Poznámky k návrhu zákona, ktorým sa má meniť Trestný zákon a Trestný poriadok

 

Autor úvod­nej poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko

 

Do pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia bol pre­lo­že­ný návrh zá­ko­na o uz­ná­va­ní a vý­ko­ne ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho v tres­tnom ko­na­ní v Európ­skej únii, kto­rý, ok­rem iné­ho, navr­hu­je aj zme­ny v Tres­tnom zá­ko­ne ako aj v Tres­tnom po­riad­ku (a nap­rík­lad aj v zá­ko­ne o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov, či v zá­ko­ne o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb). Ten­to zá­kon by mal na­do­bud­núť účin­nosť dňom 01.01.2017 a v úpl­nom zne­ní je uve­de­ný na kon­ci toh­to prís­pev­ku.

 

Po­kiaľ ide o zme­ny v Tres­tnom zá­ko­ne tak tie sa tý­ka­jú hlav­ne

 

- vy­me­dzenia tres­tných či­nov extré­miz­mu s tým, že niek­to­ré tres­tné či­ny extré­miz­mu sa na­no­vo for­mu­lo­va­li (nap­rík­lad trest­ný čin za­lo­že­nia, pod­po­ry a pro­pa­gá­cie hnu­tia sme­ru­jú­ce­ho k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 421 Tr. zák., trest­ný čin pre­ja­vu sym­pa­tie k hnu­tiu sme­ru­jú­ce­mu k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422 Tr. zák., trest­ný čin ne­ľud­skos­ti pod­ľa § 425 Tr. zák., či za­ve­de­nie úpl­ne no­vé­ho tres­tné­ho či­nu apar­thei­du a dis­kri­mi­ná­cie sku­pi­ny osôb pod­ľa § 424a Tr. zák.).

 

Po­kiaľ ide o návrh za­ve­de­nia no­vé­ho tres­tné­ho či­nu apar­thei­du a dis­kri­mi­ná­cie sku­pi­ny osôb pod­ľa § 424a ods. 1 Tr. zák. tak je po­zo­ru­hod­ným, že sa ho do­pus­tí ten, kto „up­lat­ňu­je apar­theid ale­bo ra­so­vú (a aj inú) seg­re­gá­ciu“. V tom­to sme­re je nut­né pri­po­me­núť, že apar­theid sa naj­čas­tej­šie de­fi­nu­je ako po­li­ti­ka ra­so­vej seg­re­gá­cie (od­lú­če­nos­ti, či od­de­le­nos­ti). Ak te­da pred­met­ná zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta ho­vo­rí o up­lat­ňo­va­ní apar­thei­du ale­bo ra­so­vej seg­re­gá­cie ho­vo­rí fak­tic­ky o tom is­tom. Z uve­de­né­ho dô­vo­du nie je cel­kom zrej­mé, pre­čo zá­ko­no­dar­ca kla­die al­ter­na­tív­ne ved­ľa se­ba poj­my, kto­ré vy­jad­ru­jú to is­té.

 

Za po­zor­nosť sto­jí  aj návrh na roz­ší­re­nie us­ta­no­ve­nia § 88 Tr. zák., kto­ré taxatív­ne sta­no­vu­je tres­tné či­ny, pri kto­rých ne­za­ni­ká tres­tnosť či­nu up­ly­nu­tím preml­ča­cej do­by.

 

- zme­na tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku pod­ľa § 265 ods. 1 Tr. zák. Zos­ta­lo však na­ďa­lej zá­ko­no­dar­com ne­pov­šim­nu­té, že us­ta­no­ve­nie tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 265 ods. 2 Tr. zák. od­ka­zu­je na špe­ci­fic­ký úmy­sel uve­de­ný v us­ta­no­ve­ní § 265 ods. 1 Tr. zák., kto­rý však v tom­to us­ta­no­ve­ní nie je uve­de­ný.

 

- za­ují­ma­vou navr­ho­va­nou zme­nou je návrh na za­ve­de­nie úpl­ne no­vé­ho tres­tné­ho či­nu s náz­vom „Ma­ni­pu­lá­cia s tr­hom“ (§ 265a Tr. zák.).

