná. Slo­vu za­pla­tím ro­zu­mie, slo­vo vzdá­vam, ani ne­žia­dam ne­poz­ná. Po­li­cajt mu ne­po­ve­dal, že nes­mie šo­fé­ro­vať a že mu od­obe­rie vo­dič­ský preu­kaz. Ce­lé to­to tr­va­lo 3 – 4 mi­nú­ty. To čo je uve­de­né v zá­pis­ni­ci z ús­tne­ho po­jed­ná­va­nia, že mal po­ve­dať, že vo­dič­ský preu­kaz si za­bu­dol v aute, kto­ré je v op­ra­ve nie je prav­da, nič ta­ké ne­po­ve­dal, ani po­li­caj­to­vi nič ne­ho­vo­ril. Vo­dič­ský preu­kaz mal vte­dy pri se­be, pre­to­že na pre­jed­na­nie pries­tup­ku pri­šiel autom. Tých 2.000.- Sk za­pla­til v kan­ce­lá­rií v ho­to­vos­ti, ne­pa­mä­tá si, či o tom dos­tal potvr­de­nie. Dňa 29.03.2008, 20.02.2008 a 28.02.2008 ho po­li­caj­ti za­sta­vi­li, uká­zal im vo­dič­ský preu­kaz, oni mu da­li po­ku­tu, kto­rú za­pla­til, av­šak ne­po­ve­da­li mu, že nes­mie jaz­diť. Raz ho kon­tro­lo­va­li, že ne­mal roz­svie­te­né svet­lá, dru­hýk­rát te­le­fo­no­val a tre­tík­rát na­bú­ral. Za svet­lá a za­to, že te­le­fo­no­val, mu po­li­caj­ti da­li po­ku­tu 2.000,- Sk. Ke­by mu po­li­caj­ti po­ve­da­li, že nes­mie šo­fé­ro­vať, ur­či­te by ne­šo­fé­ro­val. Po­li­caj­ti odo ne­ho ani do­te­raz ten vo­dič­ský preu­kaz nech­ce­li, stá­le ho má. Na Slo­ven­sku ži­je od de­cem­bra ro­ku 1999. V rám­ci bež­nej ko­mu­ni­ká­cie vie ko­mu­ni­ko­vať, vie si kú­piť ob­le­če­nie a pot­ra­vi­ny, av­šak práv­ne vý­ra­zy ne­poz­ná. Vo­dič­ský preu­kaz na Slo­ven­sku má asi od ro­ku 2006. Pred tým ne­mal nik­dy za­ká­za­né ria­diť mo­to­ro­vé vo­zid­lo na Slo­ven­sku.

 Vy­hod­no­te­ním vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho jed­not­li­vo ako aj v kon­fron­tá­cii s ďal­ší­mi pro­du­ko­va­ný­mi dô­kaz­mi dos­pel súd k zá­ve­ru, že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní žiad­nym z pro­du­ko­va­ných dô­ka­zov ne­bo­la ob­ra­na ob­ža­lo­va­né­ho a ním dek­la­ro­va­né sku­toč­nos­ti, te­da je­ho tvr­de­nie, že z dô­vo­du ne­dos­ta­toč­nej zna­los­ti slo­ven­ské­ho je­zy­ka ne­mal ve­do­mosť o tom, že mu v pries­tup­ko­vom ko­na­ní bo­lo ok­rem po­ku­ty sú­čas­ne za­ká­za­né ria­diť mo­to­ro­vé vo­zid­lo, jed­noz­nač­ne vy­vrá­te­né. Prá­ve nao­pak, pro­du­ko­va­né dô­ka­zy vo svo­jej vzá­jom­nej sú­vis­los­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že prá­ve tá­to ob­li­ga­tór­na ná­le­ži­tosť tres­tnos­ti v ko­na­ní ob­ža­lo­va­né­ho ab­sen­tu­je.

