Novela Trestného zákona a Trestného poriadku účinná od 01.02.2014

 

Úvod­ná poz­nám­ka - JUDr. Pe­ter Šam­ko

V Zbier­ke zá­ko­nov SR bol pod čís­lom 1/2014 pub­li­ko­va­ný zá­kon o or­ga­ni­zo­va­ní ve­rej­ných špor­to­vých po­du­ja­tí, kto­rý v člán­ku II. a III. me­ní a dopĺňa aj Trest­ný zá­kon ako aj Trest­ný po­ria­dok, pri­čom zá­kon na­do­bú­da účin­nosť dňom 01.02.2014.

Niž­šie v texte je uve­de­ný len vý­ňa­tok z uve­de­né­ho zá­ko­na, kto­rý sa tý­ka len zmien v Tres­tnom zá­ko­ne ako aj v Tres­tnom po­riad­ku, pri­čom nas­le­du­je dô­vo­do­vá sprá­va k tým­to zme­nám. Za po­mer­ne veľ­kú zme­nu mož­no ozna­čiť hlav­ne zme­ny v úp­ra­vách tl­mo­če­nia a prek­la­da­nia (§ 28 Tr. por.) pri kto­rých sa vy­chá­dza­lo zo smer­ni­ce Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2010/64/EÚ z 20. ok­tób­ra 2010 o prá­ve na tl­mo­če­nie a prek­lad v tres­tnom ko­na­ní, pri­čom od 01.02.2014 bu­de nut­né niek­to­ré pod­stat­né roz­hod­nu­tia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov po­vin­ne ob­vi­ne­ným prek­la­dať. Z toh­to poh­ľa­du bu­de za­ují­ma­vé sle­do­vať vý­voj praxe k otáz­ke, či le­ho­ty na po­da­nie op­rav­ných pros­tried­kov (nap­rík­lad vo­či uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, roz­hod­nu­tiu o väz­be, či roz­sud­ku) bu­dú ply­núť ob­vi­ne­né­mu až do­ru­če­ním pí­som­né­ho prek­la­du, res­pek­tí­ve či sa bu­de vy­chá­dzať z praxe aká bo­la do­po­siaľ.

V sú­vis­los­ti s tres­tným prá­vom je pod­stat­ná aj zme­na pries­tup­ko­vé­ho zá­ko­na (č. 372/1990), kto­rý bol tak­tiež no­ve­li­zo­va­ný zá­ko­nom č. 1/2014 a to zne­nie us­ta­no­ve­nia § 20 zá­ko­na o pries­tup­koch, kto­ré up­ra­vu­je zá­nik zod­po­ved­nos­ti za pries­tu­pok. Pred­met­né us­ta­no­ve­nie sta­no­vu­je, že pries­tu­pok nie je mož­né pre­jed­nať, ak od je­ho spá­chania up­ly­nu­li dva ro­ky. Zá­kon č. 1/2014 dopĺňa § 20 o od­sek 2, kto­rý sta­no­vu­je, že do ply­nu­tia tej­to dvoj­roč­nej le­ho­ty sa ne­za­po­čí­ta­va do­ba, po­čas kto­rej sa pre ten is­tý sku­tok vie­dlo tres­tné stí­ha­nie. Ide o oso­bit­ný dô­vod spo­čí­va­nia le­ho­ty na pre­jed­na­nie pries­tup­ku, kto­rý sa bu­de, pod­ľa pre­chod­ných us­ta­no­ve­ní, tý­kať len pries­tup­kov spá­cha­ných po 01.02.2014. Ve­de­ním tres­tné­ho stí­ha­nia pres­ta­ne ply­núť dvoj­roč­ná le­ho­ta na pre­jed­na­nie pries­tup­ku, pri­čom ve­de­ním tres­tné­ho stí­ha­nia sa bu­de zrej­me ro­zu­mieť už za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci.

Úpl­né zne­nie zá­ko­na č. 1/2014 je mož­né náj­sť nap­rík­lad na www.zbier­ka.sk

 

Čl. II – zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na

 

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011 Z. z., zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 428/2012 Z. z., zá­ko­na č. 428/2012 Z. z., zá­ko­na č. 189/2013 Z. z. a zá­ko­na č. 204/2013 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1.      V § 32 sa za pís­me­no h) vkla­dá no­vé pís­me­no i), kto­ré znie:   
„i) trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach.“.

           

            Do­te­raj­šie pís­me­ná i) až k) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná j) až l).

 

2.      V § 37 písm. l) sa na kon­ci vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

3.      V § 37 písm. m) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou.

 

4.      § 37 sa dopĺňa pís­me­na­mi n) a o), kto­ré zne­jú:

„n) spá­chal trest­ný čin ako člen sku­pi­ny osôb po­čas pre­mies­tňo­va­nia sa na mies­to ko­na­nia ve­rej­né­ho po­du­ja­tia ale­bo z mies­ta ko­na­nia ve­rej­né­ho po­du­ja­tia, ale­bo

o) spá­chal trest­ný čin z dô­vo­du prís­luš­nos­ti k špor­to­vé­mu klu­bu.“.

 

5.      V § 42 ods. 2 pos­led­nej ve­te sa slo­vo „ale­bo“ nah­rá­dza čiar­kou a za slo­vo „čin­nos­ti“ sa vkla­da­jú slo­vá „ale­bo trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach“.

 

6.      V § 51 ods. 3 pís­me­no a) znie:
„a) účas­ti na ur­če­ných ve­rej­ných po­du­ja­tiach,“.

 

7.      V § 51 sa od­sek 4 dopĺňa pís­me­nom k), kto­ré znie:

„k) dos­ta­viť sa v ur­če­nom ča­se na prís­luš­ný út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru ur­če­ný pod­ľa mies­ta po­by­tu, v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch aj opa­ko­va­ne.“.

 

8.      Za § 62 sa vkla­dá § 62a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠62a

Trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach

 

(1) Trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach spo­čí­va v tom, že sa od­sú­de­né­mu po­čas do­by vý­ko­nu toh­to tres­tu za­ka­zu­je účasť na špor­to­vých, kul­túr­nych ale­bo iných ve­rej­ných po­du­ja­tiach v roz­sa­hu ur­če­nom v roz­hod­nu­tí sú­du.

 

(2) Súd mô­že ulo­žiť trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach až na de­sať ro­kov, ak sa pá­cha­teľ do­pus­tí úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí ale­bo ak to vy­ža­du­je so zre­te­ľom na do­te­raj­ší spô­sob ži­vo­ta pá­cha­te­ľa a okol­nos­ti spá­chania či­nu, ochra­na ve­rej­né­ho po­riad­ku, zdra­via, mrav­nos­ti ale­bo ma­jet­ku.

 

(3) Ako sa­mos­tat­ný trest mô­že byť trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach ulo­že­ný, ak vzhľa­dom na po­va­hu a zá­važ­nosť spá­cha­né­ho pre­či­nu, oso­bu a po­me­ry pá­cha­te­ľa, ulo­že­nie iné­ho tres­tu nie je pot­reb­né.

 

(4) Na do­bu vý­ko­nu tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach ale­bo na jej časť súd mô­že od­sú­de­né­mu ulo­žiť ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti uve­de­né v § 51 ods. 3 a 4, naj­mä aby sa dos­ta­vil v ur­če­nom ča­se na prís­luš­ný út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru a spra­vid­la mu súd tiež ulo­ží, aby pod­ľa svo­jich síl nah­ra­dil ško­du spô­so­be­nú tres­tným či­nom ale­bo jej časť, kto­rú súd zá­ro­veň ur­čí.

 

(5) Do do­by vý­ko­nu tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach sa do­ba vý­ko­nu ne­pod­mie­neč­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy ne­za­po­čí­ta­va; za­po­čí­ta­va sa však do­ba, po­čas kto­rej bo­la v tej is­tej ve­ci pá­cha­te­ľo­vi pred prá­vop­lat­nos­ťou roz­sud­ku za­ká­za­ná účasť na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, kto­ré sú pred­me­tom zá­ka­zu.“.

 

9.      Za § 72 sa vkla­da­jú § 72a a 72b, kto­ré vrá­ta­ne nad­pi­su § 72a zne­jú:

 

 „§ 72a

Pod­mie­neč­né upus­te­nie

 od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach

 

(1) Po vý­ko­ne po­lo­vi­ce tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach mô­že súd pod­mie­neč­ne upus­tiť od vý­ko­nu je­ho zvyš­ku, ak od­sú­de­ný v ča­se vý­ko­nu tres­tu spô­so­bom svoj­ho ži­vo­ta preu­ká­zal, že ďal­ší vý­kon toh­to tres­tu už nie je pot­reb­ný.

