Ďalšia novela Trestného zákona, zavinenie z hrubej nedbanlivosti a ľahostajnosť k následku trestného činu

Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko

Nižšie v texte je uvedený návrh zmien Trestného zákona spolu aj s dôvodovou správou, ktorý sa aktuálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Potreba vykonania zmien v Trestnom zákone súvisí s prevzatím Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.

Zaujímavosťou tohto návrhu zákona je zavedenie novej formy zavinenia a to hrubej nedbanlivosti. Nepôjde o tretiu formu zavinenia (pristupujúcu k úmyslu a nedbanlivosti), ale pôjde o vyššiu formu vedomej nedbanlivosti, ktorá na strane jednej hraničí s nepriamym úmyslom a na strane druhej s vedomou nedbanlivosťou. Zavinenie vo forme hrubej nedbanlivosti sa má nateraz týkať iba nového trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417b Tr. zák., avšak nie je vylúčené, že táto forma zavinenia sa v budúcnosti rozšíri aj na iné trestné činy, respektíve, že ustanovenie o hrubej nedbanlivosti (jej definícia) môže byť použité pri výklade hraničných foriem zavinenia ako je napríklad ľahostajnosť k možnému následku.

Zavedenie zavinenia z hrubej nedbanlivosti vyžaduje vyššie uvedená smernica, avšak jej definíciu ponecháva na členské štáty. Nové ustanovenie § 16a Tr. zák. preto zavádza definíciu hrubej nedbanlivosti a to tak, že

trestný čin je spáchaný z hrubej nedbanlivosti, ak páchateľ obzvlášť ľahostajne alebo závažne poruší obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť, vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom.

Problematickým sa javí použitie slova „ľahostajne“ v definícii hrubej nedbanlivosti, nakoľko súdna prax už dlhodobo priraďuje ľahostajnosť k následku trestného činu k nepriamemu úmyslu (ide tu o tzv. nepravú ľahostajnosť). V tomto smere možno poukázať na správu trestného kolégia publikovanú v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 41/1976, v ktorej najvyšší súd uvádza, že súdy ľahostajnosť páchateľa k následku spravidla považujú za „uzrozumenie“ s následkom a teda ide o úmysel nepriamy. K tomu najvyšší súd dodal, že s touto praxou je možné súhlasiť, pokiaľ ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane vyjadruje jeho kladné stanovisko k obidvom možnostiam. Súdna prax tak v ČR ako aj v SR teda zastáva dlhodobo ustálený názor, že ľahostajnosť páchateľa k následku je súčasťou nepriameho úmyslu, teda nie nedbanlivosti (ľahostajnosť k následku býva pomerne často súčasťou zavinenia páchateľa napríklad pri daňových trestných činoch). Ak teda páchateľ obzvlášť ľahostajne poruší obvyklú mieru opatrnosti a toto porušenie spôsobí následok trestného činu (ako sa píše v definícii hrubej nedbanlivosti), potom by takéto konanie mohlo byť podradené pod nepriamy úmysel (uzrozumenie v zmysle nepriameho úmyslu by tu malo zahŕňať aj nepravú ľahostajnosť).

Vzhľadom k tomu, že takáto definícia hrubej nedbanlivosti môže spôsobovať v budúcnosti zbytočné výkladové problémy, bolo by vhodné, aby z tejto definície bolo vypustené slovo „ľahostajne“.

K téme ľahostajnosti páchateľa existuje pomerne bohatá literatúra, pričom v aktuálnej slovenskej odbornej literatúre je téma ľahostajnosti k následku trestného činu kvalitne spracovaná a to aj s podrobným uvedením literatúry v knihe Milana Boroša: Princíp nullum crimen sine culpa podľa Trestného zákona. Praha: Leges, 2019.

(Návrh)

ZÁKON

z ... 2025,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 117/2023 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z., zákona č. 40/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 41/2024 Z. z., zákona č. 47/2024 Z. z., zákona č. 214/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 215/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 5a sa za slová „ohrozenia mieru (§ 417),“ vkladajú slová „porušenia reštriktívneho opatrenia (§ 417a až 417d),“.

2. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý znie:

㤠16a

Trestný čin je spáchaný z hrubej nedbanlivosti, ak páchateľ obzvlášť ľahostajne alebo závažne poruší obvyklú opatrnosť, starostlivosť alebo povinnosť, vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom.“.

