Návrh zmeny Trestného zákona ohľadne počítačovej kriminality

 

Niž­šie v texte je zve­rej­ne­ný návrh zá­ko­na o európ­skom ochran­nom prí­ka­ze v tres­tných ve­ciach, kto­rý má me­niť a dopl­niť aj us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na ako aj Tres­tné­ho po­riad­ku. Zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na sa má tý­kať naj­mä po­čí­ta­čo­vej kri­mi­na­li­ty, pri­čom má prísť k pre­ci­zo­va­niu jed­not­li­vých skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov, kto­ré sa tou­to prob­le­ma­ti­kou za­obe­ra­jú (k uve­de­né­mu poz­ri člá­nok II návr­hu zá­ko­na). Pred­pok­la­da­ná účin­nosť zá­ko­na je od 01.10.2015.

 

 

 

(Návrh)

 

Zá­kon

 

z ... 2015

 

o európ­skom ochran­nom prí­ka­ze v tres­tných ve­ciach a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov

 

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

Čl. I

 

PRVÁ ČASŤ

Všeo­bec­né us­ta­no­ve­nia

 

§ 1

Pred­met zá­ko­na

 

(1)     Ten­to zá­kon up­ra­vu­je pos­tup or­gá­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri

a)         vy­dá­va­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu na je­ho uz­na­nie v inom člen­skom štá­te Európ­skej únie (ďa­lej len „člen­ský štát“), a

b)        uz­ná­va­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu vy­da­né­ho sú­dom ale­bo iným prís­luš­ným or­gá­nom člen­ské­ho štá­tu v tres­tnom ko­na­ní a pri­ja­tí nás­led­né­ho opat­re­nia na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(2)     Ten­to zá­kon sa pou­ži­je len vo vzťa­hu k to­mu člen­ské­mu štá­tu, kto­rý prev­zal do svoj­ho práv­ne­ho po­riad­ku oso­bit­ný pred­pis.[1])

 

§ 2

Vy­me­dzenie zá­klad­ných poj­mov

 

Na úče­ly toh­to zá­ko­na sa ro­zu­mie

a)        ochran­ným prí­ka­zom roz­hod­nu­tie vy­da­né v tres­tnom ko­na­ní sú­dom ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­rom ale­bo prís­luš­ným jus­tič­ným or­gá­nom člen­ské­ho štá­tu, kto­rým sa na úče­ly za­bez­pe­če­nia ochra­ny fy­zic­kej oso­by pred proti­práv­nym ko­na­ním,  kto­ré mô­že oh­ro­ziť jej ži­vot, te­les­nú ale­bo du­šev­nú in­teg­ri­tu, dôs­toj­nosť, osob­nú slo­bo­du ale­bo sexuál­nu in­teg­ri­tu uk­la­dá ob­vi­ne­né­mu ale­bo od­sú­de­né­mu je­den ale­bo via­ce­ro z nas­le­dov­ných zá­ka­zov ale­bo ob­me­dze­ní (ďa­lej len „ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie“):

 

1.    zá­kaz vstu­po­vať do ur­či­tých miest ale­bo do ur­če­ných ob­las­tí, kde má chrá­ne­ná oso­ba po­byt, ale­bo kto­ré nav­šte­vu­je,

2.    zá­kaz ale­bo úp­ra­vu kon­tak­tu s chrá­ne­nou oso­bou v akej­koľ­vek for­me, vrá­ta­ne kon­tak­to­va­nia pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by ale­bo iný­mi ob­dob­ný­mi pros­tried­ka­mi, ale­bo

3.    zá­kaz ale­bo úp­ra­va prib­li­žo­va­nia sa k chrá­ne­nej oso­be bliž­šie ako na ur­če­nú vzdia­le­nosť

b)        európ­sky ochran­ný prí­kaz roz­hod­nu­tie vy­da­né v tres­tnom ko­na­ní na zá­kla­de ochran­né­ho prí­ka­zu sú­dom ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­rom ale­bo prís­luš­ným jus­tič­ným or­gá­nom člen­ské­ho štá­tu za úče­lom za­bez­pe­če­nia ochra­ny fy­zic­kej oso­by na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu,

c)        nás­led­ným opat­re­ním ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie ulo­že­né sú­dom ale­bo prís­luš­ným jus­tič­ným or­gá­nom člen­ské­ho štá­tu na zá­kla­de uz­na­né­ho európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu,

d)        chrá­ne­nou oso­bou fy­zic­ká oso­ba, na kto­rej ochra­nu bol vy­da­ný ochran­ný prí­kaz,  

e)        oh­ro­zu­jú­cou oso­bou fy­zic­ká oso­ba, vo­či kto­rej bol pri­ja­tý ochran­ný prí­kaz,

f)štá­tom pô­vo­du člen­ský štát, v kto­rom bol vy­da­ný európ­sky ochran­ný prí­kaz,

g)        vy­ko­ná­va­jú­cim štá­tom člen­ský štát, v kto­rom má byť roz­hod­nu­té o uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu a o pri­ja­tí nás­led­né­ho opat­re­nia,

h)        jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du jus­tič­ný or­gán člen­ské­ho štá­tu, kto­rý má prá­vo­moc vy­dať európ­sky ochran­ný prí­kaz pod­ľa svoj­ho práv­ne­ho po­riad­ku,

i) jus­tič­ným or­gá­nom vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu jus­tič­ný or­gán člen­ské­ho štá­tu, kto­rý má prá­vo­moc roz­hod­núť o uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu a pri­ja­tí nás­led­né­ho opat­re­nia pod­ľa svoj­ho práv­ne­ho po­riad­ku,  

j)ob­vyk­lým po­by­tom tr­va­lý po­byt ale­bo pre­chod­ný po­byt.