 Sve­dok npor. T. D., prís­luš­ník PZ pre­jed­ná­va­jú­ci pries­tu­pok ob­ža­lo­va­né­ho, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že v sú­čas­nos­ti je za­ra­de­ný ako po­ve­re­ný správ­ny or­gán na pre­jed­ná­va­nie pries­tup­kov pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti pre­máv­ky na OR PZ BA III.  Na pred­met­nom úse­ku bol za­ra­de­ný od ro­ku 1997 až do­po­siaľ. V ok­re­se BA III ži­je naj­viac azia­tov z Bra­tis­la­vy, pre nich vy­ze­ra­jú všet­ci rov­nko, tak­že nie je mož­né si ich pa­mä­tať. Väč­ši­nou ko­na­nie pre­bie­ha tak, že Čí­ňa­nia a Viet­nam­ci, po­kiaľ ne­ro­zu­me­jú slo­ven­sky, pri­ne­sú si so se­bou tl­moč­ní­ka a tí, kto­rí si nep­ri­ne­sú, roz­prá­va­jú slo­ven­sky. Za ob­do­bie je­ho služ­by ani je­den­krát ne­mu­sel pri­be­rať tl­moč­ní­ka Čí­ňa­no­vi ani Viet­nam­co­vi, iné je to z Nem­ca­mi a Ra­kú­šan­mi, kde pri­be­rá tl­moč­ní­kov. Roz­sah zna­los­ti ja­zy­ka ne­zis­ťu­je. Sve­dok po na­hliad­nu­tí do zá­pis­ni­ce z ús­tne­ho po­jed­ná­va­nia zo dňa 04.09.2007 uvie­dol, že v ro­ku 2007 pla­til zá­kon o ces­tnej pre­máv­ke, kde bo­lo po­vin­nos­ťou dr­ži­te­ľa vo­dič­ské­ho preu­ka­zu v prí­pa­de zá­ka­zu čin­nos­ti od­ov­zdať vo­dič­ský preu­kaz v mies­te tr­va­lé­ho byd­lis­ka. V tom ča­se bo­la le­gis­la­tí­va ta­ká, že on neo­do­be­ral vo­dič­ské preu­ka­zy. Pries­tup­ca bol po­vin­ný ho od­ov­zdať na od­de­le­ní dok­la­dov, nie na ich od­de­le­nie. Pred­pok­la­dá, že v tom­to prí­pa­de pries­tup­cu vy­zý­val na pred­lo­že­nie dok­la­dov, ale nie na od­ov­zda­nie, pre­to­že vte­dy eš­te ne­ve­del, či to roz­hod­nu­tie bu­de prá­vop­lat­né. Na pred­vo­la­ní je uve­de­né, že pries­tup­ca si má so se­bou pri­niesť vo­dič­ský  preu­kaz, ob­čian­sky preu­kaz, tech­nic­ký preu­kaz. Zá­pis­ni­cu ur­či­te ne­mal na­pí­sa­nú vop­red, je ne­lo­gic­ké, aby si na­pí­sal zá­pis­ni­cu pred tým, vzhľa­dom na­to, že ne­vie, či sa pries­tup­ca dos­ta­ví, pre­to­že zá­pis­ni­ca v prí­tom­nos­ti je iná ako v nep­rí­tom­nos­ti pries­tup­cu. Nás­led­ne pries­tup­cu vy­po­ču­je a po­tom vo ve­ci roz­hod­ne. Mys­lí si, že ob­ža­lo­va­ný ve­del po slo­ven­sky as­poň v roz­sa­hu pot­reb­nom pre pre­jed­na­nie pries­tup­ku, pre­to­že ak by mu po­ve­dal, že ne­ro­zu­mie slo­ven­sky, po­jed­ná­va­nie by od­ro­čil a prib­ral by tl­moč­ní­ka. Ďalej sve­dok uvie­dol, že žiad­ne po­jed­ná­va­nie o pre­jed­na­ní pries­tup­ku netr­vá 4 mi­nú­ty, tr­vá 20 mi­nút a po­ku­ty ulo­že­né v správ­nom ko­na­ní sa ne­vy­be­ra­jú v ho­to­vos­ti, ale vždy poš­to­vou pou­káž­kou, kde je uve­de­ná san­kcia a tro­vy ko­na­nia. Ku tvr­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho, že mu na­pí­sal, čo má na­pí­sať do zá­pis­ni­ce k pou­če­niu sve­dok uvie­dol, že to tak moh­lo byť, pre­to­že cu­dzí štát­ni prís­luš­ní­ci neov­lá­da­jú slo­ven­ský pra­vo­pis a pre­to sa ich opý­ta, či chce do­ru­čiť roz­hod­nu­tie, po­kiaľ po­vie, že nie na­pí­še mu, aby na­pí­sal „ne­žia­dam“ a to is­té pla­tí pre od­vo­la­nie. Ne­ma­lo by vý­znam, aby do zá­pis­ni­ce cu­dzí ob­čan na­pí­sal nie­čo, čo sa ne­dá pre­čí­tať, ale­bo ne­má vý­znam. V roz­hod­nom ča­se roz­hod­nu­tie o zá­ka­ze čin­nos­ti za­sie­la­li poš­tou ku­riér­nou služ­bou na od­de­le­nie, kto­ré ma­lo v evi­den­cii zá­ka­zy čin­nos­tí. Je tam ur­či­te ne­ja­ký ča­so­vý po­sun, nie však me­sia­ce ale dni.