3. V § 17 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo z hrubej nedbanlivosti“.

4. V § 88 a 91 sa za slovo „okrem“ vkladajú slová „trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d,“.

5. § 127 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:

„(13) Označenou fyzickou osobou sa na účely trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417d rozumie fyzická osoba, na ktorú sa vzťahuje reštriktívne opatrenie.“.

6. Za § 137a sa vkladá § 137b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠137b

Reštriktívne opatrenie

Reštriktívnym opatrením sa na účely tohto zákona rozumie medzinárodná sankcia podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií.“.

7. Za § 417 sa vkladajú § 417a až 417e, ktoré vrátane nadpisu nad § 417a znejú:

„Porušenie reštriktívneho opatrenia

§ 417a

(1) Kto poruší príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z reštriktívneho opatrenia v rozsahu najmenej 10 000 eur, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v rozsahu najmenej 100 000 eur,

b) závažnejším spôsobom konania,

c) z osobitného motívu, alebo

d) ako verejný činiteľ.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b) za krízovej situácie.

§ 417b

(1) Kto čo aj z hrubej nedbanlivosti poruší príkaz, zákaz alebo obmedzenie týkajúce sa nakladania s položkami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie alebo položkami s dvojakým použitím uvedenými v osobitných predpisoch a vyplývajúce z reštriktívneho opatrenia v rozsahu najmenej 10 000 eur, potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) ako verejný činiteľ,

c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

d) za krízovej situácie.

§ 417c

(1) Kto poruší príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z reštriktívneho opatrenia tým, že si nesplní informačnú povinnosť, ktorá sa týka veci alebo majetku v rozsahu najmenej 10 000 eur, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

(2) Odňatím slobody až na jeden rok sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) v rozsahu najmenej 100 000 eur,

b) závažnejším spôsobom konania,

c) z osobitného motívu, alebo

d) ako verejný činiteľ.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b) za krízovej situácie.

§ 417d

(1) Kto umožní vstup označených fyzických osôb na územie členského štátu alebo tranzitu týchto osôb cez územie členského štátu v rozpore so zákazom vyplývajúcim z reštriktívneho opatrenia, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) z osobitného motívu, alebo

c) ako verejný činiteľ.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo

b) za krízovej situácie.

§ 417e

Kto spácha čin uvedený v § 471a až 417d nie je trestný, ak preukázateľne konal v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.“.

8. V prílohe č. 3 sa za bod 30. vkladá bod 31., ktorý znie:

„31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673 (Ú. v. EÚ L, 2024/1226, 29.4.2024).“.

Čl. II

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 sa za slová„podľa § 372a,“ vkladajú slová „porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d,“.

2. Doterajší text § 15 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

,,(2) Súd môže uložiť právnickej osobe peňažný trest

a) od 1500 eur do 8 000 000 eur, ak odsudzuje právnickú osobu za trestný čin podľa § 417c Trestného zákona,

b) od 1500 eur do 40 000 000 eur, ak odsudzuje právnickú osobu za trestný čin podľa § 417a, § 417b alebo § 417d Trestného zákona.“.

3. V prílohe sa za bod 20. vkladá bod 21., ktorý znie:

„21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673 (Ú. v. EÚ L, 2024/1226, 29.4.2024).“.

Čl. III

Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 52/2018 Z. z. a zákona č. 312/2020 Z. z. sa mení takto:

V § 22 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Čl. IV

Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 189/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 písm. d) prvý bod sa slová „§ 352a alebo § 374“ nahrádzajú slovami „352a, § 374 alebo § 417a až 417d“.

2. Doterajší text prílohy sa označuje ako bod 1. a dopĺňa sa bodom 2., ktorý znie:

„2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673 (Ú. v. EÚ L, 2024/1226, 29.4.2024).“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 20. mája 2025.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na medzirezortné pripomienkové konanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673 (ďalej len „smernica“), ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Únie, zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Na základe uvedeného sa ustanovili minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení.

V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenia reštriktívnych opatrení normami trestného práva, s výnimkou tých, ktoré sa prekrývajú s inými trestnými činmi, ktoré pôvodne neboli cielené na túto oblasť. Na účely naplnenia cieľa sledovaného smernicou je nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takéto konanie. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť v rámci dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy najmä nové skutkové podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia, na základe ktorých bude možné postihovať takéto konanie normami trestného práva v súlade so smernicou. Na účely uvedeného je rovnako potrebné zavedenie novej formy subjektívnej stránky trestného činu, t. j. konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, pričom je tiež žiadúce zabezpečiť ochranu osôb oznamujúcich tieto porušenia, a v neposlednom rade nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia.