 

§ 3

Roz­sah pô­sob­nos­ti

 

(1)      Európ­sky ochran­ný prí­kaz mož­no v Slo­ven­skej re­pub­li­ke vy­dať

a)         ak bol v tres­tnom ko­na­ní pri­ja­tý ochran­ný prí­kaz, kto­rým sa na úče­ly za­bez­pe­če­nia ochra­ny chrá­ne­nej oso­by uk­la­dá je­den ale­bo via­ce­ro ob­me­dzu­jú­cich opat­re­ní uve­de­ných v § 2 ods. 1,

b)        ak sa chrá­ne­ná oso­ba zdr­žia­va ale­bo má ob­vyk­lý po­byt na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu ale­bo plá­nu­je sa zdr­žia­vať ale­bo mať ob­vyk­lý po­byt na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu,

c)         na žia­dosť chrá­ne­nej oso­by.

 

(2)      Európ­sky ochran­ný prí­kaz mož­no v Slo­ven­skej re­pub­li­ke uz­nať, ak

a)         bol v tres­tnom ko­na­ní ve­de­nom v inom člen­skom štá­te pri­ja­tý ochran­ný prí­kaz, kto­rým sa na úče­ly za­bez­pe­če­nia ochra­ny fy­zic­kej oso­by uk­la­dá je­den ale­bo via­ce­ro ob­me­dzu­jú­cich opat­re­ní uve­de­ných v § 2 ods. 1,

b)        chrá­ne­ná oso­ba sa zdr­žia­va ale­bo má ob­vyk­lý po­byt ale­bo sa plá­nu­je zdr­žia­vať ale­bo mať ob­vyk­lý po­byt na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

§ 4

 

            Pri pos­tu­pe pod­ľa toh­to zá­ko­na slo­ven­ské or­gá­ny

a)                  roz­ho­du­jú bez zby­toč­né­ho od­kla­du pri­čom zoh­ľad­nia všet­ky oso­bit­né okol­nos­ti da­nej ve­ci vrá­ta­ne jej na­lie­ha­vos­ti, pred­pok­la­da­né­ho prí­cho­du chrá­ne­nej oso­by na úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo člen­ské­ho štá­tu a stup­ňa oh­ro­ze­nia chrá­ne­nej oso­by,

b)                 dba­jú na to, aby sa oh­ro­zu­jú­ca oso­ba ne­doz­ve­de­la mies­to, kde sa zdr­žu­je chrá­ne­ná oso­ba ale­bo iné úda­je umož­ňu­jú­ce ju kon­tak­to­vať; to nep­la­tí ak je uve­de­nie ta­kých­to úda­jov ne­vyh­nut­né pre úče­ly vy­me­dzenia nás­led­né­ho opat­re­nia, kto­ré sa uk­la­dá oh­ro­zu­jú­cej oso­be na zá­kla­de uz­na­né­ho európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu. 

 

DRUHÁ ČASŤ

POS­TUP SLO­VENSKÝCH ORGÁNOV

AKO JUS­TIČNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVO­DU

 

§ 5

Vy­da­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu

 

(1)      Na vy­da­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu je prís­luš­ný súd ale­bo pro­ku­rá­tor, kto­rý vy­dal ochran­ný prí­kaz.

 

(2)      Pri roz­ho­do­va­ní o vy­da­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu sa zoh­ľad­ní naj­mä mie­ra oh­ro­ze­nia chrá­ne­nej oso­by a do­ba, po­čas kto­rej sa chrá­ne­ná oso­ba za­mýš­ľa mať ob­vyk­lý po­byt ale­bo zdr­žia­vať sa v inom člen­skom štá­te. Ak súd ale­bo pro­ku­rá­tor európ­sky ochran­ný prí­kaz ne­vy­dá, roz­hod­ne o za­miet­nu­tí žia­dos­ti chrá­ne­nej oso­by.

 

(3)      Európ­sky ochran­ný prí­kaz sa vy­ho­to­vu­je na for­mu­lá­ri, kto­ré­ho vzor sa uvá­dza v príl­ohe č. 1 a ob­sa­hu­je ná­le­ži­tos­ti v ňom uve­de­né.

 

(4)      Európ­sky ochran­ný prí­kaz ale­bo roz­hod­nu­tie o za­miet­nu­tí žia­dos­ti chrá­ne­nej oso­by sa do­ru­ču­je chrá­ne­nej oso­be. Pro­ti roz­hod­nu­tiu o za­miet­nu­tí žia­dos­tí chrá­ne­nej oso­by je prí­pus­tná sťaž­nosť.

 

(5)      Ak je chrá­ne­ná oso­ba poz­ba­ve­ná spô­so­bi­los­ti na práv­ne úko­ny ale­bo ak je jej spô­so­bi­losť na práv­ne úko­ny ob­me­dze­ná, o vy­da­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu mô­že po­žia­dať jej zá­kon­ný zá­stup­ca.

 

            (6) Pred vy­da­ním európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu sa oh­ro­zu­jú­cej oso­be umož­ní up­lat­niť prá­vo byť vy­po­ču­tá a prá­vo po­dať op­rav­ný pros­trie­dok pro­ti ochran­né­mu prí­ka­zu, ak ne­moh­la tie­to prá­va up­lat­niť v ko­na­ní, kto­ré vie­dlo k je­ho pri­ja­tiu.

 

§ 6

Za­sla­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu do iné­ho člen­ské­ho štá­tu

 

(1)      Na úče­ly je­ho uz­na­nia a pri­ja­tia nás­led­né­ho opat­re­nia v inom člen­skom štá­te, súd ale­bo pro­ku­rá­tor, kto­rý vy­dal európ­sky ochran­ný prí­kaz, za­šle európ­sky ochran­ný prí­kaz prís­luš­né­mu or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu, v kto­rom sa chrá­ne­ná oso­ba zdr­žu­je ale­bo má ob­vyk­lý po­byt ale­bo za­mýš­ľa sa zdr­žia­vať ale­bo mať ob­vyk­lý po­byt. Na za­sla­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu do vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu sa pou­ži­je pos­tup pod­ľa § 18; rov­no­pis európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu sa sú­čas­ne za­sie­la Mi­nis­ter­stvu spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „mi­nis­ter­stvo“).

 

(2)      Na úče­ly pos­tu­pu pod­ľa od­se­ku 1 súd ale­bo pro­ku­rá­tor za­bez­pe­čí prek­lad[2]) európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu pod­ľa § 19.