 V sú­vis­los­ti s vý­po­ve­ďou sved­ka prís­luš­ní­ka PZ T. D. súd uvá­dza, že je­ho dom­nien­ka, že si mys­lí, že pries­tup­ca - ob­ža­lo­va­ný ve­del po slo­ven­sky v roz­sa­hu pot­reb­nom pre pre­jed­na­nie pries­tup­ku, pre­to­že pri­šiel bez tl­moč­ní­ka, je pre mož­nosť us­tá­le­nia zá­ve­ru sú­du o exis­ten­cii sub­jek­tív­nej strán­ky ob­ža­lo­va­né­ho, te­da za­vi­ne­nia vo for­me úmys­lu ako ob­li­ga­tór­ne­ho zna­ku ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu, te­da že ob­ža­lo­va­ný ro­zu­mel prie­be­hu pries­tup­ko­vé­ho ko­na­nia a ve­del, že ok­rem po­ku­ty mu bo­la ulo­že­ná aj san­kcia zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá, ab­so­lút­ne ne­dos­ta­toč­ná. Rov­na­ko to pla­tí o prí­pad­nej dom­nien­ke, že po­kiaľ bol ob­ža­lo­va­ný dr­ži­te­ľom vo­dič­ské­ho preu­ka­zu vy­da­né­ho v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, mu­sel sa pod­ro­biť skúš­ke a te­da mu­sel o vlá­dať Slo­ven­ský ja­zyk. Nie je to­tiž v žiad­nom prí­pa­de mož­né sto­tož­ňo­vať roz­sah zna­los­ti slo­ven­ské­ho ja­zy­ka pre pot­re­by ab­sol­vo­va­nia skúš­ky za úče­lom zís­ka­nia vo­dič­ské­ho preu­ka­zu /pre­bie­ha­jú­cej na­vy­še tes­to­vou for­mou/, s roz­sa­hom zna­los­ti re­či pot­reb­nom pre riad­ne po­cho­pe­nie všet­kých re­le­van­tných sku­toč­nos­tí práv­ne­ho cha­rak­te­ru v rám­ci pries­tup­ko­vé­ho ko­na­nia. Pod­ľa ná­zo­ru sú­du up­lat­ne­nie ta­kých­to dom­nie­nok /iba na zá­kla­de ho­re uve­de­ných sku­toč­nos­tí pred­pok­la­dať dos­ta­toč­nú zna­losť ja­zy­ka a od­ôvod­niť tým bez ďal­šie­ho ne­pot­reb­nosť pou­čiť dot­knu­tú oso­bu a vy­zvať ju na vy­jad­re­nie, či ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die/, by bo­lo po­ru­še­ním zá­klad­ných Ústa­vou ga­ran­to­va­ných práv účas­tní­ka ko­na­nia. Správ­ny or­gán pre­jed­ná­va­jú­ci pries­tup­ky nie je kom­pe­tent­ný po­su­dzo­vať roz­sah zna­los­ti ja­zy­ka, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die a iba na zá­kla­de sku­toč­nos­ti, že cu­dzí štát­ny prís­luš­ník sa na pre­jed­na­nie dos­ta­ví bez tl­moč­ní­ka, kon­šta­to­vať, že ja­zyk ov­lá­da. Cu­dzí štát­ny prís­luš­ník to­tiž nie je po­vin­ný si tl­moč­ní­ka za­bez­pe­čiť sám, ale v prí­pa­de, že na do­taz uve­die, že ne­ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die, je správ­ny or­gán po­vin­ný tl­moč­ní­ka do ko­na­nia prib­rať. Rov­na­ko nie je účas­tník po­vin­ný sám uviesť, že ne­ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die, na uve­de­né je po­vin­ný ho vy­zvať správ­ny or­gán v rám­ci všet­kých re­le­van­tných pou­če­ní spo­je­ných s nás­led­ným riad­nym prie­be­hom pries­tup­ko­vé­ho ko­na­nia. Je tiež ab­so­lút­ne nep­rí­pus­tné na­priek to­mu, že ta­ký­to pos­tup, kto­rý ne­má opo­ru v zá­ko­ne, je v správ­nom ko­na­ní zrej­me bež­nou praxou, čo potvr­dil aj sve­dok prís­luš­ník PZ T. D., aby správ­ny or­gán pries­tup­co­vi vop­red na­pí­sal je­ho vy­jad­re­nia k pou­če­niu, kto­ré ten­to nás­led­ne dos­lo­va opí­še do zá­pis­ni­ce /už sa­mot­ná tá­to sku­toč­nosť za­kla­dá vý­znam­né po­chyb­nos­ti o pries­tup­co­vej dos­ta­toč­nej zna­los­ti ja­zy­ka, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die a sú­čas­ne ne­vy­lu­ču­je pries­tor na zneu­ži­tie/. V tej­to sú­vis­los­ti nie je tiež bez vý­zna­mu sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho v príp­rav­nom ko­na­ní sa už na vý­sluch dos­ta­vil s tl­moč­ní­kom, ne­po­chyb­ne prá­ve pre­to, že ne­dos­ta­toč­ne ov­lá­da slo­ven­ský ja­zyk /pa­ra­doxne do­kon­ca ani or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, ako to vy­plý­va zo zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho, ho o je­ho prá­ve v zmys­le § 28 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku riad­ne ne­pou­či­li, čo však vzhľa­dom na prí­tom­nosť tl­moč­ní­ka ne­ma­lo za nás­le­dok po­ru­še­nie je­ho práv/.