 

(2) Pri pod­mie­neč­nom upus­te­ní od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach súd ur­čí skú­šob­nú do­bu až na päť ro­kov, nie však krat­šiu ako zvy­šok tres­tu; skú­šob­ná do­ba za­čí­na ply­núť dňom nas­le­du­jú­cim po dni na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia o tom­to upus­te­ní.

 

(3) Od­sú­de­né­mu, u kto­ré­ho súd pod­mie­neč­ne upus­til od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, mô­že súd ulo­žiť pri­me­ra­né ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti uve­de­né v § 51 ods. 3 a 4, sme­ru­jú­ce k to­mu, aby vie­dol riad­ny ži­vot.

 

§ 72b

(1) Ak od­sú­de­ný, u kto­ré­ho sa pod­mie­neč­ne upus­ti­lo od zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, vie­dol v skú­šob­nej do­be riad­ny ži­vot a pl­nil ulo­že­né ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti, súd vy­slo­ví, že sa os­ved­čil; inak roz­hod­ne, a to prí­pad­ne už v prie­be­hu skú­šob­nej do­by, že zvy­šok tres­tu vy­ko­ná.

 

(2) Ak súd vy­slo­vil, že sa pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný os­ved­čil, má sa za to, že trest bol vy­ko­na­ný dňom, keď roz­hod­nu­tie o upus­te­ní od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť.

 

(3) Rov­na­ko sa má za to, že trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach bol vy­ko­na­ný dňom, keď roz­hod­nu­tie o pod­mie­neč­nom upus­te­ní od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť, ak súd bez vi­ny od­sú­de­né­ho ne­na­ria­dil do ro­ka od up­ly­nu­tia skú­šob­nej do­by, že od­sú­de­ný zvy­šok tres­tu vy­ko­ná.“.

 

10.  V § 92 ods. 2 sa slo­vá „b) až k)“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „b) až l)“.

 

11.  V § 109 sa za pís­me­no d) vkla­dá no­vé pís­me­no e) kto­ré znie:

„e) trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach,".

 

Do­te­raj­šie pís­me­ná e) a f) sa ozna­ču­jú ako pís­me­na f) a g).

 

12.  Za § 112 sa vkla­dá § 112a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠112a

Trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach

 

Trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach mô­že súd ulo­žiť mla­dis­tvé­mu iba za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom, a to vo vý­me­re do pia­tich ro­kov.“

 

 

13.  § 121 sa dopĺňa od­se­kom 8, kto­rý znie:

„(8) Na mla­dis­tvé­ho, kto­ré­mu bol ulo­že­ný trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, sa hľa­dí, ako ke­by ne­bol od­sú­de­ný, len čo bol trest vy­ko­na­ný.“.

 

14.  § 122 sa dopĺňa od­se­kom 14, kto­rý znie:

„(14) Trest­ný čin je spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí, ak sa ho do­pus­tí účas­tník ve­rej­né­ho po­du­ja­tia v ča­se a mies­te ko­na­nia ve­rej­né­ho po­du­ja­tia ale­bo v je­ho oko­lí ale­bo na inom mies­te po­čas pre­mies­tňo­va­nia sa na mies­to ko­na­nia ve­rej­né­ho po­du­ja­tia ale­bo z mies­ta ko­na­nia ve­rej­né­ho po­du­ja­tia, vrá­ta­ne dop­rav­ných pros­tried­kov ale­bo pre­vá­dzok slu­žieb. Za ve­rej­né po­du­ja­tie sa po­va­žu­je ve­rej­né zhro­maž­de­nie, kul­túr­ne, špor­to­vé a iné po­du­ja­tie prís­tup­né ve­rej­nos­ti.“.

 

15.  V § 348 ods. 1 sa za pís­me­no g) vkla­dá no­vé pís­me­no h), kto­ré znie:

„h) zú­čas­tní sa na ve­rej­nom po­du­ja­tí, na kto­ré sa vzťa­hu­je trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach ale­bo ne­dodr­žia­va ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti, kto­ré mu súd ulo­žil v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom toh­to tres­tu,“.

Do­te­raj­šie pís­me­ná h) a i) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná i) a j).

 

16.  V § 364 ods. 1 pís­me­no d) znie:

„d) hru­bým spô­so­bom ru­ší prie­beh ve­rej­né­ho po­du­ja­tia, naj­mä ne­do­vo­le­ným pou­ži­tím py­ro­tech­nic­ké­ho vý­rob­ku, ná­sil­ným poš­ko­de­ním se­dad­la ale­bo čas­ti špor­to­vé­ho za­ria­de­nia slú­žia­cej na od­de­le­nie sek­to­rov, vho­de­ním ne­bez­peč­né­ho pred­me­tu na špor­to­vis­ko ale­bo na iné mies­to ko­na­nia po­du­ja­tia ale­bo“.

 

17.  V § 364 ods. 2 písm. b) sa na kon­ci vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

18.  V § 364 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­na­mi d) a e), kto­ré zne­jú:    

„d) na chrá­ne­nej oso­be, ale­bo 
e) ho­ci bol za ta­ký ale­bo ob­dob­ný čin v pred­chá­dza­jú­cich dvad­sia­tich šty­roch me­sia­coch od­sú­de­ný ale­bo v pred­chá­dza­jú­cich dva­nás­tich me­sia­coch pos­tih­nu­tý.“.

 

Čl. III – zme­na Tres­tné­ho po­riad­ku

 

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z. a zá­ko­na č. 204/2013 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1.      V § 2 ods. 20 sa za slo­vá „je­ho zá­kon­ný zá­stup­ca,“ vkla­da­jú slo­vá „po­doz­ri­vá oso­ba,“.

 

2.      § 6 sa dopĺňa od­se­kom 6, kto­rý znie:

„(6) Pri tres­tnom či­ne spá­cha­nom v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí vzťa­hu­jú­com sa na špor­to­vé po­du­ja­tie, súd o od­sú­de­ní upo­ve­do­mí správ­cu in­for­mač­né­ho sys­té­mu o bez­peč­nos­ti na špor­to­vých po­du­ja­tiach pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na, v roz­sa­hu pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.“.

 

3.      § 28 znie:

 

㤠28

(1) Ak je pot­reb­né pretl­mo­čiť ob­sah vý­po­ve­de ale­bo ak oso­ba uve­de­ná v § 2 ods. 20 vy­hlá­si, že ne­ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ko­na­nie ve­die ale­bo ne­ho­vo­rí tým­to ja­zy­kom, pri­be­rie sa tl­moč­ník opat­re­ním. Tl­moč­ní­kom mô­že byť vý­ni­moč­ne aj za­pi­so­va­teľ. Ak ob­vi­ne­ný vy­uži­je svo­je prá­vo pod­ľa § 2 ods. 20, prib­ra­tý tl­moč­ník pretl­mo­čí na je­ho žia­dosť aj je­ho po­ra­du s ob­haj­com v prie­be­hu ale­bo v pria­mej sú­vis­los­ti s pro­ces­ným úko­nom, s po­da­ním op­rav­né­ho pros­tried­ku ale­bo s iný­mi pro­ces­ný­mi po­da­nia­mi.

(2) Tl­moč­ník sa pri­be­rie aj vte­dy, ak oso­ba uve­de­ná v § 2 ods. 20 sí­ce vy­hlá­si, že ro­zu­mie ja­zy­ku, v kto­rom sa ve­die ko­na­nie, av­šak or­gán, kto­rý úkon vy­ko­ná­va zis­tí, že ja­zy­ko­vé schop­nos­ti tej­to oso­by nie sú dos­ta­toč­né k riad­ne­mu up­lat­ne­niu jej práv v ja­zy­ku, v kto­rom sa ve­die ko­na­nie; o prib­ra­tí tl­moč­ní­ka sa v ta­kom­to prí­pa­de roz­hod­ne uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu je prí­pus­tná sťaž­nosť.      

 

(3) Ak si oso­ba pod­ľa § 2 ods. 20 zvo­lí ja­zyk, na kto­rý nie je v zoz­na­me tl­moč­ní­kov za­pí­sa­ný žiad­ny tl­moč­ník ale­bo vec nez­ne­sie od­klad a za­pí­sa­ní tl­moč­ní­ci sú ne­do­siah­nu­teľ­ní, pri­be­rie or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd tl­moč­ní­ka na úrad­ný ja­zyk štá­tu, kto­ré­ho je tá­to oso­ba štát­nym ob­ča­nom, ale­bo v kto­rom má byd­lis­ko a kto­ré­mu tá­to oso­ba ro­zu­mie.    