 

(3)      Na žia­dosť prís­luš­né­ho or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu pos­kyt­ne súd ale­bo pro­ku­rá­tor do­dat­ko­vé in­for­má­cie a dopl­ne­nia pot­reb­né na je­ho uz­na­nie a pri­ja­tie nás­led­né­ho opat­re­nia vo vy­ko­ná­va­jú­com štá­te.

 

§ 7

Dôs­led­ky za­sla­nia európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu do iné­ho člen­ské­ho štá­tu

 

(1)      Uz­na­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu jus­tič­ným or­gá­nom vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu a pri­ja­tie nás­led­né­ho opat­re­nia vo vy­ko­ná­va­jú­com štá­te neb­rá­ni vý­ko­nu ochran­né­ho prí­ka­zu, na zá­kla­de kto­ré­ho bol európ­sky ochran­ný prí­kaz vy­da­ný.

 

(2)      Ak jus­tič­ný or­gán vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu vy­ro­zu­mie súd ale­bo pro­ku­rá­to­ra o po­ru­še­ní nás­led­né­ho opat­re­nia oh­ro­zu­jú­cou oso­bou na úze­mí vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu, pos­tu­pu­je sa ob­dob­ne ako v prí­pa­de, ke­by oh­ro­zu­jú­ca oso­ba po­ru­ši­la pod­mien­ky ulo­že­né ochran­ným prí­ka­zom na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

§ 8

Zme­na, od­vo­la­nie a zru­še­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu

 

(1)      Ak po vy­da­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu dôj­de k zme­ne ochran­né­ho prí­ka­zu, prís­luš­ný súd ale­bo pro­ku­rá­tor európ­sky ochran­ný prí­kaz od­po­ve­da­jú­cim spô­so­bom zme­ní; zme­ne­ný európ­sky ochran­ný prí­kaz za­šle jus­tič­né­mu or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu a o tej­to zme­ne vy­ro­zu­mie chrá­ne­nú oso­bu.

 

(2)      Ak po vy­da­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu dôj­de k zru­še­niu ochran­né­ho prí­ka­zu, prís­luš­ný súd ale­bo pro­ku­rá­tor európ­sky ochran­ný prí­kaz od­vo­lá, o čom vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán vy­ko­ná­va­cie­ho štá­tu a chrá­ne­nú oso­bu.

 

(3)      Ak po za­sla­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu do iné­ho člen­ské­ho štá­tu dôj­de k od­ov­zda­niu vý­ko­nu roz­hod­nu­tia, na zá­kla­de kto­ré­ho bol vy­da­ný európ­sky ochran­ný prí­kaz, do iné­ho člen­ské­ho štá­tu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su3), súd ale­bo pro­ku­rá­tor po uz­na­ní a na­ria­de­ní vý­ko­nu ta­ké­ho roz­hod­nu­tia v inom člen­skom štá­te európ­sky ochran­ný prí­kaz zru­ší, o čom vy­ro­zu­mie chrá­ne­nú oso­bu a prís­luš­ný or­gán vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu.

 

§ 9

Vzťah ku ko­na­niu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su

 

            Ak oh­ľa­dom ochran­né­ho prí­ka­zu pri­chá­dza do úva­hy vo­či da­né­mu člen­ské­mu štá­tu od­ov­zda­nie je­ho vý­ko­nu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,[3]) pos­tu­pu­je sa pred­nos­tne pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.

 

§ 10

In­for­mač­ná po­vin­nosť

 

(1)      Súd ale­bo pro­ku­rá­tor, kto­rý vy­dal európ­sky ochran­ný prí­kaz, bez­od­klad­ne vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu o akom­koľ­vek roz­hod­nu­tí, opat­re­ní ale­bo sku­toč­nos­tiach, v dôs­led­ku kto­rých ne­mož­no pok­ra­čo­vať vo vý­ko­ne nás­led­né­ho opat­re­nia pri­ja­té­ho na zá­kla­de uz­na­né­ho európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu vo vy­ko­ná­va­jú­com štá­te.

 

(2)       Ak po­žia­da chrá­ne­ná oso­ba súd ale­bo pro­ku­rá­to­ra o vy­da­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu a ochran­ný prí­kaz, na zá­kla­de kto­ré­ho má byť vy­da­ný, bol vy­da­ný v inom člen­skom štá­te, súd ale­bo pro­ku­rá­tor žia­dosť pos­tú­pi bez meš­ka­nia prís­luš­né­mu jus­tič­né­mu or­gá­nu iné­ho člen­ské­ho štá­tu.

 

TRE­TIA ČASŤ

POS­TUP SLO­VENSKÝCH ORGÁNOV

AKO VY­KONÁVAJÚCICH JUS­TIČNÝCH ORGÁNOV

 

§ 11

Prís­luš­nosť

 

(1)      Na ko­na­nie o uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu je prís­luš­ný ok­res­ný súd, v kto­ré­ho ob­vo­de sa zdr­žu­je ale­bo má ob­vyk­lý po­byt chrá­ne­ná oso­ba. Ak chrá­ne­ná oso­ba sa na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky nezdr­žu­je ale­bo ne­má ob­vyk­lý po­byt na jej úze­mí, prís­luš­ný je ok­res­ný súd, v kto­ré­ho ob­vo­de sa chrá­ne­ná oso­ba plá­nu­je zdr­žia­vať ale­bo mať ob­vyk­lý po­byt.  Ak je pod­ľa pr­vej ale­bo dru­hej ve­ty da­ná prís­luš­nosť nie­koľ­kých sú­dov, ko­na­nie vy­ko­ná­va ten ok­res­ný súd, kto­ré­mu bol do­ru­če­ný európ­sky ochran­ný prí­kaz ale­bo kto­ré­mu bo­la vec pos­tú­pe­ná nep­rís­luš­ným sú­dom. K zme­ne roz­hod­ných sku­toč­nos­tí pre ur­če­nie prís­luš­nos­ti sa po za­čiat­ku ko­na­nia nep­ri­hlia­da.

