Návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku

 

Úvod­ná poz­nám­ka – JUDr. Pe­ter Šam­ko

Niž­šie v texte je zve­rej­ne­ný ak­tuál­ny návrh zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa Trest­ný zá­kon ako aj Trest­ný po­ria­dok s tým, že pred­pok­la­da­ná účin­nosť zmien je od 01.07.2014.

 V prí­pa­de Tres­tné­ho zá­ko­na má ísť už o ju­bi­lej­nú 20 zme­nu a v prí­pa­de Tres­tné­ho po­riad­ku už do­kon­ca o 26 zme­nu. Keď pri­po­me­niem, že obid­va kó­dexy sú účin­né len od 01.01.2006, tak je zjav­né, že tá­to „le­gis­la­tív­na smršť“ zmien a dopl­nkov v tres­tnom prá­ve je dôs­le­kom to­ho, že tak Trest­ný zá­kon ako aj Trest­ný po­ria­dok bo­li pri­ja­té unáh­le­ne a iš­lo o mi­mo­riad­ne ob­sa­ho­vo nek­va­lit­né práv­ne nor­my.

 Prip­ra­vo­va­né no­ve­ly zrej­me ne­bu­dú pos­led­né a už te­raz je mož­né pou­ká­zať (as­poň v struč­nos­ti) na niek­to­ré zme­ny, kto­ré by moh­li byť za­kom­po­no­va­né do prip­ra­vo­va­ných no­viel.

 K no­ve­le Tres­tné­ho zá­ko­na:

 - po­kiaľ ide o prel­mča­nie tres­tné­ho stí­ha­nia, tak je pot­reb­né uviesť, že Ústav­ný súd SR po­zas­ta­vil účin­nosť us­ta­no­ve­nia § 437 ods. 4 Tr. zák., z čo­ho mož­no vy­vo­diť, že s vy­so­kou prav­de­po­dob­nos­ťou prí­de k vy­hlá­se­niu ne­sú­la­du pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia s Ústa­vou, či Do­ho­vo­rom a pre­to by bo­lo vhod­nej­šie, aby zá­ko­no­dar­ca úpl­ne vy­pus­til pred­met­né us­ta­no­ve­nie a to eš­te pred roz­hod­nu­tím Ústav­né­ho sú­du SR.

 - oh­ľad­ne preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia je ne­vyh­nut­ným zme­niť aj us­ta­no­ve­nie § 87 ods. 2 písm. e) Tr. zák. v zmys­le kto­ré­ho sa do preml­ča­cej do­by ne­za­po­čí­ta­va do­ba, po kto­rú bo­lo pre­ru­še­né tres­tné stí­ha­nie. To­to us­ta­no­ve­nie spô­so­bu­je v praxi vý­kla­do­vé prob­lé­my, keď časť po­li­caj­tov ale aj pro­ku­rá­to­rov vy­chá­dza z to­ho, že spo­čí­va­nie preml­ča­cej do­by spô­so­bu­je už sa­mot­né pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia ve­de­né­ho len „vo ve­ci“. Ta­ký­to vý­klad je evi­den­tne nes­práv­ny (pod­rob­nej­šie dô­vo­dy sú uve­de­né v roz­hod­nu­tí, kto­ré bo­lo pub­li­ko­va­né na prav­ne­lis­ty.sk pod náz­vom „Pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia za­ča­té­ho vo ve­ci a spo­čí­va­nie preml­ča­cej do­by“ s kto­rým sa sto­tož­nil aj Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve) a je nut­ným zme­niť pred­met­né us­ta­no­ve­nie tak, aby z ne­ho bo­lo zrej­mé, že mu­sí ísť o pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia ve­de­né­ho už vo­či ob­vi­ne­né­mu.

 - po­kiaľ ide o uk­la­da­nie spo­loč­né­ho tres­tu (§ 41 ods. 3 Tr. zák.), tak už dlh­šiu do­bu je v od­bor­nej li­te­ra­tú­re (na­pos­le­dy nap­rík­lad v pub­li­ká­cii Men­ce­ro­vá, I. Mno­hosť tres­tnej čin­nos­ti. Bra­tis­la­va: C.H.Beck, 2013) kri­ti­zo­va­né to, že pri uk­la­da­ní spo­loč­né­ho tres­tu nie je ob­dob­ná práv­na úp­ra­va ako pri uk­la­da­ní súhr­nné­ho tres­tu, kto­rá spo­čí­va v tom, že ak súd uk­la­dá súhrn­ný trest, tak mu­sí opä­tov­ne ulo­žiť pe­ňaž­ný trest, trest pre­pad­nu­tia ve­ci, trest zá­ka­zu čin­nos­ti, trest stra­ty čes­tných ti­tu­lov a vy­zna­me­na­ní, trest stra­ty vo­jen­skej a inej hod­nos­ti, ak bo­li ulo­že­né už skor­ším roz­sud­kom, kto­rý sa zru­šu­je. V prí­pa­de spo­loč­né­ho tres­tu však ta­ká­to práv­na úp­ra­va ab­sen­tu­je a pre­to ak bol nap­rík­lad skor­ším roz­sud­kom ulo­že­ný trest pre­pad­nu­tia ve­ci, nie je ho mož­né, pri uk­la­da­ní spo­loč­né­ho tres­tu, opä­tov­ne ulo­žiť, na­koľ­ko by iš­lo o nep­rí­pus­tnú ana­ló­giu v nep­ros­pech pá­cha­te­ľa (ta­ký­to trest už bol pri­tom vy­ko­na­ný ih­neď po prá­vop­lat­nos­ti pô­vod­né­ho roz­sud­ku).

 - pri úp­ra­ve do­ži­vot­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy je pot­reb­né oce­niť sprís­ne­nie pod­mie­nok pre ulo­že­nie toh­to tres­tu v zmys­le tzv. zá­sa­dy trik­rát a dosť (vy­pus­te­ním zá­klad­ných skut­ko­vých pod­stát pri niek­to­rých tres­tných či­noch), aj keď správ­nej­ším by bo­lo úpl­né vy­pus­te­nie tej­to spor­nej zá­sa­dy z Tres­tné­ho zá­ko­na. V bu­dúc­nos­ti bu­de zrej­me ne­vyh­nut­né prep­ra­co­vať ce­lú časť Tres­tné­ho zá­ko­na tý­ka­jú­cu sa uk­la­da­nia tres­tov a prep­ra­co­vať uk­la­da­nie tres­tov tak v prí­pa­de sú­be­hu ako aj re­ci­dí­vy (nap­rík­lad už te­raz je nad­by­toč­ným za­cho­va­nie as­pe­rač­nej zá­sa­dy v zne­ní po ná­le­ze Ústav­né­ho sú­du SR a je pot­reb­ným tú­to zá­sa­du úpl­ne vy­pus­tiť z Tres­tné­ho zá­ko­na, rov­na­ko je ne­lo­gic­kým len ma­te­ma­tic­ké spo­čí­ta­va­nie po­ľah­ču­jú­cich a pri­ťa­žu­jú­cich okol­nos­tí, kto­rým zá­kon prik­la­dá rov­na­kú vá­hu, keď je nap­rík­lad zrej­mé, že spá­chanie tres­tné­ho či­nu z obzvlášť za­vr­hnu­tia­hod­nej poh­nút­ky ne­mô­že „vy­nu­lo­vať“ len to, že sa pá­cha­teľ k tres­tné­mu či­nu priz­nal).

 - z Tres­tné­ho zá­ko­na je ne­vyh­nut­né vy­pus­tiť us­ta­no­ve­nia § 67 ods. 3 Tr. zák. a § 34 ods. 8 Tr. zák., kto­ré sú, vo svet­le roz­hod­nu­tia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci Vin­ter v roz­po­re s člán­kom 3 Do­ho­vo­ru. Rov­na­ko bu­de pot­reb­né oso­bit­ne up­ra­viť in­šti­tút pod­mie­neč­né­ho pre­pus­te­nia pri oso­bách, kto­ré vy­ko­ná­va­jú trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie (poz­ri k to­mu bliž­šie návrh zmien uve­de­ný v prís­pev­ku o roz­hod­nu­tí ESĽP vo ve­ci Vin­ter).

 - po­kiaľ ide o vy­lú­če­nie účin­nej ľú­tos­ti pri da­ňo­vých tres­tných či­noch (§ 86 ods. 2 Tr. zák.), je pot­reb­né to­to us­ta­no­ve­nie up­ra­viť, na­koľ­ko vy­lu­ču­je účin­nú ľú­tosť pri pred­chá­dza­jú­com pos­tih­nu­tí (za pries­tu­pok, či správ­ny de­likt) ako aj v prí­pa­de pred­chá­dza­jú­ce­ho za­sta­ve­nia tres­tné­ho stí­ha­nia z dô­vo­du účin­nej ľú­tos­ti, av­šak ne­ho­vo­rí nič o pred­chá­dza­jú­com od­sú­de­ní za da­ňo­vý trest­ný čin. Nie je zrej­mé, pre­čo v tom­to us­ta­no­ve­ní nie je ani zmien­ka o špe­ciál­nej re­ci­dí­ve a pre­čo pá­cha­teľ, kto­rý už bol v mi­nu­los­ti od­sú­de­ný za spá­chanie da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu mô­že vy­užiť us­ta­no­ve­nie o účin­nej ľú­tos­ti na roz­diel od oso­by, kto­rá nik­dy tres­tne stí­ha­ná ne­bo­la a bo­la len pre­jed­ná­va­ná v pries­tup­ko­vom ko­na­ní. Cel­ko­vo prob­le­ma­ti­ka da­ňo­vých tres­tných či­nov nie je v Tres­tnom zá­ko­ne vô­bec prep­ra­co­va­ná (k niek­to­rým ná­me­tom na zme­ny v Tres­tnom zá­ko­ne oh­ľad­ne da­ňo­vých tres­tných či­nov mož­no pod­rob­nej­šie pou­ká­zať na pred­náš­ku Da­ňo­vé tres­tné či­ny – niek­to­ré ap­li­kač­né prob­lé­my, kto­rá je zve­rej­ne­ná na pra­ve­lis­ty.sk).

 - tre­ba oce­niť, že zá­ko­no­dar­ca vy­po­čul dl­ho­roč­né vo­la­nie od­bor­nej ve­rej­nos­ti a chce za­ra­diť (na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na), pod po­jem vec aj pe­nia­ze na úč­te (tzv. ne­ma­te­ria­li­zo­va­né pe­nia­ze). Ak by sa tak sta­lo, od­pad­li by dl­ho­roč­né prob­lé­my s práv­nym po­su­dzo­va­ním skut­kov, pri kto­rých do­chá­dza k pris­vo­jo­va­niu si ne­ma­te­ria­li­zo­va­ných pe­ňa­zí zo stra­ny osôb, kto­ré ma­jú dis­po­zič­né op­ráv­ne­nie k úč­tom. V ta­kých­to prí­pa­doch sa spra­vid­la ne­dá pou­žiť práv­na kva­li­fi­ká­cia tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry, na­koľ­ko ten­to trest­ný čin chrá­ni len úto­ky vo­či ve­ciam, pri­čom pe­nia­ze na úč­te (tzv. ne­ma­te­ria­li­zo­va­né pe­nia­ze) sú poh­ľa­dáv­ky a nie ve­ci. Tým, že ich zá­ko­no­dar­ca za­ra­dí me­dzi ve­ci, bu­de mož­né pou­žiť aj práv­ne kva­li­fi­ká­cie, kto­rých do­mé­nou je len ochra­na ve­cí a nie aj iných ma­jet­ko­vých hod­nôt. Zá­ko­no­dar­ca tu však zos­tal na „pol ces­te“, na­koľ­ko, ok­rem vy­ššie uve­de­né­ho roz­ší­re­nia poj­mu vec, mal up­ra­viť aj de­fi­ní­ciu poj­mu „iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta“, kto­rým je pre­dov­šet­kým poh­ľa­dáv­ka (ale nap­rík­lad aj ob­chod­ný po­diel, vklad ti­ché­ho spo­loč­ní­ka a po­dob­ne). V praxi sa to­tiž vy­sky­tu­jú aj prí­pa­dy, ke­dy fak­tic­ky do­chá­dza k spre­ne­ve­re nap­rík­lad poh­ľa­dá­vok (te­da iných poh­ľa­dá­vok ako sú pe­nia­ze na úč­te), av­šak prá­ve nie je mož­né ta­ké­to skut­ky kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin spre­ne­ve­ry, pre­to­že, ako už bo­lo po­ve­da­né, ten­to trest­ný čin chrá­ni len úto­ky na ve­ci (a poh­ľa­dáv­ka ako iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta ve­cou práv­ne nie je). In­špi­rá­ciu tu mož­no hľa­dať v čes­kej práv­nej úp­ra­ve, v kto­rej doš­lo nie­len k de­fi­ní­cii poj­mu iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, ale aj k roz­ší­re­niu zna­kov zá­klad­ných skut­ko­vých pod­stát niek­to­rých tres­tných či­nov o po­jem iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta (nap­rík­lad tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry sa mož­no do­pus­tiť nie­len vo­či ve­ciam, ale už aj vo­či iným ma­jet­ko­vým hod­no­tám). Po­kiaľ ide o po­jem ško­da, je pot­reb­né súh­la­siť s navr­ho­va­ným vy­pus­te­ním us­ta­no­ve­nia § 124 ods. 2 Tr. zák.

 - zá­ko­no­dar­ca by mal ne­po­chy­ne rea­go­vať aj na vý­kla­do­vé prob­lé­my, kto­ré sa tý­ka­jú prob­le­ma­ti­ky pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu (§ 122 ods. 10 Tr. zák.). Tie­to vý­kla­do­vé prob­lé­my vzni­ka­jú hlav­ne v sú­vis­los­ti s tým, že na čias­tko­vé úto­ky, kto­ré bo­li spá­cha­né mi­mo úze­mia SR sa de­fi­ní­cia pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu nev­zťa­hu­je a ide te­da o sa­mos­tat­né skut­ky (tres­tné či­ny) spá­cha­né vo viac­čin­nom sú­be­hu. Nie je zrej­mé pre­čo tá­to vý­nim­ka pla­tí, av­šak v praxi po­mer­ne čas­to do­chá­dza k to­mu, že nap­rík­lad pá­cha­teľ spá­cha všet­ky čias­tko­vé úto­ky v ČR (ide tam o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin), pri­čom nás­led­ne je ce­lé tres­tné stí­ha­nie od­ov­zda­né do SR. Všet­ky čias­tko­vé úto­ky (ce­lá tres­tná čin­nosť) pá­cha­te­ľa bo­la te­da spá­cha­ná mi­mo úze­mia SR. Niek­to­rí pro­ku­rá­to­ri či sud­co­via za­stá­va­jú ná­zor, že vzhľa­dom k zne­niu § 122 ods. 10 Tr. zák. je pot­reb­né všet­ky čias­tko­vé úto­ky po­va­žo­vať za sa­mos­tat­né skut­ky s tým, že pok­ra­čo­va­nie v tres­tnom či­ne sa tu neup­lat­ní. Ta­ký­to vý­klad po­va­žu­jem za ne­lo­gic­ký, pre­to­že zvý­hod­ňu­je to­ho pá­cha­te­ľa, kto­rý pá­cha tres­tnú čin­nosť v cu­dzi­ne (ak nej­de nap­rík­lad o ma­jet­ko­vý pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin, ale nap­rík­lad o sa­mos­tat­né skut­ky, ško­dy sa nes­po­čí­ta­va­jú a pá­cha­teľ mô­že byť stá­le len v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te) pred pá­cha­te­ľom, kto­rý pá­cha ob­dob­nú tres­tnú čin­nosť na úze­mí SR (tu by už o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin iš­lo a ak by sa ško­dy spo­čí­ta­li mo­hol by byť pá­cha­teľ pos­tih­nu­tý aj pod­ľa kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty). Na­vy­še, ak ide o prev­za­tie tres­tné­ho stí­ha­nia, keď všet­ky čias­tko­vé úto­ky bo­li spá­cha­né v cu­dzi­ne, nie je žiad­ny dô­vod, aby sa úp­ra­va pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu neup­la­ti­la, pre­to­že zne­nie úp­ra­vy pod­ľa § 122 ods. 10 Tr. zák. skôr na­po­ve­dá to­mu, že tu mal zá­ko­no­dar­ca na mys­li prí­pa­dy, keď pá­cha­teľ časť čias­tko­vých úto­kov spá­chal na úze­mí SR a časť v cu­dzi­ne a nie keď ce­lú tres­tnú čin­nosť spá­chal v cu­dzi­ne (pod­ľa môj­ho ná­zo­ru neexis­tu­je žiad­ny ra­cio­nál­ny ar­gu­ment, kto­rý opod­stat­ňu­je vy­ňať čias­tko­vé úto­ky spá­cha­né v cu­dzi­ne z de­fi­ní­cie pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu).