 

Pri tom­to tres­tnom či­ne mož­no mať ur­či­té po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti, či skôr úpl­nos­ti vy­me­dzenia zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. Z náz­vu toh­to tres­tné­ho či­nu vy­plý­va, že by sa mal tý­kať hlav­ne ko­na­nia (ob­cho­do­va­nia) na „tr­hu“ a tým ochra­ny „tr­hu“, av­šak v zna­koch skut­ko­vej pod­sta­ty v zmys­le § 265a ods. 1 sa žiad­ny po­jem „trh“ nes­po­mí­na (neu­vá­dza), pri­čom návrh zme­ny Tres­tné­ho zá­ko­na po­jem „trh“ ani ne­vy­me­dzu­je v iných us­ta­no­ve­niach (nap­rík­lad vo vý­kla­do­vých poj­moch).

 

V tom­to sme­re tre­ba pri­po­me­núť, že trest­ný čin ma­ni­pu­lá­cie s tr­hom nie je konštruo­va­ný ani ako blan­ket­ná skut­ko­vá pod­sta­ta, kto­rá by vy­slo­ve­ne od­ka­zo­va­la nap­rík­lad na zá­kon č. 429/2002 Z. z. o bur­ze cen­ných pa­pie­rov (a v ňom uve­de­nú de­fi­ní­ciu re­gu­lo­va­né­ho tr­hu) a ako už bo­lo uve­de­né po­jem „trh“ sa ne­na­chá­dza ani me­dzi znak­mi skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ma­ni­pu­lá­cie s tr­hom ako tzv. nor­ma­tív­ny znak (tzv. nor­ma­tív­nym zna­kom tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty je nap­rík­lad po­jem „fi­nanč­ný nás­troj“, čo je po­jem kto­rý de­fi­nu­je zá­kon č. 566/2001 Z. z. o cen­ných pa­pie­roch)

 

To, že pred­met­ný trest­ný čin by tu mal mať nie­čo do či­ne­nia s „tr­hom“ mož­no te­da vy­vo­diť len z náz­vu toh­to tres­tné­ho či­nu. Tu však tre­ba pri­po­me­núť, že ná­zov tres­tné­ho či­nu nie je zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty a ani sa v tres­tnom ko­na­ní ne­do­ka­zu­je. Ná­zov tres­tné­ho či­nu je te­da ved­ľaj­ší, na­koľ­ko pá­cha­teľ mô­že napl­niť svo­jim ko­na­ním len zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu a nie aj „ná­zov“ tres­tné­ho či­nu. Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu a jej ná­zov si pri­tom nie­ke­dy ži­jú vlas­tným ži­vo­tom (za­ují­ma­vý prob­lém v tom­to sme­re je pri tres­tnom či­ne tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by, kde tak­tiež ná­zov ne­ko­reš­pon­du­je s de­fi­ní­ciou tres­tné­ho či­nu ale­bo pri tres­tnom či­ne ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia, kto­rý má v náz­ve stá­le vy­rov­na­cie ko­na­nie, ho­ci ta­ké­to ko­na­nie už neexis­tu­je).

 

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že tres­tné­ho či­nu ma­ni­pu­lá­cie s tr­hom pod­ľa § 265a ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mož­no do­pus­tiť kde­koľ­vek a ako­koľ­vek, te­da nie len v rám­ci ov­plyv­ňo­va­nia (ma­ni­pu­lo­va­nia) re­gu­lo­va­né­ho tr­hu, na kto­rom sa us­ku­toč­ňu­je ob­cho­do­va­nie s fi­nan­čný­mi nás­troj­mi, t. j. tr­hu vy­me­dze­né­ho us­ta­no­ve­ním § 3 ods. 1 zá­ko­na č. 429/2002 Z.z. o bur­ze cen­ných pa­pie­rov, ale nap­rík­lad aj tak, že pá­cha­teľ v po­hos­tin­stve vo voľ­nom ča­se uve­die iným nep­rav­di­vé in­for­má­cie o ce­ne ur­či­té­ho pre­vo­di­teľ­né­ho cen­né­ho pa­pie­ru.