 

(2)      Ak je európ­sky ochran­ný prí­kaz do­ru­če­ný jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du sú­du, kto­rý nie je prís­luš­ný na je­ho uz­na­nie, súd pos­tú­pi vec bez­od­klad­ne sú­du prís­luš­né­mu pod­ľa od­se­ku 1, o čom in­for­mu­je jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du. Ak nie je za­lo­že­ná prá­vo­moc  slo­ven­ských sú­dov na uz­na­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu pod­ľa toh­to zá­ko­na, súd vrá­ti európ­sky ochran­ný prí­kaz jus­tič­né­mu or­gá­nu štá­tu pô­vo­du bez vy­ba­ve­nia.

 

(3) Súd o do­ru­če­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du in­for­mu­je mi­nis­ter­stvo, kto­ré­mu sú­čas­ne za­šle kó­piu európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu.

 

§ 12

Roz­hod­nu­tie sú­du

 

(1)      Ak súd ne­po­va­žu­je európ­sky ochran­ný prí­kaz za dos­ta­toč­ný pod­klad pre roz­hod­nu­tie o je­ho uz­na­ní ale­bo pre pri­ja­tie nás­led­né­ho opat­re­nia, ale­bo ak európ­sky ochran­ný prí­kaz nie je pre­lo­že­ný do ja­zy­ka pod­ľa § 19,  po­žia­da jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o za­sla­nie do­da­toč­ných in­for­má­cií ale­bo prek­la­du v ur­če­nej le­ho­te. Ak jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du ne­zaš­le do­da­toč­né in­for­má­cie ale­bo prek­lad v ur­če­nej le­ho­te, bez to­ho aby uvie­dol pod­stat­né dô­vo­dy, pre kto­ré tak neu­ro­bil, súd ko­na­nie ukon­čí a o je­ho ukon­če­ní vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du. Na tie­to nás­led­ky mu­sí byť jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du vop­red upo­zor­ne­ný.

 

(2)      O uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu roz­hod­ne súd po pí­som­nom vy­jad­re­ní pro­ku­rá­to­ra uz­ne­se­ním na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí. Roz­hod­nu­tie o uz­na­ní súd do­ru­čí pro­ku­rá­to­ro­vi a chrá­ne­nej oso­be. Ak súd európ­sky ochran­ný prí­kaz uz­ná, roz­hod­nu­tie do­ru­čí aj oh­ro­zu­jú­cej oso­be. O uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu a o pri­ja­tom nás­led­nom opat­re­ní súd bez meš­ka­nia vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du; v prí­pa­de neuz­na­nia ho vy­ro­zu­mie aj o dô­vo­doch ta­ké­ho­to pos­tu­pu.

 

(3)      Ak sa roz­hod­nu­tie o uz­na­ní pod­ľa od­se­ku 2 ne­po­da­rí do­ru­čiť oh­ro­zu­jú­cej oso­be z dô­vo­du nez­ná­me­ho po­by­tu a mies­to jej po­by­tu sa ne­po­da­rí zis­tiť ani s vy­uži­tím spolu­prá­ce pos­kyt­nu­tej jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du, súd ko­na­nie ukon­čí a o je­ho ukon­če­ní, vrá­ta­ne uve­de­nia dô­vo­du ta­ké­ho pos­tu­pu, vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du, pro­ku­rá­to­ra a chrá­ne­nú oso­bu.

 

(4)      Pro­ti roz­hod­nu­tiu o uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Sťaž­nos­ťou ne­mož­no na­pad­núť dô­vo­dy, pre kto­ré bol európ­sky ochran­ný prí­kaz ale­bo ochran­ný prí­kaz v ňom uve­de­ný, vy­da­ný v inom člen­skom štá­te.

 

§ 13

Dô­vo­dy od­miet­nu­tia

 

       Súd roz­hod­ne o od­miet­nu­tí uz­nať európ­sky ochran­ný prí­kaz, ak

 

a)    ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie ulo­že­né oh­ro­zu­jú­cej oso­be ochran­ným prí­ka­zom, na zá­kla­de kto­ré­ho bol vy­da­ný európ­sky ochran­ný prí­kaz, ne­zod­po­ve­dá ob­me­dzu­jú­ce­mu  opat­re­niu uve­de­né­mu v § 2 ods.1,

b)   nie sú spl­ne­né pod­mien­ky pre uz­na­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu pod­ľa § 3 ods. 2,

c)    sku­tok, pre kto­rý sa ochran­ným prí­ka­zom ulo­ži­lo ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie uve­de­né v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze, nie je tres­tným či­nom pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

d)   ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie ulo­že­né oh­ro­zu­jú­cej oso­be  uve­de­né v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze je sú­čas­ťou tres­tu, na kto­ré­ho vý­kon sa v Slo­ven­skej re­pub­li­ke vzťa­hu­je am­nes­tia ale­bo mi­losť a ta­ký­to zá­kaz ale­bo ob­me­dzenie bo­li ulo­že­né za sku­tok, na kto­ré­ho stí­ha­nie je da­ná prá­vo­moc slo­ven­ských or­gá­nov pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

e)    oh­ro­zu­jú­ca oso­ba je vy­ňa­tá z pô­sob­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du,[4])

f)     tres­tné stí­ha­nie za sku­tok, pre kto­rý sa ulo­ži­lo ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie ochran­ným prí­ka­zom uve­de­ným v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze je pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky preml­ča­né a na stí­ha­nie skut­ku je da­ná prá­vo­moc slo­ven­ských or­gá­nov pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

g)    vo­či tej is­tej oso­be pre ten is­tý sku­tok už bo­lo prá­vop­lat­ne roz­hod­nu­té slo­ven­ským sú­dom, ale­bo ak súd má in­for­má­ciu, že ko­na­nie ve­de­né v niek­to­rom člen­skom štá­te pro­ti tej is­tej oso­be pre ten is­tý sku­tok sa prá­vop­lat­ne skon­či­lo od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom, kto­rý bol už vy­ko­na­ný, v sú­čas­nos­ti sa vy­ko­ná­va, ale­bo už ne­mô­že byť vy­ko­na­ný pod­ľa práv­nych pred­pi­sov štá­tu, v kto­rom bol vy­ne­se­ný,

h)    oh­ro­zu­jú­ca oso­ba by pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­bo­la vzhľa­dom k svoj­mu ve­ku tres­tne zod­po­ved­ná za ko­na­nie, pre kto­ré sa ulo­žil ochran­ný prí­kaz uve­de­ný v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze,

i)      sku­tok, pre kto­rý bol vy­da­ný ochran­ný prí­kaz uve­de­ný v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze, sa pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­va­žu­je za spá­cha­ný čias­toč­ne ale­bo v ce­lom roz­sa­hu na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