 Súd ďa­lej na hlav­nom po­jed­ná­va­ní so súh­la­som pro­ku­rá­to­ra a ob­ža­lo­va­né­ho pre­čí­tal vý­po­ve­de sved­kov M. B., R. R., M. T. a P. C., prís­luš­ní­kov PZ. Tí­to pri vý­ko­ne svo­jich slu­žob­ných po­vin­nos­tí v rám­ci ces­tnej kon­tro­ly v dňoch 20.02.2008 a 28.02.2008 kon­tro­lo­va­li ob­ža­lo­va­né­ho, pri­čom zhod­ne uvied­li, že ob­ža­lo­va­ný pri kon­tro­le riad­ne pred­lo­žil všet­ky dok­la­dy pot­reb­né na pre­vádz­ku mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la a po lus­trá­cii v evi­den­cii vo­di­čov, že ne­má zá­kaz čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá a ulo­že­ní blo­ko­vej san­kcie za iné po­ru­še­nie zá­ko­na o pre­máv­ke na po­zem­ných ko­mu­ni­ká­ciách, vrá­ti­li vo­di­čo­vi dok­la­dy a po­vo­li­li mu ďal­šiu jaz­du. Uve­de­né potvr­dzu­je aj evi­den­čná kar­ta vo­di­ča ob­ža­lo­va­né­ho, z kto­rej vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný bol v ča­se exis­ten­cie zá­ka­zu čin­nos­ti ria­diť mo­to­ro­vé vo­zid­la tri krát v blo­ko­vom ko­na­ní pre­jed­ná­va­ný pre pries­tu­pok na úse­ku dop­ra­vy, pri­čom ani v jed­nom prí­pa­de mu kon­tro­lu vy­ko­ná­va­jú­ci­mi prís­luš­ník­mi PZ ne­bo­lo ozná­me­né, že má ulo­že­ný zá­kaz čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá.