Predkladateľ v rámci transpozície volí riešenia, ktoré predstavujú naplnenie minimálnych požiadaviek smernice.

Návrh zákona bol pripravovaný v úzkej súčinnosti s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, a súčasne v rámci prípravy návrhu zákona prebehli aj konzultácie so zástupcami podnikateľského prostredia (Klub 500, Republiková únia zamestnávateľov) aj za účasti zástupcov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z odboru zlepšovania podnikateľského prostredia.

Nosnou časťou návrhu zákona je novelizácia Trestného zákona v čl. I. Z predloženej tabuľky zhody je zrejmé, že značná časť smernice už je transponovaná a nevyžadujú sa rozsiahlejšie zmeny Trestného zákona, čo platí najmä vo vzťahu k inštitútom ako podnecovanie, napomáhanie, navádzanie, pokus, alebo poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, katalóg sankcií, východiská trestnej zodpovednosti právnických osôb, premlčania, či právomoci stíhať trestné činy. Transpozícia sa v rámci novelizácie Trestného zákona preto obmedzuje na nevyhnutné zmeny a doplnenia. Okrem zmeny Trestného zákona sa navrhuje vykonať novelizáciu aj ďalších dvoch zákonov: (i) zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ii) č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a (iii) zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 189/2023 Z. z. V tomto prípade ide o vyvolané novelizácie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

1. Osobitná časť

K čl. I

(Trestný zákon)

K bodu 1 (§ 5a)

V súlade so zásadou univerzality a zásadou ochrany sa dopĺňa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, čo predstavuje vyjadrenie dôležitosti záujmu chráneného týmto trestným činom z pohľadu štátu. Navrhované doplnenie je aj reflexiou čl. 12 ods. 1 písm. a) smernice, ktorého transpozícia sa vykoná práve doplnením § 5a Trestného zákona.

K bodom 2 a 3 (§ 16a a § 17)

Za účelom transpozície čl. 3 ods. 3 smernice, sa do všeobecnej časti Trestného zákona zavádza koncept hrubej nedbanlivosti, ako nová forma subjektívnej stránky trestných činov, pri ktorých to zákon vo svojej osobitnej časti výslovne uvádza. Hrubou nedbanlivosťou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo závažné porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom. Koncept hrubej nedbanlivosti sa aktuálne zavádza len vo vzťahu k novej skutkovej podstate trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417b.

Obzvlášť ľahostajný alebo závažný spôsob porušenia opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti páchateľom musí byť zo subjektívneho hľadiska determinovaný jeho schopnosťami, vedomosťami alebo skúsenosťami získanými v pracovnej sfére života, teda v zamestnaní, povolaní, postavení alebo funkcii a z objektívneho hľadiska musí byť determinovaný existenciou všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z pohľadu vedomostnej zložky zavinenia táto forma pokrýva prípady vedomého spáchania trestného činu ako aj prípady, kedy si páchateľ nebol vedomý toho, že jeho konaním môže naplniť jednotlivé znaky príslušného trestného činu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. V prípade hrubej nedbanlivosti ide o vyššiu mieru neopatrnosti, či ľahostajnosti, ako sa vyžaduje pri bežnej vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti.

Pojem „obvyklá opatrnosť a starostlivosť“ možno vnímať ako úroveň opatrnosti a starostlivosti, ktorú by za daných okolností prejavila priemerná rozumná osoba.

Doplnenie hrubej nedbanlivosti do Trestného zákona je nevyhnutnosťou aj s ohľadom na požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES.

Z koncepčného hľadiska sa tak hrubá nedbanlivosť bude používať len tam, kde to Trestný zákon v osobitnej časti predpokladá.

K bodu 4 (§ 88 a § 91)

S ohľadom na systematické zaradenie nového trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d do dvanástej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ktorá má vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania a výkonu trestu osobitné postavenie, t. j. trestné činy zaradené v tejto hlave sú vo všeobecnosti nepremlčateľné, sa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, aj vzhľadom na jeho osobitý charakter, zaraďuje medzi premlčateľné trestné činy v súlade so smernicou.