(4) Ak je pot­reb­né pre­lo­žiť zá­pis­ni­cu o vý­po­ve­di ale­bo inú pí­som­nosť, pri­be­rie sa prek­la­da­teľ opat­re­ním. Us­ta­no­ve­nia od­se­kov 2 a 3 sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne. Ob­vi­ne­né­mu sa pí­som­ne pre­lo­ží uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, uz­ne­se­nie o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by, ob­ža­lo­ba, do­ho­da o vi­ne a tres­te a návrh na jej schvá­le­nie, roz­su­dok, trest­ný roz­kaz, roz­hod­nu­tie o od­vo­la­ní a roz­hod­nu­tie o pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia; toh­to prá­va sa mô­že ob­vi­ne­ný vý­slov­ne vzdať, o čom mu­sí byť pou­če­ný, rov­na­ko ako o dôs­led­koch vzda­nia sa toh­to prá­va. Ak sa ta­ké­to roz­hod­nu­tie tý­ka via­ce­rých ob­vi­ne­ných, pre­lo­ží sa ob­vi­ne­né­mu len tá časť roz­hod­nu­tia, kto­rá sa ho tý­ka po­kiaľ ju mož­no od­de­liť od os­tat­ných vý­ro­kov roz­hod­nu­tia a ich od­ôvod­ne­ní. Prek­lad roz­hod­nu­tia a je­ho do­ru­če­nie za­bez­pe­ču­je or­gán, o kto­ré­ho roz­hod­nu­tie ide.

(5) Na žia­dosť ob­vi­ne­né­ho ale­bo aj bez ta­kej žia­dos­ti roz­hod­ne or­gán, pred kto­rým sa ko­na­nie ve­die, že sa ob­vi­ne­né­mu ok­rem roz­hod­nu­tí uve­de­ných v od­se­ku 4 pí­som­ne pre­lo­ží aj iná pí­som­nosť, ak je to ne­vyh­nut­né pre za­ru­če­nie spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su, naj­mä pre riad­ne up­lat­ne­nie prá­va na ob­ha­jo­bu, a to v roz­sa­hu ur­če­nom tým­to or­gá­nom. Ak or­gán, pred kto­rým sa ko­na­nie ve­die, ne­vy­ho­vie ta­kej­to žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho, roz­hod­ne o tom uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu mô­že ob­vi­ne­ný po­dať sťaž­nosť. Na­mies­to pí­som­né­ho prek­la­du pod­ľa pr­vej ve­ty mož­no ta­kú­to pí­som­nosť ale­bo jej pod­stat­ný ob­sah pretl­mo­čiť, ak to ne­má vplyv na spra­vod­li­vosť pro­ce­su. Tá­to sku­toč­nosť sa poz­na­me­ná v zá­pis­ni­ci o úko­ne tak, aby bo­lo zrej­mé, či sa pretl­mo­či­la ce­lá pí­som­nosť ale­bo kto­rá jej časť. Us­ta­no­ve­nie pr­vej ve­ty sa ne­pou­ži­je, ak už bo­la pí­som­nosť ale­bo jej pod­stat­ný ob­sah ob­vi­ne­né­mu pretl­mo­če­ný ale­bo ak ob­vi­ne­ný po pou­če­ní preh­lá­si, že prek­lad ta­kej­to pí­som­nos­ti ne­po­ža­du­je.         

(6) Po­kiaľ sa na za­ru­če­nie spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su ne­vy­ža­du­je fy­zic­ká prí­tom­nosť tl­moč­ní­ka a ne­po­da­rí sa za­bez­pe­čiť tl­moč­ní­ka pre ja­zyk, kto­ré­mu oso­ba uve­de­ná v § 2 ods. 20 dos­ta­toč­ne ro­zu­mie, mož­no v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch tl­mo­če­nie za­bez­pe­čiť aj pros­tred­níc­tvom tech­nic­kých za­ria­de­ní ur­če­ných na pre­nos ob­ra­zu a zvu­ku.“.           

4.      V § 82 ods. 1 pís­me­no f ) znie:           
„f) po­vin­nosť pra­vi­del­ne ale­bo v ur­če­nom ča­se sa dos­ta­viť na štát­ny or­gán ur­če­ný sú­dom,“.

 

5.      V § 204 ods. 1 sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“ a za slo­vá „bez­pros­tred­ne po ňom“ sa vkla­dá čiar­ka a slo­vá „ale­bo po tom, čo od­pad­la pre­káž­ka jej bez­pros­tred­né­ho za­dr­ža­nia naj­viac do 24 ho­dín po spá­cha­ní pre­či­nu“.  

6.      V § 216 ods. 5 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ak bo­lo pod­mie­neč­ne za­sta­ve­né tres­tné stí­ha­nie za trest­ný čin spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí a ak ob­vi­ne­né­mu bo­lo sú­čas­ne ulo­že­né ob­me­dzenie pod­ľa § 51 ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na vzťa­hu­jú­ce sa na špor­to­vé po­du­ja­tie, pro­ku­rá­tor o ulo­že­ní toh­to ob­me­dzenia upo­ve­do­mí správ­cu in­for­mač­né­ho sys­té­mu o bez­peč­nos­ti na špor­to­vých po­du­ja­tiach pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na v roz­sa­hu in­for­má­cii pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Ak bo­la uz­ne­se­ním ulo­že­ná ob­vi­ne­né­mu po­vin­nosť pod­ľa § 51 ods. 4 písm. k) Tres­tné­ho zá­ko­na, pro­ku­rá­tor za­šle uz­ne­se­nie ur­če­né­mu út­va­ru Po­li­caj­né­ho zbo­ru.“.          

7.      V § 353 ods. 2 sa za pís­me­no h) vkla­dá no­vé pís­me­no i), kto­ré znie:  
„i) trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach,“.       

Do­te­raj­šie pís­me­no i) sa ozna­ču­je ako pís­me­no j).      

8.      Za § 444 sa vkla­dá § 444a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠444a
Vý­kon tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach

(1) O prá­vop­lat­nom ulo­že­ní tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach upo­ve­do­mí pred­se­da se­ná­tu út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru, v kto­ré­ho ob­vo­de má od­sú­de­ný byd­lis­ko. Ak sa ulo­že­ný trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach vzťa­hu­je na špor­to­vé po­du­ja­tie, pred­se­da se­ná­tu upo­ve­do­mí aj správ­cu in­for­mač­né­ho sys­té­mu o bez­peč­nos­ti na špor­to­vých po­du­ja­tiach pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na v roz­sa­hu pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.       

(2) Pred­se­da se­ná­tu mô­že po­ve­riť kon­tro­lou vý­ko­nu tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka.           

(3) Ak súd zis­tí po­ru­šo­va­nie ale­bo ma­re­nie vý­ko­nu tres­tu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, pred­se­da se­ná­tu to bez meš­ka­nia ozná­mi ok­res­né­mu pro­ku­rá­to­ro­vi.    

(4) Ak súd roz­ho­dol o pod­mie­neč­nom upus­te­ní od zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach vzťa­hu­jú­ci sa na špor­to­vé po­du­ja­tie, pred­se­da se­ná­tu o tej­to sku­toč­nos­ti bez meš­ka­nia upo­ve­do­mí správ­cu in­for­mač­né­ho sys­té­mu o bez­peč­nos­ti na špor­to­vých po­du­ja­tiach pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na v roz­sa­hu in­for­má­cií pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na.           

(5) Na ko­na­nie o pod­mie­neč­nom upus­te­ní od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­nom po­du­ja­tí, ako aj na ko­na­nie o na­ria­de­ní vý­ko­nu zvyš­ku toh­to tres­tu sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia § 415 až 417. Prís­luš­ným na vy­da­nie roz­hod­nu­tí je súd, kto­rý vo ve­ci ko­nal v pr­vom stup­ni.“.         

9.      Príl­oha sa dopĺňa ôs­mym bo­dom, kto­rý znie:

„8. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2010/64/EÚ z 20. ok­tób­ra 2010 o prá­ve na tl­mo­če­nie a prek­lad v tres­tnom ko­na­ní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010).“.

 Dô­vo­do­vá sprá­va k zme­nám v Tres­tnom zá­ko­ne

 

K bo­du 1

Navr­hu­je sa dopl­ne­nie exis­tu­jú­ce­ho sys­té­mu tres­tov o no­vý druh tres­tu, kto­rý bu­de môcť byť ulo­že­ný aj sa­mos­tat­ne. Di­vác­ke ná­si­lie je spo­lo­čen­ský fe­no­mén, kto­rý sa mô­že zo špor­to­vých po­du­ja­tí pre­su­núť aj na iné ve­rej­né po­du­ja­tia, pre­to sa navr­hu­je za­ve­de­nie špe­ciál­ne­ho dru­hu tres­tu, kto­ré­ho pri­már­nym cie­ľom je to, aby sa pá­cha­teľ ne­mo­hol zú­čas­tňo­vať na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, kto­rých roz­sah v sú­la­de s úče­lom tres­tu a so zá­sa­dou pri­me­ra­nos­ti ur­čí súd.