§ 14

Uz­na­nie a pri­ja­tie nás­led­né­ho opat­re­nia

 

(1)      Ak nie je dô­vod na od­miet­nu­tie uz­na­nia pod­ľa § 13, súd európ­sky ochran­ný prí­kaz uz­ná; vo svo­jom roz­hod­nu­tí sú­čas­ne ulo­ží oh­ro­zu­jú­cej oso­be nás­led­né opat­re­nie vo for­me ob­me­dzu­jú­ce­ho opat­re­nia, kto­ré svo­jou po­va­hou naj­viac zod­po­ve­dá ob­me­dzu­jú­ce­mu opat­re­niu uve­de­né­mu v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze. Sú­čas­ťou ta­ké­ho roz­hod­nu­tia je aj pou­če­nie o nás­led­koch po­ru­še­nia nás­led­né­ho opat­re­nia.

 

(2)      Pl­ne­nie a kon­tro­lu nás­led­né­ho opat­re­nia vy­ko­ná­va sú­dom ur­če­ný pro­bač­ný a me­diač­ný úrad­ník. Ak oh­ro­zu­jú­ca oso­ba po­ru­ší nás­led­né opat­re­nie na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, súd jej mô­že ulo­žiť po­riad­ko­vú po­ku­tu do 1650 eur.

 

(3)      Súd bez zby­toč­né­ho od­kla­du ozná­mi jus­tič­né­mu or­gá­nu štá­tu pô­vo­du kaž­dé po­ru­še­nie nás­led­né­ho opat­re­nia pri­ja­té­ho na zá­kla­de európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu; ozná­me­nie sa za­sie­la pros­tred­níc­tvom for­mu­lá­ra, kto­ré­ho vzor je uve­de­ný v príl­ohe č. 2.

 

(4)  Na úče­ly pos­tu­pu pod­ľa od­se­ku 3 súd za­bez­pe­čí prek­lad[5]) ozná­me­nia pod­ľa § 19.

 

§ 15

Zme­na nás­led­né­ho opat­re­nia

 

(1)      Ak dôj­de k zme­ne ochran­né­ho prí­ka­zu v štá­te pô­vo­du, súd bez­od­klad­ne po do­ru­če­ní zme­ne­né­ho európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu roz­hod­ne či nás­led­né opat­re­nie ulo­že­né na zá­kla­de uz­na­né­ho európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu tak­to zme­ní ale­bo či ho po­ne­chá v pô­vod­nej po­do­be. Súd po­ne­chá nás­led­né opat­re­nie v pô­vod­nej po­do­be, ak

 

a)         zme­ne­ný ochran­ný prí­kaz uk­la­dá iné ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie ako je uve­de­né v § 2 ods. 1,

b)        súd ne­po­va­žu­je zme­ne­ný európ­sky ochran­ný prí­kaz  za dos­ta­toč­ný pod­klad pre svo­je roz­hod­nu­tie ale­bo ak ne­bo­li jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du pos­kyt­nu­té do­da­toč­né in­for­má­cie v ur­če­nej le­ho­te na zá­kla­de žia­dos­ti sú­du.

 

(2)      Roz­hod­nu­tie sú­du pod­ľa od­se­ku 1 sa do­ru­čí pro­ku­rá­to­ro­vi, chrá­ne­nej oso­be a oh­ro­zu­jú­cej oso­be. Pro­ti ta­ké­mu roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok. Sťaž­nos­ťou ne­mož­no na­pad­núť dô­vo­dy, pre kto­ré bol európ­sky ochran­ný prí­kaz ale­bo ochran­ný prí­kaz v ňom uve­de­ný, vy­da­ný v inom člen­skom štá­te.

 

(3)      O zme­ne nás­led­né­ho opat­re­nia ulo­že­né­ho na zá­kla­de európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu ale­bo o je­ho po­ne­cha­ní v pô­vod­nej po­do­be súd vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du vrá­ta­ne dô­vo­dov pre kto­ré ne­moh­lo dôjsť k je­ho zme­ne. Po­kiaľ súd po­ne­chá nás­led­né opat­re­nie ulo­že­né na zá­kla­de uz­na­né­ho európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu v pô­vod­nej po­do­be, po­žia­da sú­čas­ne jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o in­for­má­ciu, či ma v je­ho vý­ko­ne pok­ra­čo­vať ale­bo či ho má zru­šiť.

 

§ 16

Zru­še­nie nás­led­né­ho opat­re­nia

 

(1)  Súd bez zby­toč­né­ho od­kla­du roz­hod­ne o zru­še­ní nás­led­né­ho opat­re­nia, ak

 

a)                  chrá­ne­ná oso­ba sa preu­ká­za­teľ­ne pres­ta­la zdr­žo­vať na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo už ne­má na jej úze­mí ob­vyk­lý po­byt ,

b)                 jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du vy­ro­zu­mie súd, že netr­vá na ďal­šom vý­ko­ne nás­led­né­ho opat­re­nia na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

c)                  jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du vy­ro­zu­mie súd o zru­še­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu,

d)                 ide o prí­pad uve­de­ný v § 17 ods. 2, ale­bo

e)                  nas­ta­ne iná sku­toč­nosť, v dôs­led­ku kto­rej ne­mož­no vo vý­ko­ne nás­led­né­ho opat­re­nia ulo­že­né­ho na zá­kla­de uz­na­né­ho európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu pok­ra­čo­vať.