K bodu 5 (§ 127)

Na účely § 417d sa zavádza definícia označenej fyzickej osoby, ktorou je fyzická osoba, na ktorú sa vzťahuje reštriktívne opatrenie.

K bodu 6 (§ 137b)

Zavádza sa definícia reštriktívneho opatrenia na účely Trestného zákona a výkladu tohto pojmu vo vzťahu ku skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d. Reštriktívnym opatrením sa na účely tohto zákona rozumie medzinárodná sankcia podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorým je zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Slovenský právny poriadok teda už pozná a používa pojem „medzinárodná sankcia“, ktorý je definovaný § 2 písm. a) uvedeného zákona. Medzinárodnou sankciou sa rozumie obmedzenie, príkaz alebo zákaz v predpisoch o medzinárodnej sankcii (rozhodnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov, právne záväzný akt Európskej únie, nariadenie vlády Slovenskej republiky, iný právny akt súvisiaci s vykonávaním medzinárodnej sankcie) na účely zabezpečenia, udržania a obnovy medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochrany základných ľudských práv, boja proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia a dosahovania cieľov Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie a Charty Organizácie Spojených národov.

Reštriktívne opatrenia predstavujú opatrenia týkajúce sa zmrazenia alebo zaistenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, zákazy sprístupňovania finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov a zákazy vstupu na územie členského štátu alebo tranzitu cez toto územie, ako aj sektorové hospodárske a finančné opatrenia a zbrojné embargá. Zmrazením sa má pritom na mysli neposesórne zaistenie, ktoré vyplýva priamo z právneho predpisu (reštriktívneho opatrenia), bez nutnosti vydať osobitné dodatočné rozhodnutie o zaistení.

K bodu 7 (§ 417a až 417e)

Všeobecne

V navrhovaných § 417a až 417e sa transponuje primárne čl. 3 smernice. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že čl. 3 smernice je pomerne neštandardným vyjadrením pomerne vysokého počtu rôznorodých konaní, ktoré majú reprezentovať objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako treba upriamiť pozornosť na to, že pre niektoré z týchto konaní sa majú uplatňovať miernejšie trestné sadzby ako pre iné, pre inú skupinu sa naopak vyžaduje prísnejší postih, v jednom prípade sa vyžaduje špecifická forma zavinenia (hrubá nedbanlivosť) a taktiež v jednom prípade nie je znakom skutkovej podstaty rozsah trestného činu vyjadrený v peniazoch. Z hľadiska normatívneho vyjadrenie tejto variability čl. 3 smernice sa javí ako nevyhnutné zaviesť niekoľko skutkových podstát, ktoré zohľadnia túto variabilitu. Aj v rámci prípravy predkladaného návrhu zákona, rovnako aj v rámci vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528, XIII. volebné obdobie) predkladateľ zvažoval zavedenie jednej jedinej skutkovej podstaty. Takýto prístup sa však ukázal ako nevhodný, pretože zohľadnenie všetkých premenných plynúcich zo znenia smernice ako v rovine znakov skutkovej podstaty trestného činu, tak aj variability sankcií s tým spojených neumožňuje vytvorenie jedinej univerzálnej skutkovej podstaty bez rizika neúplnej transpozície, prípade bez rizika výraznej nadharmonizácie (goldplating).

Z uvedených dôvodov preto predkladateľ volí riešenie, ktorým sa preberá smernica, do viacerých súvisiacich skutkových podstát.

Všeobecnou skutkovou podstatou trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia bude § 417a, ktorý bude postihovať všetky porušenia reštriktívnych opatrení s výnimkou tých, ktoré sú postihované podľa § 417b, § 417c alebo § 417d. Ustanovenia § 417b až 417d predstavujú špeciálne skutkové podstaty, ktorými sa postihuje porušenie reštriktívnych opatrení, pri ktorých samotná smernica predpokladá buď osobitnú formu zavinenia (§ 417b), zníženú (§ 417c) alebo zvýšenú (§ 417b) hornú sadzbu trestu odňatia slobody, prípadne osobitný objekt (§ 417c). Z uvedeného teda plynie záver, že porušenie reštriktívneho opatrenia, ktoré nie je postihnuteľné podľa § 417b, § 417c alebo § 417d, bude vždy postihnuteľné podľa § 417a, a to aj bez toho, aby sa konkrétna forma alebo druh reštriktívneho opatrenia výslovne v § 417a uvádzali. Opticky sa tak môže javiť, že niektoré z typov konaní, resp. reštriktívnych opatrení podľa čl. 3 smernice nie sú v Trestnom zákone premietnuté. Ale ide iba o zdanie. Práve všeobecný charakter § 417a v sebe inkorporuje porušenie akékoľvek reštriktívneho opatrenia s výnimkou tých, ktoré sú pokryté špeciálnymi skutkovými podstatami.