V mno­hých európ­skych štá­toch ten­to druh tres­tu exis­tu­je už dlh­šie ob­do­bie a s je­ho ap­li­ká­ciou sú po­zi­tív­ne skú­se­nos­ti. Ten­to druh tres­tu bol dopl­ne­ný v ro­ku 2010 aj do sys­té­mu tres­tov v Čes­kej re­pub­li­ke. Ten­to trest bu­de môcť súd ulo­žiť pri tres­tných či­noch spá­cha­ných v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí ale­bo ak to bu­de so zre­te­ľom na do­te­raj­ší spô­sob ži­vo­ta pá­cha­te­ľa a okol­nos­ti spá­chania či­nu žia­du­ce pre ochra­nu ve­rej­né­ho po­riad­ku, zdra­via, mrav­nos­ti ale­bo ma­jet­ku a to naj­viac na 10 ro­kov.

 

K bo­dom 2 až 4

Dopĺňa­jú sa no­vé pri­ťa­žu­jú­ce okol­nos­ti, kto­rý­mi sa rea­gu­je na vy­ššiu zá­važ­nosť proti­práv­nych ko­na­ní sku­pín osôb, kto­ré sa pre­sú­va­jú na mies­to ko­na­nia ve­rej­né­ho po­du­ja­tia, ale­bo sa vra­ca­jú z mies­ta ko­na­nia ve­rej­né­ho po­du­ja­tia (no­vé pís­me­no n) a tres­tné či­ny spá­cha­né z dô­vo­du prís­luš­nos­ti k špor­to­vé­mu klu­bu (no­vé pís­me­no o).

Tie­to pri­ťa­žu­jú­ce okol­nos­ti bu­dú pri­chá­dzať do úva­hy naj­mä pri proti­práv­nom ko­na­ní sku­pín fa­nú­ši­kov (naj­mä fut­ba­lo­vých), kto­rých čle­no­via sa čas­to pod vply­vom al­ko­ho­lu do­púš­ťa­jú ag­re­sív­nych proti­práv­nych ko­na­ní na čer­pa­cích sta­ni­ciach, na od­po­čí­vad­lách, v/pri mo­to­res­toch a po­hos­tin­ských za­ria­de­niach, kto­ré sú čas­to z toh­to dô­vo­du uzav­re­té a strá­že­né po­lí­ciou ale­bo aj vo vla­koch a na sta­ni­ciach.

Vzhľa­dom na po­ten­ciál ag­re­si­vi­ty a hro­zia­ce zá­važ­nej­šie nás­led­ky ko­na­nia väč­šej sku­pi­ny osôb, kto­ré sa nav­zá­jom vo svo­jom proti­práv­nom ko­na­ní pod­po­ru­jú je dô­vod­né vy­jad­re­nie vy­ššej zá­važ­nos­ti ta­ké­ho­to ko­na­nia za­ve­de­ním no­vej pri­ťa­žu­jú­cej okol­nos­ti. Vy­jad­re­nie tej­to okol­nos­ti v zá­ko­ne sle­du­je pre­ven­tív­ny úči­nok a jed­noz­nač­ne vy­jad­ru­je nep­ri­ja­teľ­nosť ta­kých­to ko­na­ní spo­loč­nos­ťou. Z hľa­dis­ka zá­važ­nos­ti sa ko­na­nie ta­kej­to sku­pi­ny osôb ja­ví byť pod­stat­ne zá­važ­nej­šie ako ko­na­nie jed­not­liv­ca, pre­to aj z vec­né­ho hľa­dis­ka sa za­ve­de­nie no­vej pri­ťa­žu­jú­cej okol­nos­ti ja­ví byť opod­stat­ne­né a je pri­me­ra­nou reak­ciou spo­loč­nos­ti na jed­nu z po­mer­ne roz­ší­re­ných fo­riem di­vác­ke­ho ná­si­lia.

Do­te­raj­šia prax uká­za­la nep­rip­ra­ve­nosť práv­nej úp­ra­vy, kto­rá má účin­ne pos­ti­ho­vať proti­práv­ne ko­na­nia oso­by, resp. sku­pi­ny osôb v sú­vis­los­ti s ko­na­ním špor­to­vé­ho po­du­ja­tia. Tak­to nas­ta­ve­ná práv­na úp­ra­va by ma­la v pr­vom ra­de od­ra­diť od proti­práv­ne­ho ko­na­nia tak mi­mo di­ania ako aj pria­mo pri špor­to­vom po­du­ja­tí.

V sú­čas­nos­ti to­mu­to sta­vu sa pred­chá­dza zvý­še­ným poč­tom na­sa­de­ných síl a pros­tried­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru v rám­ci bez­peč­nos­tných opat­re­ní (napr. uzat­vá­ra­nie čer­pa­cích sta­níc na tra­se pre­su­nu fa­nú­ši­kov, uzat­vá­ra­nie ulíc v blíz­kos­ti di­ania špor­to­vé­ho po­du­ja­tia a pod.). Nap­rík­lad pri ri­zi­ko­vých po­du­ja­tiach v pred­chá­dza­jú­com ob­do­bí bý­va­li tak­to uzat­vo­re­né čer­pa­cie sta­ni­ce na tra­se Ži­li­na - Bra­tis­la­va, Ži­li­na - Tr­na­va.

Do­ho­vor Ra­dy Euró­py o ná­si­lí a nev­hod­nom sprá­va­ní pri špor­to­vých po­du­ja­tiach a naj­mä na fut­ba­lo­vých zá­pa­soch (Štras­burg, 1985), kto­ré­ho je Slo­ven­ská re­pub­li­ka zmluv­nou stra­nou, v čl. 3 ods. 1 písm. a) ob­sa­hu­je zá­vä­zok/po­vin­nosť sig­na­tár­skych štá­tov do­ho­vo­ru “za­bez­pe­čiť, aby dos­ta­tok po­riad­ko­vých síl bol prip­ra­ve­ný če­liť vy­puk­nu­tiu ná­si­lia a ne­via­za­nos­ti na šta­dió­noch a v ich bez­pros­tred­nej blíz­kos­ti, ako aj pozdĺž trás, kto­rý­mi pre­chá­dza­jú di­vá­ci”, pri­čom v čl. 3 ods. 1 písm. c) je uve­de­ný ďal­ší zá­vä­zok sig­na­tár­skych štá­tov “up­lat­ňo­vať ale­bo pod­ľa pot­re­by pri­jí­mať zá­ko­ny, kto­ré umož­ňu­jú, aby oso­by, kto­ré bo­li ob­vi­ne­né z pries­tup­kov spo­je­ných s ná­si­lím a ne­via­za­nos­ťou di­vá­kov, bo­li stí­ha­né zod­po­ve­da­jú­ci­mi tres­ta­mi ale­bo pod­ľa okol­nos­tí zod­po­ve­da­jú­ci­mi ad­mi­nis­tra­tív­ny­mi opat­re­nia­mi”, pri­čom navr­ho­va­né zme­ny práv­nej úp­ra­vy ma­jú na­po­môcť tie­to zá­väz­ky riad­ne napl­niť.

Za rov­na­ko nep­ri­ja­teľ­né sa po­va­žu­je spá­chanie aké­ho­koľ­vek tres­tné­ho či­nu len z dô­vo­du prís­luš­nos­ti k špor­to­vé­mu klu­bu, čo sa pre­mie­tlo do no­vej pri­ťa­žu­jú­cej okol­nos­ti. V mno­hých prí­pa­doch do­chá­dza k pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­te­ľom ale­bo sku­pi­nou oso­bu, kto­rá svo­je ko­na­nie sme­ru­je vo­či iným oso­bám ale­bo vo­či ich ma­jet­ku prá­ve z dô­vo­du, že tie­to oso­by sa ur­či­tým spô­so­bom od­li­šu­jú od pá­cha­te­ľov, či už ná­zor­mi, člen­stvom v ur­či­tých or­ga­ni­zá­ciách, klu­boch, spol­koch, resp. tres­tná čin­nosť je na tých­to oso­bách pá­cha­ná prá­ve z dô­vo­du, že nez­die­ľa­jú ná­zo­ry pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti. V ob­čian­skej de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti a práv­nom štá­te je ab­so­lút­ne nep­ri­ja­teľ­né, aby dô­vo­dom/mo­tí­vom tres­tnej čin­nos­ti bo­la prís­luš­nosť poš­ko­de­né­ho/obe­te k špor­to­vé­mu klu­bu. Ak mo­tí­vom tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­te­ľa bu­de ta­ký­to ab­so­lút­ne nep­ri­ja­teľ­ný dô­vod, ten­to bu­de kva­li­fi­ko­va­ný ako ďal­šia pri­ťa­žu­jú­ca okol­nosť.