Súd je to­ho ná­zo­ru, že aj tie­to sku­toč­nos­ti sú ne­pria­mo dô­ka­zom to­ho, že ne­mož­no vy­lú­čiť, že ob­ža­lo­va­ný sku­toč­ne ne­mal ve­do­mosť o zá­ka­ze čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo, na­koľ­ko do­kon­ca až v cel­ko­vo šty­roch v pod­sta­te bez­pros­tred­ne po se­be nas­le­du­jú­cich prí­pa­doch /vrá­ta­ne skut­ku, kto­rý je pred­me­tom iné­ho tres­tné­ho ko­na­nia na zá­kla­de ob­ža­lo­by Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry No­vé Zá­mky zo dňa 29.09.2008, sp. zn. 2 Pv 441/08 pre sku­tok zo dňa 03.04.2008/, ob­ža­lo­va­ný pred­lo­žil pri kon­tro­le vo­dič­ský preu­kaz a žiad­ny z prís­luš­ní­kov PZ mu ďal­šiu jaz­du z dô­vo­du exis­ten­cie zá­ka­zu čin­nos­ti ne­za­ká­zal.

 Súd sa ďa­lej na hlav­nom po­jed­ná­va­ní oboz­ná­mil so zá­pis­ni­cou z ús­tne­ho po­jed­ná­va­nia zo dňa 04.09.2007 o pre­jed­na­ní pries­tup­ku pries­tup­cu /ob­ža­lo­va­né­ho/ Z. L. zo dňa 07.04.2007 a roz­hod­nu­tím o pries­tup­ku, kto­rým mu bo­la ulo­že­ná san­kcia po­ku­ta 2.000.- Sk a zá­kaz čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá na do­bu 8 me­sia­cov. Zo zá­pis­ni­ce je zrej­mé, že pries­tup­ca bol všeo­bec­ne pou­če­ný o svo­jich prá­vach a po­vin­nos­tiach, ne­vyp­lý­va z nej však, či bol do­ta­zo­va­ný ku sku­toč­nos­ti, či ov­lá­da slo­ven­ský ja­zyk. Na­priek to­mu, že ta­ká­to vý­zva, resp. pou­če­nie pria­mo ne­vyp­lý­va zo zá­ko­na o správ­nom ko­na­ní (správ­ny po­ria­dok), kto­rým sa pos­tup pri pre­jed­ná­va­ní pries­tup­kov na úse­ku dop­ra­vy ria­di, súd je to­ho ná­zo­ru, že uve­de­ná vý­zva a nás­led­né riad­ne za­zna­me­na­nie ta­ké­ho­to vy­jad­re­nia cu­dzieho štát­ne­ho prís­luš­ní­ka do zá­pis­ni­ce by za úče­lom za­bez­pe­če­nia prá­va na inú práv­nu ochra­nu vy­plý­va­jú­ce­ho z člán­ku 47 ods. 4 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky  /v zmys­le kto­ré­ho kto vy­hlá­si, že neov­lá­da ja­zyk, v kto­rom sa ve­die ko­na­nie pred or­gán­mi ve­rej­nej sprá­vy, má prá­vo na tl­moč­ní­ka/, ako aj riad­nej reali­zá­cie pos­tu­pu v zmys­le § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správ­nom ko­na­ní v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov /správ­ny or­gán je po­vin­ný pos­ky­to­vať účas­tní­kom ko­na­nia po­moc a pou­če­nia, aby pre nez­na­losť práv­nych pred­pi­sov neutr­pe­li v ko­na­ní uj­mu/, ma­lo byť esen­ciál­nou sú­čas­ťou zá­pis­ni­ce ok­rem iné­ho aj pre­to, aby sa v bu­dúc­nos­ti pre­diš­lo po­ten­ciál­nym si­tuáciám, aký­mi sú prá­ve okol­nos­ti tres­tné­ho stí­ha­nia ob­ža­lo­va­né­ho.