 - po­kiaľ ide o oso­bit­nú časť Tres­tné­ho zá­ko­na tak k tej mož­no mať množ­stvo pri­po­mie­nok, kto­ré pre­sa­hu­jú účel toh­to prís­pev­ku (nap­rík­lad vy­pus­te­nie ba­ga­teľ­ných tres­tných či­nov – nap­rík­lad tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., kde ide zjav­ne o vy­tvá­ra­nie kri­mi­na­li­ty zo stra­ny štá­tu, než o pos­tih kri­mi­na­li­ty), av­šak vhod­ným by bo­lo od­strá­niť as­poň zjav­né omy­ly. Nap­rík­lad pri tres­tnom či­ne neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 Tr. zák. sa v od­se­koch 1, 2 a 4 ho­vo­rí o ma­lom, väč­šom a veľ­kom roz­sa­hu, kým v od­se­ku 3 sa ho­vo­rí o znač­nej ško­de (evi­den­tne chy­ba v poj­moch, pre­to­že pri tom­to tres­tnom či­ne sa ško­da nes­pô­so­bu­je, pre­to­že neod­ve­de­ná daň, či pois­tné nie je ško­dou). Rov­na­ko tak pri tres­tnom či­ne zneu­ží­va­nia in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku pod­ľa § 265 Tr. zák. od­ka­zu­je skut­ko­vá pod­sta­ta § 265 ods. 2 na špe­ci­fic­ký úmy­sel, kto­rý má byť uve­de­ný v § 265 ods. 1, av­šak tam vy­me­dzenie ta­ké­ho­to špe­ci­fic­ké­ho úmys­lu úpl­ne ab­sen­tu­je.

 K no­ve­le Tres­tné­ho po­riad­ku:

 Prip­ra­vo­va­ná no­ve­la Tres­tné­ho po­riad­ku je po­mer­ne ob­siah­la a pre­to je nad rá­mec toh­to prís­pev­ku sa pod­rob­ne za­obe­rať všet­ký­mi jej zme­na­mi.

 Vo všeo­bec­nos­ti však mož­no oce­niť sna­hu zá­ko­no­dar­cu prehĺbiť kon­tra­dik­tór­ny trest­ný pro­ces zvý­raz­ňo­va­ním dô­kaz­né­ho bre­me­na pro­ku­rá­to­ra v ko­na­ní pred sú­dom, t. j. to­ho, že by to mal byť hlav­ne pro­ku­rá­tor, kto­rý by mal ak­tív­ne vy­stu­po­vať v ko­na­ní pred sú­dom, na­koľ­ko je to prá­ve on, kto ža­lu­je a pre­to by to mal byť tak­tiež on, kto aj do­ka­zu­je (súd by te­da ne­mal vy­stu­po­vať ako ne­ja­ký po­moc­ník, či predĺže­ná ru­ka pro­ku­rá­to­ra, kto­rý mu bu­de ini­cia­tív­ne dopĺňať do­ka­zo­va­nie tak aby mu mo­hol vy­ho­vieť).

 Sku­toč­nosť, že pro­ku­rá­tor je no­si­teľ dô­kaz­né­ho bre­me­na zvý­raz­ňu­je prip­ra­vo­va­ná no­ve­la aj tým, že me­ní us­ta­no­ve­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia v príp­rav­nom ko­na­ní (§ 215 ods. 1 písm. c) Tr. por.) tak, že pro­ku­rá­tor za­sta­ví tres­tné stí­ha­nie, ak nie je preu­ká­za­né že sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný. Navr­ho­va­ná zme­na te­da vy­púš­ťa (ko­neč­ne) z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia slo­vo „ne­po­chyb­né“ a nah­rá­dza ho spo­je­ním „nie je preu­ká­za­né“. Ta­ká­to zme­na je na­naj­výš žia­dú­ca, pre­to­že ak tvr­dí­me, že pro­ku­rá­tor je no­si­te­ľom dô­kaz­né­ho bre­me­na, tak je pot­reb­ným, aby mal mož­nosť sám zhod­no­tiť vý­sled­ky do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní s tým, či je ob­jek­tív­ne (reál­ne) mož­né dos­pieť k vý­ro­ku o vi­ne v ko­na­ní pred sú­dom. Pro­ku­rá­tor by te­da ne­mal byť nú­te­ný po­dať ob­ža­lo­bu za kaž­dú ce­nu s tým, aby ne­ja­ko roz­ho­dol súd, ale len v prí­pa­doch, keď je na pod­kla­de vý­sled­kov do­ka­zo­va­nia sám pres­ved­če­ný o mož­nos­ti us­ved­čiť ob­vi­ne­né­ho v ko­na­ní pred sú­dom. Z toh­to poh­ľa­du je prek­va­pu­jú­cim, že navr­ho­va­ná no­ve­la nez­me­ni­la aj us­ta­no­ve­nie § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por., na­koľ­ko aj v tom us­ta­no­ve­ní je pou­ži­té (a cel­kom nev­hod­ne) slo­vo „ne­po­chyb­né“. Ak navr­ho­va­ná zme­na pri­púš­ťa, že ne­mu­sí byť v príp­rav­nom ko­na­ní preu­ká­za­né, že sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný, tak by ma­la pri­pus­tiť aj to, že ne­mu­sí byť preu­ká­za­né, že sa sku­tok stal. Bu­de pre­to ne­vyh­nut­ným zme­niť aj us­ta­no­ve­nie § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. v po­dob­nom du­chu ako us­ta­no­ve­nie § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por.

 Mož­no oce­niť, že prip­ra­vo­va­ná no­ve­la Tres­tné­ho po­riad­ku chce po­ne­chať se­nát­ne roz­ho­do­va­nie na ok­res­ných sú­doch len pri obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­noch. Tre­ba ot­vo­re­ne priz­nať, že sys­tém prí­se­dia­cich je vo via­ce­rých prí­pa­doch dô­vo­dom od­ro­čo­va­nia hlav­ných po­jed­ná­va­ní, na­koľ­ko prí­se­dia­ci sú, až na vý­nim­ky, oso­by vy­ššie­ho ve­ku (do­chá­dza k čas­tým vý­pad­kom prí­se­dia­cich z dô­vo­dov rôz­nych zdra­vot­ných prob­lé­mov a tým aj k zme­nám v zlo­že­ní se­ná­tu, pri­čom nás­led­ne sa mu­sia hlav­né po­jed­ná­va­nia za­čí­nať od­zno­va, či od­ro­čo­vať na dlh­šiu do­bu a do­chá­dza tak k zby­toč­ným prie­ťa­hom). Je mož­né pri­pus­tiť, že prá­ca prí­sie­dia­cich nie je lá­ka­vá pre oso­by mlad­šie­ho ve­ku aj z dô­vo­du jej níz­ke­ho fi­nan­čné­ho ohod­no­te­nia (pri ohod­no­co­va­ní prí­se­dia­cich pla­tí eš­te po­mer­ne sta­rá práv­na úp­ra­va a prí­se­dia­ci sú ohod­no­co­va­ní spra­vid­la su­mou 2 eurá za deň). Ak štát nech­ce ale­bo ne­mô­že prí­se­dia­cich adek­vát­ne fi­nan­čne ohod­no­tiť, mal by pris­tú­piť buď k „ok­re­sa­niu“ se­nát­ne­ho roz­ho­do­va­nia na ok­res­ných sú­doch, res­pek­tí­ve by mal zvá­žiť úpl­né zru­še­nie prí­se­dia­cich (prik­lá­ňam sa k ná­zo­ru, že kaž­dá tres­tná vec ve­de­ná na ok­res­nom sú­de by ma­la byť sa­mo­sud­cov­ská a to aj z to­ho dô­vo­du, že v ko­neč­nom dôs­led­ku vždy roz­ho­du­je sud­ca z po­vo­la­nia).

 Po­kiaľ ide o Trest­ný po­ria­dok, tak som ná­zo­ru, že je ne­vyh­nut­né sa za­my­slieť na ďaľ­šou exis­ten­ciou us­ta­no­ve­nia § 16 Tr. por., kto­ré ho­vo­rí o vec­nej prís­luš­nos­ti ok­res­né­ho sú­du v síd­le kraj­ské­ho sú­du. Ani v od­bor­nej li­te­ra­tú­re, ani v dô­vo­do­vej sprá­ve k Tres­tné­mu po­riad­ku a ani na od­bor­ných se­mi­ná­roch som ne­na­šiel, či ne­po­čul žiad­ny ar­gu­ment, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť pre­čo (na­čo) vlas­tne zá­ko­no­dar­ca vy­tvo­ril oso­bit­nú prís­luš­nosť sú­dov v síd­le kraj­ské­ho sú­du. Nie je mi jas­né, čo ma­lo ale­bo má pri­niesť de­le­nie pr­vos­tup­ňo­vej agen­dy me­dzi ok­res­né sú­dy v síd­le kraj­ské­ho sú­du a os­tat­né ok­res­né sú­dy. Exis­ten­cia us­ta­no­ve­nia § 16 Tr. por. zos­tá­va tak ne­vys­vet­li­teľ­ná. Nie je  žiad­nym ra­cio­nál­nym spô­so­bom od­ôvod­ne­né, pre­čo prí­pa­dy uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 16 ods. 1 Tr. por. mu­sia pre­jed­ná­vať len ok­res­né sú­dy v síd­le kraj­ské­ho sú­du a nie ok­res­né sú­dy v ob­vo­de kto­rých sa stí­ha­ný sku­tok stal. Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru sa ne­dá ra­cio­nál­ne zdô­vod­niť, pre­čo zlo­či­ny s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by vo vý­ške de­sať ro­kov mô­žu pre­jed­ná­vať aké­koľ­vek ok­res­né sú­dy (nap­rík­lad pod­vod pod­ľa § 221 ods.1, ods. 4 Tr. zák.), av­šak už obzvlášť zá­važ­né zlo­či­ny s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by dva­násť ro­kov (nap­rík­lad po­diel­nic­tvo pod­ľa § 231 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.) mu­sia pre­jed­ná­vať ok­res­né sú­dy v síd­le kraj­ské­ho sú­du. Ale­bo nap­rík­lad ak pá­cha­teľ pre­dá dro­gy oso­be, kto­rá už dovŕši­la 15 ro­kov, tak ta­ký­to sku­tok pre­jed­ná ok­res­ný súd v ob­vo­de kto­ré­ho k spá­chaniu skut­ku doš­lo (§ 172 ods. 2 písm. d) Tr. zák.), av­šak ak ich pre­dá oso­be mlad­šej ako 15 ro­kov (§ 172 ods. 3 písm. b) Tr. zák.), tak ta­ký­to sku­tok pre­jed­ná ok­res­ný súd v ob­vo­de kraj­ské­ho sú­du (je ab­so­lút­ne ne­po­cho­pi­teľ­né, pre­čo by aj ta­ké­to prí­pa­dy ne­mo­hol prej­dná­vať súd v ob­vo­de kto­ré­ho k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu doš­lo). Tak­tiež ne­má cel­kom lo­gi­ku, keď sku­pi­no­vé ve­ci pro­ku­rá­to­rom ža­lo­va­né ako spolu­pá­cha­teľ­stvo, pre­jed­ná­va­jú všet­ky ok­res­né sú­dy, av­šak ak by tá is­tá sku­pi­no­vá vec bo­la v ob­ža­lo­be kva­li­fi­ko­va­ná ako or­ga­ni­zo­va­ná skut­pi­na (čo je len ur­či­tá for­ma spolu­pá­cha­teľ­stva) už by bol na ko­na­nie vec­ne prís­luš­ný ok­res­ný súd v síd­le kraj­ské­ho sú­du. Roz­lo­že­nie všet­kých tres­tných ve­cí pod­ľa územ­ných ob­vo­dov, kde doš­lo k spá­chaniu skut­kov, by bo­lo naj­ideál­nej­ším, zrej­me aj naj­rý­chlej­ším rie­še­ním na ich skon­če­nie a od­bre­me­ni­lo by za­ťa­že­né ok­res­né sú­dy v síd­lach kraj­ských sú­dov. Rov­na­ko sa ne­dá ra­cio­nál­ne zdô­vod­niť pre­čo nap­rík­lad prí­ka­zy na od­po­čú­va­nie mô­že vy­dá­vať len ok­res­ný súd v síd­le kraj­ské­ho sú­du, keď návrh na ich vy­da­nie mô­že po­dať pro­ku­rá­tor akej­koľ­vek ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry.

 Mož­no oce­niť, že prip­ra­vo­va­ná no­ve­la Tres­tné­ho po­riad­ku za­vá­dza de­fi­ní­ciu po­doz­ri­vej oso­by ako aj úp­ra­vu vý­slu­chu po­doz­ri­vej ne­zadr­ža­nej oso­by s ob­dob­ný­mi prá­va­mi ako má ob­vi­ne­ný. Nie je však zrej­mé, pre­čo vý­sluch ta­kej­to po­doz­ri­vej oso­by chce za­ra­diť zá­ko­no­dar­ca me­dzi dô­kaz­né pros­tried­ky pou­ži­teľ­né v ko­na­ní pred sú­dom. Vý­sluch po­doz­ri­vej oso­by by mal vždy slú­žiť len na to, aby sa ob­jas­ni­li okol­nos­ti po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, pri­čom ta­ký­to vý­sluch po­doz­ri­vej oso­by mô­že byť pou­ži­teľ­ný pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia ta­kej­to po­doz­ri­vej oso­by, prí­pad­ne aj inej. Nie je však jas­né, pre­čo (na­čo) by mal byť pou­ži­teľ­ný aj v ko­na­ní pred sú­dom, keď po­doz­ri­vá oso­ba, ak jej bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie, už vy­po­ve­dá v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho, te­da v pos­ta­ve­ní, kto­ré sa od­li­šu­je od pos­ta­ve­nia po­doz­ri­vé­ho. Na­po­kon, po vý­po­ve­di po­doz­ri­vej oso­by vô­bec ne­mu­sí prísť aj k ob­vi­ne­niu tej­to oso­by a je cel­kom dob­re mož­né, že ta­ká­to oso­ba bu­de nás­led­ne vy­po­ve­dať v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka a ob­vi­ne­nou oso­bou bu­de úpl­ne iná oso­ba. Nie je lo­gic­ké, aby v ko­na­ní pred sú­dom bo­la pou­ži­teľ­nou vý­po­veď po­doz­ri­vej oso­by, keď tá­to oso­ba je na hal­vnom po­jed­ná­va­ní v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka.

 Nas­le­du­je navr­ho­va­né zne­nie zmien v Tres­tnom zá­ko­ne a v Tres­tnom po­riad­ku:

 

 

(Návrh)

 

Zá­kon

 

z ... 2014,

 

kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon

v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 301/2005 Z. z.

Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

 

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

Čl. I

 

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011, zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z. a zá­ko­na č. 204/2013 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1.    V § 2 ods. 1 dru­hej ve­te sa slo­vá „vy­ne­se­ním roz­sud­ku“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „roz­hod­nu­tia o ňom“.

 

2.    V § 5 sa za slo­vo „zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo zlo­či­nu, kto­rým bo­la spô­so­be­ná smrť“.

 

3.    V § 9 sa spoj­ka „a“ nah­rá­dza čiar­kou a na kon­ci sa pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá „a obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

4.    V § 10 od­sek 2 znie:

„(2) Nej­de o pre­čin, ak je je­ho zá­važ­nosť ne­patr­ná.“.