 

Je zrej­mé, že úmys­lom zá­ko­no­dar­cu pri kon­ci­po­va­ní toh­to tres­tné­ho či­nu bo­lo chrá­niť re­gu­lo­va­ný trh s fi­nan­čný­mi nás­troj­mi a me­dzi­ban­ko­vý trh pri ma­ni­pu­lo­va­ní s vý­poč­tom re­fe­ren­čnej hod­no­ty, av­šak ten­to úmy­sel zá­ko­no­dar­cu sa ne­po­da­ri­lo „vtes­nať“ do zne­nia navr­ho­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ma­ni­pu­lo­va­nia s tr­hom, na­koľ­ko v de­fi­ní­cii toh­to tres­tné­ho či­nu sa žiad­ny trh (či už re­gu­lo­va­ný, me­dzi­ban­ko­vý, či aký­koľ­vek iný) nes­po­mí­na.

Len pre úpl­nosť mož­no uviesť, že návrh za­ve­de­nia tres­tné­ho či­nu ma­ni­pu­lá­cie s tr­hom v zmys­le § 265a ods. 1 písm. c) (neop­ráv­ne­né ma­ni­pu­lo­va­nie s vý­poč­tom re­fe­ren­čnej hod­no­ty) zjav­ne sú­vi­sí s vy­šet­ro­va­ním, kto­ré v Európ­skej únii pre­bie­ha­lo od ro­ku 2011 v sú­vis­los­ti s mož­nou ma­ni­pu­lá­ciou s re­fe­ren­čný­mi hod­no­ta­mi EURI­BOR a LI­BOR pre me­dzi­ban­ko­vé úve­ro­vé sadz­by zo stra­ny nie­koľ­kých bánk. Exis­to­va­lo po­doz­re­nie, že ban­ky pos­kyt­li od­ha­dy úro­ko­vej sadz­by, za kto­rú ma­li pri­jať po­nu­ky na fi­nan­co­va­nie, kto­ré sa však od­li­šo­va­li od sadz­by, kto­rú by pri­ja­li v praxi. V dôs­led­ku to­ho moh­la byť úro­veň sa­dzieb EURI­BOR a LI­BOR, kto­ré sa pou­ží­va­jú ako re­fe­ren­čná hod­no­ta na pri­jí­ma­nie úve­rov a ako re­fe­ren­čná hod­no­ta na oce­ňo­va­nie mno­hých fi­nan­čných nás­tro­jov, ako napr. úro­ko­vých swapov, poz­me­ne­ná. Je pre­to nut­né pri­jať zá­ver, že aj tá­to časť navr­ho­va­nej zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty sú­vi­sí s ob­cho­do­va­ním a to ob­cho­do­va­ním na me­dzi­ban­ko­vom tr­hu.

Ob­dob­ný trest­ný čin exis­tu­je aj v Čes­kej re­pub­li­ke a to trest­ný čin ma­ni­pu­lá­cie s kur­zom in­ves­tič­ných nás­tro­jov pod­ľa § 250 čes­ké­ho Tres­tné­ho zá­kon­ní­ka, v kto­rej je ná­ve­tie pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu de­fi­no­va­né tak, že pá­cha­teľ ko­ná „v úmys­le ov­plyv­niť ce­nu ale­bo kurz in­ves­tič­ných nás­tro­jov, kto­ré sú pri­ja­té na ob­cho­do­va­nie na re­gu­lo­va­nom tr­hu ale­bo o ich pri­ja­tie k ob­cho­do­va­niu na re­gu­lo­va­nom tr­hu bo­lo po­žia­da­né“. Som ná­zo­ru, že ob­dob­né ná­ve­tie by ma­lo byť sú­čas­ťou aj navr­ho­va­né­ho tres­tné­ho či­nu ma­ni­pu­lá­cie s tr­hom v zmys­le § 265a ods. 1 Tr. zák.

 

Po­kiaľ ide o zme­ny v Tres­tnom po­riad­ku tak tre­ba spo­me­núť hlav­ne

 

- návrh, aby všet­ky tres­tné či­ny extré­miz­mu pat­ri­li do pô­sob­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du

 

- naj­vý­raz­nej­šou zme­nou by však ma­la byť zme­na us­ta­no­ve­nia § 562 ods. 1 Tr. por., kto­rá me­ní vy­me­dzenie „ok­res­né­ho sú­du v síd­le kraj­ské­ho sú­du“ (§ 16 ods. 1 Tr. por.) a to tak, že v síd­le Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sa ta­kým­to ok­res­ným sú­dom bu­de ro­zu­mieť už nie len Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, ale aj Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II, III, IV a V a v ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach pôj­de o Ok­res­ný súd Ko­ši­ce I a II.