 

(2) O zru­še­ní nás­led­né­ho opat­re­nia pod­ľa od­se­ku 1 a o dô­vo­doch ta­ké­ho pos­tu­pu súd bez zby­toč­né­ho od­kla­du vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du a chrá­ne­nú oso­bu.

 

(3) Pro­ti roz­hod­nu­tiu uve­de­né­mu v od­se­ku 1 písm. a) je prí­pus­tná sťaž­nosť chrá­ne­nej oso­by a pro­ku­rá­to­ra. Sťaž­nosť má od­klad­ný úči­nok.

 

§ 17

Sú­beh ko­na­ní

 

(1) Ak bo­lo do Slo­ven­skej re­pub­li­ky sú­čas­ne za­sla­né roz­hod­nu­tie na úče­ly je­ho uz­na­nia a vý­ko­nu pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov[6]), ob­sa­hu­jú­ce ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie uve­de­né v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze a súd sa o tej­to sku­toč­nos­ti doz­vie skôr, ako vy­dá roz­hod­nu­tie o uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu, roz­hod­nu­tie od­lo­ží do do­by, po­kiaľ sa prá­vop­lat­ne roz­hod­ne o uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tia pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov. Ak sa prá­vop­lat­ne roz­hod­lo o uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tia pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov, súd ko­na­nie o uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu ukon­čí a o tej­to sku­toč­nos­ti, vrá­ta­ne uve­de­nia dô­vo­dov in­for­mu­je jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du, pro­ku­rá­to­ra a chrá­ne­nú oso­bu. V opač­nom prí­pa­de súd v ko­na­ní pok­ra­ču­je.

 

(2) Ak bo­lo do Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­sla­né roz­hod­nu­tie na úče­ly je­ho uz­na­nia a vý­ko­nu pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov⁶), ob­sa­hu­jú­ce ob­me­dzu­jú­ce opat­re­nie uve­de­né v európ­skom ochran­nom prí­ka­ze a súd sa o tej­to sku­toč­nos­ti doz­vie, po­tom ako roz­ho­dol o uz­na­ní európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu a ulo­že­ní nás­led­né­ho opat­re­nia oh­ro­zu­jú­cej oso­be, pok­ra­ču­je vo vý­ko­ne nás­led­né­ho opat­re­nia do do­by, po­kiaľ sa prá­vop­lat­ne roz­hod­ne o uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tia pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov. Ak sa prá­vop­lat­ne roz­hod­lo o uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tia pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov, súd roz­hod­ne o zru­še­ní nás­led­né­ho opat­re­nia. V opač­nom prí­pa­de po­ne­chá nás­led­ne opat­re­nie v plat­nos­ti.

 

ŠTVRTÁ ČASŤ

SPO­LOČNÉ A ZÁVE­REČNÉ US­TA­NO­VE­NIA

 

§ 18

Spô­sob sty­ku a za­sie­la­nie pí­som­nos­tí

 

(1) Súd a pro­ku­rá­tor v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na ko­mu­ni­ku­je s jus­tič­ný­mi or­gán­mi člen­ských štá­tov pria­mo.

 

(2) Európ­sky ochran­ný prí­kaz a os­tat­né pí­som­nos­ti mož­no za­sie­lať do člen­ské­ho štá­tu ale­bo pri­jí­mať z člen­ské­ho štá­tu poš­tou ale­bo inou bez­peč­nou for­mou, kto­rá umož­ňu­je vy­ho­to­ve­nie pí­som­né­ho zne­nia pod pod­mien­kou umož­ňu­jú­cou po­sú­diť ich hod­no­ver­nosť. Ak to súd pre ove­re­nie hod­no­ver­nos­ti európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu a os­tat­ných pí­som­nos­ti po­va­žu­je za pot­reb­né, po­žia­da jus­tič­ný or­gán člen­ské­ho štá­tu o za­sla­nie ori­gi­ná­lov.

 

§ 19

Prek­la­dy

 

(1) Európ­sky ochran­ný prí­kaz a ozná­me­nie pod­ľa § 14 ods. 3 sa za­sie­la vy­ko­ná­va­jú­ce­mu jus­tič­né­mu or­gá­nu v úrad­nom ja­zy­ku vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu ale­bo v jed­nom z úrad­ných ja­zy­kov toh­to štá­tu; ak vy­ko­ná­va­jú­ci štát svo­jím vy­hlá­se­ním umož­nil pri­ja­tie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu aj v inom ja­zy­ku, mož­no vy­ho­to­viť prek­lad aj do iné­ho ja­zy­ka.

 

(2) Európ­sky ochran­ný prí­kaz ad­re­so­va­ný or­gá­nom Slo­ven­skej re­pub­li­ky mož­no na ďal­šie ko­na­nie pri­jať ak je vy­ho­to­ve­né v štát­nom ja­zy­ku.

 

(3) Us­ta­no­ve­nia od­se­kov 1 a 2 sa neup­lat­nia vo vzťa­hu k člen­ské­mu štá­tu, u kto­ré­ho je pou­ži­tie ja­zy­kov pri vzá­jom­nom sty­ku or­gá­nov v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na up­ra­ve­né na zá­kla­de vzá­jom­nos­ti vy­hlá­se­nej mi­nis­ter­stvom.

 

§ 20

Nák­la­dy

 

Nák­la­dy, kto­ré vznik­li slo­ven­ské­mu or­gá­nu v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na, sú nák­lad­mi Slo­ven­skej re­pub­li­ky a uh­ra­dí ich or­gán, kto­ré­mu vznik­li.