 

K bo­du 5

Navr­hu­je sa dopl­ne­nie § 42 ods. 2 o trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach v tom vý­zna­me, aby súd pri uk­la­da­ní súhr­nné­ho tres­tu ulo­žil ten­to trest ob­li­ga­tór­ne vo všet­kých prí­pa­doch, v kto­rých bol ten­to trest ulo­že­ný skor­ším roz­sud­kom, kto­ré­ho vý­rok o tres­te nov­ší roz­su­dok zru­šu­je.

 

K bo­du 6

V zá­uj­me zjed­no­te­nia ter­mi­no­ló­gie pou­ži­tej v Tres­tnom zá­ko­ne sa navr­hu­je up­ra­viť vy­jad­re­nie ob­me­dzenia pod­ľa § 51 ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na navr­ho­va­ným spô­so­bom.

 

K bo­du 7

Do fa­kul­ta­tív­ne­ho vý­poč­tu po­vin­nos­tí, kto­ré je mož­né od­sú­de­né­mu ulo­žiť, sa dopĺňa po­vin­nosť, aby sa od­sú­de­ný ale­bo ob­vi­ne­ný (pri pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia) dos­ta­vil v ur­če­nom ča­se na prís­luš­ný út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru, spra­vid­la v mies­te kde sa zdr­žia­va, prí­pad­ne aj opa­ko­va­ne. Tá­to po­vin­nosť má byť uk­la­da­ná naj­mä v prí­pa­doch, keď bu­de pot­reb­né za­bez­pe­čiť, aby sa oso­ba, kto­rej bol ulo­že­ný zá­kaz účas­ti na vy­me­dze­ných ve­rej­ných (špor­to­vých, kul­túr­nych, spo­lo­čen­ských) po­du­ja­tiach, ne­moh­la zú­čas­tniť na ve­rej­nom po­du­ja­tí, na kto­ré sa vzťa­hu­je ulo­že­ný zá­kaz, vrá­ta­ne stret­nu­tí ko­na­ných v cu­dzi­ne, kde sa dot­knu­tá oso­ba z ob­jek­tív­nych dô­vo­dov ne­bu­de môcť zú­čas­tniť.

Po­ru­še­nie tej­to po­vin­nos­ti bu­de v zá­vis­los­ti od štá­dia ko­na­nia a pro­ces­nej si­tuácie po­su­dzo­va­né ako okol­nosť od­ôvod­ňu­jú­ca vza­tie do väz­by (pri nespl­ne­ní po­vin­nos­ti ulo­že­nej sud­com pri roz­hod­nu­tí o nev­za­tí do väz­by), či pok­ra­čo­va­nie v tres­tnom stí­ha­ní (pri pod­mie­neč­ne za­sta­ve­nom tres­tnom stí­ha­ní) ale­bo pri hod­no­te­ní oso­by v rám­ci po­su­dzo­va­nia pl­ne­nia pod­mie­nok pro­bač­né­ho doh­ľa­du od­sú­de­ným v rám­ci skú­šob­nej do­by.

Má­me za to, že prá­ve ten­to in­šti­tút by mal na­po­môcť v bu­dúc­nos­ti od­ra­diť (za­me­dziť) po­ten­ciál­nych pá­cha­te­ľov od re­ci­dí­vy tres­tnej čin­nos­ti di­vác­ke­ho ná­si­lia. Na zá­kla­de skú­se­nos­tí zo za­hra­ni­čia prá­ve po­vin­nosť hlá­siť sa na prís­luš­nom út­va­re Po­li­caj­né­ho zbo­ru v ča­se ko­na­nia špor­to­vé­ho po­du­ja­tia ich “ma­ter­ské­ho” klu­bu je účin­ným nás­tro­jom k pos­tup­nej eli­mi­ná­cii tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­nej v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­ných po­du­ja­tiach.

 

K bo­du 8

Up­ra­vu­je sa pod­sta­ta a účel tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, kto­rý bu­de môcť súd ulo­žiť za úmy­sel­ný trest­ný čin spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí, ale­bo pri inom tres­tnom či­ne, ak je to so zre­te­ľom na do­te­raj­ší spô­sob ži­vo­ta pá­cha­te­ľa a okol­nos­ti spá­chania či­nu žia­du­ce pre ochra­nu ve­rej­né­ho po­riad­ku, zdra­via, mrav­nos­ti ale­bo ma­jet­ku. Bu­de sa jed­nať naj­mä o prí­pa­dy ná­sil­ných tres­tných či­nov, ku kto­rým mô­že dôjsť na­pad­nu­tím fa­nú­ši­ka na uli­ci, ná­sil­né in­ci­den­ty v po­hos­tin­ských za­ria­de­niach pri sle­do­va­ní te­le­víz­nych pre­no­sov ale­bo or­ga­ni­zo­va­né bit­ky me­dzi fut­ba­lo­vý­mi chu­li­gán­mi, kto­rí sa do­hod­nú na mies­te a ča­se bit­ky, čo ne­mu­sí byť vô­bec via­za­né na kon­krét­ne ve­rej­né po­du­ja­tie.

Trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach mô­že byť ulo­že­ný aj ako sa­mos­tat­ný trest. Sú­dom má byť uk­la­da­ný v roz­sa­hu zod­po­ve­da­jú­com pred­me­tu zá­uj­mu od­sú­de­né­ho tak, aby pos­ti­hol v pr­vom ra­de tú ob­lasť ži­vo­ta od­sú­de­né­ho, v kto­rej sa do­pus­til proti­práv­ne­ho ko­na­nia (napr. stret­nu­tia kon­krét­ne­ho špor­tu, sú­ťa­že, klu­bu, ka­te­gó­rie, druž­stva).

Pop­ri tom­to tres­te bu­dú môcť byť od­sú­de­né­mu sú­dom fa­kul­ta­tív­ne uk­la­da­né aj pri­me­ra­né ob­me­dzenia a po­vin­nos­ti, naj­mä po­vin­nosť dos­ta­viť sa v ur­či­tom ča­se (napr. v ča­se za­čiat­ku špor­to­vé­ho stret­nu­tia, na kto­ré sa vzťa­hu­je zá­kaz) na ur­če­ný út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru a po­vin­nosť nah­ra­diť spô­so­be­nú ško­du ale­bo jej časť ur­če­nú sú­dom.

Útvar Po­li­caj­né­ho zbo­ru, na kto­rom sa bu­de od­sú­de­ný hlá­siť, bu­de ur­če­ný sú­dom pod­ľa mies­ta fak­tic­ké­ho byd­lis­ka od­sú­de­né­ho, aby od­sú­de­ný, kto­rý sa z ne­ja­ké­ho dô­vo­du nezdr­žia­va v mies­te tr­va­lé­ho byd­lis­ka, ne­bol nú­te­ný vy­nak­la­dať pros­tried­ky a čas na ces­tu do mies­ta tr­va­lé­ho byd­lis­ka, pre­to­že to nie je úče­lom toh­to dru­hu tres­tu.

 

K bo­du 9 a 10

Up­ra­vu­jú sa pod­mien­ky pod­mie­neč­né­ho upus­te­nia od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach a za­hla­de­nia toh­to tres­tu ana­lo­gic­kým spô­so­bom ako pri tres­te zá­ka­zu čin­nos­ti.

 

K bo­du 11 a 12

Me­dzi tres­ty, kto­ré je mož­né ulo­žiť mla­dis­tvým pá­cha­te­ľom tres­tných či­nov sa dopĺňa trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, kto­ré­ho úče­lom je cie­le­ne pô­so­biť na tú sfé­ru ži­vo­ta pá­cha­te­ľa, v kto­rej sa do­pus­til proti­práv­ne­ho ko­na­nia. Na sku­toč­né­ho fa­nú­ši­ka špor­to­vé­ho klu­bu, špor­tu ale­bo iné­ho dru­hu ve­rej­ných po­du­ja­tí je ta­ký­to trest pri­me­ra­ným a dos­ta­toč­ným vý­chov­ným pros­tried­kom. Prá­ve trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach je účin­ným nás­tro­jom a dos­ta­toč­ným opat­re­ním vo­či pá­cha­te­ľo­vi, kto­rý ten­to trest vní­ma veľ­mi ne­ga­tív­ne, na­koľ­ko ne­mô­že sa zú­čas­tniť špor­to­vé­ho po­du­ja­tia (di­ania) ma­ter­ské­ho klu­bu.

Trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach bu­de môcť súd ulo­žiť mla­dis­tvé­mu naj­viac na 5 ro­kov.

Na roz­hod­nu­tie o pod­mie­neč­nom upus­te­ní od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach mla­dis­tvé­ho od­sú­de­né­ho sa pri­me­ra­ne pou­ži­je všeo­bec­ná práv­na úp­ra­va toh­to pos­tu­pu pri dos­pe­lom pá­cha­te­ľo­vi.