 

Na tú­to zme­nu rea­gu­je aj návrh zme­ny zá­ko­na o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov, kto­rý vy­me­dzu­je, kto­ré „ok­re­sy“ bu­dú spa­dať pod jed­not­li­vé sú­dy z hľa­dis­ka pô­sob­nos­ti v zmys­le § 16 ods. 1 Tr. por. (ale nap­rík­lad ja pô­sob­nos­ti pod­ľa § 24 Tr. por.). V tom­to sme­re však doš­lo k ur­či­té­mu ne­lo­gic­ké­mu vy­me­dzeniu, na­koľ­ko Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I by mal vy­ba­vo­vať agen­du v zmys­le § 16 ods. 1 Tr. por. aj pre územ­ný ob­vod ok­re­su Se­nec. Zá­ko­no­dar­ca však opo­me­nul, že územ­ný ob­vod ok­re­su Se­nec (kto­rý ne­má vlast­ný súd) je za­ra­de­ný pod Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III. Z toh­to dô­vo­du by te­da „kla­sic­ké“ tres­tné ve­ci, kto­ré sa sta­li v ob­vo­de ok­re­su Se­nec aj na­ďa­lej vy­ba­vo­val Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III, av­šak tres­tné ve­ci, kto­ré sa sta­li v ok­re­se Se­nec a spa­da­jú do ka­te­gó­rie tres­tných či­nov v zmys­le § 16 ods. 1 Tr. por. by vy­ba­vo­val Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I. Ta­ké­to „de­le­nie“ jed­né­ho ok­re­su me­dzi dva sú­dy sa ja­ví ako ab­sur­dné.

 

Návrh zme­ny „ok­res­ných sú­dov v síd­le kraj­ské­ho sú­du“ mož­no sí­ce oce­niť (a dú­fať, že sa as­poň v ne­ja­kej po­do­be sku­toč­ne zreali­zu­je, na­koľ­ko zme­na us­ta­no­ve­nia § 16 ods. 1 Tr. por. je navr­ho­va­ná zo stra­ny od­bor­nej ve­rej­nos­ti dl­ho­do­bo a prak­tic­ky pri kaž­dej z po­čet­ných no­viel Tres­tné­ho po­riad­ku, nik­dy sa však ne­dos­ta­la do ko­neč­nej po­do­by zá­ko­na), av­šak nie je jas­né pre­čo tu zá­ko­no­dar­ca za­stal „na pol ces­te“ a pre­čo ne­doš­lo k úpl­né­mu zru­še­niu us­ta­no­ve­nia § 16 ods. 1 Tr. por. a pre­čo pr­vos­tup­ňo­vú agen­du uve­de­nú v us­ta­no­ve­ní § 16 ods. 1 Tr. por. a aj agen­du v zmys­le § 24 Tr. por. ne­mô­žu vy­ko­ná­vať všet­ky ok­res­né sú­dy.

 

Tre­ba priz­nať, že us­ta­no­ve­nie § 16 ods. 1 Tr. por. je us­ta­no­ve­ním ne­lo­gic­kým a ne­ma­lo by sa vô­bec na­chá­dzať v Tres­tnom po­riad­ku.

 