 

§ 21

Pos­ky­to­va­nie sú­čin­nos­ti pri zis­ťo­va­ní pot­reb­ných in­for­má­cií

 

(1)      Mi­nis­ter­stvo na žia­dosť sú­du a Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky na žia­dosť pro­ku­rá­to­ra pos­kyt­ne sú­čin­nosť pri zis­ťo­va­ní pot­reb­ných in­for­má­cií v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na, naj­mä pri zis­te­ní prís­luš­né­ho or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu, kto­ré­mu má byť za­sla­ný európ­sky ochran­ný prí­kaz, ale­bo pri ove­re­ní pod­mie­nok pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku toh­to člen­ské­ho štá­tu pre je­ho uz­na­nie a pri­ja­tie nás­led­né­ho opat­re­nia. Rov­na­kú sú­čin­nosť pos­kyt­ne mi­nis­ter­stvo na žia­dosť or­gá­nu iné­ho člen­ské­ho štá­tu pri zis­te­ní pot­reb­ných in­for­má­cií po­kiaľ ide o prís­luš­né or­gá­ny Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo ove­re­nie pod­mie­nok pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky. 

 

(2)  Na zis­te­nie prís­luš­né­ho or­gá­nu vy­ko­ná­va­cie­ho štá­tu mož­no po­žia­dať o sú­čin­nosť aj ná­rod­né­ho čle­na Slo­ven­skej re­pub­li­ky v Euro­jus­te[7]) ale­bo kon­tak­tné bo­dy Európ­skej jus­tič­nej sie­te.

 

(3)  Na úče­ly po­dá­va­nia správ or­gá­nom Európ­skej únie a zjed­no­du­še­nia spolu­prá­ce s iný­mi člen­ský­mi štát­mi Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky a sú­dy pos­kyt­nú mi­nis­ter­stvu na je­ho žia­dosť pot­reb­né in­for­má­cie, naj­mä o poč­te za­sla­ných európ­skych ochran­ných prí­ka­zov do iných člen­ských štá­tov na ich uz­na­nie a pri­ja­tie nás­led­né­ho  opat­re­nia a o vý­sled­ku tých­to ko­na­ní v iných člen­ských štá­toch ako aj ob­dob­né in­for­má­cie o európ­skych ochran­ných prí­ka­zov za­sla­ných iný­mi člen­ský­mi štát­mi do Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

§ 22

 

            Ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak, na ko­na­nie pod­ľa toh­to zá­ko­na sa pou­ži­je Trest­ný po­ria­dok.

 

§ 23

 

            Tým­to zá­ko­nom sa pre­be­ra­jú práv­ne zá­väz­né ak­ty Európ­skej únie uve­de­né v príl­ohe č. 3.

 

Čl. II

 

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011, zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z, zá­ko­na č. 1/2014 Z. z. a zá­ko­na 78/2015 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 51 sa od­sek 3 dopĺňa pís­me­nom f), kto­ré znie:

 

„f) kon­tak­tu s poš­ko­de­ným v akej­koľ­vek for­me, vrá­ta­ne kon­tak­to­va­nia pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by ale­bo iný­mi ob­dob­ný­mi pros­tried­ka­mi.“

 

2. V § 51 ods. 4 písm. a) znie:

„a) nep­rib­lí­žiť sa k poš­ko­de­né­mu na vzdia­le­nosť men­šiu ako päť met­rov a nezdr­žia­vať sa v blíz­kos­ti oby­dlia poš­ko­de­né­ho, ale­bo v ur­če­nom mies­te kde sa poš­ko­de­ný zdr­žu­je ale­bo kto­ré nav­šte­vu­je.“

 

3. § 51 sa dopĺňa od­se­kom 8, kto­rý znie:

„(8) Súd pri ulo­že­ní ob­me­dzenia pod­ľa od­se­ku 3 písm. f) a po­vin­nos­ti pod­ľa od­se­ku 4 písm. a) in­for­mu­je poš­ko­de­né­ho o mož­nos­ti po­žia­dať o vy­da­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu za úče­lom za­bez­pe­če­nia je­ho ochra­ny na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu Európ­ske­ho únie pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.“.

 

4.        V § 196 od­sek 1 znie:

„(1) Kto úmy­sel­ne po­ru­ší lis­to­vé ta­jom­stvo vy­zve­da­ním ale­bo ot­vo­re­ním uzav­re­té­ho lis­tu ale­bo inej pí­som­nos­ti prep­ra­vo­va­nej poš­to­vým pod­ni­kom ale­bo iným ob­vyk­lým spô­so­bom, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.“.

 

5. V § 196 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „ale­bo elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by“ a „ale­bo sprá­vu po­da­nú pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by“.

 

6. V § 197 ods. 1 písm. a) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „ale­bo z in­for­má­cie pre­ná­ša­nej pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by“.

 

7. V § 197 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „ale­bo elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by“.

 

8. § 198 sa vy­púš­ťa.

 

9. § 247 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠247

Neop­ráv­ne­ný prís­tup do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu

 

       (1) Kto pre­ko­ná bez­peč­nos­tné opat­re­nie a tým zís­ka neop­ráv­ne­ný prís­tup do  po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo je­ho čas­ti, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

 

       (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.

 

       (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

 

a)      a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu, ale­bo

b)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

10. Za § 247 sa vkla­dá § 247a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠247a

Neop­ráv­ne­ný zá­sah do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu

 

     (1) Kto ob­me­dzí ale­bo pre­ru­ší fun­go­va­nie po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo je­ho čas­ti

 

a)      neop­ráv­ne­ným vkla­da­ním, pre­ná­ša­ním, poš­ko­de­ním, vy­ma­za­ním, zhor­še­ním kva­li­ty, poz­me­ne­ním, pot­la­če­ním ale­bo znep­rís­tup­ne­ním po­čí­ta­čo­vých úda­jov, ale­bo

b)      tým, že uro­bí neop­ráv­ne­ný zá­sah do tech­nic­ké­ho ale­bo prog­ra­mo­vé­ho vy­ba­ve­nia po­čí­ta­ča a zís­ka­né in­for­má­cie neop­ráv­ne­ne zni­čí, poš­ko­dí, vy­ma­že, poz­me­ní ale­bo zní­ži ich kva­li­tu,

 

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky.

 

       (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

 

a)      a spô­so­bí ním znač­nú ško­du,

b)      a spô­so­bí ním váž­nu po­ru­chu v čin­nos­ti štát­ne­ho or­gá­nu, or­gá­nu územ­nej sa­mos­prá­vy, sú­du ale­bo iné­ho or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci,

c)      tak, že zneu­ži­je osob­né úda­je iné­ho s cie­ľom zís­kať dô­ve­ru tre­tej stra­ny.