 

5.    V § 11 sa vy­púš­ťa od­sek 3.

 

6.    Za § 11 sa vkla­dá § 11a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

„§11a

Obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin

 

            Obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin je úmy­sel­ný trest­ný čin, za kto­rý ten­to zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej dva­násť ro­kov.“.

 

7.    Nad­pis § 13 znie:

„Príp­ra­va na zlo­čin a obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

8.    V § 13 ods. 1 sa za slo­vá „príp­ra­va na zlo­čin“ a „zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „a obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“ v prís­luš­nom gra­ma­tic­kom tva­re.

 

9.    V § 13 ods. 2 a 3 uvá­dza­cej ve­te a v ods. 3 písm. a)  sa za slo­vá „zlo­čin“ a „zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „a obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“ v prís­luš­nom gra­ma­tic­kom tva­re.

 

10.    V § 13 ods. 3 písm. b) sa za slo­vo „zlo­čin“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

11. V § 34 ods. 5 písm. c) sa za slo­vo „zlo­čin“ vkla­da­jú slo­vá „a obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

12. V § 37 pís­me­no h) znie:

„h) spá­chal viac ako dva tres­tné či­ny“.

 

13. V § 38 sa vy­púš­ťa od­sek 7.

 

Do­te­raj­ší od­sek 8 sa ozna­ču­je ako od­sek 7.

 

14. V § 39 ods. 2 písm. a) sa za slo­vo „zlo­čin“ vkla­da­jú slo­vá „a na obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

15. V § 39 ods. 3 písm. b) až e) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „v oso­bit­nej čas­ti toh­to zá­ko­na“ a za slo­vá „tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy“ sa vkla­da­jú slo­vá „us­ta­no­ve­nej pod­ľa toh­to zá­ko­na“.

 

16. V § 39 sa vy­púš­ťa od­sek 4.

 

17. V § 41 ods. 2 pr­vá ve­ta znie: „Ak súd uk­la­dá úhrn­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy za dva ale­bo viac zlo­či­nov ale­bo obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­nov, spá­cha­ných dvo­mi ale­bo via­ce­rý­mi skut­ka­mi, zvy­šu­je sa hor­ná hra­ni­ca tres­tnej sadz­by od­ňa­tia slo­bo­dy tres­tné­ho či­nu z nich naj­prís­nej­šie tres­tné­ho o jed­nu tre­ti­nu.“.

 

18. V § 45 ods. 1 sa za slo­vá „strá­ve­ná vo väz­be“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo za­dr­ža­ní“.

 

19. V § 47 ods. 2 znie:

„(2) Ak súd od­su­dzu­je pá­cha­te­ľa za do­ko­na­ný trest­ný čin úk­lad­nej vraž­dy pod­ľa § 144, vraž­dy pod­ľa § 145, ub­lí­že­nia na zdra­ví pod­ľa § 155 ods. 2 a 3, ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 2, 3 ale­bo 4, ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi pod­ľa § 179 ods. 3, 4 ale­bo 5, zve­re­nia di­eťa­ťa do mo­ci iné­ho pod­ľa § 180 ods. 3 a § 181 ods. 2, 3 ale­bo 4, bra­nia ru­ko­jem­ní­ka pod­ľa § 185 ods. 2, 3 ale­bo 4, za­vle­če­nia do cu­dzi­ny pod­ľa § 187 ods. 2, 3 ale­bo 4, lú­pe­že pod­ľa § 188 ods. 2, 3 ale­bo 4, vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 2, 3 ale­bo 4, hru­bé­ho nát­la­ku pod­ľa § 190 ale­bo § 191 ods. 2, 3 ale­bo 4, zná­sil­ne­nia pod­ľa § 199, sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200, tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 2, 3 ale­bo 4, všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia pod­ľa § 284 ods. 2, 3 ale­bo 4, oh­ro­ze­nia bez­peč­nos­ti vzduš­né­ho dop­rav­né­ho pros­tried­ku a lo­de pod­ľa § 291, za­vle­če­nia vzduš­né­ho dop­rav­né­ho pros­tried­ku do cu­dzi­ny pod­ľa § 293, za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296, za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia te­ro­ris­tic­kej sku­pi­ny pod­ľa § 297, te­ro­ru pod­ľa § 313 ale­bo § 314, ná­sil­né­ho prek­ro­če­nia štát­nej hra­ni­ce pod­ľa § 354 ods. 2, 3 ale­bo 4, pre­vá­dzač­stva pod­ľa § 355 ods. 3, 4 ale­bo 5, vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368, ge­no­cí­dia pod­ľa § 418, te­ro­riz­mu a niek­to­rých fo­riem účas­ti na te­ro­riz­me pod­ľa § 419 ale­bo ne­ľud­skos­ti pod­ľa § 425, kto­rý už bol za ta­ké­to tres­tné či­ny, ho­ci aj v štá­diu po­ku­su, dvak­rát pot­res­ta­ný ne­pod­mie­neč­ným tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy, ulo­ží mu trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, ak sú spl­ne­né pod­mien­ky, že

a) ulo­že­nie ta­ké­ho tres­tu vy­ža­du­je účin­ná ochra­na spo­loč­nos­ti a

b) nie je ná­dej, že by pá­cha­te­ľa bo­lo mož­né nap­ra­viť tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na do­bu do dvad­sať­päť ro­kov;

inak mu ulo­ží trest od­ňa­tia slo­bo­dy na dvad­sať­päť ro­kov, ak to­mu neb­rá­nia okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa. Súd však ne­mô­že ulo­žiť ta­ké­mu pá­cha­te­ľo­vi trest od­ňa­tia slo­bo­dy pod dvad­sať ro­kov.“.

 

20. V § 48 ods. 4 sa za slo­vá „od­se­ku 2“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo od­se­ku 3 písm. b)“.

 

21. V § 49 ods. 2 sa slo­vá „úmy­sel­ný trest­ný čin“ nah­rá­dza­jú slo­vom „zlo­čin“.

 

22. V § 50 ods. 6 a § 52 ods. 3 sa slo­vá „že by“ nah­rá­dza­jú slo­vom „aby“ a na kon­ci sa pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá „spá­cha­ný v skú­šob­nej do­be“.

 

23. V § 52 ods. 1 pís­me­no a) znie:

„a) pri­me­ra­ne predĺžiť skú­šob­nú do­bu, ale­bo“.

 

24. V § 61 ods. 3 a ods. 6 sa slo­vá „ulo­ží mu trest zá­ka­zu čin­nos­ti v hor­nej po­lo­vi­ci tres­tnej sadz­by uve­de­nej v od­se­ku 2“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „zvy­šu­je sa dol­ná hra­ni­ca sadz­by tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti uve­de­ná v od­se­ku 2 na päť ro­kov“.

 

25. V § 61 sa vy­púš­ťa od­sek 7.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 8 a 9 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 7 a 8.

 

26. V dru­hej hla­ve pr­vej čas­ti sa pod nad­pis štvr­té­ho od­die­lu vkla­dá § 65a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

„Pre­ra­de­nie do do­má­ce­ho vä­ze­nia a pod­mie­neč­né pre­pus­te­nie z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy

 

§65a

 

            (1) Od­sú­de­ný, kto­ré­mu bol ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy nep­re­vy­šu­jú­ci tri ro­ky a vy­ko­ná­va ho v ús­ta­ve s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia, mô­že byť po vý­ko­ne naj­me­nej jed­nej tre­ti­ny z ulo­že­né­ho tres­tu pre­ra­de­ný na vý­kon zvyš­ku tres­tu do do­má­ce­ho vä­ze­nia.  Us­ta­no­ve­nia § 53 ods. 2 a 3 sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne.

 

            (2) Ak od­sú­de­ný po­ru­ší pod­mien­ky vý­ko­nu tres­tu do­má­ce­ho vä­ze­nia, súd roz­hod­ne, že od­sú­de­ný vy­ko­ná zvy­šok tres­tu v ús­ta­ve s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia, pri­čom do­ba, po kto­rú bol v do­má­com vä­ze­ní, sa mu do zvyš­ku tres­tu ne­za­po­čí­ta­va.

 

            (3) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 mô­že byť pre­ra­de­ný do do­má­ce­ho vä­ze­nia  aj od­sú­de­ný, u kto­ré­ho zvy­šok tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy nep­re­vy­šu­je tri ro­ky a vy­ko­ná­va ho v ús­ta­ve s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia.“.

 

27. V § 81 ods. 3 sa za slo­vo „zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

28. V § 87 ods. 1 v pís­me­ne a) a v pís­me­ne b) sa za slo­vo „zlo­čin“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

29. V § 88 a 91 sa za slo­vá „§ 422,“ vkla­da­jú slo­vá „tres­tné­ho či­nu vý­ro­by extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422a, tres­tné­ho či­nu roz­ši­ro­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422b, tres­tné­ho či­nu pre­cho­vá­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422c, tres­tné­ho či­nu po­pie­ra­nia a schva­ľo­va­nia ho­lo­kaus­tu a zlo­či­nov po­li­tic­kých re­ži­mov pod­ľa § 422d,“, za slo­va­mi „§ 423“ sa spoj­ka „a“ nah­rá­dza čiar­kou a na kon­ci sa pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „a tres­tné­ho či­nu pod­ne­co­va­nia, ha­no­be­nia a vy­hrá­ža­nia oso­bám pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne ale­bo pô­vo­du ro­du pod­ľa § 424a.“.

 

30. V § 92 ods. 1 sa vkla­da­jú no­vé pís­me­na a) a b), kto­ré zne­jú:

„a) dvad­sať ro­kov, ak ide o od­sú­de­nie na trest od­ňa­tia slo­bo­dy pre­vy­šu­jú­ci pät­násť ro­kov,

b) pät­násť ro­kov, ak ide o od­sú­de­nie na trest od­ňa­tia slo­bo­dy pre­vy­šu­jú­ci de­sať ro­kov,“.

 

Do­te­raj­šie pís­me­ná a) až c) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná c) až e).

 

31. § 92 sa dopĺňa od­se­kom 6, kto­rý znie:

„(6) Od­sú­de­nie na trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie sa ne­zah­la­dí, ho­ci od­sú­de­ný bol z vý­ko­nu toh­to tres­tu pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný a v skú­šob­nej do­be sa os­ved­čil; to nep­la­tí, ak ide o prí­pad uve­de­ný v od­se­ku 5.“.

 

32. V § 112 ods. 2 sa slo­vá  „ulo­ží mu trest zá­ka­zu čin­nos­ti v hor­nej po­lo­vi­ci tres­tnej sadz­by uve­de­nej v od­se­ku 1“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „zvy­šu­je sa dol­ná hra­ni­ca sadz­by tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti uve­de­ná v § 61 ods. 2 na tri ro­ky“.

 

33. § 122 sa dopĺňa od­se­kom 14, kto­rý znie:

„(14) Zá­važ­nosť tres­tné­ho či­nu je ur­čo­va­ná naj­mä vý­zna­mom chrá­ne­né­ho zá­uj­mu, kto­rý bol či­nom dot­knu­tý, spô­so­bom vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ka­mi, okol­nos­ťa­mi, za kto­rých bol čin spá­cha­ný, oso­bou pá­cha­te­ľa, mie­rou je­ho za­vi­ne­nia a je­ho poh­nút­kou.“.

 

34. V § 124 sa vy­púš­ťa od­sek 2.

 

Do­te­raj­ší od­sek 3 sa ozna­ču­je ako od­sek 2.

 

35. V § 129 ods. 4 sa za slo­vá „via­cej zlo­či­nov“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­nov“.

 

36. V § 130 ods. 1 písm. b) sa na kon­ci vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

37. V § 130 sa od­sek 1 dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) pe­ňaž­né pros­tried­ky na úč­te.“

 

38. Za § 158 sa vkla­dá § 158a, kto­rý znie:

 

㤠158a

 

            (1) Kto iné­mu, čo aj z ned­ban­li­vos­ti, ub­lí­ži na zdra­ví tým, že ako oso­ba zod­po­ved­ná za zvie­ra po­ru­ší všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som us­ta­no­ve­nú po­vin­nosť v dôs­led­ku čo­ho dôj­de k na­pad­nu­tiu inej oso­by zvie­ra­ťom bez to­ho, aby bo­lo to­to zvie­ra sa­mé na­pad­nu­té ale­bo vy­pro­vo­ko­va­né, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok. 

 

            (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) na chrá­ne­nej oso­be, ale­bo

b) z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.

 

            (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak či­nom uve­de­ným v od­se­ku 1 spô­so­bí ťaž­kú uj­mu na zdra­ví ale­bo smrť.“.

 

39. § 208 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠208

Tý­ra­nie blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by

 

            (1) Kto tý­ra blíz­ku oso­bu ale­bo oso­bu, kto­rá je v je­ho sta­ros­tli­vos­ti ale­bo vý­cho­ve, spô­so­bu­júc jej psy­chic­ké utr­pe­nie po­ni­žo­va­ním, pohŕda­vým za­ob­chá­dza­ním, neus­tá­lym sle­do­va­ním, vy­hrá­ža­ním, vy­vo­lá­va­ním stra­chu ale­bo stre­su, ná­sil­nou izo­lá­ciou, ci­to­vým vy­die­ra­ním ale­bo iným sprá­va­ním, kto­ré oh­ro­zu­je jej psy­chic­ké zdra­vie ale­bo ob­me­dzu­je jej bez­peč­nosť, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov.

 

            (2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto tý­ra blíz­ku oso­bu ale­bo oso­bu, kto­rá je v je­ho sta­ros­tli­vos­ti ale­bo vý­cho­ve, spô­so­bu­júc jej fy­zic­ké utr­pe­nie ale­bo psy­chic­ké utr­pe­nie

a)      bi­tím, ko­pa­ním úder­mi, spô­so­be­ním rán a po­pá­le­ním rôz­ne­ho dru­hu,

b)      bez­dô­vod­ným od­opie­ra­ním stra­vy, od­dy­chu ale­bo spán­ku ale­bo od­opie­ra­ním ne­vyh­nut­nej osob­nej sta­ros­tli­vos­ti, oša­te­nia, hy­gie­ny, zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, bý­va­nia, vý­cho­vy ale­bo vzde­la­nia,

c)      nú­te­ním k žob­ro­te ale­bo opa­ko­va­né­mu vy­ko­ná­va­niu čin­nos­ti vy­ža­du­jú­cej jej neú­mer­nú fy­zic­kú zá­ťaž ale­bo psy­chic­kú zá­ťaž vzhľa­dom na jej vek ale­bo zdra­vot­ný stav ale­bo spô­so­bi­losť poš­ko­diť jej zdra­vie,

d)      vy­sta­vo­va­ním vply­vu lá­tok spô­so­bi­lých poš­ko­diť jej zdra­vie, ale­bo

e)      neo­dô­vod­ne­ným ob­me­dzo­va­ním v prís­tu­pe k ma­jet­ku, kto­rý má prá­vo uží­vať.

 

            (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na se­dem ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      a spô­so­bí ním ťaž­kú uj­mu na zdra­ví ale­bo smrť,

b)      z oso­bit­né­ho mo­tí­vu,

c)      ho­ci bol v pred­chá­dza­jú­cich dvad­sia­tich šty­roch me­sia­coch za ta­ký čin od­sú­de­ný ale­bo z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy ulo­že­né­ho za ta­ký čin pre­pus­te­ný, ale­bo

d)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

 

            (4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na pät­násť ro­kov až dvad­sať­päť ro­kov ale­bo tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2 a spô­so­bí ním ťaž­kú uj­mu na zdra­ví via­ce­rým oso­bám ale­bo smrť via­ce­rých osôb.“.

 

40.  V § 298 ods. 1 sa za slo­vá „dá na prep­ra­vu“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „ulo­ží, od­strá­ni,“.