V tom­to sme­re už bo­lo viac­krát na­mie­ta­né (a to aj v rám­ci toh­to webu), že v od­bor­nej li­te­ra­tú­re a ani v dô­vo­do­vej sprá­ve k Tres­tné­mu po­riad­ku nie je uve­de­ný žiad­ny ra­cio­nál­ny ar­gu­ment, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť pre­čo zá­ko­no­dar­ca vy­tvo­ril oso­bit­nú prís­luš­nosť sú­dov v síd­le kraj­ské­ho sú­du, te­da pre­čo doš­lo k vy­tvo­re­niu ôs­mich špe­cia­li­zo­va­ných sú­dov v síd­lach kraj­ské­ho sú­du. Nie je pre­to jas­né, čo ma­lo ale­bo má pri­niesť de­le­nie pr­vos­tup­ňo­vej agen­dy me­dzi ok­res­né sú­dy v síd­le kraj­ské­ho sú­du a os­tat­né ok­res­né sú­dy. Exis­ten­cia us­ta­no­ve­nia § 16 ods. 1 Tr. por. zos­tá­va ne­vys­vet­li­teľ­ná a jej ďal­šie tr­va­nie je pre­to neo­dô­vod­ne­né a zby­toč­ne (neo­pod­stat­ne­ne) za­sa­hu­je do zá­klad­né­ho pra­vid­la vec­nej prís­luš­nos­ti, že o tres­tnom či­ne má ko­nať a roz­ho­do­vať súd v síd­le kto­ré­ho doš­lo k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu a je bez vý­zna­mu o aký zá­važ­ný trest­ný čin ide.

V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né uviesť, že sa ne­dá ra­cio­nál­ne zdô­vod­niť pre­čo zlo­či­ny s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by vo vý­ške de­sať ro­kov mô­žu pre­jed­ná­vať aké­koľ­vek ok­res­né sú­dy (nap­rík­lad trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 221 ods.1, ods. 4 Tr. zák.), av­šak už obzvlášť zá­važ­né zlo­či­ny s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by dva­násť ro­kov (nap­rík­lad trest­ný čin po­diel­nic­tva pod­ľa § 231 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.) mu­sia pre­jed­ná­vať ok­res­né sú­dy v síd­le kraj­ské­ho sú­du. Ale­bo nap­rík­lad ak pá­cha­teľ pre­dá dro­gy oso­be, kto­rá už dovŕši­la 15 ro­kov, tak ta­ký­to sku­tok pre­jed­ná ok­res­ný súd v ob­vo­de kto­ré­ho k spá­chaniu skut­ku doš­lo (§ 172 ods. 2 písm. d) Tr. zák.), av­šak ak ich pre­dá oso­be mlad­šej ako 15 ro­kov (§ 172 ods. 3 písm. b) Tr. zák.), tak ta­ký­to sku­tok pre­jed­ná ok­res­ný súd v ob­vo­de kraj­ské­ho sú­du. Je ne­po­cho­pi­teľ­né, pre­čo by aj ta­ké­to prí­pa­dy ne­mo­hol prej­dná­vať súd v ob­vo­de kto­ré­ho k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu doš­lo. Rov­na­ko tak nie je cel­kom lo­gic­ké, keď sku­pi­no­vé ve­ci pro­ku­rá­to­rom ža­lo­va­né ako spolu­pá­cha­teľ­stvo pre­jed­ná­va­jú všet­ky ok­res­né sú­dy, av­šak ak by tá is­tá sku­pi­no­vá vec bo­la v ob­ža­lo­be kva­li­fi­ko­va­ná ako or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na (čo je len ur­či­tá for­ma spolu­pá­cha­teľ­stva) už by bol na ko­na­nie vec­ne prís­luš­ný ok­res­ný súd v síd­le kraj­ské­ho sú­du.

Po­kiaľ je aký­koľ­vek ok­res­ný súd po­vin­ný a schop­ný ko­nať a roz­ho­do­vať v sku­pi­no­vých tres­tných ve­ciach, ur­či­te by bol schop­ným aj na pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie tres­tnej ve­ci, kto­rá ma­la byť spá­cha­ná or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou. Nie je mi jas­né, a ne­vyp­lý­va to ani z dô­vo­do­vej sprá­vy k prip­ra­vo­va­nej no­ve­le, pre­čo sa agen­dou uve­de­nou v § 16 ods. 1 Tr. por. ne­mô­žu za­obe­rať všet­ky ok­res­né sú­dy (nap­rík­lad pre­čo ten is­tý sku­tok kva­li­fi­ko­va­ný ako spolu­pá­cha­teľ­stvo s tý­mi is­tý­mi ob­vi­ne­ný­mi, kto­rý sa stal v územ­nom ob­vo­de Ok­res­né­ho sú­du Zvo­len bu­de po­jed­ná­vať ten­to súd, av­šak ak by to is­té ko­na­nie tých is­tých ob­vi­ne­ných osôb bo­lo po­sú­de­né ako or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na už by mu­sel sku­tok pre­jed­nať Ok­res­ný súd Ban­ská Bys­tri­ca.