 

K bo­du 13

Up­ra­vu­je sa spô­sob za­hla­de­nia od­sú­de­nia mla­dis­tvé­ho, kto­ré­mu bol ulo­že­ný trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach. Trest je za­hla­de­ný je­ho vy­ko­na­ním.

 

K bo­du 14

Pred­met­ným us­ta­no­ve­ním sa vy­me­dzu­jú sku­toč­nos­ti, kto­ré sú roz­ho­du­jú­ce pre kva­li­fi­ká­ciu skut­ku ako tres­tné­ho či­nu spá­cha­né­ho v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí. Zá­ro­veň sa vy­me­dzu­je po­jem ve­rej­né po­du­ja­tie na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na.

 

K bo­du 15

Vzhľa­dom na spo­lo­čen­skú pot­re­bu efek­tív­ne rie­šiť prob­le­ma­ti­ku di­vác­ke­ho ná­si­lia, sa v zá­uj­me do­siah­nu­tia úče­lu uk­la­da­ných zá­ka­zov účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach us­ta­no­vu­je, že ne­dodr­ža­nie tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach a ulo­že­ných ob­me­dze­ní a po­vin­nos­tí v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom toh­to tres­tu - ne­reš­pek­to­va­nie roz­hod­nu­tia or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, bu­de po­su­dzo­va­né ako trest­ný čin ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia. For­mál­ne zna­ky tres­tné­ho či­nu ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia bu­dú napl­ne­né aj v prí­pa­de, keď od­sú­de­ný bez pri­me­ra­ných dô­vo­dov ne­dodr­ží po­vin­nosť ulo­že­nú pop­ri tres­te zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, dos­ta­viť sa v ur­če­nom ča­se na ur­če­ný út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru a to bez oh­ľa­du na sku­toč­nosť, či bu­de preu­ká­za­ná prí­tom­nosť od­sú­de­né­ho na po­du­ja­tí, na kto­rom mal účasť za­ká­za­nú, resp. v sú­vis­los­ti s kto­rým mu bo­la ulo­že­ná po­vin­nosť dos­ta­viť sa na ur­če­ný út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

 

K bo­du 16

Pre­ci­zu­je sa zne­nie pís­me­na d) od­se­ku 1 pri tres­tnom či­ne vý­tr­žníc­tva. Pri ve­rej­ných po­du­ja­tiach, kde sa zdr­žia­va väč­šie množ­stvo osôb, pri­čom sú na nich čas­to prí­tom­né aj ma­lo­le­té oso­by, že­ny, či oso­by vy­ššie­ho ve­ku, pred­sta­vu­je pou­ži­tie py­ro­tech­nic­kých vý­rob­kov mož­nosť váž­ne­ho oh­ro­ze­nia zdra­via. Nás­led­kom pou­ži­tia py­ro­tech­nic­kých vý­rob­kov mô­že byť napr. roztr­hnu­tie uš­né­ho bu­bien­ka (akus­tic­ký efekt) ale­bo po­pá­le­ni­na, prí­pad­ne až de­vas­tač­né po­ra­ne­nie rúk ale­bo nôh. Rov­na­ko ne­ga­tív­ne je vní­ma­ná aj sa­mot­ná oba­va účas­tní­kov po­du­ja­tia z uve­de­ných mož­ných nás­led­kov, kto­rá od­rá­dza sluš­ných ob­ča­nov od účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach. Py­ro­tech­nic­ké vý­rob­ky vrá­ta­ne po do­mác­ky vy­ro­be­ných/ up­ra­ve­ných za­ria­de­ní ale­bo vý­rob­kov pá­cha­te­lia pou­ží­va­jú skry­tým spô­so­bom, naj­mä pri ve­rej­ných špor­to­vých stret­nu­tiach ale aj pri sil­ves­trov­ských zá­ba­vách, ve­rej­ných zhro­maž­de­niach a iných po­du­ja­tiach ko­na­ných na ve­rej­ných pries­tran­stvách/ná­mes­tiach, kde pá­cha­te­lia čas­to nič ne­tu­šia­cim účas­tní­kom há­džu py­ro­tech­nic­ké vý­rob­ky (de­lo­bu­chy) pod no­hy.

Ne­bez­peč­nosť kon­krét­nych dru­hov py­ro­tech­nic­kých vý­rob­kov bu­de zá­vi­sieť od dru­hu pou­ži­té­ho py­ro­tech­nic­ké­ho vý­rob­ku, ako aj od spô­so­bu pou­ži­tia a spô­so­be­né­ho ale­bo hro­zia­ce­ho nás­led­ku. Na zá­kla­de vy­hod­no­te­nia tých­to okol­nos­tí bu­de po­sú­de­ná zá­važ­nosť proti­práv­ne­ho ko­na­nia spo­čí­va­jú­ce­ho v ne­do­vo­le­nom pou­ži­tí py­ro­tech­nic­ké­ho vý­rob­ku na ve­rej­nom po­du­ja­tí.

Ďal­šia for­ma vý­tr­žníc­tva - poš­ko­dzo­va­nie se­da­diel (vy­tr­há­va­nie ce­lých se­da­diel ale­bo ich čas­tí) je jed­ným z čas­tých proti­práv­nych ko­na­ní, kto­rým za­čí­na­jú ale­bo gra­du­jú ná­sil­né in­ci­den­ty na šta­dió­noch, pre­to tú­to for­mu navr­hu­je­me vý­slov­ne uviesť v tres­tnom či­ne vý­tr­žníc­tva, aby tie­to ná­sil­né ko­na­nia pro­ti ma­jet­ku, kto­rých cie­ľom je vy­tr­hnu­tie se­dad­la, kto­ré sa nás­led­ne (ob­ra­tom) pou­ží­va na de­monštra­tív­ne vha­dzo­va­nie na špor­to­vis­ko a ne­zried­ka aj na útok pro­ti oso­bám us­po­ria­da­te­ľov, čle­nov SBS, po­li­caj­tom, ne­bo­li vní­ma­né iba ako "bež­né", či do­kon­ca ba­ga­teľ­né pries­tup­ky, ale ako pre­či­ny, kto­ré bu­dú môcť byť za ur­či­tých okol­nos­tí, pri men­šej zá­važ­nos­ti či­nu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), kva­li­fi­ko­va­né ako pries­tup­ky.

Rov­na­ko aj poš­ko­dzo­va­nie me­cha­nic­kých ba­riér/zá­bran od­de­ľu­jú­cich sek­to­ry priaz­niv­cov je jed­noz­nač­ná ná­sil­ná príp­ra­va - ná­sil­ný útok pro­ti ma­jet­ku, kto­ré­ho cie­ľom je nás­led­né pre­nik­nu­tie do sek­to­ru priaz­niv­cov sú­pe­ria­ce­ho druž­stva ale­bo útok na us­po­ria­da­teľ­skú služ­bu. Pri tých­to úto­koch je len otáz­kou ná­hod­ných okol­nos­tí, ne­zá­vis­lých od vô­le pá­cha­te­ľa, či je ba­rié­ra dos­ta­toč­ne pev­ná ale­bo dos­ta­toč­ne pev­ne uchy­te­ná, aby od­ola­la opa­ko­va­ným ná­sil­ným úto­kom pá­cha­te­ľov a ni­mi pou­ži­tým pros­tried­kom, kto­ré čas­to tr­va­jú ce­lé mi­nú­ty, či de­siat­ky mi­nút, pri­čom ce­lý šta­dión vrá­ta­ne mlá­de­že, žien a de­tí a všet­ci sluš­ní di­vá­ci iba dú­fa­jú/ve­ria, že sta­ré ba­rié­ry úto­kom od­ola­jú.

Za 45 mi­lió­nov eur zo štát­ne­ho roz­poč­tu, kto­ré pos­kyt­ne štát na vý­stav­bu a re­konštruk­ciu 21 fut­ba­lo­vých šta­dió­nov (to je 60% in­ves­tí­cie, k to­mu eš­te 40% = 30 mi­lió­nov eur pris­pe­jú ob­ce a vlas­tní­ci šta­dió­nov), bu­dú v rám­ci ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia za ve­rej­né pros­tried­ky ob­sta­rá­va­né aj sys­té­my tri­bún, no­vé se­dad­lá pre di­vá­kov a ďal­šie za­ria­de­nie a bez­peč­nos­tné pr­vky špor­to­vých za­ria­de­ní, tak­že ich zvý­še­ná ochra­na je aj z toh­to hľa­dis­ka na mies­te.