 

41. Za § 304 sa vkla­dá § 304a, kto­rý znie:

 

㤠304a

 

            (1) Kto, čo aj z ned­ban­li­vos­ti, v roz­po­re so všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi vy­ro­bí, do­ve­zie, vy­ve­zie, uve­die do obe­hu ale­bo inak neop­ráv­ne­ne pou­ži­je lát­ku poš­ko­dzu­jú­cu ozó­no­vú vrstvu, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky.

 

            (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin  uve­de­ný v od­se­ku 1 a spô­so­bí ním ško­du znač­né­ho roz­sa­hu.

 

            (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a spô­so­bí ním ško­du znač­né­ho roz­sa­hu.“.

 

42. V § 302 ods. 1 uvá­dza­cej ve­te sa za slo­vo „Kto“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „čo aj z ned­ban­li­vos­ti,“.

 

43. V § 302a sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

„(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak v roz­po­re so všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi ale­bo me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou čo aj z ned­ban­li­vos­ti opa­ko­va­ne vy­púš­ťa, ale­bo na­priek to­mu, že mu ta­ká po­vin­nosť vy­plý­va z je­ho za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia, pos­ta­ve­nia ale­bo fun­kcie, opa­ko­va­ne ne­zab­rá­ni vy­púš­ťa­niu rop­nej lát­ky, škod­li­vej kva­pal­nej lát­ky ale­bo inej zne­čis­ťu­jú­cej lát­ky z ná­mor­nej lo­de ale­bo ná­mor­né­ho rek­reač­né­ho pla­vid­la.“. 

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 a 3 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 a 4.

 

44. V § 305 ods. 1 uvá­dza­cej ve­te a ods. 3 uvá­dza­cej ve­te sa za slo­vo „Kto“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „čo aj z ned­ban­li­vos­ti,“.

 

45. V § 305 ods. 3 písm. b) sa na za­čiat­ku vkla­dá slo­vo „dr­ží,“.

 

46. V § 340 ods. 1 sa za slo­vá „naj­me­nej de­sať ro­kov“  vkla­dá čiar­ka a slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

47. V § 341 ods. 1 sa za slo­vá „naj­me­nej de­sať ro­kov“  vkla­dá čiar­ka a slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“ a za slo­vo „zlo­či­nu“ sa vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

48. V § 341 ods. 2 sa za slo­vo zlo­čin vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“ a za slo­vo „zlo­či­nu“ sa vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

49. V § 341 ods. 3 sa za slo­vo „zlo­čin“  vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

50. V § 419 ods. 1 písm. a) sa za slo­vo „zlo­čin“  vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

51. V § 424 ods. 1 sa za slo­vá „spá­cha­ním zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

52. Za § 438f sa vkla­dá § 438g, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

§ 438g

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie k úp­ra­vám účin­ným od 1. jú­la 2014

 

            Pri po­su­dzo­va­ní spl­ne­nia pod­mie­nok na roz­ho­do­va­nie o pod­mie­neč­nom pre­pus­te­ní z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy u tres­tov ulo­že­ných pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na sa pos­tu­pu­je pod­ľa do­te­raj­ších pred­pi­sov.“.

 

Čl. II

 

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z. a zá­ko­na č. 305/2013 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1.    V § 2 ods. 10 pos­led­nej ve­te sa za slo­vo „spra­vod­li­vé“ vkla­da­jú slo­vá „ko­na­nie a zá­kon­né“.

 

2.    V § 2 ods. 11 sa za slo­vo „mô­že“ vkla­da­jú slo­vá „v roz­sa­hu us­ta­no­ve­nom tým­to zá­ko­nom“ a na kon­ci sa pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „v prí­pa­doch, v kto­rých to us­ta­no­vu­je ten­to zá­kon“.

 

3.    V § 10 ods. 8 písm. e) sa za slo­vá „prís­luš­ní­kov Zbo­ru vä­zen­skej a jus­tič­nej strá­že“ vkla­da­jú slo­vá „v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom ich štát­nej služ­by“.

 

4. V § 10 od­se­ky 12 a 13 zne­jú:

„(12) Po­doz­ri­vým je oso­ba, u kto­rej vzhľa­dom na čas, mies­to, spô­sob a okol­nos­ti vy­ko­na­nia či­nu ale­bo na za­ne­cha­né sto­py ale­bo na iné okol­nos­ti sa mož­no dom­nie­vať, že je pá­cha­te­ľom, spolu­pá­cha­te­ľom ale­bo účas­tní­kom na tres­tnom či­ne.

(13) To­ho kto je po­doz­ri­vý zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, mož­no po­va­žo­vať za ob­vi­ne­né­ho a pou­žiť pro­ti ne­mu pros­tried­ky ur­če­né tým­to zá­ko­nom pro­ti ob­vi­ne­né­mu až vte­dy, ak bo­lo pro­ti ne­mu vzne­se­né ob­vi­ne­nie.“.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 12 až 23 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 14 až 25.

 

5. V § 10 ods. 22 pr­vej ve­te sa za slo­vo „zlo­či­nu“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

6. V § 10 ods. 23 sa slo­vo „zá­znam“ nah­rá­dza slo­vom „za­zna­me­ná­va­nie“.

 

7. V § 14 písm. j) sa slo­vo „ale­bo“ nah­rá­dza čiar­kou a na kon­ci sa pri­pá­ja­jú slo­vá „ale­bo or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou“. 

 

8. § 16 znie:

 

㤠16

 

            (1) Ok­res­ný súd v síd­le kraj­ské­ho sú­du vy­ko­ná­va v pr­vom stup­ni ko­na­nie

a)      o obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­noch,

b)      ale­bo ak bol sku­tok spá­cha­ný or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, zlo­či­nec­kou sku­pi­nou ale­bo te­ro­ris­tic­kou sku­pi­nou.

 

            (2) Us­ta­no­ve­nie od­se­ku 1 sa nev­zťa­hu­je na tres­tné či­ny, kto­ré pa­tria do pô­sob­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du. Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd vy­ko­ná­va ko­na­nie o tres­tných či­noch pa­tria­cich do je­ho pô­sob­nos­ti v pr­vom stup­ni.“.

 

9. V § 18 sa vy­púš­ťa od­sek 3.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 4 a 5 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 a 4.

 

10. V § 19 od­sek 2 znie:

„(2) Spo­loč­né ko­na­nie vy­ko­ná­va súd, kto­rý je prís­luš­ný vy­ko­ná­vať ko­na­nie pro­ti pá­cha­te­ľo­vi zlo­či­nu ale­bo obzvlášť zá­važ­né­mu zlo­či­nu ale­bo ko­na­nie o naj­ťaž­šom zlo­či­ne ale­bo obzvlášť zá­važ­nom zlo­či­ne.“.

 

11. V § 21 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Úko­ny vy­ko­na­né pred vy­lú­če­ním ve­ci ma­jú rov­na­ké účin­ky ako úko­ny vy­ko­na­né po vy­lú­če­ní ve­ci; to nep­la­tí ak vec bu­de pre­jed­na­ná iným sa­mo­sud­com ale­bo se­ná­tom v inom zlo­že­ní.“.

 

12. V § 23 od­sek 3 znie:

„(3) Dô­le­ži­té dô­vo­dy návr­hu stra­ny na od­ňa­tie a pri­ká­za­nie ve­ci mu­sia byť riad­ne od­ôvod­ne­né kon­krét­ny­mi sku­toč­nos­ťa­mi aj po­kiaľ spo­čí­va­jú v na­mie­ta­ní sud­cov. Návrh neb­rá­ni vy­ko­na­niu na­ria­de­né­ho úko­nu tres­tné­ho ko­na­nia, ak návrh neob­sa­hu­je dô­le­ži­tý dô­vod pod­ľa od­se­ku 1. O návr­hu stra­ny, kto­rý je za­lo­že­ný na tých is­tých dô­vo­doch, o kto­rých už bo­lo roz­hod­nu­té, ale­bo nie je riad­ne od­ôvod­ne­ný, ale­bo ne­bol vzne­se­ný bez­od­klad­ne ale­bo ak je je­ho dô­vo­dom na­mie­ta­nie pro­ces­né­ho pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ale­bo sú­du, sa ne­ko­ná; o tom sa navr­ho­va­teľ vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí.“.

 

13. V § 24 ods. 3 sa slo­vá „ods. 5“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ods. 2“.

 

14. V § 24 od­sek 4 znie:

„(4) Na vy­da­nie prí­ka­zu na sle­do­va­nie osôb a ve­cí pod­ľa § 113 ods. 4, prí­ka­zu na vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých ale­bo ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov pod­ľa § 114, prí­ka­zu na od­po­čú­va­nie a za­zna­me­ná­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky pod­ľa § 115 a prí­ka­zu na pou­ži­tie agen­ta pod­ľa § 117 je pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní prís­luš­ný ok­res­ný súd v síd­le to­ho kraj­ské­ho sú­du, v kto­ré­ho ob­vo­de je súd, kto­rý by bol prís­luš­ný na ko­na­nie o ob­ža­lo­be, a Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, ak ide o ve­ci pa­tria­ce do je­ho pô­sob­nos­ti; ak je ta­kých sú­dov viac, úko­ny vy­ko­ná­va súd, v kto­ré­ho ob­vo­de je čin­ný pro­ku­rá­tor, kto­rý po­dal prís­luš­ný návrh. Ak sa prí­kaz vy­dá­va pre úče­ly pos­tu­pu pod­ľa pia­tej hla­vy pia­tej čas­ti toh­to záko­na, na je­ho vy­da­nie je prís­luš­ný súd, v ob­vo­de kto­ré­ho sa má práv­na po­moc vy­ko­nať.“.

 

15.  § 24 sa dopĺňa od­se­kom 5, kto­rý znie:

„(5) Pri roz­ho­do­va­ní o návr­hu pro­ku­rá­to­ra o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by je pre ur­če­nie vec­nej prís­luš­nos­ti sú­du uve­de­né­ho v od­se­koch 1 až 3 roz­ho­du­jú­ca práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku ur­če­ná v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Roz­hod­nu­tie sú­du o tom­to návr­hu ne­zak­la­dá je­ho prís­luš­nosť na ďal­šie ko­na­nie a roz­ho­do­va­nie vo ve­ci.“.

 

16. V § 31 ods. 3 sa za slo­vá „sa zú­čas­tnil na roz­ho­do­va­ní“ vkla­da­jú slo­vá „pres­kú­ma­va­né­ho roz­hod­nu­tia“ a za slo­vá „v pre­jed­ná­va­nej ve­ci zú­čas­tnil na“ vkla­dá slo­vo „ta­kom“.

 

17. V § 32 ods. 5 písm. a) sa slo­vá „bez­pros­tred­ne na­dria­de­ný po­li­caj­ta“ nah­rá­dza­jú slo­vom „pro­ku­rá­tor“.

 

18. V § 32 ods. 6 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „O tom sa stra­na vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí.“.

 

19. Nad­pis štvr­té­ho di­elu v dru­hej hla­ve pr­vej čas­ti znie: „Po­doz­ri­vý a ob­vi­ne­ný“.

 

20. § 33 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠33

Prá­va a po­vin­nos­ti po­doz­ri­vé­ho

 

            (1) Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní oso­be ozná­mi, že je po­doz­ri­vá zo spá­chania tres­tné­ho či­nu naj­nes­kôr pred jej pr­vým vý­slu­chom.

 

            (2) Po­doz­ri­vý mu­sí byť pred vý­slu­chom pou­če­ný o svo­jich prá­vach a nás­led­koch kri­vé­ho ob­vi­ne­nia.

 

            (3) Po­doz­ri­vý má prá­vo

a)      od ozná­me­nia, že je po­doz­ri­vý vy­jad­riť sa ku všet­kým sku­toč­nos­tiam, z kto­rých je po­do­zrie­va­ný a k dô­ka­zom o nich, uvá­dzať okol­nos­ti, navr­ho­vať, pred­kla­dať a ob­sta­rá­vať dô­ka­zy pod­po­ru­jú­ce je­ho ob­ha­jo­bu,

b)      od­oprieť vý­po­veď, ak by vý­po­ve­ďou spô­so­bil ne­bez­pe­čen­stvo tres­tné­ho stí­ha­nia se­be ale­bo svoj­mu prí­buz­né­mu v pria­mom ra­de, svoj­mu sú­ro­den­co­vi, os­vo­ji­te­ľo­vi, os­vo­jen­co­vi, man­že­lo­vi ale­bo iným oso­bám v ro­din­nom ale­bo inom po­me­re, kto­rých uj­mu by prá­vom po­ci­ťo­val ako vlas­tnú uj­mu,

c)      na ob­haj­cu, s kto­rým sa mô­že ra­diť aj po­čas úko­nov vy­ko­ná­va­ných or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní; s ob­haj­com sa však v prie­be­hu svoj­ho vý­slu­chu ne­mô­že ra­diť o tom, ako od­po­ve­dať na po­lo­že­nú otáz­ku; na prí­tom­nosť ob­haj­cu pri vý­slu­chu sa pri­me­ra­ne pou­ži­je us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 6,

d)      aby naz­rel do svo­jich poz­ná­mok skôr, než od­po­vie,

e)      na vy­ho­to­ve­nie rov­no­pi­su zá­pis­ni­ce o úko­ne na vlas­tné nák­la­dy,

f)        po skon­če­ní vý­slu­chu na pred­lo­že­nie zá­pis­ni­ce na pre­čí­ta­nie ale­bo, ak o to po­žia­da, na pre­čí­ta­nie zá­pis­ni­ce; mô­že žia­dať o op­ra­vu ale­bo dopl­ne­nie zá­pis­ni­ce tak, aby zod­po­ve­da­la je­ho vý­po­ve­di,

g)      ak neov­lá­da ja­zyk, v kto­rom sa ve­die ko­na­nie, na prib­ra­tie tl­moč­ní­ka.

 

            (4) Po­doz­ri­vý nes­mie byť vy­po­čú­va­ný v prí­pa­doch, kto­ré us­ta­no­vu­je § 129.

 

            (5) Na pred­vo­la­nie, pred­ve­de­nie a vý­sluch po­doz­ri­vé­ho sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia § 120 až 124 a §126.

 

            (6) Ak je po­doz­ri­vý cu­dzím štát­nym prís­luš­ní­kom, mu­sí byť pou­če­ný: „Ako cu­dzí štát­ny prís­luš­ník má­te prá­vo žia­dať, aby o Va­šom za­dr­ža­ní bol in­for­mo­va­ný za­stu­pi­teľ­ský úrad Váš­ho do­mov­ské­ho štá­tu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Má­te prá­vo za­sie­lať za­stu­pi­teľ­ské­mu úra­du sprá­vy ale­bo lis­ty, žia­dať náv­šte­vu kon­zu­lár­ne­ho úrad­ní­ka a žia­dať práv­ne za­stú­pe­nie pros­tred­níc­tvom za­stu­pi­teľ­ské­ho úra­du. Tých­to práv sa mô­že­te vzdať. Ich up­lat­ne­nie mu­sí byť v sú­la­de so slo­ven­ským práv­nym po­riad­kom.

 

            (7) Ak po­mi­nú dô­vo­dy, kto­ré vied­li k po­doz­re­niu, or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní o tom bez­od­klad­ne upo­ve­do­mí po­doz­ri­vé­ho.“.

 

21. V § 34 ods. 1 sied­ma ve­ta znie: „Má prá­vo pod­ľa us­ta­no­ve­ní toh­to zá­ko­na klásť sved­kom otáz­ky.“.

 

22. § 34 sa dopĺňa od­se­kom 6, kto­rý znie:

„(6) Ak je ob­vi­ne­ným cu­dzí štát­ny prís­luš­ník, mu­sí byť pou­če­ný aj pod­ľa § 32b ods. 5.“.

 

23. V § 37 sa od­sek 1 dopĺňa pís­me­nom f), kto­ré znie:

„f) ide o ko­na­nie, kto­rým súd roz­ho­du­je o de­ten­cii“.

 

24. V § 64 ods. 1 sa slo­vo „ôs­mich“ nah­rá­dza  slo­vom  „pät­nás­tich“.

 

25. V § 72 ods. 2 sa slo­vá „bez vý­slu­chu“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „bez vy­po­ču­tia“.

 

26. V § 75 ods. 2 sa slo­vo „pro­ku­rá­tor“ nah­rá­dza slo­va­mi „or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní“.