Ta­ké­to ma­ni­pu­lo­va­nie s prís­luš­nos­ťou je sku­toč­ne ne­po­cho­pi­teľ­né a ne­má žiad­nu lo­gi­ku, ale len zby­toč­ne kom­pli­ku­je kaž­do­den­nú prax or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov. Na­vy­še, čas­to je v praxi zneu­ží­va­né zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré, nap­rík­lad pri návr­hoch na vza­tie do väz­by, zvo­lia úče­lo­vo ta­kú práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku, aby sa ve­cou za­obe­ral súd, kto­rý im viac vy­ho­vu­je (nap­rík­lad ak chcú, aby roz­ho­do­val Ok­res­ný súd Pe­zi­nok, kde sa sku­tok stal tak sku­tok kva­li­fi­ku­jú ako spolu­pá­cha­teľ­stvo, ak chcú, aby roz­ho­do­val Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I tak ten is­tý sku­tok kva­li­fi­ku­jú ako or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu a ak chcú, aby vo ve­ci roz­ho­do­val Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd sku­tok sa kva­li­fi­ku­je tak, aby mal nie­čo spo­loč­né so zlo­či­nec­kou sku­pi­nou).

V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pou­ká­zať aj na neo­pod­stat­ne­nosť to­ho, aby nap­rík­lad prí­kaz na od­po­čú­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky pod­ľa § 115 Tr. por. mo­hol vy­dá­vať len ok­res­ný súd v síd­le kraj­ské­ho sú­du. Nie je vô­bec zrej­mé pre­čo by ho ne­mo­hol vy­dá­vať aký­koľ­vek ok­res­ný súd, kto­rý by bol inak prís­luš­ný na ko­na­nie o ob­ža­lo­be, keď nap­rík­lad prí­kaz na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky mô­že vy­dá­vať aký­koľ­vek ok­res­ný súd a  ide o uta­jo­va­nú sku­toč­nosť. To pla­tí o to viac, keď nap­rík­lad návrh na vy­da­nie prí­ka­zu na od­po­čú­va­nie te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky mô­že dať pro­ku­rá­tor kto­rej­koľ­vek ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry. V rám­ci pro­ku­ra­tú­ry neexis­tu­je oso­bit­ná pro­ku­ra­tú­ra, do kto­rej pô­sob­nos­ti by pat­ri­lo po­dá­va­nie návr­hov na vy­da­nie prí­ka­zov pod­ľa § 115 Tr. por. (ale aj iných uve­de­ných v § 24 ods. 4 Tr. por.) a pre­to ani nie je žiad­ny dô­vod na to, aby ta­ký­to špe­cia­li­zo­va­ný or­gán exis­to­val na súd­nej úrov­ni.

Roz­lo­že­nie všet­kých tres­tných ve­cí a to tak v súd­nom ako aj v pred­súd­nom ko­na­ní (nap­rík­lad roz­ho­do­va­nie návr­hov na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by) pod­ľa územ­ných ob­vo­dov, kde doš­lo k spá­chaniu skut­kov (tres­tných či­nov), by bo­lo naj­ideál­nej­ším a zjav­ne aj naj­rý­chlej­ším rie­še­ním na ich skon­če­nie a od­bre­me­ni­lo by za­ťa­že­né ok­res­né sú­dy v síd­lach kraj­ských sú­dov.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu by bo­lo naj­ideál­nej­ším rie­še­ním za­ve­de­nie jed­not­né­ho pra­vid­la ur­čo­va­nia vec­nej prís­luš­nos­ti pre ok­res­né sú­dy, kto­ré bu­de vy­chá­dzať z us­ta­no­ve­nia § 15 Tr. por. a úpl­ne vy­pus­tiť sú­čas­né us­ta­no­ve­nie § 16 ods. 1.