 Na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia súd hod­no­tiac pro­du­ko­va­né dô­ka­zy pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo, ako aj v ich súhr­ne a vzá­jom­nej sú­vis­los­ti v zmys­le § 2 ods. 12 Tr. por., dos­pel k nas­le­dov­ným skut­ko­vým a práv­nym zá­ve­rom:

 Pri us­tá­le­ní skut­ko­vé­ho sta­vu súd vy­chá­dzal zo sku­toč­nos­tí, kto­ré bo­li na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­po­chyb­ne preu­ká­za­né /ve­de­nie mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la ob­ža­lo­va­ným v roz­hod­nom ča­se/, pri­čom pri tých okol­nos­tiach, ke­dy ne­bo­lo mož­né jed­noz­nač­ne us­tá­liť jed­nu z mož­ných al­ter­na­tív /otáz­ka zna­los­ti ja­zy­ka ob­ža­lo­va­ným v roz­sa­hu pot­reb­nom pre mož­nosť pre­jed­na­nia pries­tup­ku bez prí­tom­nos­ti tl­moč­ní­ka a s tým sú­vi­sia­ca je­ho ve­do­mosť o všet­kých ulo­že­ných san­kciách/, súd mu­sel ob­li­ga­tór­ne v zmys­le zá­sa­dy „in du­bio pro reo“ vy­chá­dzať pri svo­jom roz­hod­nu­tí zo skut­ko­vých okol­nos­tí pre ob­ža­lo­va­né­ho naj­priaz­ni­vej­ších. Súd vzhľa­dom na okol­nos­ti da­né­ho prí­pa­du ne­mo­hol po­va­žo­vať iba pres­ved­če­nie pries­tu­pok pre­jed­ná­va­jú­ce­ho prís­luš­ní­ka PZ, že ob­ža­lo­va­ný pries­tup­ko­vé­mu ko­na­niu dos­ta­toč­ne ro­zu­mel za dô­kaz, na zá­kla­de kto­ré­ho by mo­hol dos­pieť k zá­ve­ru vy­lu­ču­jú­com aké­koľ­vek dô­vod­né po­chyb­nos­ti o tom, že ob­ža­lo­va­ný o san­kcii zá­ka­zu čin­nos­ti v ča­se keď vie­dol mo­to­ro­vé vo­zid­lo ve­del. Po­ve­da­né inak, súd je pres­ved­če­ný, že v da­nom ko­na­ní vo vzťa­hu k otáz­ke zna­los­ti slo­ven­ské­ho ja­zy­ka ob­ža­lo­va­ným nie je mož­né vy­ko­nať žia­den ďal­ší re­le­vant­ný dô­kaz, na pod­kla­de kto­ré­ho by bo­lo mož­né jed­noz­nač­ne vy­lú­čiť, že ob­ža­lo­va­ný o san­kcii zá­ka­zu čin­nos­ti ne­ve­del.

 Súd us­tá­lil, že ob­ža­lo­va­ný v troch prí­pa­doch ria­dil mo­to­ro­vé vo­zid­lo v ča­se, keď mal na zá­kla­de prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia správ­ne­ho or­gá­nu ta­kú­to čin­nosť za­ká­za­nú. Ob­ža­lo­va­ný sku­toč­nosť, že v tom­to ča­se vo­zid­lo ria­dil ne­pop­rel, uvie­dol však, že ne­ve­del, že tú­to čin­nosť má za­ká­za­nú. Ob­ža­lo­va­ný tým­to ko­na­ním z for­mál­ne­ho hľa­dis­ka napl­nil všet­ky poj­mo­vé zna­ky pre­či­nu ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. po strán­ke ob­jek­tív­nej, na­koľ­ko vy­ko­ná­val čin­nosť, kto­rá mu bo­la roz­hod­nu­tím správ­ne­ho or­gá­nu za­ká­za­ná.