 

27. V § 80 ods. 1 uvá­dza­cej ve­te a § 81 ods. 1 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „písm. a) ale­bo c)“.

 

28. V § 83 ods. 2 sa za slo­vá „ale­bo 4“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo pod­ľa § 238 ods. 3“.

 

29. V § 85 ods. 4 za pr­vú ve­tu vkla­dá no­vá dru­há ve­ta, kto­rá znie: „Po­li­cajt pí­som­ným opat­re­ním bez od­ôvod­ne­nia pre­pus­tí oso­bu, kto­rej osob­ná slo­bo­da bo­la ob­me­dze­ná pod­ľa § 85 ods. 2, aj bez jej pred­chá­dza­jú­ce­ho vy­po­ču­tia, ak po jej prev­za­tí dos­pel k zá­ve­ru, že po­doz­re­nie, kto­ré vie­dlo k zá­sa­hu do jej osob­nej slo­bo­dy, nie je opod­stat­ne­né.“.

 

30. V § 85 sa vy­púš­ťa­jú od­se­ky 5 a 6.

 

31. V § 97 sa za od­sek 3 vkla­dá no­vý od­sek 4, kto­rý znie:

„(4) Ak omam­né lát­ky, psy­chot­rop­né lát­ky, je­dy, pre­kur­zo­ry, jad­ro­vý ale­bo iný ob­dob­ný rá­dioak­tív­ny ma­te­riál, ale­bo vy­so­ko­ri­zi­ko­vá che­mic­ká lát­ka, ne­po­vo­le­né lie­ky, ana­bo­li­ká ale­bo iné pros­tried­ky s ana­bo­lic­kým účin­kom, kto­ré bo­li vy­da­né pod­ľa § 89, od­ňa­té pod­ľa § 91 ale­bo prev­za­té pod­ľa § 92, na ďal­šie ko­na­nie nie sú pot­reb­né, mož­no ich zni­čiť. O ta­kom­to pos­tu­pe roz­hod­ne súd opat­re­ním; v príp­rav­nom ko­na­ní súd roz­hod­ne na návrh or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní.“.

 

Do­te­raj­ší od­sek 4 sa ozna­ču­je ako od­sek 5.

 

32. V § 97 ods. 5 sa slo­vá „pod­ľa od­se­kov 1 až 3“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „pod­ľa od­se­kov 1 až 4“ a slo­vá „o vrá­te­ní a vy­da­ní ve­ci“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „o vrá­te­ní, vy­da­ní ale­bo zni­če­ní ve­ci“.

 

33. V § 108 ods. 1 sa za slo­vo „ob­vi­ne­né­ho“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo po­doz­ri­vé­ho“.

 

34. V § 108 ods. 2 sa za slo­vo „zlo­či­noch“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­noch“.

 

35. V § 113 ods. 1, § 114 ods. 1 a § 115 ods. 1 pr­vej ve­te sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „a sle­do­va­ný účel ne­mož­no do­siah­nuť inak ale­bo by bo­lo je­ho do­siah­nu­tie inak pod­stat­ne sťa­že­né“.

 

36. § 113 sa dopĺňa od­se­kom 12, kto­rý znie:

„(12) Ak vec nez­ne­sie od­klad a pí­som­ný prí­kaz ne­mož­no zís­kať vop­red a sle­do­va­nie sa vy­ko­ná­va pod­ľa § 544 ods. 4, mô­že byť prí­kaz vy­da­ný do­da­toč­ne naj­nes­kôr v le­ho­te 24 ho­dín i v prí­pa­de, že je sle­do­va­nie vy­ko­ná­va­né s pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov.“.  

 

37. V § 114 ods. 2 štvr­tej ve­te sa za slo­vo „zlo­či­ne“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „obzvlášť zá­važ­nom zlo­či­ne“.

 

38. V § 114 ods. 4 pr­vej ve­te sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „v roz­sa­hu sku­toč­nos­tí vý­znam­ných pre tres­tné ko­na­nie“.

 

39. Nad­pis § 115 znie:

„Od­po­čú­va­nie a za­zna­me­ná­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky“.

 

40. V § 115 sa slo­vá „od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky“ vo všet­kých gra­ma­tic­kých tva­roch nah­rá­dza­jú slo­va­mi „od­po­čú­va­nie a za­zna­me­ná­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky“ v prís­luš­nom gra­ma­tic­kom tva­re.

 

41. V § 115 ods. 1 pr­vej ve­te sa za slo­vo „zlo­či­ne“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „obzvlášť zá­važ­nom zlo­či­ne“.

 

42. § 116 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠116

Ozná­me­nie úda­jov o te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke

 

            (1) V tres­tnom ko­na­ní pre úmy­sel­ný trest­ný čin, ale­bo pre iný trest­ný čin, o kto­rom na ko­na­nie za­vä­zu­je me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va, mož­no vy­dať prí­kaz na zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, kto­ré sú pred­me­tom te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ta­jom­stva ale­bo na kto­ré sa vzťa­hu­je ochra­na osob­ných úda­jov, ak ne­mož­no sle­do­va­ný účel do­siah­nuť inak ale­bo by bo­lo je­ho do­siah­nu­tie pod­stat­ne sťa­že­né.

 

            (2) Prí­kaz na ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke vy­dá­va pred­se­da se­ná­tu, pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra, kto­rý mu­sí byť od­ôvod­ne­ný aj skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi. V prí­ka­ze sa uve­die uží­va­teľ (účas­tník te­le­ko­mu­ni­kač­nej služ­by, kto­ré­ho sa prí­kaz tý­ka) a oso­ba, kto­rej sa uk­la­dá vy­ko­nať zis­te­nie a ozná­me­nie po­ža­do­va­ných úda­jov.

 

            (3) Práv­nic­ké oso­by ale­bo fy­zic­ké oso­by, kto­rých sa tý­ka prí­kaz pod­ľa od­se­ku 2, ozná­mia pred­se­do­vi se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ro­vi ale­bo po­li­caj­to­vi úda­je o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke.

 

            (4) Prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 nie je pot­reb­ný, po­kiaľ k pos­kyt­nu­tiu úda­jov dá súh­las uží­va­teľ te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho za­ria­de­nia, ku kto­ré­mu sa ma­jú úda­je o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke vzťa­ho­vať.

 

            (5) Us­ta­no­ve­nie od­se­kov 1 až 3 sa pri­me­ra­ne vzťa­hu­jú na ob­sa­ho­vé úda­je ale­bo pre­vádz­ko­vé úda­je pre­ná­ša­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu.“.

 

43. V § 117 ods. 1 pr­vej ve­te sa za slo­vo „zlo­či­nov“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­nov“.

 

44. V § 117 ods. 12 sa za slo­vo „zlo­čin“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

45. V § 119 ods. 2 sa za slo­vo „vý­sluch“ vkla­dá slo­vo „po­doz­ri­vé­ho,“. 

 

46. V § 120 ods. 2 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Na tú­to po­vin­nosť, ako aj na nás­led­ky jej nespl­ne­nia mu­sí byť ob­vi­ne­ný v pred­vo­la­ní upo­zor­ne­ný.“.

 

47.  § 121 sa dopĺňa od­se­kom 5, kto­rý znie:

„(5) Vý­sluch ob­vi­ne­né­ho mož­no za­zna­me­nať tech­nic­kým za­ria­de­ním ur­če­ným na zá­znam zvu­ku a ob­ra­zu. O ta­kom­to pos­tu­pe mu­sí byť ob­vi­ne­ný upo­ve­do­me­ný.“.

 

48. V § 126 ods.1 v pr­vej ve­te sa za slo­vá „vy­zve sa“ vkla­da­jú slo­vá „po­doz­ri­vý ale­bo“.

 

49. V § 128 ods. 2 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Na tú­to po­vin­nosť, ako aj na nás­led­ky jej nespl­ne­nia mu­sí byť sve­dok v pred­vo­la­ní upo­zor­ne­ný.“.

 

50.  § 131 sa dopĺňa od­se­kom 4, kto­rý znie:

„(4) Vý­sluch sved­ka mož­no za­zna­me­nať tech­nic­kým za­ria­de­ním ur­če­ným na zá­znam zvu­ku a ob­ra­zu. O ta­kom­to pos­tu­pe mu­sí byť sve­dok upo­ve­do­me­ný.“.

 

51. V § 136 ods. 5 sa za slo­vo „zlo­či­nov“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­nov“.

 

52. V § 163 ods. 1 písm. e) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „vrá­ta­ne pou­če­nia pod­ľa § 326 ods. 1.“.

 

53. V § 163 ods. 2 sa vy­púš­ťa pos­led­ná ve­ta.

 

54. V § 171 ods. 4 sa slo­vo „od­ro­čiť“ nah­rá­dza slo­vom „pre­ru­šiť“ a na kon­ci sa pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Vy­hlá­se­niu roz­hod­nu­tia neb­rá­ni nep­rí­tom­nosť strán.“.

 

55. V § 183 ods. 2 pr­vá ve­ta znie: „Od­vo­la­nie po­da­né len pro­ti vý­ro­ku o náh­ra­de ško­dy a, ak od­sek 3 neus­ta­no­vu­je inak, od­vo­la­nie po­da­né len pro­ti vý­ro­ku o ochran­nom opat­re­ní neb­rá­ni to­mu, aby os­tat­né čas­ti roz­sud­ku na­do­bud­li prá­vop­lat­nosť a bo­li vy­ko­na­né.“.

 

56. V § 183 sa za od­sek 2 vkla­da­jú no­vé od­se­ky 3 až 5, kto­ré zne­jú:

„(3) Od­vo­la­nie po­da­né pro­ti vý­ro­ku o tres­te, pro­ti vý­ro­ku o spô­so­be vý­ko­nu ale­bo pod­mie­neč­nom od­kla­de vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy ale­bo pro­ti vý­ro­ku o ochran­nom doh­ľa­de brá­ni to­mu, aby niek­to­rý z tých­to vý­ro­kov na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť a bol vy­ko­na­ný.

 

(4) Od­vo­la­nie po­da­né pro­ti vý­ro­ku o tres­te neb­rá­ni to­mu, aby vý­rok o vi­ne na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť a aby vý­ro­ky o náh­ra­de ško­dy a o ochran­nom opat­re­ní ok­rem ochran­né­ho doh­ľa­du na­do­bud­li prá­vop­lat­nosť a bo­li vy­ko­na­né.

 

(5) Od­vo­la­nie po­da­né pro­ti vý­ro­ku o vi­ne, kto­ré sa tý­ka len niek­to­ré­ho zo skut­kov, pre kto­ré bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba, neb­rá­ni to­mu, aby vý­rok o vi­ne vo vzťa­hu k iné­mu ža­lo­va­né­mu skut­ku na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť; na ten­to účel sa čias­tko­vý útok pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu ne­po­va­žu­je za sku­tok.“.

 

Do­te­raj­ší od­sek 3 sa ozna­ču­je ako od­sek 6.

 

57. V § 190 ods. 3 pr­vej ve­te sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „ok­rem uz­ne­se­nia o nev­za­tí do väz­by pod­ľa § 403.“.

 

58. V § 192 ods. 3 sa za slo­vá „o nev­za­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „ok­rem uz­ne­se­nia pod­ľa § 403“.

 

59. § 192 sa dopĺňa od­se­kom 5, kto­rý znie:

„(5) Ak bo­la po­da­ná sťaž­nosť pro­ti roz­hod­nu­tiu o väz­be pod­ľa § 403, roz­hod­ne sa o nej na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí. Ak bo­la po­da­ná sťaž­nosť pro­ti roz­hod­nu­tiu o po­vo­le­ní ob­no­vy ko­na­nia pod­ľa § 400 ods. 1, roz­hod­ne sa o oboch sťaž­nos­tiach sú­čas­ne; v ta­kom prí­pa­de na­dria­de­ný súd nie je le­ho­tou uve­de­nou v od­se­ku 3 pr­vej ve­te via­za­ný. Ak na­dria­de­ný súd zru­ší roz­hod­nu­tie pod­ľa § 400 ods. 1, zru­ší roz­hod­nu­tie  pod­ľa § 403 aj vte­dy, ak pro­ti ne­mu ne­bo­la po­da­ná sťaž­nosť.“.

 

60. V § 196 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „O pri­ja­tí tres­tné­ho ozná­me­nia pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt vy­dá ozna­mo­va­te­ľo­vi pí­som­né potvr­de­nie, kto­ré mu­sí ob­sa­ho­vať čas a mies­to po­da­nia, ozna­če­nie or­gá­nu, kto­rý tres­tné ozná­me­nie pri­jal, a zá­klad­né skut­ko­vé okol­nos­ti ozná­me­né­ho tres­tné­ho či­nu.“.

 

61. § 196 od­sek 2 znie:

„(2) Ak pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt po pri­ja­tí tres­tné­ho ozná­me­nia zis­tí, že je pot­reb­né ho dopl­niť, dopl­ne­nie vy­ko­ná vý­slu­chom ozna­mo­va­te­ľa ale­bo poš­ko­de­né­ho ale­bo vy­žia­da­ním pí­som­ných pod­kla­dov od ozna­mo­va­te­ľa ale­bo od inej oso­by ale­bo or­gá­nu prís­luš­ný pro­ku­rá­tor ale­bo prís­luš­ný po­li­cajt tak, aby mo­hol roz­hod­núť pod­ľa § 197 ale­bo § 199 v le­ho­te do 30 dní od pri­ja­tia tres­tné­ho ozná­me­nia. Pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt mô­že vy­po­čuť oso­bu, kto­rú na zá­kla­de  tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo iné­ho pod­ne­tu je pot­reb­né vy­po­čuť k okol­nos­tiam nas­ved­ču­jú­cim, že ma­la spá­chať trest­ný čin, ako po­doz­ri­vé­ho. Na pred­vo­la­nie a pred­ve­de­nie ozna­mo­va­te­ľa sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia § 128.“.

 

62.  V § 196 ods. 3 sa za slo­vo „zlo­čin“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

63. V § 200 ods. 1 sa za slo­vo „zlo­či­noch“ vkla­da­jú slo­vá „a obzvlášť zá­važ­ných zlo­či­noch“.

 

64. V § 200 ods. 2 písm. a) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „ok­rem pre­či­nov spá­cha­ných vo vý­ko­ne väz­by ale­bo vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy“.

 

65. V § 200 ods. 5 sa za slo­vá „vy­šet­ro­va­nie o“ vkla­da­jú slo­vá „obzvlášť zá­važ­nom zlo­či­ne“ a čiar­ka.

 

66. V § 202 ods. 2 sa za slo­vá „nep­re­vy­šu­je tri ro­ky“  vkla­da­jú slo­vá „a o tres­tnom či­ne za­ned­ba­nia po­vin­nej vý­ži­vy pod­ľa § 207 Tres­tné­ho zá­ko­na“.

 

67. V § 205 ods. 1 pr­vej ve­te sa za slo­vo „zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

68. V § 206 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

„(2) Vy­da­nie uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mož­no od­lo­žiť na čas ne­vyh­nut­ný na pou­ži­tie pos­tu­pu pod­ľa šies­te­ho di­elu štvr­tej hla­vy pr­vej čas­ti ale­bo pia­tej hla­vy pr­vej čas­ti vo vzťa­hu ku skut­ku, na ob­jas­ne­nie kto­ré­ho sa ta­ký­to pos­tup up­lat­ňu­je.“.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 až 6 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 až 7.

 

69. V § 210 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to ve­ty: „Ďal­šiu žia­dosť je pro­ku­rá­tor po­vin­ný pres­kú­mať a žia­da­te­ľa o vý­sled­ku upo­ve­do­miť len vte­dy, ak ob­sa­hu­je no­vé sku­toč­nos­ti. O uve­de­nej sku­toč­nos­ti pro­ku­rá­tor žia­da­te­ľa vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí.“.

 

70. V § 211 ods. 1 sa za slo­vá „§ 216 a 217“ vkla­da­jú slo­vá „trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty pod­ľa § 219,“.