Vyjadrením „v rozsahu najmenej 10 000 eur“ sa rozumie konanie týkajúce sa finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, tovarov, služieb, transakcií alebo iných činností v súvislosti s reštriktívnym opatrením s hodnotou nižšou ako 10 000 eur. Uvedené nepredstavuje výšku spôsobenej škody vzniknutej z dôvodu porušenia príkazu, zákazu alebo obmedzenia alebo výšku sankcie udelenej za porušenie príkazu, zákazu alebo obmedzenia, napr. výsledkom poskytnutia služby nie je spôsobená škoda, porušením je už samotný úkon poskytnutia tejto služby.

Systematické umiestnenie predmetných trestných činov do dvanástej hlavy osobitnej časti Trestného zákona vyplýva z objektu chráneného týmto trestným činom, ktorý je determinovaný cieľom smernice, na základe ktorej sa prijíma. Ide predovšetkým najmä o zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt EÚ ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Účinným presadzovaním reštriktívnych opatrení, a to aj prostredníctvom trestnoprávnych opatrení zameraných na riešenie porušovania reštriktívnych opatrení, sa podporuje presadzovanie týchto spoločných hodnôt v EÚ aj mimo nej. Z tohto pohľadu predkladaný návrh zákona tak zaraďuje predmetné trestné činy medzi trestné činy proti mieru rovnako ako tomu bolo v prípade uchopenia danej problematiky aj v rámci vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528). Nejaví sa preto ako účelné vytvárať v rámci dvanástej hlavy nový oddiel výlučne pre tento typ trestnej činnosti, o ktorej transpozíciu ide.

K § 417a

Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417a predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z akéhokoľvek reštriktívneho opatrenia, ak nie je postihnuteľné podľa § 417b, § 417c alebo § 417d.

Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) body i) a ii), i) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. b) a d) smernice, a teda táto skutková podstata postihuje, a to aj bez ich výslovného pomenovania, nasledovné porušenia reštriktívnych opatrení:

a) sprístupnenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov priamo alebo nepriamo označenej osobe, subjektu alebo orgánu alebo v ich prospech v rozpore so zákazom, ktorý vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v rozsahu najmenej 10 000 eur;

b) nevykonanie zaistenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré patria označenej osobe, subjektu alebo orgánu, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, v rozpore s povinnosťou, ktorá vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v rozsahu najmenej 10 000 eur;

c) uzatváranie alebo pokračovanie transakcií s tretím štátom, orgánmi tretieho štátu, so subjektmi a s orgánmi, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve alebo pod kontrolou tretieho štátu alebo orgánov tretieho štátu, vrátane zadávania alebo pokračujúceho plnenia verejných zákaziek alebo koncesných zmlúv, ak zákaz alebo obmedzenie tohto konania vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka tovaru, služieb, transakcií alebo činností v rozsahu najmenej 10 000 eur;

d) obchodovanie s tovarom, jeho dovoz, vývoz, predaj, nákup, prevod, tranzit alebo preprava, ako aj poskytovanie sprostredkovateľských služieb, technickej pomoci alebo iných služieb súvisiacich s týmto tovarom, ak zákaz alebo obmedzenie tohto konania vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka tovaru, služieb, transakcií alebo činností v rozsahu najmenej 10 000 eur;

e) poskytovanie finančných služieb alebo vykonávanie finančných činností, ak zákaz alebo obmedzenie tohto konania vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka tovaru, služieb, transakcií alebo činností v rozsahu najmenej 10 000 eur;

f) poskytovanie iných služieb, ako sú služby uvedené v písmene f), ak zákaz alebo obmedzenie tohto konania vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka tovaru, služieb, transakcií alebo činností v rozsahu najmenej 10 000 eur;

g) obchádzanie reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v rozsahu najmenej 10 000 eur