 

K bo­dom 17 a 18

Navr­hu­je sa dopl­niť do kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu vý­tr­žníc­tva ako no­vý kva­li­fi­kač­ný znak okol­nosť, keď sa pá­cha­teľ do­pus­tí vý­tr­žníc­tva for­mou ko­na­ní uve­de­ných v od­se­ku 1 vo­či chrá­ne­nej oso­be, pri­čom za chrá­ne­nú oso­bu bu­de pod­ľa § 139 Tr. zá­ko­na po­va­žo­va­ný “ve­rej­ný či­ni­teľ ale­bo oso­ba, kto­rá pl­ní svo­je po­vin­nos­ti ulo­že­né na zá­kla­de zá­ko­na”, t. j. aj člen us­po­ria­da­teľ­skej služ­by.

Z pod­sta­ty ve­ci vy­plý­va, že z fo­riem vý­tr­žníc­tva uve­de­ných v od­se­ku 1 bu­de mož­né vo­či chrá­ne­nej oso­be ko­nať naj­mä spô­so­bom uve­de­ným pod písm. a) (na­pad­ne iné­ho) ale aj iný­mi spô­sob­mi, kto­ré v od­se­ku 1 vý­slov­ne nie sú uve­de­né, a to vzhľa­dom ku konštruk­cii od­se­ku 1, kde sú uve­de­né for­my vý­tr­žníc­tva iba fa­kul­ta­tív­ne, čo je vy­jad­re­né pou­ži­tím vý­ra­zu “naj­mä”.

Do kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu vý­tr­žníc­tva sa ako ďal­ší no­vý kva­li­fi­kač­ný znak navr­hu­je dopl­niť re­ci­dí­va proti­práv­nych ko­na­ní, keď sa pá­cha­teľ do­pus­tí vý­tr­žníc­tva (ko­na­nia v od­se­ku 1), ho­ci bol za ta­ký ale­bo ob­dob­ný čin v pred­chá­dza­jú­cich dvad­sia­tich šty­roch me­sia­coch od­sú­de­ný ale­bo v pred­chá­dza­jú­cich dva­nás­tich me­sia­coch pos­tih­nu­tý.

 

Dô­vo­do­vá sprá­va k zme­nám v Tres­tnom po­riad­ku

 

K bo­du 1, 3 a 9

Návr­hom sa tran­spo­nu­je smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2010/64/EÚ z 20. ok­tób­ra 2010 o prá­ve na tl­mo­če­nie a prek­lad v tres­tnom ko­na­ní do práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Dek­la­ro­va­ným cie­ľom smer­ni­ce je za­bez­pe­čiť prá­vo po­doz­ri­vých ale­bo ob­vi­ne­ných osôb na tl­mo­če­nie a prek­lad v tres­tnom ko­na­ní, aby sa za­ru­či­lo ich prá­vo na spra­vod­li­vý pro­ces. Smer­ni­ca sta­no­vu­je spo­loč­né mi­ni­mál­ne pra­vid­lá, kto­ré sa ma­jú up­lat­ňo­vať v ob­las­tiach tl­mo­če­nia a prek­la­du v tres­tnom ko­na­ní v zmys­le čl. 6 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ľud­ských prá­vach a sú­vi­sia­cej ju­di­ka­tú­ry Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len „ESĽP“), s cie­ľom po­sil­niť vzá­jom­nú dô­ve­ru me­dzi člen­ský­mi štát­mi.

Návr­hom v bo­de 1 sa roz­ši­ru­je prá­vo na prek­lad a tl­mo­če­nie v tres­tnom ko­na­ní pop­ri oso­bách uve­de­ných v § 2 ods. 20 Tres­tné­ho po­riad­ku aj na po­doz­ri­vú oso­bu.

V bo­de 2 sa v sú­la­de s ozna­če­nou smer­ni­cou roz­ši­ru­je prá­vo na prek­lad a tl­mo­če­nie aj na os­tat­né úko­ny v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia aký­mi sú po­ra­da ob­vi­ne­né­ho s ob­haj­com v prie­be­hu ale­bo v sú­vis­los­ti s pro­ces­ným úko­nom, po­da­ním op­rav­né­ho pros­tried­ku ale­bo iný­mi pro­ces­ný­mi po­da­nia­mi.

V od­se­ku 2 sa tran­spo­nu­je čl. 2 ods. 4 smer­ni­ce v reak­cii na ju­di­ka­tú­ru ESĽP v sú­vis­los­ti s prá­vom na spra­vod­li­vý pro­ces u osôb, kto­ré ne­dos­ta­toč­ne ov­lá­da­jú ja­zyk, v kto­rom sa ve­die ko­na­nie. V zmys­le navr­ho­va­né­ho zne­nia bu­de môcť or­gán, kto­rý vy­ko­ná­va úkon tres­tné­ho ko­na­nia us­ta­no­viť tl­moč­ní­ka aj v prí­pa­de, ak oso­ba sí­ce vy­hlá­si, že ro­zu­mie ja­zy­ku ko­na­nia, ale jej ja­zy­ko­vé zna­los­ti ne­bu­dú dos­ta­toč­né k riad­ne­mu up­lat­ne­niu jej práv v tom­to ja­zy­ku. Tl­moč­ník sa v ta­kom­to prí­pa­de pri­be­rie uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu da­ná oso­ba mô­že po­dať sťaž­nosť.

V od­se­ku 4 sa tran­spo­nu­je čl. 3 smer­ni­ce, kto­rým sa roz­ši­ru­je prá­vo na prek­lad zá­klad­ných pí­som­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia, kto­rý­mi sa v zmys­le smer­ni­ce mys­lí kaž­dé roz­hod­nu­tie, kto­rým sa oso­ba poz­ba­vu­je osob­nej slo­bo­dy, kaž­dá ob­ža­lo­ba ale­bo ob­vi­ne­nie a kaž­dý roz­su­dok. Prek­lad ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia za­bez­pe­ču­je or­gán, o kto­ré­ho roz­hod­nu­tie ide.

V od­se­ku 5 sa v zmys­le po­žia­da­viek smer­ni­ce up­ra­vu­je mož­nosť roz­hod­núť o prek­la­de aj iných pí­som­nos­ti ne­vyh­nut­ných na za­bez­pe­če­nie spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su pod­ľa uvá­že­nia or­gá­nu, pred kto­rým sa ko­na­nie ve­die. Ak o prek­lad ta­kej­to pí­som­nos­ti po­žia­da ob­vi­ne­ný, o ne­vy­ho­ve­ní ta­kej­to žia­dos­ti roz­hod­ne da­ný or­gán uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu je prí­pus­tná sťaž­nosť ob­vi­ne­né­ho. Prek­lad tých­to uz­ne­se­ní mož­no nah­ra­diť aj ich ús­tnym pretl­mo­če­ním.

V od­se­ku 6 sa up­ra­vu­je v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch mož­nosť vy­užiť tech­nic­ké za­ria­de­nia ur­če­né na pre­nos ob­ra­zu a zvu­ku pre úče­ly za­bez­pe­če­nia tl­mo­če­nia.

 

K bo­du 2

Navr­ho­va­ným dopl­ne­ním sa za­bez­pe­čí pos­ky­to­va­nie in­for­má­cií zo stra­ny sú­du sub­jek­tu, kto­rý pre­vádz­ku­je in­for­mač­ný sys­tém o bez­peč­nos­ti na špor­to­vých po­du­ja­tiach vo vzťa­hu k všet­kým od­sú­de­niam za tres­tné či­ny spá­cha­né v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom špor­to­vom po­du­ja­tí. 

 

K bo­du 4

Le­gis­la­tív­no-tech­nic­ká úp­ra­va dopl­ne­nia pís­me­na f) v § 82 ods. 1 v nad­väz­nos­ti na zme­nu § 51 ods. 4 písm. k) Tres­tné­ho zá­ko­na.

 

K bo­du 5

Naj­efek­tív­nej­ší spô­sob vy­ba­ve­nia tres­tných ve­cí pá­cha­te­ľov pre­či­nov spá­cha­ných nie­len v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­ných po­du­ja­tiach, kto­rí sa dl­ho­do­bo zdr­žia­va­jú mi­mo úze­mia SR, je zrý­chle­ný pos­tup pod­ľa § 204 ods. 1 a nasl. Tr. po­riad­ku (tzv. su­perrých­le vy­šet­ro­va­nie), kto­ré­ho zne­nie sa za tým úče­lom up­ra­vu­je.

Navr­ho­va­ná zme­na umož­ní pos­tup pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. po­riad­ku aj v tých prí­pa­doch, v kto­rých za­dr­ža­niu pá­cha­te­ľa pre­či­nu “pri či­ne ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom” brá­ni­la aká­koľ­vek iná pre­káž­ka ob­jek­tív­nej ale­bo sub­jek­tív­nej po­va­hy (napr. ak sa pá­cha­te­ľo­vi po­da­ri­lo z mies­ta či­nu újsť; ak bo­lo pot­reb­né naj­skôr sto­tož­niť oso­bu pá­cha­te­ľa za­zna­me­na­nú ka­me­ro­vým sys­té­mom a nás­led­ne ju fy­zic­ky vy­hľa­dať a pod.), vždy však len za spl­ne­nia pod­mien­ky, že k za­dr­ža­niu pá­cha­te­ľa doš­lo do 24 ho­dín po skut­ku.