Keď­že však pre­čin ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. je tres­tným či­nom úmy­sel­ným, pre mož­nosť kva­li­fi­ká­cie ur­či­té­ho ko­na­nia, kto­ré for­mál­ne vy­ka­zu­je je­ho zna­ky ako tres­tné­ho či­nu, sa sú­čas­ne vy­ža­du­je exis­ten­cia sub­jek­tív­nej strán­ky ko­na­nia, te­da za­vi­ne­nia pá­cha­te­ľa vo for­me úmys­lu.

Súd vy­hod­no­te­ným pro­du­ko­va­ných dô­ka­zov a z nich vy­plý­va­jú­cich okol­nos­tí pred­met­né­ho skut­ku ako aj oso­by ob­ža­lo­va­né­ho dos­pel k zá­ve­ru, že ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho nie je tres­tným či­nom pre ab­sen­ciu je­ho úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia, na­koľ­ko ne­bo­lo jed­noz­nač­ne a bez akých­koľ­vek dô­vod­ných po­chyb­nos­tí preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ný v roz­hod­nom ča­se ve­del o ulo­že­ní zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá. Ob­ža­lo­va­ný po tom, ako mu bo­la ulo­že­ná v pries­tup­ko­vom ko­na­ní san­kcia,  bol nie­koľ­kok­rát kon­tro­lo­va­ný prís­luš­ník­mi PZ a vo­dič­ský preu­kaz, kto­rý pri kon­tro­lách pred­lo­žil, mu bol vždy vrá­te­ný a bo­lo mu umož­ne­né pok­ra­čo­vať v jaz­de. Keď­že zá­ver o exis­ten­cii či neexis­ten­cii sub­jek­tív­nej strán­ky mož­no oprieť aj o sku­toč­nos­ti, kto­ré nas­ta­li po spá­cha­ní skut­ku, aj z uve­de­ných okol­nos­tí mož­no lo­gic­ky pri­pus­tiť pres­ved­če­nie ob­ža­lo­va­né­ho, že mo­to­ro­vé vo­zid­lo mo­hol viesť a za pries­tu­pok, kto­ré­ho sa v mi­nu­los­ti do­pus­til bol pos­tih­nu­tý po­ku­tou.

 Vzhľa­dom k ho­re uve­de­ným sku­toč­nos­tiam mal pre­to súd jed­noz­nač­ne a bez akých­koľ­vek dô­vod­ných po­chyb­nos­tí za preu­ká­za­né, že k ria­de­niu mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la v ča­se zá­ka­zu doš­lo zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho z dô­vo­du je­ho ne­ve­do­mos­ti o ulo­že­ní san­kcie zá­ka­zu čin­nos­ti. Tá­to ne­ve­do­mosť bo­la pod­ľa ná­zo­ru sú­du spô­so­be­ná jed­nak ru­tin­ným ko­na­ním pri sú­čas­nom ne­dos­ta­toč­nom reš­pek­to­va­ní je­ho práv or­gán­mi správ­ne­ho ko­na­nia a čias­toč­ne aj je­ho neo­patr­nos­ťou, keď pri ne­dos­ta­toč­nom chá­pa­ní pries­tup­ko­vé­ho ko­na­nia z dô­vo­du nez­na­los­ti ja­zy­ka na uve­de­nú sku­toč­nosť neu­po­zor­nil správ­ny or­gán. Súd pre­to dos­pel k zá­ve­ru, že skut­ky, kto­ré sú ob­ža­lo­va­né­mu Z. L. ob­ža­lo­bou kla­de­né za vi­nu sa sta­li, do­pus­til sa ich ob­ža­lo­va­ný, av­šak pre ab­sen­ciu úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­ho ako ob­li­ga­tór­ne­ho zna­ku skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., tie­to skut­ky nie sú tres­tným či­nom a pre­to ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by pod­ľa § 285 písm b) Tr. por. os­lo­bo­dil.

 P o u č e n i e:    pro­ti to­mu­to roz­sud­ku je mož­né po­dať od­vo­la­nie do  15 dní odo dňa je­ho vy­hlá­se­nia pros­tred­níc­tvom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve.

                  

                           

                                                                            JUDr. Da­vid L i n d t n e r

                                                                       sa­mo­sud­ca

                  

Za správ­nosť vy­ho­to­ve­nia:

Z. Zu­ba­jo­vá

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia