Úvodná poznámka - JUDr. Peter Šamko
V Zbierke zákonov SR bol pod číslom 1/2014 publikovaný zákon o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý v článku II. a III. mení a dopĺňa aj Trestný zákon ako aj Trestný poriadok, pričom zákon nadobúda účinnosť dňom 01.02.2014.
Nižšie v texte je uvedený len výňatok
z uvedeného zákona, ktorý sa týka len zmien v Trestnom zákone ako aj
v Trestnom poriadku, pričom nasleduje dôvodová správa k týmto zmenám.
Za pomerne veľkú zmenu možno označiť hlavne zmeny v úpravách tlmočenia
a prekladania (§ 28 Tr. por.) pri ktorých sa vychádzalo zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z
20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, pričom od 01.02.2014
bude nutné niektoré podstatné rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní a súdov povinne obvineným prekladať. Z tohto pohľadu bude zaujímavé sledovať vývoj praxe k otázke, či lehoty na podanie opravných prostriedkov (napríklad voči uzneseniu o vznesení obvinenia, rozhodnutiu o väzbe, či rozsudku) budú plynúť obvinenému až doručením písomného prekladu, respektíve či sa bude vychádzať z praxe aká bola doposiaľ.
V súvislosti s trestným právom je podstatná aj zmena priestupkového zákona (č. 372/1990), ktorý bol taktiež novelizovaný zákonom č. 1/2014 a to znenie ustanovenia § 20 zákona o priestupkoch, ktoré upravuje zánik zodpovednosti za priestupok. Predmetné ustanovenie stanovuje, že priestupok nie je možné prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Zákon č. 1/2014 dopĺňa § 20 o odsek 2, ktorý stanovuje, že do plynutia tejto dvojročnej lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Ide o osobitný dôvod spočívania lehoty na prejednanie priestupku, ktorý sa bude, podľa prechodných ustanovení, týkať len priestupkov spáchaných po 01.02.2014. Vedením trestného stíhania prestane plynúť dvojročná lehota na prejednanie priestupku, pričom vedením trestného stíhania sa bude zrejme rozumieť už začatie trestného stíhania vo veci.
Úplné znenie zákona č. 1/2014 je možné nájsť napríklad na www.zbierka.sk
Čl. II – zmena Trestného zákona
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona 334/2012 Z. z., zákona č. 428/2012 Z. z., zákona č. 428/2012 Z. z., zákona č. 189/2013 Z. z. a zákona č. 204/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 32 sa
za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach.“.
Doterajšie písmená i) až k) sa označujú ako písmená j) až l).
2. V § 37 písm. l) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.
3. V § 37 písm. m) sa na konci bodka nahrádza čiarkou.
4. § 37 sa dopĺňa písmenami n) a o), ktoré znejú:
„n) spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo
o) spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.“.
5. V § 42 ods. 2 poslednej vete sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „činnosti“ sa vkladajú slová „alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach“.
6. V § 51 ods.
3 písmeno a) znie:
„a) účasti na určených verejných podujatiach,“.
7. V § 51 sa odsek 4 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k) dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.“.
8. Za § 62 sa vkladá § 62a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 62a
Trest zákazu účasti na verejných podujatiach
(1) Trest zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na športových, kultúrnych alebo iných verejných podujatiach v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.
(2) Súd môže uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu, ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku.
(3) Ako samostatný trest môže byť trest zákazu účasti na verejných podujatiach uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.
(4) Na dobu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach alebo na jej časť súd môže odsúdenému uložiť obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, najmä aby sa dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru a spravidla mu súd tiež uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu spôsobenú trestným činom alebo jej časť, ktorú súd zároveň určí.
(5) Do doby výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nezapočítava; započítava sa však doba, počas ktorej bola v tej istej veci páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku zakázaná účasť na verejných podujatiach, ktoré sú predmetom zákazu.“.
9. Za § 72 sa vkladajú § 72a a 72b, ktoré vrátane nadpisu § 72a znejú:
„§ 72a
Podmienečné upustenie
od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach
(1) Po výkone polovice trestu zákazu účasti na verejných podujatiach môže súd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu spôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.
(2) Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd určí skúšobnú dobu až na päť rokov, nie však kratšiu ako zvyšok trestu; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto upustení.
(3) Odsúdenému, u ktorého súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, môže súd uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
§ 72b
(1) Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
(2) Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach nadobudlo právoplatnosť.
(3) Rovnako sa má za to, že trest zákazu účasti na verejných podujatiach bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.“.
10. V § 92 ods. 2 sa slová „b) až k)“ nahrádzajú slovami „b) až l)“.
11. V § 109 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e) ktoré znie:
„e) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,".
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmena f) a g).
12. Za § 112 sa vkladá § 112a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 112a
Trest zákazu účasti na verejných podujatiach
Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže súd uložiť mladistvému iba za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to vo výmere do piatich rokov.“
13. § 121 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, len čo bol trest vykonaný.“.
14. § 122 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14) Trestný čin je spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb. Za verejné podujatie sa považuje verejné zhromaždenie, kultúrne, športové a iné podujatie prístupné verejnosti.“.
15. V § 348 ods. 1 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:
„h) zúčastní sa na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje trest zákazu účasti na verejných podujatiach alebo nedodržiava obmedzenia a povinnosti, ktoré mu súd uložil v súvislosti s výkonom tohto trestu,“.
Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená i) a j).
16. V § 364 ods. 1 písmeno d) znie:
„d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo“.
17. V § 364 ods. 2 písm. b) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.
18. V § 364 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d) na chránenej osobe, alebo
e) hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
postihnutý.“.
Čl. III – zmena Trestného poriadku
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z. a zákona č. 204/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 20 sa za slová „jeho zákonný zástupca,“ vkladajú slová „podozrivá osoba,“.
2. § 6 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Pri trestnom čine spáchanom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí vzťahujúcom sa na športové podujatie, súd o odsúdení upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona, v rozsahu podľa osobitného zákona.“.
3. § 28 znie:
„§ 28
(1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v §
2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie
alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže
byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený využije svoje právo podľa § 2
ods. 20, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu
s obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným
úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo s inými procesnými
podaniami.
(2) Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.
(3) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk,
na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo vec
neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán
činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého
je táto osoba štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému
táto osoba rozumie.
(4) Ak je potrebné preložiť zápisnicu
o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne
preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného
do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej
schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní
a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto
práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako
o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka
viacerých obvinených, preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa
ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení.
Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého
rozhodnutie ide.
(5) Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej
žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem
rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to
nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre riadne uplatnenie
práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán,
pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne
o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto
písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný
obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa
poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila
celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už
bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému pretlmočený alebo ak
obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.
(6) Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu
nevyžaduje fyzická prítomnosť tlmočníka a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka
pre jazyk, ktorému osoba uvedená v § 2 ods. 20 dostatočne
rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie zabezpečiť aj prostredníctvom
technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku.“.
4. V § 82 ods.
1 písmeno f ) znie:
„f) povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán
určený súdom,“.
5. V § 204
ods. 1 sa vypúšťa slovo „alebo“ a za slová „bezprostredne po ňom“ sa
vkladá čiarka a slová „alebo po tom, čo odpadla prekážka jej
bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu“.
6. V § 216
ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak bolo podmienečne zastavené trestné
stíhanie za trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom
podujatí a ak obvinenému bolo súčasne uložené obmedzenie podľa § 51
ods. 3 písm. a) Trestného zákona vzťahujúce sa na športové podujatie,
prokurátor o uložení tohto obmedzenia upovedomí správcu informačného
systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona
v rozsahu informácii podľa osobitného zákona. Ak bola uznesením uložená
obvinenému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona,
prokurátor zašle uznesenie určenému útvaru Policajného zboru.“.
7. V § 353
ods. 2 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach,“.
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).
8. Za § 444 sa vkladá § 444a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 444a
Výkon trestu zákazu účasti na verejných podujatiach
(1) O právoplatnom uložení trestu zákazu účasti
na verejných podujatiach upovedomí predseda senátu útvar Policajného zboru,
v ktorého obvode má odsúdený bydlisko. Ak sa uložený trest zákazu účasti
na verejných podujatiach vzťahuje na športové podujatie, predseda senátu
upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových
podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu podľa osobitného zákona.
(2) Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu účasti
na verejných podujatiach probačného a mediačného úradníka.
(3) Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu účasti na verejných
podujatiach, predseda senátu to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.
(4) Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu účasti
na verejných podujatiach vzťahujúci sa na športové podujatie, predseda senátu
o tejto skutočnosti bez meškania upovedomí správcu informačného systému
o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona
v rozsahu informácií podľa osobitného zákona.
(5) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu
účasti na verejnom podujatí, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku
tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia § 415 až 417. Príslušným na
vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.“.
9. Príloha sa dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie:
„8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010).“.
Dôvodová správa k zmenám v Trestnom zákone
K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie existujúceho systému trestov o nový druh trestu, ktorý bude môcť byť uložený aj samostatne. Divácke násilie je spoločenský fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúť aj na iné verejné podujatia, preto sa navrhuje zavedenie špeciálneho druhu trestu, ktorého primárnym cieľom je to, aby sa páchateľ nemohol zúčastňovať na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s účelom trestu a so zásadou primeranosti určí súd.
V mnohých európskych štátoch tento druh trestu existuje už dlhšie obdobie a s jeho aplikáciou sú pozitívne skúsenosti. Tento druh trestu bol doplnený v roku 2010 aj do systému trestov v Českej republike. Tento trest bude môcť súd uložiť pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to bude so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku a to najviac na 10 rokov.
K bodom 2 až 4
Dopĺňajú sa nové priťažujúce okolnosti, ktorými sa reaguje na vyššiu závažnosť protiprávnych konaní skupín osôb, ktoré sa presúvajú na miesto konania verejného podujatia, alebo sa vracajú z miesta konania verejného podujatia (nové písmeno n) a trestné činy spáchané z dôvodu príslušnosti k športovému klubu (nové písmeno o).
Tieto priťažujúce okolnosti budú prichádzať do úvahy najmä pri protiprávnom konaní skupín fanúšikov (najmä futbalových), ktorých členovia sa často pod vplyvom alkoholu dopúšťajú agresívnych protiprávnych konaní na čerpacích staniciach, na odpočívadlách, v/pri motorestoch a pohostinských zariadeniach, ktoré sú často z tohto dôvodu uzavreté a strážené políciou alebo aj vo vlakoch a na staniciach.
Vzhľadom na potenciál agresivity a hroziace závažnejšie následky konania väčšej skupiny osôb, ktoré sa navzájom vo svojom protiprávnom konaní podporujú je dôvodné vyjadrenie vyššej závažnosti takéhoto konania zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Vyjadrenie tejto okolnosti v zákone sleduje preventívny účinok a jednoznačne vyjadruje neprijateľnosť takýchto konaní spoločnosťou. Z hľadiska závažnosti sa konanie takejto skupiny osôb javí byť podstatne závažnejšie ako konanie jednotlivca, preto aj z vecného hľadiska sa zavedenie novej priťažujúcej okolnosti javí byť opodstatnené a je primeranou reakciou spoločnosti na jednu z pomerne rozšírených foriem diváckeho násilia.
Doterajšia prax ukázala nepripravenosť právnej úpravy, ktorá má účinne postihovať protiprávne konania osoby, resp. skupiny osôb v súvislosti s konaním športového podujatia. Takto nastavená právna úprava by mala v prvom rade odradiť od protiprávneho konania tak mimo diania ako aj priamo pri športovom podujatí.
V súčasnosti tomuto stavu sa predchádza zvýšeným počtom nasadených síl a prostriedkov Policajného zboru v rámci bezpečnostných opatrení (napr. uzatváranie čerpacích staníc na trase presunu fanúšikov, uzatváranie ulíc v blízkosti diania športového podujatia a pod.). Napríklad pri rizikových podujatiach v predchádzajúcom období bývali takto uzatvorené čerpacie stanice na trase Žilina - Bratislava, Žilina - Trnava.
Dohovor Rady Európy o násilí a nevhodnom správaní pri športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (Štrasburg, 1985), ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou, v čl. 3 ods. 1 písm. a) obsahuje záväzok/povinnosť signatárskych štátov dohovoru “zabezpečiť, aby dostatok poriadkových síl bol pripravený čeliť vypuknutiu násilia a neviazanosti na štadiónoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ako aj pozdĺž trás, ktorými prechádzajú diváci”, pričom v čl. 3 ods. 1 písm. c) je uvedený ďalší záväzok signatárskych štátov “uplatňovať alebo podľa potreby prijímať zákony, ktoré umožňujú, aby osoby, ktoré boli obvinené z priestupkov spojených s násilím a neviazanosťou divákov, boli stíhané zodpovedajúcimi trestami alebo podľa okolností zodpovedajúcimi administratívnymi opatreniami”, pričom navrhované zmeny právnej úpravy majú napomôcť tieto záväzky riadne naplniť.
Za rovnako neprijateľné sa považuje spáchanie akéhokoľvek trestného činu len z dôvodu príslušnosti k športovému klubu, čo sa premietlo do novej priťažujúcej okolnosti. V mnohých prípadoch dochádza k páchaniu trestnej činnosti páchateľom alebo skupinou osobu, ktorá svoje konanie smeruje voči iným osobám alebo voči ich majetku práve z dôvodu, že tieto osoby sa určitým spôsobom odlišujú od páchateľov, či už názormi, členstvom v určitých organizáciách, kluboch, spolkoch, resp. trestná činnosť je na týchto osobách páchaná práve z dôvodu, že nezdieľajú názory páchateľov trestnej činnosti. V občianskej demokratickej spoločnosti a právnom štáte je absolútne neprijateľné, aby dôvodom/motívom trestnej činnosti bola príslušnosť poškodeného/obete k športovému klubu. Ak motívom trestnej činnosti páchateľa bude takýto absolútne neprijateľný dôvod, tento bude kvalifikovaný ako ďalšia priťažujúca okolnosť.
K bodu 5
Navrhuje sa doplnenie § 42 ods. 2 o trest zákazu účasti na verejných podujatiach v tom význame, aby súd pri ukladaní súhrnného trestu uložil tento trest obligatórne vo všetkých prípadoch, v ktorých bol tento trest uložený skorším rozsudkom, ktorého výrok o treste novší rozsudok zrušuje.
K bodu 6
V záujme zjednotenia terminológie použitej v Trestnom zákone sa navrhuje upraviť vyjadrenie obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona navrhovaným spôsobom.
K bodu 7
Do fakultatívneho výpočtu povinností, ktoré je možné odsúdenému uložiť, sa dopĺňa povinnosť, aby sa odsúdený alebo obvinený (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru, spravidla v mieste kde sa zdržiava, prípadne aj opakovane. Táto povinnosť má byť ukladaná najmä v prípadoch, keď bude potrebné zabezpečiť, aby sa osoba, ktorej bol uložený zákaz účasti na vymedzených verejných (športových, kultúrnych, spoločenských) podujatiach, nemohla zúčastniť na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje uložený zákaz, vrátane stretnutí konaných v cudzine, kde sa dotknutá osoba z objektívnych dôvodov nebude môcť zúčastniť.
Porušenie tejto povinnosti bude v závislosti od štádia konania a procesnej situácie posudzované ako okolnosť odôvodňujúca vzatie do väzby (pri nesplnení povinnosti uloženej sudcom pri rozhodnutí o nevzatí do väzby), či pokračovanie v trestnom stíhaní (pri podmienečne zastavenom trestnom stíhaní) alebo pri hodnotení osoby v rámci posudzovania plnenia podmienok probačného dohľadu odsúdeným v rámci skúšobnej doby.
Máme za to, že práve tento inštitút by mal napomôcť v budúcnosti odradiť (zamedziť) potenciálnych páchateľov od recidívy trestnej činnosti diváckeho násilia. Na základe skúseností zo zahraničia práve povinnosť hlásiť sa na príslušnom útvare Policajného zboru v čase konania športového podujatia ich “materského” klubu je účinným nástrojom k postupnej eliminácii trestnej činnosti páchanej v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach.
K bodu 8
Upravuje sa podstata a účel trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude môcť súd uložiť za úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo pri inom trestnom čine, ak je to so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Bude sa jednať najmä o prípady násilných trestných činov, ku ktorým môže dôjsť napadnutím fanúšika na ulici, násilné incidenty v pohostinských zariadeniach pri sledovaní televíznych prenosov alebo organizované bitky medzi futbalovými chuligánmi, ktorí sa dohodnú na mieste a čase bitky, čo nemusí byť vôbec viazané na konkrétne verejné podujatie.
Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený aj ako samostatný trest. Súdom má byť ukladaný v rozsahu zodpovedajúcom predmetu záujmu odsúdeného tak, aby postihol v prvom rade tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania (napr. stretnutia konkrétneho športu, súťaže, klubu, kategórie, družstva).
Popri tomto treste budú môcť byť odsúdenému súdom fakultatívne ukladané aj primerané obmedzenia a povinnosti, najmä povinnosť dostaviť sa v určitom čase (napr. v čase začiatku športového stretnutia, na ktoré sa vzťahuje zákaz) na určený útvar Policajného zboru a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu alebo jej časť určenú súdom.
Útvar Policajného zboru, na ktorom sa bude odsúdený hlásiť, bude určený súdom podľa miesta faktického bydliska odsúdeného, aby odsúdený, ktorý sa z nejakého dôvodu nezdržiava v mieste trvalého bydliska, nebol nútený vynakladať prostriedky a čas na cestu do miesta trvalého bydliska, pretože to nie je účelom tohto druhu trestu.
K bodu 9 a 10
Upravujú sa podmienky podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a zahladenia tohto trestu analogickým spôsobom ako pri treste zákazu činnosti.
K bodu 11 a 12
Medzi tresty, ktoré je možné uložiť mladistvým páchateľom trestných činov sa dopĺňa trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorého účelom je cielene pôsobiť na tú sféru života páchateľa, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania. Na skutočného fanúšika športového klubu, športu alebo iného druhu verejných podujatí je takýto trest primeraným a dostatočným výchovným prostriedkom. Práve trest zákazu účasti na verejných podujatiach je účinným nástrojom a dostatočným opatrením voči páchateľovi, ktorý tento trest vníma veľmi negatívne, nakoľko nemôže sa zúčastniť športového podujatia (diania) materského klubu.
Trest zákazu účasti na verejných podujatiach bude môcť súd uložiť mladistvému najviac na 5 rokov.
Na rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach mladistvého odsúdeného sa primerane použije všeobecná právna úprava tohto postupu pri dospelom páchateľovi.
K bodu 13
Upravuje sa spôsob zahladenia odsúdenia mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Trest je zahladený jeho vykonaním.
K bodu 14
Predmetným ustanovením sa vymedzujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu spáchaného v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Zároveň sa vymedzuje pojem verejné podujatie na účely Trestného zákona.
K bodu 15
Vzhľadom na spoločenskú potrebu efektívne riešiť problematiku diváckeho násilia, sa v záujme dosiahnutia účelu ukladaných zákazov účasti na verejných podujatiach ustanovuje, že nedodržanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a uložených obmedzení a povinností v súvislosti s výkonom tohto trestu - nerešpektovanie rozhodnutia orgánu verejnej moci, bude posudzované ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Formálne znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia budú naplnené aj v prípade, keď odsúdený bez primeraných dôvodov nedodrží povinnosť uloženú popri treste zákazu účasti na verejných podujatiach, dostaviť sa v určenom čase na určený útvar Policajného zboru a to bez ohľadu na skutočnosť, či bude preukázaná prítomnosť odsúdeného na podujatí, na ktorom mal účasť zakázanú, resp. v súvislosti s ktorým mu bola uložená povinnosť dostaviť sa na určený útvar Policajného zboru.
K bodu 16
Precizuje sa znenie písmena d) odseku 1 pri trestnom čine výtržníctva. Pri verejných podujatiach, kde sa zdržiava väčšie množstvo osôb, pričom sú na nich často prítomné aj maloleté osoby, ženy, či osoby vyššieho veku, predstavuje použitie pyrotechnických výrobkov možnosť vážneho ohrozenia zdravia. Následkom použitia pyrotechnických výrobkov môže byť napr. roztrhnutie ušného bubienka (akustický efekt) alebo popálenina, prípadne až devastačné poranenie rúk alebo nôh. Rovnako negatívne je vnímaná aj samotná obava účastníkov podujatia z uvedených možných následkov, ktorá odrádza slušných občanov od účasti na verejných podujatiach. Pyrotechnické výrobky vrátane po domácky vyrobených/ upravených zariadení alebo výrobkov páchatelia používajú skrytým spôsobom, najmä pri verejných športových stretnutiach ale aj pri silvestrovských zábavách, verejných zhromaždeniach a iných podujatiach konaných na verejných priestranstvách/námestiach, kde páchatelia často nič netušiacim účastníkom hádžu pyrotechnické výrobky (delobuchy) pod nohy.
Nebezpečnosť konkrétnych druhov pyrotechnických výrobkov bude závisieť od druhu použitého pyrotechnického výrobku, ako aj od spôsobu použitia a spôsobeného alebo hroziaceho následku. Na základe vyhodnotenia týchto okolností bude posúdená závažnosť protiprávneho konania spočívajúceho v nedovolenom použití pyrotechnického výrobku na verejnom podujatí.
Ďalšia forma výtržníctva - poškodzovanie sedadiel (vytrhávanie celých sedadiel alebo ich častí) je jedným z častých protiprávnych konaní, ktorým začínajú alebo gradujú násilné incidenty na štadiónoch, preto túto formu navrhujeme výslovne uviesť v trestnom čine výtržníctva, aby tieto násilné konania proti majetku, ktorých cieľom je vytrhnutie sedadla, ktoré sa následne (obratom) používa na demonštratívne vhadzovanie na športovisko a nezriedka aj na útok proti osobám usporiadateľov, členov SBS, policajtom, neboli vnímané iba ako "bežné", či dokonca bagateľné priestupky, ale ako prečiny, ktoré budú môcť byť za určitých okolností, pri menšej závažnosti činu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), kvalifikované ako priestupky.
Rovnako aj poškodzovanie mechanických bariér/zábran oddeľujúcich sektory priaznivcov je jednoznačná násilná príprava - násilný útok proti majetku, ktorého cieľom je následné preniknutie do sektoru priaznivcov súperiaceho družstva alebo útok na usporiadateľskú službu. Pri týchto útokoch je len otázkou náhodných okolností, nezávislých od vôle páchateľa, či je bariéra dostatočne pevná alebo dostatočne pevne uchytená, aby odolala opakovaným násilným útokom páchateľov a nimi použitým prostriedkom, ktoré často trvajú celé minúty, či desiatky minút, pričom celý štadión vrátane mládeže, žien a detí a všetci slušní diváci iba dúfajú/veria, že staré bariéry útokom odolajú.
Za 45 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, ktoré poskytne štát na výstavbu a rekonštrukciu 21 futbalových štadiónov (to je 60% investície, k tomu ešte 40% = 30 miliónov eur prispejú obce a vlastníci štadiónov), budú v rámci verejného obstarávania za verejné prostriedky obstarávané aj systémy tribún, nové sedadlá pre divákov a ďalšie zariadenie a bezpečnostné prvky športových zariadení, takže ich zvýšená ochrana je aj z tohto hľadiska na mieste.
K bodom 17 a 18
Navrhuje sa doplniť do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva ako nový kvalifikačný znak okolnosť, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva formou konaní uvedených v odseku 1 voči chránenej osobe, pričom za chránenú osobu bude podľa § 139 Tr. zákona považovaný “verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona”, t. j. aj člen usporiadateľskej služby.
Z podstaty veci vyplýva, že z foriem výtržníctva uvedených v odseku 1 bude možné voči chránenej osobe konať najmä spôsobom uvedeným pod písm. a) (napadne iného) ale aj inými spôsobmi, ktoré v odseku 1 výslovne nie sú uvedené, a to vzhľadom ku konštrukcii odseku 1, kde sú uvedené formy výtržníctva iba fakultatívne, čo je vyjadrené použitím výrazu “najmä”.
Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva sa ako ďalší nový kvalifikačný znak navrhuje doplniť recidíva protiprávnych konaní, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva (konania v odseku 1), hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Dôvodová správa k zmenám v Trestnom poriadku
K bodu 1, 3 a 9
Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.
Návrhom v bode 1 sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestného poriadku aj na podozrivú osobu.
V bode 2 sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestného konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s procesným úkonom, podaním opravného prostriedku alebo inými procesnými podaniami.
V odseku 2 sa transponuje čl. 2 ods. 4 smernice v reakcii na judikatúru ESĽP v súvislosti s právom na spravodlivý proces u osôb, ktoré nedostatočne ovládajú jazyk, v ktorom sa vedie konanie. V zmysle navrhovaného znenia bude môcť orgán, ktorý vykonáva úkon trestného konania ustanoviť tlmočníka aj v prípade, ak osoba síce vyhlási, že rozumie jazyku konania, ale jej jazykové znalosti nebudú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v tomto jazyku. Tlmočník sa v takomto prípade priberie uznesením, proti ktorému daná osoba môže podať sťažnosť.
V odseku 4 sa transponuje čl. 3 smernice, ktorým sa rozširuje právo na preklad základných písomnosti trestného konania, ktorými sa v zmysle smernice myslí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Preklad takéhoto rozhodnutia zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.
V odseku 5 sa v zmysle požiadaviek smernice upravuje možnosť rozhodnúť o preklade aj iných písomnosti nevyhnutných na zabezpečenie spravodlivého procesu podľa uváženia orgánu, pred ktorým sa konanie vedie. Ak o preklad takejto písomnosti požiada obvinený, o nevyhovení takejto žiadosti rozhodne daný orgán uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť obvineného. Preklad týchto uznesení možno nahradiť aj ich ústnym pretlmočením.
V odseku 6 sa upravuje v odôvodnených prípadoch možnosť využiť technické zariadenia určené na prenos obrazu a zvuku pre účely zabezpečenia tlmočenia.
K bodu 2
Navrhovaným doplnením sa zabezpečí poskytovanie informácií zo strany súdu subjektu, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach vo vzťahu k všetkým odsúdeniam za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí.
K bodu 4
Legislatívno-technická úprava doplnenia písmena f) v § 82 ods. 1 v nadväznosti na zmenu § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona.
K bodu 5
Najefektívnejší spôsob vybavenia trestných vecí páchateľov prečinov spáchaných nielen v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo územia SR, je zrýchlený postup podľa § 204 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku (tzv. superrýchle vyšetrovanie), ktorého znenie sa za tým účelom upravuje.
Navrhovaná zmena umožní postup podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku aj v tých prípadoch, v ktorých zadržaniu páchateľa prečinu “pri čine alebo bezprostredne po ňom” bránila akákoľvek iná prekážka objektívnej alebo subjektívnej povahy (napr. ak sa páchateľovi podarilo z miesta činu újsť; ak bolo potrebné najskôr stotožniť osobu páchateľa zaznamenanú kamerovým systémom a následne ju fyzicky vyhľadať a pod.), vždy však len za splnenia podmienky, že k zadržaniu páchateľa došlo do 24 hodín po skutku.
Navrhovanou zmenou sa reaguje na situácie súvisiace predovšetkým s fenoménom diváckeho násilia na športových podujatiach, avšak k obdobným situáciám môže dôjsť aj na verejných zhromaždeniach alebo iných verejných podujatiach, v ktorých osobu podozrivú zo spáchania prečinu, ktorá sa nachádza/pohybuje/ukrýva v dave, z bezpečnostných dôvodov nie je možné zadržať pri prečine alebo bezprostredne po spáchaní prečinu. Ak je takýto páchateľ súčasťou davu je z bezpečnostného a taktického hľadiska nevhodné až kontraproduktívne pokúšať sa vniknúť do davu osôb za účelom jeho zadržania, pretože by to mohlo vyvolať odpor “davu” a spôsobiť rozsiahly bezpečnostný incident. V takýchto prípadoch bezpečnostné zložky iba monitorujú pohyb podozrivého a k zadržaniu podozrivého dochádza až po ukončení podujatia po rozídení sa davu. V takom prípade orgány činné v trestnom konaní a súd podľa súčasnej právnej úpravy nemôžu postupovať podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku, pretože nedošlo k zadržaniu páchateľa pri čine a z bezpečnostných dôvodov ani “bezprostredne po ňom”.
Pri páchateľoch, ktorí sa zdržujú v SR to v zásade nepredstavuje vážnejší problém (vec sa vybaví v rámci skráteného vyšetrovania) avšak pri páchateľoch - cudzincoch, ktorí sú pri nemožnosti využitia § 204 ods. 1 Tr. poriadku prepustení zo zadržania a odcestujú do svojho domovského štátu to znamená významné negatívne dopady na efektivitu vybavenia veci z hľadiska časového (odovzdanie trestného konania trvá spravidla niekoľko mesiacov), ekonomického (náklady na preklad spisu a úkonov medzinárodnej právnej pomoci) i vecného (problémy s ďalším dokazovaním, strata hodnoty/použiteľnosti dôkazov a pod.). Trestná vec vedená v SR proti cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý sa zdržiava mimo územia SR, sa musí potom vybavovať cestou dožiadaní právnu pomoc a/alebo odovzdaním trestnej veci do domovského štátu páchateľa, s čím sú nevyhnutne spojené náklady na preklad spisového materiálu a ďalších procesných písomností, čo je náročné nielen finančne ale aj časovo.
K bodu 6
Doplnením ustanovenia sa upravuje povinnosť prokurátora pri podmienečnom zastavení trestného stíhania za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí ak súčasne došlo k uloženiu obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na športové podujatie, upovedomiť o tejto skutočnosti subjekt, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.
Súčasne pre prípad uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa upravuje povinnosť prokurátora zaslať takéto uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania určenému útvaru Policajného zboru, na ktorý je obvinený povinný dostaviť sa v určenom čase.
K bodu 7
Dopĺňa sa výpočet trestov, ktoré je možné uložiť trestným rozkazom o novo zavedený trest zákazu účasti na verejných podujatiach.
K bodu 8
Upravuje sa spôsob zabezpečenia výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach. O uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd upovedomí orgán Policajného zboru, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko.
Účelom trestu je to, aby sa odsúdený dostavil na určený útvar Policajného zboru v mieste skutočného bydliska, ktoré často bude totožné s adresou trvalého bydliska. Je však veľa osôb, ktoré majú trvalý pobyt formálne vedený inde ako sa fakticky zdržujú. Určenie útvaru Policajného zboru sa v súlade s účelom trestu zákazu účasti na verejných podujatiach preto neviaže na “trvalý pobyt” odsúdeného, ale na faktické bydlisko, nakoľko tento trest má čo najmenej zasahovať do bežného života odsúdeného a nemá mu spôsobovať ani neprimerané cestovné náklady (do miesta trvalého bydliska).
Ak uloženie trestu súvisí so zákazom účasti na športovom podujatí, súd o tejto skutočností upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona (zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.
V prípade porušovania alebo marenia trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa stanovuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť okresnému prokurátorovi, nakoľko uvedené konanie napĺňa znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia (čl. II bod 15). Súčasne sa upravuje postup súdu v prípade podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu účasti na verejných podujatiach (ods. 4 a 5).
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.