Navr­ho­va­nou zme­nou sa rea­gu­je na si­tuácie sú­vi­sia­ce pre­dov­šet­kým s fe­no­mé­nom di­vác­ke­ho ná­si­lia na špor­to­vých po­du­ja­tiach, av­šak k ob­dob­ným si­tuáciám mô­že dôjsť aj na ve­rej­ných zhro­maž­de­niach ale­bo iných ve­rej­ných po­du­ja­tiach, v kto­rých oso­bu po­doz­ri­vú zo spá­chania pre­či­nu, kto­rá sa na­chá­dza/po­hy­bu­je/uk­rý­va v da­ve, z bez­peč­nos­tných dô­vo­dov nie je mož­né za­dr­žať pri pre­či­ne ale­bo bez­pros­tred­ne po spá­cha­ní pre­či­nu. Ak je ta­ký­to pá­cha­teľ sú­čas­ťou da­vu je z bez­peč­nos­tné­ho a tak­tic­ké­ho hľa­dis­ka nev­hod­né až kon­trap­ro­duk­tív­ne po­kú­šať sa vnik­núť do da­vu osôb za úče­lom je­ho za­dr­ža­nia, pre­to­že by to moh­lo vy­vo­lať od­por “da­vu” a spô­so­biť roz­siah­ly bez­peč­nost­ný in­ci­dent. V ta­kých­to prí­pa­doch bez­peč­nos­tné zlož­ky iba mo­ni­to­ru­jú po­hyb po­doz­ri­vé­ho a k za­dr­ža­niu po­doz­ri­vé­ho do­chá­dza až po ukon­če­ní po­du­ja­tia po ro­zí­de­ní sa da­vu. V ta­kom prí­pa­de or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd pod­ľa sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy ne­mô­žu pos­tu­po­vať pod­ľa § 204 ods. 1 Tr. po­riad­ku, pre­to­že ne­doš­lo k za­dr­ža­niu pá­cha­te­ľa pri či­ne a z bez­peč­nos­tných dô­vo­dov ani “bez­pros­tred­ne po ňom”.

Pri pá­cha­te­ľoch, kto­rí sa zdr­žu­jú v SR to v zá­sa­de nep­red­sta­vu­je váž­nej­ší prob­lém (vec sa vy­ba­ví v rám­ci skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia) av­šak pri pá­cha­te­ľoch - cu­dzin­coch, kto­rí sú pri ne­mož­nos­ti vy­uži­tia § 204 ods. 1 Tr. po­riad­ku pre­pus­te­ní zo za­dr­ža­nia a od­ces­tu­jú do svoj­ho do­mov­ské­ho štá­tu to zna­me­ná vý­znam­né ne­ga­tív­ne do­pa­dy na efek­ti­vi­tu vy­ba­ve­nia ve­ci z hľa­dis­ka ča­so­vé­ho (od­ov­zda­nie tres­tné­ho ko­na­nia tr­vá spra­vid­la nie­koľ­ko me­sia­cov), eko­no­mic­ké­ho (nák­la­dy na prek­lad spi­su a úko­nov me­dzi­ná­rod­nej práv­nej po­mo­ci) i vec­né­ho (prob­lé­my s ďal­ším do­ka­zo­va­ním, stra­ta hod­no­ty/pou­ži­teľ­nos­ti dô­ka­zov a pod.). Tres­tná vec ve­de­ná v SR pro­ti cu­dziemu štát­ne­mu prís­luš­ní­ko­vi, kto­rý sa zdr­žia­va mi­mo úze­mia SR, sa mu­sí po­tom vy­ba­vo­vať ces­tou do­žia­da­ní práv­nu po­moc a/ale­bo od­ov­zda­ním tres­tnej ve­ci do do­mov­ské­ho štá­tu pá­cha­te­ľa, s čím sú ne­vyh­nut­ne spo­je­né nák­la­dy na prek­lad spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu a ďal­ších pro­ces­ných pí­som­nos­tí, čo je ná­roč­né nie­len fi­nan­čne ale aj ča­so­vo.

 

K bo­du 6

Dopl­ne­ním us­ta­no­ve­nia sa up­ra­vu­je po­vin­nosť pro­ku­rá­to­ra pri pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia za tres­tné či­ny spá­cha­né v sú­vis­los­ti s účas­ťou na ve­rej­nom po­du­ja­tí ak sú­čas­ne doš­lo k ulo­že­niu ob­me­dzenia pod­ľa § 51 ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré sa vzťa­hu­je na špor­to­vé po­du­ja­tie, upo­ve­do­miť o tej­to sku­toč­nos­ti sub­jekt, kto­rý pre­vádz­ku­je in­for­mač­ný sys­tém o bez­peč­nos­ti na špor­to­vých po­du­ja­tiach pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na v roz­sa­hu in­for­má­cii, kto­ré vy­me­dzu­je ten­to oso­bit­ný zá­kon.

Sú­čas­ne pre prí­pad ulo­že­nia po­vin­nos­ti pod­ľa § 51 ods. 4 písm. k) Tres­tné­ho zá­ko­na sa up­ra­vu­je po­vin­nosť pro­ku­rá­to­ra za­slať ta­ké­to uz­ne­se­nie o pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia ur­če­né­mu út­va­ru Po­li­caj­né­ho zbo­ru, na kto­rý je ob­vi­ne­ný po­vin­ný dos­ta­viť sa v ur­če­nom ča­se.

 

K bo­du 7

Dopĺňa sa vý­po­čet tres­tov, kto­ré je mož­né ulo­žiť tres­tným roz­ka­zom o no­vo za­ve­de­ný trest zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach.

 

K bo­du 8

Up­ra­vu­je sa spô­sob za­bez­pe­če­nia vý­ko­nu tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach. O ulo­že­ní tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach súd upo­ve­do­mí or­gán Po­li­caj­né­ho zbo­ru, v ob­vo­de kto­ré­ho má od­sú­de­ný byd­lis­ko.

Úče­lom tres­tu je to, aby sa od­sú­de­ný dos­ta­vil na ur­če­ný út­var Po­li­caj­né­ho zbo­ru v mies­te sku­toč­né­ho byd­lis­ka, kto­ré čas­to bu­de to­tož­né s ad­re­sou tr­va­lé­ho byd­lis­ka. Je však ve­ľa osôb, kto­ré ma­jú tr­va­lý po­byt for­mál­ne ve­de­ný in­de ako sa fak­tic­ky zdr­žu­jú. Ur­če­nie út­va­ru Po­li­caj­né­ho zbo­ru sa v sú­la­de s úče­lom tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach pre­to ne­via­že na “tr­va­lý po­byt” od­sú­de­né­ho, ale na fak­tic­ké byd­lis­ko, na­koľ­ko ten­to trest má čo naj­me­nej za­sa­ho­vať do bež­né­ho ži­vo­ta od­sú­de­né­ho a ne­má mu spô­so­bo­vať ani nep­ri­me­ra­né ces­tov­né nák­la­dy (do mies­ta tr­va­lé­ho byd­lis­ka).

Ak ulo­že­nie tres­tu sú­vi­sí so zá­ka­zom účas­ti na špor­to­vom po­du­ja­tí, súd o tej­to sku­toč­nos­tí upo­ve­do­mí aj správ­cu in­for­mač­né­ho sys­té­mu o bez­peč­nos­ti na špor­to­vých po­du­ja­tiach pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na (zá­kon o or­ga­ni­zo­va­ní ve­rej­ných špor­to­vých po­du­ja­tí a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov) v roz­sa­hu in­for­má­cii, kto­ré vy­me­dzu­je ten­to oso­bit­ný zá­kon.

V prí­pa­de po­ru­šo­va­nia ale­bo ma­re­nia tres­tu zá­ka­zu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach sa sta­no­vu­je po­vin­nosť ozná­miť tú­to sku­toč­nosť ok­res­né­mu pro­ku­rá­to­ro­vi, na­koľ­ko uve­de­né ko­na­nie napĺňa zna­ky tres­tné­ho či­nu ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia (čl. II bod 15). Sú­čas­ne sa up­ra­vu­je pos­tup sú­du v prí­pa­de pod­mie­neč­né­ho upus­te­nia od vý­ko­nu zvyš­ku tres­tu účas­ti na ve­rej­ných po­du­ja­tiach (ods. 4 a 5).

 

 

Diskusia