 

71. V § 213 od­sek 1 a 3 zne­jú:

„(1) Po­li­cajt po­vo­lí účasť ob­vi­ne­né­ho na vy­šet­ro­va­cích úko­noch a umož­niť mu klásť vy­po­čú­va­ným sved­kom otáz­ky. Poli­cajt  je po­vin­ný včas ta­ké­mu ob­vi­ne­né­mu ozná­miť čas, mies­to ko­na­nia úko­nu a druh úko­nu ok­rem prí­pa­du, keď vy­ko­na­nie úko­nu ne­mož­no od­lo­žiť a vy­ro­zu­me­nie ob­vi­ne­né­ho ne­mož­no za­bez­pe­čiť. Ak by prí­tom­nosť ob­vi­ne­né­ho moh­la oh­ro­ziť vy­ko­na­nie úko­nu, po­li­cajt pos­tu­pu­je pri­me­ra­ne pod­ľa § 262.

 

(3) Po­li­cajt je po­vin­ný včas ob­haj­co­vi ozná­miť čas, mies­to ko­na­nia úko­nu a druh úko­nu ok­rem prí­pa­du, keď vy­ko­na­nie úko­nu ne­mož­no od­lo­žiť a vy­ro­zu­me­nie ob­haj­cu ne­mož­no za­bez­pe­čiť. O tom­to pos­tu­pe vy­ho­to­ví po­li­cajt zá­znam, kto­rý za­lo­ží do spi­su.“.

 

72. V § 213 sa za od­sek 4 vkla­dá no­vý od­sek 5, kto­rý znie:

„(5) Ak ob­vi­ne­ný ne­má ob­haj­cu, umož­ne­nie je­ho účas­ti na úko­ne, ale­bo ak ob­vi­ne­ný má ob­haj­cu, spl­ne­nie pod­mie­nok uve­de­ných v od­se­koch 2 až 4 je pod­mien­kou čí­ta­nia zá­pis­ni­ce o vý­po­ve­di sved­ka na hlav­nom po­jed­ná­va­ní; to nep­la­tí, ak bol sve­dok vy­po­ču­tý pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia a iš­lo o neod­klad­ný ale­bo neo­pa­ko­va­teľ­ný úkon.“.

 

Do­te­raj­ší od­sek 5 sa ozna­ču­je ako od­sek 6.

 

73. V § 215 ods. 1 pís­me­no c) znie:

„c) nie je preu­ká­za­né, že sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný,“.

 

74. V § 215 ods. 3 sa za slo­vo „zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

75. V § 217 sa za od­sek 2 vkla­dá no­vý od­sek 3, kto­rý znie:

„(3) Ak sa pok­ra­čo­va­lo v tres­tnom stí­ha­ní a nás­led­ne za­ni­kol dô­vod, pre kto­rý bo­lo pok­ra­čo­va­né v tres­tnom stí­ha­ní, pro­ku­rá­tor vy­dá roz­hod­nu­tie, že sa ob­vi­ne­ný os­ved­čil, ak už up­ly­nu­la skú­šob­ná do­ba.“.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 3 a 4 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 4 a 5.

 

76. V § 218 ods. 1 a v § 228 ods. 3 sa za slo­vo „zlo­či­nu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu“.

 

77. V § 228 ods. 5 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to ve­ty: „Účin­ky pok­ra­čo­va­nia v tres­tnom stí­ha­ní má aj za­tknu­tie ob­vi­ne­né­ho v tej­to tres­tnej ve­ci. Nás­led­ne po­li­cajt vy­dá uz­ne­se­nie o pok­ra­čo­va­ní v tres­tnom stí­ha­ní, v kto­rom uve­die deň, ke­dy sa za­ča­lo tres­tné stí­ha­nie.“.

 

78.  V § 235 písm. b) sa bod­ko­čiar­ka nah­rá­dza čiar­kou a vy­púš­ťa­jú sa slo­vá „k ide o oso­bu po­dlie­ha­jú­cu pô­sob­nos­ti sú­dov pod­ľa § 16 ods. 2, uve­die sa aj hod­nosť ob­vi­ne­né­ho a út­var, kto­ré­ho je ale­bo bol prís­luš­ní­kom,“.

 

79. V § 235 pís­me­no d) znie:

„d) ak sa vo ve­ci ko­na­lo vy­šet­ro­va­nie, od­ôvod­ne­nie ob­ža­lob­né­ho návr­hu, kto­ré ob­sa­hu­je opí­sa­nie skut­ko­vé­ho de­ja, ozna­če­nie dô­ka­zov, sta­no­vis­ko pro­ku­rá­to­ra k ob­ha­jo­be ob­vi­ne­né­ho a uve­de­nie roz­ho­du­jú­cich sku­toč­nos­tí, kto­ré navr­ho­va­né dô­ka­zy preu­ka­zu­jú,“.

 

80. V § 237 ods. 3 písm. b) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „na kto­ré zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca nep­re­vy­šu­je osem ro­kov, po­kiaľ ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak,“.

 

81. V § 241 ods. 1 v uvá­dza­cej ve­te sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by nep­re­vy­šu­jú­cou osem ro­kov“.

 

82. V § 243 ods. 1 sa slo­vá „zlo­čin s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by pre­vy­šu­jú­cou osem ro­kov“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin“.

 

83. V § 252 od­sek 3 znie:

„(3) Hlav­né po­jed­ná­va­nie v nep­rí­tom­nos­ti ob­ža­lo­va­né­ho ne­mož­no ko­nať, ak je vo väz­be ale­bo vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy ale­bo ak ide o trest­ný čin, na kto­rý zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je de­sať ro­kov. To nep­la­tí, ak ob­ža­lo­va­ný

a) od­mie­tol účasť na hlav­nom po­jed­ná­va­ní; úmy­sel­né ko­ná spô­so­bom, kto­rý je­ho účasť na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­lu­ču­je,

b) po­žia­dal, aby sa hlav­né po­jed­ná­va­nie vy­ko­na­lo v je­ho nep­rí­tom­nos­ti, ale­bo

c) bez dos­ta­toč­né­ho os­pra­vedl­ne­nia sa ne­dos­ta­vil na pok­ra­čo­va­nie v hlav­nom po­jed­ná­va­ní pre­ru­še­nom ale­bo od­ro­če­nom na ur­če­ný ter­mín.“.

 

84. V § 253 ods. 3 sa slo­vo „spra­vod­li­vé“ nah­rá­dza slo­vom „zá­kon­né“.

 

85. V § 255 ods. 3 sa za slo­vá „od­se­kov 1 a 2“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „ak nej­de o pos­tup pod­ľa od­se­ku 4,“

 

86. § 255  sa dopĺňa od­se­kom 4, kto­rý znie:

„(4) Ak bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba pod­ľa § 232 ods. 4 ale­bo ods. 5, pos­tu­pu­je súd v roz­sa­hu uz­na­nia vi­ny pri­me­ra­ne pod­ľa § 257 ods. 3, roz­hod­ne o pri­ja­tí ale­bo nep­ri­ja­tí uz­na­nia vi­ny pri­me­ra­ne pod­ľa § 257 ods. 5 a pri vy­ko­ná­va­ní do­ka­zo­va­nia pos­tu­pu­je pri­me­ra­ne pod­ľa § 257 ods. 6 ale­bo ods. 7.“.

 

87. § 257 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠257

Vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho

 

            (1) Po pred­ne­se­ní ob­ža­lo­by pred­se­da se­ná­tu pou­čí ob­ža­lo­va­né­ho o je­ho prá­ve uro­biť niek­to­ré z vy­hlá­se­ní, že

a)    je ne­vin­ný,

b)    je vin­ný zo spá­chania skut­ku ale­bo niek­to­ré­ho zo skut­kov uve­de­ných v ob­ža­lo­be,

c)    ak to vy­ža­du­jú okol­nos­ti prí­pa­du,  zá­ujem ve­rej­nos­ti ale­bo ob­ža­lo­va­né­ho, mô­že súd ob­ža­lo­va­né­mu po­vo­liť, aby na­mies­to vy­hlá­se­nia pod­ľa od­se­ku 1 písm. b) vy­hlá­sil, že ne­po­pie­ra spá­chanie skut­ku ale­bo niek­to­ré­ho zo skut­kov uve­de­ných v ob­ža­lo­be, kto­ré však súd pre pot­re­by ďal­šie­ho ko­na­nia a roz­hod­nu­tia bu­de po­va­žo­vať za vy­hlá­se­nie pod­ľa od­se­ku 1 písm. b) a pou­čí ho, že sú­dom pri­ja­té vy­hlá­se­nie pod­ľa od­se­ku 1 písm. b) ale­bo písm. c) je neod­vo­la­teľ­né a v tom­to roz­sa­hu ne­na­pad­nu­teľ­né od­vo­la­ním ani do­vo­la­ním, ok­rem do­vo­la­nia pod­ľa §  371 ods. 1 písm. c).

 

            (2)  Ak má ob­ža­lo­va­ný ob­haj­cu, mô­že sa s ním pred vy­hlá­se­ním pod­ľa od­se­ku 1 ra­diť.

 

            (3) Ak ob­ža­lo­va­ný na hlav­nom po­jed­ná­va­ní uro­bil vy­hlá­se­nie pod­ľa od­se­ku 1 písm. b) ale­bo písm. c), pos­tu­pu­je súd pri­me­ra­ne pod­ľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f) až h).

 

            (4) Súd pre roz­hod­nu­tím o vy­hlá­se­ní ob­ža­lo­va­né­ho pod­ľa od­se­ku 1 písm. b) ale­bo písm. c), zis­tí sta­no­vis­ko pro­ku­rá­to­ra, poš­ko­de­né­ho a zú­čas­tne­nej oso­by, ak sú prí­tom­ní na hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

 

            (5) Po vy­hlá­se­ní ob­ža­lo­va­né­ho pod­ľa od­se­ku 1 písm. b) ale­bo písm. c) a po pos­tu­pe pod­ľa od­se­ku 4, roz­hod­ne súd uz­ne­se­ním, či vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho pri­jí­ma ale­bo nep­ri­jí­ma.

 

            (6) Ak súd roz­ho­dol, že vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho pod­ľa ods. 1 písm. b) ale­bo písm. c) pri­jí­ma, zá­ro­veň ozná­mi, že do­ka­zo­va­nie v tom­to roz­sa­hu sa ne­vy­ko­ná a vy­ko­ná dô­ka­zy sú­vi­sia­ce so skut­kom, kto­ré vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho neob­sa­hu­je, vý­ro­kom o tres­te, náh­ra­de ško­dy ale­bo ochran­né­ho opat­re­nia. To ne­vy­lu­ču­je mož­nosť vý­slu­chu ob­ža­lo­va­né­ho o účas­ti inej oso­by na ža­lo­va­nej tres­tnej čin­nos­ti.

 

            (7) Ak súd vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho pod­ľa ods. 1 písm. b) ale­bo písm. c) nep­ríj­me, ko­ná pod­ľa tre­tej čas­ti tre­tej hla­vy Tres­tné­ho po­riad­ku.“.

 

88. V § 263 od­sek 3 znie:

„(3) Zá­pis­ni­ca o vý­po­ve­di spolu­ob­ža­lo­va­né­ho ale­bo sved­ka ale­bo jej časť sa mô­že pre­čí­tať aj vte­dy, ak bol vý­sluch vy­ko­na­ný spô­so­bom zod­po­ve­da­jú­com us­ta­no­ve­niam toh­to zá­ko­na a ta­ká oso­ba

a)    zom­re­la ale­bo sa sta­la nez­ves­tnou, pre dl­ho­do­bý po­byt v cu­dzi­ne ale­bo na nez­ná­mom mies­te ne­do­siah­nu­teľ­nou, ale­bo ocho­re­la na cho­ro­bu, kto­rá natr­va­lo ale­bo na dl­hší čas zne­mož­ňu­je jej vý­sluch ale­bo ak sa ani na opä­tov­né pred­vo­la­nie sú­du na vý­sluch bez dô­vod­né­ho os­pra­vedl­ne­nia ne­dos­ta­ví a jej pred­ve­de­nie bo­lo neús­peš­né,

b)    na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bez op­ráv­ne­nia od­op­re­la vy­po­ve­dať, pod­stat­ne me­ní svo­ju skor­šiu vý­po­veď ale­bo sa od­chy­ľu­je od svo­jej skor­šej vý­po­ve­de,

c)    na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­uži­la svo­je prá­vo od­oprieť vý­po­veď pod­ľa § 130, po­kiaľ pred vý­slu­chom kto­ré­ho sa zá­pis­ni­ca tý­ka, bo­la o svo­jom prá­ve od­oprieť vý­po­veď riad­ne pou­če­ná a vý­slov­ne vy­hlá­si­la, že to­to prá­vo ne­vyu­ží­va.“.

 

89. V § 263 sa vy­púš­ťa od­sek 4.

 

Do­te­raj­ší od­sek 5 sa ozna­ču­je ako od­sek 4.

 

90. § 264 znie:

 

㤠264

           

            (1) Ak spolu­ob­ža­lo­va­ný ale­bo sve­dok pod­stat­ne me­ní svo­ju skor­šiu vý­po­veď ale­bo sa od­chý­li od svo­jej skor­šej vý­po­ve­de, mô­že byť na návrh pro­ku­rá­to­ra, ob­ža­lo­va­né­ho ale­bo ob­haj­cu zá­pis­ni­ca o je­ho skor­šej vý­po­ve­di pre­čí­ta­ná pod­ľa § 263 ods. 3 písm. b). Zá­pis­ni­cu pre­čí­ta tá zo strán, kto­rú ur­čí pred­se­da se­ná­tu, ak zá­pis­ni­cu nep­re­čí­ta sám ale­bo ním po­ve­re­ný člen se­ná­tu.

 

            (2) Po pre­čí­ta­ní vý­po­ve­de ale­bo jej čas­ti pred­se­da se­ná­tu po­žia­da vy­po­čú­va­né­ho, aby vy­svet­lil roz­po­ry vo vý­po­ve­diach.“.

 

91. V § 273 ods. 2 sa slo­vá „§ 263 ods. 5“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 263 ods. 4“.

 

92. § 273 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Súd mô­že ako pod­klad pre roz­ho­do­va­nie o vi­ne vy­ko­nať aj dô­ka­zy, kto­ré stra­ny ne­navrh­li, ak sa ni­mi má zis­tiť ale­bo ove­riť pô­vod ale­bo zá­kon­nosť dô­kaz­né­ho pros­tried­ku, kto­rý bol ale­bo má byť pou­ži­tý. Ako pod­klad pre roz­ho­do­va­nie o tres­te, ochran­nom opat­re­ní a náh­ra­de ško­dy súd mô­že vy­ko­nať aj iné stra­na­mi ne­navr­hnu­té dô­ka­zy. Stra­ny ma­jú po­vin­nosť dô­kaz navr­hnu­tý až v súd­nom ko­na­ní za­bez­pe­čiť; to nep­la­tí, ak ide o dô­kaz, kto­rý ne­mô­že za­bez­pe­čiť stra­na.“.

 

93. V § 281 ods. 2 sa za slo­vá „v § 215“ vkla­da­jú slo­vá „ods. 1 písm. h)“.

 

94. V § 293 ods. 3 sa na kon­ci ve­ty bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa slo­vá „ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak“.

 

95. V § 293 ods. 7 sa za slo­vom „ale­bo“ vy­púš­ťa slo­vo „vý­slov­ne“ a na kon­ci ve­ty sa pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „ale­bo ak sa ko­ná spô­so­bom uve­de­ným v § 252 ods. 3“.

 

96. V § 310 ods. 1 sa slo­vá „ale­bo že od­vo­la­nie sme­ru­je aj pro­ti ko­na­niu, kto­ré roz­sud­ku pred­chá­dza­lo“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „do zá­pis­ni­ce mož­no za­zna­me­nať aj dô­vo­dy od­vo­la­nia“ a na kon­ci sa pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ak od­vo­la­teľ neoz­na­čil kon­krét­ny vý­rok, má sa za to, že od­vo­la­nie sme­ru­je pro­ti všet­kým vý­ro­kom, na na­pad­nu­tie kto­rých je od­vo­la­teľ op­ráv­ne­nou oso­bou; od­vo­la­teľ mô­že  tak­to vy­me­dze­ný roz­sah od­vo­la­nia nás­led­ne ob­me­dziť.“.

 

97. V § 311 od­sek 1 znie:

„(1) V pí­som­ne po­da­nom od­vo­la­ní tre­ba uviesť, pro­ti kto­rým vý­ro­kom od­vo­la­nie sme­ru­je; us­ta­no­ve­nie § 310 ods. 1 pos­led­ná ve­ta sa pou­ži­je pri­me­ra­ne.“.

 

98. V § 311 od­sek 3 znie:

„(3) Od­vo­la­nie mož­no od­ôvod­niť a v prí­pa­doch uve­de­ných v od­se­ku 2 do­da­toč­ne od­ôvod­niť  pí­som­ne do 15 dní od do­ru­če­nia roz­sud­ku; us­ta­no­ve­nia § 309 ods. 2 a 4 sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne. Na nes­kôr up­lat­ne­né ná­miet­ky od­vo­la­cí súd nep­ri­hliad­ne; us­ta­no­ve­nie § 317 ods. 2 písm. a) tým nie je dot­knu­té. Za včas up­lat­ne­ný sa  po­va­žu­je aj návrh na vy­ko­na­nie dô­ka­zu, kto­rý od­vo­la­te­ľo­vi do up­ly­nu­tia le­ho­ty na od­ôvod­ne­nie od­vo­la­nia  ne­bol zná­my ale­bo ak je­ho vy­ko­na­nie mô­že zá­sad­ne ov­plyv­niť pos­ta­ve­nie ob­ža­lo­va­né­ho.“.

 

99. V § 313 a 314 sa za slo­vo „po­da­nie“ vkla­da­jú slo­vá „a od­ôvod­ne­nie“.

 

100. V § 316 ods. 1 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „ale­bo bo­lo po­da­né pro­ti vý­ro­ku, pro­ti kto­ré­mu nie je prí­pus­tné“ a na kon­ci sa pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Od­vo­la­cí súd za­miet­ne od­vo­la­nie aj vte­dy, ak bo­lo po­da­né pro­ti vý­ro­ku, pro­ti kto­ré­mu od­vo­la­nie nie je prí­pus­tné; to nep­la­tí, ak od­vo­la­nie bo­lo po­da­né aj pro­ti iné­mu od­vo­la­ním na­pad­nu­teľ­né­mu vý­ro­ku  roz­sud­ku.“.

 

101. § 317 znie:

„ § 317

 

            (1) Ak ne­za­miet­ne od­vo­la­cí súd od­vo­la­nie pod­ľa § 316 ods. 1 ale­bo nez­ru­ší roz­su­dok pod­ľa § 316 ods. 3, pres­kú­ma v roz­sa­hu uve­de­nom v od­se­koch 2 až 5 vý­ro­ky roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo. Od­vo­la­cí súd však nep­res­kú­ma  vý­rok, pro­ti kto­ré­mu od­vo­la­nie nie je prí­pus­tné.  Ak bo­lo po­da­né od­vo­la­nie v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho pro­ti vý­ro­ku, kto­rým bol uz­na­ný za vin­né­ho a od­vo­la­cí súd ten­to vý­rok pres­kú­mal a nez­ru­šil ho, pres­kú­ma  aj  vý­rok o tres­te a ďal­šie vý­ro­ky, kto­ré ma­jú vo vý­ro­ku o vi­ne svoj pod­klad. Ak bol od­vo­la­ním na­pad­nu­tý vý­rok o tres­te, kto­ré­ho sú­čas­ťou je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, od­vo­la­cí súd  pres­kú­ma aj  vý­rok o spô­so­be vý­ko­nu ale­bo pod­mie­neč­nom od­kla­de vý­ko­nu toh­to tres­tu a vý­rok o ochran­nom doh­ľa­de.

 

            (2) Pri pries­ku­me vý­ro­ku o vi­ne a ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo,  od­vo­la­cí súd pri­hliad­ne

a)      na chy­by, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods.1,

b)      na iné chy­by, ak sú uve­de­né vo včas up­lat­ne­ných od­vo­la­cích ná­miet­kach.

 

            (3) Pri pries­ku­me vý­ro­kov nad­vä­zu­jú­cich na  vý­rok o vi­ne a ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo, od­vo­la­cí súd pri­hliad­ne aj na iné chy­by, než kto­ré sú uve­de­né v od­se­ku 2.

 

            (4) Ak bo­la od­vo­la­ním na­pad­nu­tá časť roz­sud­ku tý­ka­jú­ca sa len niek­to­rej z via­ce­rých osôb, o kto­rých bo­lo roz­hod­nu­té tým is­tým roz­sud­kom, pres­kú­ma od­vo­la­cí súd len tú časť roz­sud­ku a pred­chá­dza­jú­ce­ho ko­na­nia, kto­rá sa tý­ka tej­to oso­by.

 

(5) V ko­na­ní pred od­vo­la­cím sú­dom mož­no  pri pries­ku­me  vý­ro­ku o vi­ne a ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, vy­ko­nať  len dô­ka­zy včas navr­hnu­té stra­na­mi, bez ta­ké­ho návr­hu mož­no vy­ko­nať dô­ka­zy uve­de­né v § 273 ods. 3 pr­vej ve­te. Pri pries­ku­me vý­ro­kov nad­vä­zu­jú­cich na vý­rok o vi­ne a ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo mož­no vy­ko­nať aj iné dô­ka­zy. Pri za­bez­pe­čo­va­ní dô­ka­zov sa pos­tu­pu­je pod­ľa § 273 ods. 3.“.

 

102. § 321 znie:

㤠321

           

            (1) Od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok aj

a) pre chy­by uve­de­né v § 317 ods. 2 písm. a),

b) pre chy­by uve­de­né v § 317 ods. 2 písm. b) ale­bo ods. 3, ak v ich dôs­led­ku ne­mož­no pres­kú­ma­va­ný vý­rok roz­sud­ku po­va­žo­vať za zá­kon­ný a za­lo­že­ný na úva­hách nev­zbu­dzu­jú­cich dô­vod­né po­chyb­nos­ti.

 

            (2) Ak pres­kú­ma­va všet­ky vý­ro­ky, ale je chyb­ná len časť na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku a mož­no ju od­de­liť od os­tat­ných,  od­vo­la­cí súd  z dô­vo­du uve­de­né­ho v od­se­ku  1 zru­ší  roz­su­dok len v tej­to čas­ti. Ak bol pres­kú­ma­va­nie ob­me­dze­né pod­ľa § 317 ods. 1 ale­bo ods. 4, od­vo­la­cí súd z dô­vo­du uve­de­né­ho v od­se­ku 1 zru­ší len pres­kú­ma­va­ný vý­rok roz­sud­ku. Ak však od­vo­la­cí súd zru­ší ho­ci aj len sčas­ti vý­rok o vi­ne, zru­ší vždy sú­čas­ne ce­lý vý­rok o tres­te, ako aj ďal­šie vý­ro­ky, kto­ré ma­jú vo vý­ro­ku o vi­ne svoj pod­klad. Ak od­vo­la­cí súd nez­ru­ší vý­rok o vi­ne a zru­ší vý­rok o tres­te, kto­ré­ho sú­čas­ťou je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, zru­ší aj vý­rok o spô­so­be vý­ko­nu ale­bo pod­mie­neč­nom od­kla­de vý­ko­nu toh­to tres­tu a vý­rok o ochran­nom doh­ľa­de.

 

            (3) Ak od­vo­la­cí súd nep­res­kú­ma­va vý­rok o vi­ne, ale v roz­sa­hu vy­ko­ná­va­né­ho pries­ku­mu  zis­tí chy­bu ko­na­nia, kto­rá je pre­káž­kou roz­ho­do­va­nia sú­du pr­vé­ho stup­ňa  roz­sud­kom, zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu.“.

 

103. V § 322 od­se­ky 1 a 3 zne­jú:

„(1) Ak po zru­še­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ale­bo niek­to­rej je­ho čas­ti tre­ba uro­biť vo ve­ci no­vé roz­hod­nu­tie, od­vo­la­cí súd mô­že vrá­tiť vec sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol, len ak ne­pos­tu­pu­je pod­ľa od­se­ku 3  a ak by dopl­ne­nie ko­na­nia od­vo­la­cím sú­dom bo­lo spo­je­né s nep­ri­me­ra­ný­mi ťaž­kos­ťa­mi ale­bo by moh­lo viesť k iným skut­ko­vým zá­ve­rom. V ta­kom prí­pa­de mô­že od­vo­la­cí súd na­ria­diť vy­ko­na­nie dô­ka­zov len v roz­sa­hu uve­de­nom v § 317 ods. 5.

 

(3) Od­vo­la­cí súd roz­hod­ne sám roz­sud­kom vo ve­ci, ak mož­no no­vé roz­hod­nu­tie uro­biť na pod­kla­de do­ka­zo­va­nia vy­ko­na­né­ho pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa  ale­bo dopl­ne­né­ho dô­kaz­mi vy­ko­na­ný­mi pred od­vo­la­cím sú­dom v roz­sa­hu uve­de­nom v § 317 ods. 5. V nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho mô­že od­vo­la­cí súd zme­niť na­pad­nu­tý roz­su­dok len na zá­kla­de od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra, kto­ré bo­lo po­da­né v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho; vo vý­ro­ku o náh­ra­de ško­dy tak mô­že uro­biť aj na pod­kla­de od­vo­la­nia poš­ko­de­né­ho, kto­rý up­lat­nil ná­rok na náh­ra­du ško­dy. Vo vý­ro­ku o tres­te ne­mô­že od­vo­la­cí súd zme­niť na­pad­nu­tý roz­su­dok v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho aj vte­dy, ak zru­šil  ten­to vý­rok sú­čas­ne so zru­še­ním vý­ro­ku o vi­ne v pros­pech  ob­ža­lo­va­né­ho, pro­ti vý­ro­ku o tres­te po­dal pro­ku­rá­tor od­vo­la­nie v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho a ob­ža­lo­va­ný bol opä­tov­ne uz­na­ný za vin­né­ho bez zmier­ne­nia pô­vod­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie.“.

 

104. V § 325  pr­vej ve­te sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a  pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá „iným se­ná­tom ale­bo iným sa­mo­sud­com.“.

 

105. V § 326 od­se­ky 1 a 5 zne­jú:

„(1)  O od­vo­la­ní roz­hod­ne súd na ve­rej­nom za­sad­nu­tí, ak to po­va­žu­je za pot­reb­né ale­bo ak to navr­hne stra­na uve­de­ná v § 314 do up­ly­nu­tia le­ho­ty na od­ôvod­ne­nie od­vo­la­nia. Ob­ža­lo­va­ný mô­že dať ta­ký návrh eš­te do 15 dní od do­ru­če­nia od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra po­da­né­ho v je­ho nep­ros­pech a pro­ku­rá­tor do 15 dní od do­ru­če­nia od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­né­ho. Návr­hom na vy­ko­na­nie ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia  nie je od­vo­la­cí súd via­za­ný, ak je pot­reb­né roz­hod­núť pod­ľa § 316 ods. 1 ale­bo ods. 3, § 318 ale­bo § 321 ods. 1.

 

(5) Ak od­vo­la­cí súd roz­hod­ne na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí roz­sud­kom, vždy ho ve­rej­ne vy­hlá­si. Ozná­me­nie o ta­kom vy­hlá­se­ní pred­se­da se­ná­tu zve­rej­ní na úrad­nej ta­bu­li sú­du a na webo­vom síd­le sú­du naj­me­nej 5 dní vop­red.“.

 

106. V § 331 ods. 1 písm. b) sa za slo­vo „zis­tí“ vkla­da­jú slo­vá „dô­vod na  pos­tú­pe­nie ve­ci ale­bo za­sta­ve­nie ko­na­nia, ale­bo“.

 

107. V § 331 ods. 2 sa slo­vá „zlo­či­ne, na kto­ré zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je osem ro­kov“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „obzvlášť zá­važ­nom zlo­či­ne“.

 

108. V § 333 ods. 5 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ak ob­haj­ca ta­ké­ho mla­dis­tvé­ho ale­bo je­ho zá­kon­ný zá­stup­ca ne­súh­la­sia s do­ho­dou o vi­ne a tres­te, pos­tu­pu­je súd pri­me­ra­ne pod­ľa § 334 ods. 3.“

 

109. V § 348 ods. 1 pís­me­no c) znie:

„c) roz­hod­ne o návr­hu na vza­tie do väz­by, ak pro­ku­rá­tor po­dal ta­ký návrh ale­bo aj bez ta­ké­ho návr­hu, a to v le­ho­tách pod­ľa § 87 od po­da­nia ob­ža­lo­by a spô­so­bom pod­ľa § 72, a“

 

110. V § 349 ods. 1 sa vy­púš­ťa čiar­ka a slo­vá „na kto­ré zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca nep­re­vy­šu­je osem ro­kov.“

 

111. V § 355 ods. 1 sa za pr­vú ve­tu vkla­dá no­vú dru­há ve­ta, kto­rá znie: „Od­por pro­ku­rá­to­ra, od­por, kto­rý po­dá­va za ob­ža­lo­va­né­ho je­ho ob­haj­ca, od­por, kto­rý po­dá­va za poš­ko­de­né­ho ale­bo za zú­čas­tne­nú oso­bu ich spl­no­moc­ne­nec, mu­sí byť zá­ro­veň pri­me­ra­ne od­ôvod­ne­ný.“.

 

112. V § 355 od­sek 5 znie: 

„(5) Ak sa­mo­sud­ca po do­ru­če­ní od­po­ru ne­na­ria­di hlav­né po­jed­ná­va­nie z dô­vo­du, že od­por po­da­la neop­ráv­ne­ná oso­ba, bol po­da­ný ones­ko­re­ne ale­bo ne­bol od­ôvod­ne­ný, od­por od­miet­ne uz­ne­se­ním. Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok.“.

 

113. § 356 sa dopĺňa pís­me­na­mi d) a e), kto­ré zne­jú:

„d) ak sťaž­nosť pod­ľa § 355 ods. 5 ne­bo­la po­da­ná, up­ly­nu­tím le­ho­ty na jej po­da­nie, ale­bo

e) za­miet­nu­tím sťaž­nos­ti po­da­nej pod­ľa § 355 ods. 5.“

 

114. V § 368 sa za od­sek 2 vkla­dá no­vý od­sek 3, kto­rý znie:

„(3) Ak nas­ta­li účin­ky za­hla­de­nia od­sú­de­nia, mož­no po­dať do­vo­la­nie len v pros­pech ob­vi­ne­né­ho.“.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 3 a 4 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 4 a 5.

 

115. V § 371 ods. 1 pís­me­no a) znie:

„a) iný súd roz­ho­dol vec, na kto­rú sa vzťa­hu­je pô­sob­nosť Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du ale­bo vec, na ko­na­nie v kto­rej bol prís­luš­ný súd uve­de­ný v § 16,“.

 

116. V § 371 ods. 1 sa za pís­me­no k) vkla­dá no­vé pís­me­no l), kto­ré znie:

„l) tres­tné stí­ha­nie bo­lo za­sta­ve­né ako nep­rí­pus­tné pod­ľa § 9 ale­bo vec bo­la pos­tú­pe­ná iné­mu or­gá­nu, ho­ci na to ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky, ale­bo súd roz­ho­dol o skut­ku, kto­rý nie je uve­de­ný v ob­ža­lo­be a pre kto­rý ne­bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie,“.

 

Do­te­raj­šie pís­me­ná  l) až n) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná m) až o).