 

       (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

 

a)      a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu,

b)      a spô­so­bí ním váž­nu po­ru­chu v kri­tic­kej infra­štruk­tú­re, ale­bo

c)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

11. Za § 247a sa vkla­dá § 247b, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠247b

Neop­ráv­ne­ný zá­sah do po­čí­ta­čo­vé­ho úda­ju

 

       (1) Kto úmy­sel­ne poš­ko­dí, vy­ma­že, poz­me­ní, pot­la­čí ale­bo znep­rís­tup­ní po­čí­ta­čo­vé úda­je ale­bo zhor­ší ich kva­li­tu v rám­ci po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo je­ho čas­ti, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky.

 

       (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

 

a)      a spô­so­bí ním znač­nú ško­du,

b)      a spô­so­bí ním váž­nu po­ru­chu v čin­nos­ti štát­ne­ho or­gá­nu, or­gá­nu územ­nej sa­mos­prá­vy, sú­du ale­bo iné­ho or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci,

c)      tak, že zneu­ži­je osob­né úda­je iné­ho s cie­ľom zís­kať dô­ve­ru tre­tej stra­ny.

 

       (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

 

a)      a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu,

b)      a spô­so­bí ním váž­nu po­ru­chu v kri­tic­kej infra­štruk­tú­re, ale­bo

c)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

12. Za § 247b sa vkla­dá § 247c, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠247c

Neop­ráv­ne­né za­chy­tá­va­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov

 

       (1) Kto neop­ráv­ne­ne za­chy­tá­va po­čí­ta­čo­vé úda­je pros­tred­níc­tvom tech­nic­kých pros­tried­kov ne­ve­rej­ných pre­no­sov po­čí­ta­čo­vých úda­jov do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu, z ne­ho ale­bo v je­ho rám­ci, vrá­ta­ne elek­tro­mag­ne­tic­kých emi­sií z po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu, kto­rý ob­sa­hu­je ta­ké­to po­čí­ta­čo­vé úda­je, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky.

 

       (2) Kto ako za­mes­tna­nec pos­ky­to­va­te­ľa elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by, kto­rý spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo iné­mu úmy­sel­ne umož­ní spá­chať ta­ký čin, ale­bo poz­me­ní ale­bo pot­la­čí sprá­vu po­da­nú pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov.

 

       (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

 

a)      z oso­bit­né­ho mo­tí­vu,

b)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, ale­bo

c)      a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.

 

       (4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

 

a)      a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu, ale­bo

b)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

13. Za § 247c sa vkla­dá § 247d, kto­rý znie:

 

㤠247d

Vý­ro­ba a dr­žba prís­tu­po­vé­ho za­ria­de­nia, hes­la do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo iných úda­jov

 

       (1) Kto v úmys­le spá­chať trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho prís­tu­pu do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu pod­ľa § 247, neop­ráv­ne­né­ho zá­sa­hu do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu pod­ľa § 247a, neop­ráv­ne­né­ho zá­sa­hu do po­čí­ta­čo­vé­ho úda­ju pod­ľa § 247b ale­bo neop­ráv­ne­né­ho za­chy­tá­va­nia po­čí­ta­čo­vých úda­jov pod­ľa § 247c vy­ro­bí, do­ve­zie, ob­sta­rá, kú­pi, pre­dá, vy­me­ní, uve­die do obe­hu ale­bo ako­koľ­vek sprís­tup­ní

 

a)      za­ria­de­nie vrá­ta­ne po­čí­ta­čo­vé­ho prog­ra­mu, vy­tvo­re­né na neop­ráv­ne­ný prís­tup do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo je­ho čas­ti, ale­bo

b)      po­čí­ta­čo­vé hes­lo, prís­tu­po­vý kód, ale­bo po­dob­né úda­je umož­ňu­jú­ce prís­tup do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo je­ho čas­ti,

 

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

 

       (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.

 

       (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

 

a)      a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu, ale­bo

b)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

14. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 21 a 22, kto­ré zne­jú:

„21. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2011/99/EÚ z 13. de­cem­bra 2011 o európ­skom ochran­nom prí­ka­ze (Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011).

22. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2013/40/EÚ z  12. augus­ta 2013 o úto­koch na in­for­mač­né sys­té­my, kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013).“.

 

 

                                                                       Čl. III          

 

       Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­ko­na č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 353/2014 Z. z. a zá­ko­na č. 78/2015 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1.        V § 82 sa od­sek 1 dopĺňa pís­me­na­mi j) a k), kto­ré zne­jú:

 

„j) zá­kaz ale­bo ob­me­dzenie kon­tak­tu s ur­če­nou oso­bou v akej­koľ­vek for­me, vrá­ta­ne kon­tak­to­va­nia pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by ale­bo iný­mi ob­dob­ný­mi pros­tried­ka­mi,

k) zá­kaz zdr­žia­vať sa v blíz­kos­ti oby­dlia ur­če­nej oso­by, ale­bo v ur­če­nom mies­te kde sa ta­ká­to oso­ba zdr­žu­je ale­bo kto­ré nav­šte­vu­je.“

 

2.        § 82 sa dopĺňa od­se­kom 4, kto­rý znie:

„(4) Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ale­bo súd pri ulo­že­ní ob­me­dzenia ale­bo po­vin­nos­ti pod­ľa od­se­ku 1 písm. h), j) a k) in­for­mu­je ur­če­nú oso­bu o mož­nos­ti po­žia­dať o vy­da­nie európ­ske­ho ochran­né­ho prí­ka­zu za úče­lom za­bez­pe­če­nia jej ochra­ny na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu Európ­ske­ho únie pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.“.

 

3. Príl­oha sa dopĺňa bo­dom 10, kto­rý znie:

„10. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2011/99/EÚ z 13. de­cem­bra 2011 o európ­skom ochran­nom prí­ka­ze (Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011).“.

 

 

 

Čl. IV

 

Účin­nosť

 

            Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. ok­tób­ra 2015.

 

 

Diskusia