i. použitím alebo prevodom tretej strane finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní, má v držbe alebo pod kontrolou označená osoba, subjekt alebo orgán a ktoré majú byť zaistené podľa reštriktívneho opatrenia Únie, alebo iným nakladaním s nimi, s cieľom zatajiť tieto finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje;

ii. poskytnutím nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií s cieľom zatajiť skutočnosť, že konečným vlastníkom alebo prijímateľom finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré sa majú zmraziť alebo zaistiť podľa reštriktívneho opatrenia Únie, je označená osoba, subjekt alebo orgán;

h) porušenie alebo nesplnenie podmienok stanovených v oprávneniach udelených príslušnými orgánmi na vykonávanie činností, ktoré bez takéhoto oprávnenia predstavujú porušenie zákazu alebo obmedzenia predstavujúceho reštriktívne opatrenie, ak sa toto konanie týka tovaru, služieb, transakcií alebo činností v rozsahu najmenej 10 000 eur.

Vyššie uvedený výpočet reštriktívnych opatrení je daný obsahom reštriktívnych opatrení zahrnutých do osobitných skutkových podstát (§ 417b až 141d). Inak povedané, tento výpočet predstavuje tie opatrenia podľa čl. 3 smernice, ktoré nie sú zahrnuté do osobitnej skutkovej podstaty.

Z hľadiska znakov skutkovej podstaty trestného činu ide o úmyselný trestný čin, ktorého páchateľom môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt), kto je trestne zodpovedný. Objektívna stránka trestného činu spočíva v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia. Tu treba poznamenať, že reštriktívne opatrenia nemajú nevyhnutne absolútnu platnosť, pretože ako únijné, tak aj vnútroštátne právo predpokladá existenciu výnimiek z reštriktívnych opatrení. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky ide o § 13 zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Ak niekto koná v súlade s výnimkou, neporušuje príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z reštriktívneho opatrenia, a preto nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu. Objektom chráneným zavádzanými skutkovými podstatami je účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie, zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, celistvosť vnútorného trhu v Únii, ochranu hodnôt Európskej únie, ako aj upevňovanie a podporu demokracie, právneho štátu a ľudských práv.

K § 417b

Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417b predstavuje špeciálnu skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia, ktoré sa týka nakladania s položkami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie alebo položiek s dvojakým použitím uvedených v prílohách I a IV k nariadeniu (EÚ) 2021/821, ak sa toto konanie týka tovaru, služieb, transakcií alebo činností v rozsahu najmenej 10 000 eur.

Pod pojmom „nakladanie s položkami“ sa rozumie obchodovanie s tovarom, jeho dovoz, vývoz, predaj, nákup, prevod, tranzit alebo preprava, ako aj poskytovanie sprostredkovateľských služieb, technickej pomoci alebo iných služieb súvisiacich s týmto tovarom, ak sa toto konanie týka položiek uvedených v tomto zozname. Najmä odborníci, napríklad v oblasti právnych, finančných či obchodných služieb, by mali uplatňovať náležitú odbornú starostlivosť s cieľom predísť akémukoľvek porušeniu reštriktívnych opatrení.

Osobitosť tejto skutkovej podstaty spočíva v tom, že na vyvodenie zodpovednosti páchateľa za toto konanie je potrebné preukázanie hrubej nedbanlivosti, ktorou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo závažné porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného touto skutkovou podstatou. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s odsekom 1 písm. e) a čl. 5 ods. 3 písm. e) smernice.

K § 417c

Porušenie reštriktívneho opatrenia únie podľa § 417c je privilegovanou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia tým, že páchateľ obchádza reštriktívneho opatrenie:

a) nesplnením povinnosti zo strany označenej fyzickej osoby alebo zástupcu označeného subjektu alebo orgánu, ktorá vyplýva z reštriktívneho opatrenia, oznamovať príslušným správnym orgánom finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje nachádzajúce sa v právomoci členského štátu, ktoré tejto osobe, tomuto subjektu alebo orgánu patria, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou; alebo

b) nesplnením povinnosti, ktorá vyplýva reštriktívneho opatrenia, poskytnúť príslušným správnym orgánom informácie týkajúce sa zaistených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo informácie o finančných prostriedkoch alebo hospodárskych zdrojoch na území členských štátov, ktoré patria označeným osobám, subjektom alebo orgánom, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou a ktoré neboli zmrazené alebo zaistené, ak také informácie boli získané pri výkone profesijnej povinnosti,

ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v rozsahu najmenej 10 000 EUR.

Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. h) bod iii) a iv) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice.

K § 417d

Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417d je špeciálnou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v umožnení vstupu označených fyzických osôb na územie členského štátu alebo tranzitu týchto osôb cez územie členského štátu v rozpore s príkazom, zákazom alebo obmedzením, ktoré vyplýva z reštriktívneho opatrenia. Označenými fyzickými osobami sú osoby, na ktoré sa vzťahuje reštriktívne opatrenie. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice.

K § 417e

Ustanovenie § 417e je špeciálnym ustanovením vylučujúcim trestnoprávnu zodpovednosť vo vzťahu ku všetkým skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia, nakoľko cieľom nie je kriminalizovať humanitárnu pomoc osobám v núdzi alebo činnosti na podporu základných ľudských potrieb, ktorá sa poskytuje v súlade so zásadami nestrannosti, ľudskosti, neutrality a nezávislosti a v náležitých prípadoch s medzinárodným humanitárnym právom.

K bodu 8 (Príloha č. 3)

Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v Prílohe č. 3 k zákonu č. 300/2005 sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673. Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu vyplýva členským štátom priamo zo smernice.

K čl. II

(zákon č. 91/2016 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3)

Do zoznamu trestných činov právnických osôb sa dopĺňa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d. Trestnú zodpovednosť v prípade porušenia reštriktívneho patrenia tak možno vyvodiť nielen voči fyzickej osobe, ale aj právnickej osobe. Zabezpečuje sa tak súlad s čl. 6 smernice.

Z pohľadu doterajšieho konceptu trestnej zodpovednosti právnických osôb smernica neprináša také jeho zmeny, ktoré by vyžadovali výraznejšie zásahy do zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A teda už súčasná úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb rešpektuje východiská, na ktorých je postavená trestná zodpovednosť právnických osôb v smernici. To platí aj pre katalóg trestných sankcií pre právnické osoby, ktorý je ako v každej jednej trestnej smernici demonštratívny. Úlohou členského štátu je zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Tento štandard je naplnený už v súčasnosti.

K bodu 2 (§ 15)

Za účelom možnosti uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v prípade spáchania trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d právnickou osobou, sa dopĺňa odsek 2, ktorým sa zavádzajú osobitné horné hranice peňažného trestu pevnou sumou. Navrhované ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 7 smernice.

K bodu 3 (Príloha)

Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v Prílohe k zákonu č. 91/2016 Z. z. sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673. Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu vyplýva členským štátom priamo zo smernice.

K čl. III

(zákon č. 54/2019 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 písm. d) prvý bod)

Ustanovenie § 2 písm. d) prvý bod sa dopĺňa o trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d Trestného zákona, z dôvodu posilnenia presadzovania reštriktívnych opatrení tým, že osobám oznamujúcim takéto porušenia bude zaručená primeraná ochrana za zákonom ustanovených podmienok. Zabezpečuje sa tak transpozícia čl. 14 smernice.

K bodu 2 (Príloha)

Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v Prílohe k zákonu č. 54/2019 Z. z. sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673. Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu vyplýva členským štátom priamo zo smernice.

K čl. IV

(zákon č. 289/2016 Z. z.)

S ohľadom na využitie opcie v čl. 3 ods. 2 smernice, v zmysle ktorej ak ide o konanie týkajúce sa finančných prostriedkov, hospodárskych zdrojov, tovaru, služieb, transakcií alebo činností s hodnotou nižšou ako 10 000 eur, takéto konanie nepredstavuje trestný čin, môže pri výkone ustanovení Trestného zákona a zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií dochádzať k výkladovým nejasnostiam v aplikačnej praxi. Na základe uvedeného je preto potrebné odstrániť túto dualitu. Za iný správny delikt sa bude považovať konanie týkajúce sa finančných prostriedkov, hospodárskych zdrojov, tovaru, služieb, transakcií alebo činností s hodnotou nižšou ako 10 000 eur. Z tohto dôvodu ustanovenie § 22 ods. 4 zákona č. 289/2016 Z. z. stráca svoje opodstatnenie.

K čl. V

(účinnosť)

V súlade s čl. 20 smernice sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 20. mája 2025.

 

Diskusia