 

117. V § 371 od­sek 2 znie:

„(2) Mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti po­dá do­vo­la­nie ok­rem dô­vo­dov uve­de­ných v od­se­ku 1 aj vte­dy, ak na­pad­nu­tým roz­hod­nu­tím bo­lo po­ru­še­né

a) us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo oso­bit­né­ho pred­pi­su o väz­be,

b) us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho zá­ko­na ale­bo Tres­tné­ho po­riad­ku o pod­mie­neč­nom pre­pus­te­ní od­sú­de­né­ho z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, o vý­ko­ne tres­tu, kto­ré­ho vý­kon bol pod­mie­neč­ný od­lo­že­ný, o vý­ko­ne zvyš­ku tres­tu po pod­mie­neč­nom pre­pus­te­ní ale­bo o vý­ko­ne náh­rad­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rý bol ulo­že­ný pop­ri pe­ňaž­nom tres­te,

c) us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho po­riad­ku v ko­na­ní pro­ti uš­lé­mu, ale­bo

d) us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo oso­bit­né­ho pred­pi­su v ko­na­ní o prí­pus­tnos­ti vy­da­nia oso­by, o vý­ko­ne európ­ske­ho za­tý­ka­cie­ho roz­ka­zu, o uz­na­ní cu­dzieho roz­hod­nu­tia a o vý­ko­ne cu­dzieho roz­hod­nu­tia.“.

 

118. § 372 znie:

㤠372

 

            (1) Op­ráv­ne­né oso­by ok­rem mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti mô­žu po­dať do­vo­la­nie  len vte­dy, ak vy­uži­li svo­je zá­kon­né prá­vo po­dať pro­ti  vý­ro­ku, kto­rý sa na­pá­da  do­vo­la­ním, riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok a bo­lo o ňom roz­hod­nu­té; ak op­ráv­ne­ná oso­ba po­da­la od­vo­la­nie pro­ti vý­ro­ku o vi­ne, jej mož­nosť po­dať do­vo­la­nie nie je ob­me­dze­ná. Ob­vi­ne­ný a oso­by uve­de­né v § 369 ods. 5 mô­žu po­dať do­vo­la­nie aj vte­dy, ak riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok po­dal pro­ku­rá­tor ale­bo poš­ko­de­ný a od­vo­la­cí súd roz­ho­dol v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho  o vý­ro­ku, kto­rý sa  na­pá­da do­vo­la­ním. Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor mô­že po­dať do­vo­la­nie aj vte­dy, ak riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok po­dal ob­vi­ne­ný ale­bo oso­ba uve­de­ná v § 369 ods. 5 a od­vo­la­cí súd roz­ho­dol v pros­pech  ob­vi­ne­né­ho  o vý­ro­ku, kto­rý sa na­pá­da do­vo­la­ním.

 

            (2) Ten, ko­ho do­vo­la­nie bo­lo od­miet­nu­té ale­bo za­miet­nu­té pre nespl­ne­nie pod­mie­nok do­vo­la­nia, ne­mô­že v tej is­tej ve­ci po­dať ďal­šie do­vo­la­nie; ob­vi­ne­ný a oso­by uve­de­né v § 369 ods. 5 ne­mô­žu po­dať do­vo­la­nie ani vte­dy, ak už bo­lo ta­kým spô­so­bom roz­hod­nu­té o do­vo­la­ní po­da­nom v pros­pech ob­vi­ne­né­ho.“.

 

119. V § 373 od­se­ky 1 a 3 zne­jú:

„(1) Ob­vi­ne­ný ale­bo oso­by uve­de­né v § 369 ods. 5 mô­žu po­dať do­vo­la­nie len pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu; inak sa po­da­nie ne­po­va­žu­je za do­vo­la­nie a súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­do­val v pr­vom stup­ni, ho vrá­ti ob­vi­ne­né­mu s pou­če­ním pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia. Zá­ro­veň ho pou­čí, že ak v pri­me­ra­nej le­ho­te ur­če­nej mu sú­dom preu­ká­že, že ne­má dos­ta­toč­né pros­tried­ky na úh­ra­du trov ob­ha­jo­by, us­ta­no­ví mu ob­haj­cu pred­se­da se­ná­tu sú­du, kto­rý vo ve­ci roz­ho­do­val v pr­vom stup­ni.

 

(3) Ak  súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­do­val v pr­vom stup­ni, po po­da­ní do­vo­la­nia zis­tí, že do­vo­la­teľ nie je za­stú­pe­ný ob­haj­com, pou­čí do­vo­la­te­ľa pod­ľa od­se­ku 2 a nas­le­du­jú­cej ve­ty a ur­čí pri­me­ra­nú le­ho­tu na od­strá­ne­nie toh­to ne­dos­tat­ku s tým, že ak tá­to le­ho­ta már­ne up­ly­nie, pred­lo­ží vec na ďal­šie ko­na­nie do­vo­la­cie­mu sú­du. Ak však ob­vi­ne­ný v le­ho­te pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty preu­ká­že, že ne­má dos­ta­toč­né pros­tried­ky na úh­ra­du trov ob­ha­jo­by, us­ta­no­ví mu ob­haj­cu pred­se­da se­ná­tu sú­du, kto­rý vo ve­ci roz­ho­do­val v pr­vom stup­ni.“.

 

120. V § 378 sa za slo­vo „se­ná­tu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo ním ur­če­ný člen se­ná­tu“.

 

121. V § 380 ods. 2 sa slo­vá „roz­hod­ne sú­čas­ne o väz­be“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ak je to pot­reb­né, roz­hod­ne sú­čas­ne o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by ale­bo po­ne­cha­ní ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­de pri nah­ra­de­ní väz­by“.

 

122. § 381 znie:

㤠381

 

            „Ak vec nie je pot­reb­né pre­ro­ko­vať na ve­rej­nom za­sad­nu­tí, pred­se­da se­ná­tu do­vo­la­cie­ho sú­du na­ria­di ne­ve­rej­né za­sad­nu­tie, na kto­rom on ale­bo ur­če­ný člen se­ná­tu po­dá sprá­vu o sta­ve ve­ci za­me­ra­nú na otáz­ky, kto­ré tre­ba rie­šiť, vrá­ta­ne vý­sled­kov prí­pad­né­ho pos­tu­pu ko­na­nia pod­ľa § 379.“.

 

123. V § 382 uvá­dza­cej ve­te sa za slo­vom „uz­ne­se­ním“ vy­púš­ťa čiar­ka a slo­vá „bez pres­kú­ma­nia ve­ci,“.

 

124. V § 382 pís­me­no f) znie:

„f) bo­lo po­da­né pro­ti roz­hod­nu­tiu ale­bo vý­ro­ku roz­hod­nu­tia, pro­ti kto­ré­mu do­vo­la­nie nie je prí­pus­tné; to nep­la­tí, ak do­vo­la­nie bo­lo po­da­né aj pro­ti iné­mu do­vo­la­ním na­pad­nu­teľ­né­mu vý­ro­ku roz­hod­nu­tia.“.

 

125. V § 382a sa za slo­vo „do­vo­la­ní“ vkla­dá slo­vo „uz­ne­se­ním“ a na kon­ci sa pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Do­vo­la­cí súd mô­že o do­vo­la­ní roz­hod­núť na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí aj vte­dy, ak ne­po­va­žu­je vy­ko­na­nie ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia za pot­reb­né a ak do­vo­la­teľ v do­vo­la­ní ale­bo stra­na uve­de­ná v § 376 v le­ho­te ur­če­nej na vy­jad­re­nie sa k do­vo­la­niu neoz­ná­mi, že žia­da o pre­ro­ko­va­nie do­vo­la­nia na ve­rej­nom za­sad­nu­tí; v ta­kom prí­pa­de sa pri­me­ra­ne pou­ži­je us­ta­no­ve­ne § 326 ods. 5.“.

 

126. § 383 znie:

 

㤠383

 

            Ak do­vo­la­cí súd vec nep­re­ro­ku­je na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí a nie je pot­reb­né vy­da­nie prí­ka­zu na za­tknu­tie, pred­se­da se­ná­tu do­vo­la­cie­ho sú­du ur­čí ter­mín ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia.“.

 

127. V § 385 od­sek 1 znie:

„(1) Do­vo­la­cí súd je via­za­ný okol­nos­ťa­mi up­lat­ňo­va­ný­mi ako pod­klad dô­vo­dov do­vo­la­nia,  kto­ré sú v do­vo­la­ní uve­de­né.“.

 

128. V § 392 od­sek 1 znie:

„(1) Ak do­vo­la­cí súd zis­tí, že dô­vo­dy do­vo­la­nia nie sú spl­ne­né ale­bo do­da­toč­ne zis­tí iný dô­vod uve­de­ný v § 382, do­vo­la­nie za­miet­ne.“.

 

129. V § 394 ods. 1 sa za slo­vo „po­vo­lí,“ vkla­da­jú slo­vá „ak tak us­ta­no­vu­je oso­bit­ný zá­kon, ale­bo“ a na kon­ci sa pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ob­no­vu ko­na­nia v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho mož­no po­vo­liť len vte­dy, ak pro­ku­rá­tor ne­mo­hol up­lat­niť sku­toč­nos­ti ale­bo dô­ka­zy uve­de­né v pr­vej ve­te už v pô­vod­nom ko­na­ní.“.

 

130. § 395 sa dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) nas­ta­li účin­ky za­hla­de­nia od­sú­de­nia.“.

 

131. § 403 znie:

 

㤠403

           

            Ak ob­vi­ne­ný vy­ko­ná­va trest od­ňa­tia slo­bo­dy ulo­že­ný mu v pô­vod­nom roz­sud­ku, súd zá­ro­veň s roz­hod­nu­tím o po­vo­le­ní ob­no­vy ko­na­nia pod­ľa § 400 ods. 1 roz­hod­ne o  väz­be. Ak nie je ďa­lej us­ta­no­ve­né inak, uz­ne­se­nie o  väz­be je vy­ko­na­teľ­né prá­vop­lat­nos­ťou roz­hod­nu­tia o po­vo­le­ní ob­no­vy ko­na­nia a le­ho­ta väz­by za­čí­na ply­núť od na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia o po­vo­le­ní ob­no­vy ko­na­nia. Ak súd pr­vé­ho stup­ňa roz­ho­dol o nev­za­tí  ob­vi­ne­né­ho do väz­by, le­ho­ta väz­by za­čí­na ply­núť od ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy pri vý­ko­ne roz­hod­nu­tia na­dria­de­né­ho sú­du o vza­tí do väz­by. Ak o po­vo­le­ní ob­no­vy ko­na­nia roz­ho­dol na­dria­de­ný súd pod­ľa § 194 ods. 1 písm. b), ne­roz­ho­du­je o nev­za­tí do väz­by, mô­že však väz­bu nah­ra­diť; ak roz­hod­ne o vza­tí do väz­by, pos­tu­pu­je sa pod­ľa § 185 ods. 4.“.

 

132. V § 404 ods. 2 sa vy­púš­ťa dru­há ve­ta.

 

133. V § 404 sa za od­sek 2 vkla­dá no­vý od­sek 3, kto­rý znie:

„(3) Ak súd zru­šil prá­vop­lat­ný roz­su­dok, kto­rý bol vy­hlá­se­ný na zá­kla­de ko­na­nia o do­ho­de o vi­ne a tres­te, vrá­ti vec pro­ku­rá­to­ro­vi do príp­rav­né­ho ko­na­nia; to nep­la­tí, ak bol návrh na ob­no­vu ko­na­nia po­da­ný len v pros­pech ob­vi­ne­né­ho a súd zru­šil prá­vop­lat­ný roz­su­dok len vo vý­ro­ku o tres­te.“.

 

Do­te­raj­ší od­sek 3 sa ozna­ču­je ako od­sek 4.

 

134.  V § 485 za od­sek 2 vkla­dá no­vý od­sek 3, kto­rý znie:

„(3) Ak má byť z cu­dzieho štá­tu vy­hos­te­ná, de­por­to­va­ná ale­bo inak od­ov­zda­ná pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku toh­to štá­tu oso­ba do Slo­ven­skej re­pub­li­ky, na kto­rú slo­ven­ský súd vy­dal prí­kaz na za­tknu­tie ale­bo prí­kaz na za­dr­ža­nie pos­tu­pu­je sa pri prev­za­tí ta­kej­to oso­by pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru ur­če­ný mi­nis­trom vnút­ra mô­že uh­ra­diť cu­dziemu štá­tu, kto­ré­ho or­gá­ny tú­to oso­bu na úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky od­ov­zdá­va­jú, nák­la­dy spo­je­né s jej od­ov­zda­ním. Na tie­to úče­ly mô­že slo­ven­ský súd ale­bo mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti pos­kyt­núť cu­dziemu or­gá­nu ne­vyh­nut­né in­for­má­cie, vrá­ta­ne osob­ných úda­jov a po­ža­do­va­né  pí­som­nos­tí vrá­ta­ne ich prek­la­dov.“. 

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 3 a 4 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 4 a 5.   

 

135. V § 488a sa vy­púš­ťa od­sek 1.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 a 3 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 1 a 2.

 

136. V § 488a ods. 1 sa slo­vá „od­se­ku 1“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „tres­tné­ho ko­na­nia“, slo­vo „toh­to“ sa nah­rá­dza slo­vom „iné­ho“ a za slo­vo „únie“ sa vkla­da­jú slo­vá „v tres­tnom ko­na­ní“.

 

137. Za § 488a sa vkla­dá § 488b, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠488b

Pos­ky­to­va­nie in­for­má­cií

 

            Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd pos­kyt­nú pri pos­tu­pe pod­ľa tej­to čas­ti mi­nis­ter­stvu spra­vod­li­vos­ti pot­reb­né in­for­má­cie.“.

 

138. V § 490 ods. 3 sa vy­púš­ťa pís­me­no d).

 

139. V § 490 ods. 4 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „písm. a) až c)“.

 

140. V § 496 ods. 2 písm. a) sa čís­lo „15“ nah­rá­dza čís­lom „45“.

 

141. V § 519 od­sek 4 znie:

„(4) Od­sú­de­ný mô­že od­vo­lať súh­las s od­ov­zda­ním na vý­kon tres­tu naj­nes­kôr do roz­hod­nu­tia od­vo­la­cie­ho sú­du.“.

 

142. V § 521 ods. 4 sa slo­vá „od­se­kov 1 a 2“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „od­se­kov 2 a 3“.

 

143. V § 553 ods. 3 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta „O vý­ške od­me­ny a náh­ra­dy pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su ob­haj­cu, kto­rý ukon­čil za­stu­po­va­nie vo ve­ci, roz­hod­ne na návrh ob­haj­cu or­gán čin­ný tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd po ukon­če­ní za­stu­po­va­nia.“.

 

144. V § 562 ods. 1 sa vy­púš­ťa pos­led­ná ve­ta.

 

145. Za § 567k sa vkla­dá § 567l, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

 

㤠567l

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nia k úp­ra­vám účin­ným od 1. jú­la 2014

 

(1) Úko­ny vy­ko­na­né v tres­tnom ko­na­ní v sú­la­de so zá­ko­nom pred 1. jú­lom 2014 ma­jú rov­na­ké účin­ky ako úko­ny vy­ko­na­né pod­ľa toh­to zá­ko­na.

(2) Súd­ne ko­na­nie za­ča­té pred 1. jú­lom 2014 sa do­kon­čí pod­ľa do­te­raj­ších pred­pi­sov; to nep­la­tí, ak súd vrá­til vec pro­ku­rá­to­ro­vi ale­bo ak pro­ku­rá­tor vzal ob­ža­lo­bu späť po 30. jú­ni  2014.

(3) Ak roz­hod­nu­tie na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť pred 1. jú­lom 2014, ko­na­nie o do­vo­la­ní sa vy­ko­ná pod­ľa do­te­raj­ších pred­pi­sov.

(4) Ak pred 1. jú­lom 2014 za­ča­la ply­núť le­ho­ta väz­by uve­de­ná v § 76 ods. 6 písm. c), jej  maximál­na dĺžka a maximál­na dĺžka le­ho­ty, kto­rá jej zod­po­ve­dá pod­ľa § 76 ods. 7, zos­tá­va za­cho­va­ná aj v prí­pa­de, ak čin, pre kto­rý sa ve­die tres­tné stí­ha­nie, sa v dôs­led­ku zme­ny Tres­tné­ho zá­ko­na už od 1. jú­la 2014 ne­po­va­žu­je za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin.“.

 

 

Čl. III

 

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. jú­la 2014

 

Diskusia