 

(Návrh)

 

ZÁKON

 

z ... 2016

 

o uz­ná­va­ní a vý­ko­ne ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho v tres­tnom ko­na­ní

v Európ­skej únii a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov

 

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

Čl. I

 

PRVÁ ČASŤ

Všeo­bec­né us­ta­no­ve­nia

 

§ 1

Pred­met úp­ra­vy

 

(1) Ten­to zá­kon up­ra­vu­je pos­tup or­gá­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri

a)      od­ov­zda­ní ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho sú­dom v tres­tnom ko­na­ní na je­ho uz­na­nie a vý­kon v inom člen­skom štá­te Európ­skej únie (ďa­lej len „člen­ský štát“) a

b)      uz­ná­va­ní a vý­ko­ne cu­dzieho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho sú­dom člen­ské­ho štá­tu Európ­skej únie v tres­tnom ko­na­ní.

 

(2) Ten­to zá­kon sa pou­ži­je len vo vzťa­hu k to­mu člen­ské­mu štá­tu, kto­rý prev­zal do svoj­ho práv­ne­ho po­riad­ku práv­ne zá­väz­ný akt Európ­skej únie uve­de­ný v príl­ohe č. 2.

                       

§ 2

Vy­me­dzenie zá­klad­ných poj­mov

           

(1) Na úče­ly toh­to zá­ko­na sa ro­zu­mie

a)      ma­jet­ko­vým roz­hod­nu­tím prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie sú­du člen­ské­ho štá­tu vy­da­né v tres­tnom ko­na­ní, kto­rým sa roz­hod­lo o pre­pad­nu­tí ale­bo zha­ba­ní ve­ci ale­bo ma­jet­ku fy­zic­kej oso­by ale­bo práv­nic­kej oso­by, ako nás­led­ku za spá­chanie tres­tné­ho či­nu,

b)      štá­tom pô­vo­du člen­ský štát, kto­ré­ho súd vy­dal ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie a od­ov­zdal na je­ho uz­na­nie a vý­kon v inom člen­skom štá­te,

c)      vy­ko­ná­va­jú­cim štá­tom člen­ský štát, v kto­rom sa ko­ná o uz­na­ní a vý­ko­ne ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho sú­dom iné­ho člen­ské­ho štá­tu,

d)      jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du jus­tič­ný or­gán člen­ské­ho štá­tu, kto­rý má prá­vo­moc vy­dať ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie a po­žia­dať o je­ho uz­na­nie a vý­kon v inom člen­skom štá­te pod­ľa svoj­ho práv­ne­ho po­riad­ku,

e)      vy­ko­ná­va­jú­cim jus­tič­ným or­gá­nom jus­tič­ný or­gán člen­ské­ho štá­tu, kto­rý má prá­vo­moc roz­hod­núť o uz­na­ní a vý­ko­ne ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa svoj­ho práv­ne­ho po­riad­ku,

f)        po­vin­nou oso­bou fy­zic­ká oso­ba ale­bo práv­nic­ká oso­ba pod­ľa pís­me­na a).

 

 

 

§ 3

Roz­sah pô­sob­nos­ti

 

(1) Ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie mož­no v Slo­ven­skej re­pub­li­ke uz­nať a vy­ko­nať, ak

a)      po­vin­ná oso­ba má v Slo­ven­skej re­pub­li­ke ob­vyk­lý po­byt ale­bo síd­lo ale­bo ma­je­tok ale­bo vec, kto­rej sa roz­hod­nu­tie tý­ka,

b)      sku­tok, pre kto­rý bo­lo roz­hod­nu­tie vy­da­né, je tres­tným či­nom aj pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ak od­se­ky 2 až 4 neus­ta­no­vu­jú inak.

 

(2) Ak sa žia­da o uz­na­nie a vy­ko­na­nie ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia pre trest­ný čin, za kto­rý mož­no v štá­te pô­vo­du ulo­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej tri ro­ky a kto­rý je v os­ved­če­ní o vy­da­ní ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia (ďa­lej len „os­ved­če­nie“) ozna­če­ný jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du pri­ra­de­ním k jed­nej ale­bo via­ce­rým ka­te­gó­riám tres­tných či­nov uve­de­ným v od­se­ku 3, súd nes­kú­ma, či ide o čin trest­ný pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(3) Ka­te­gó­ria­mi tres­tných či­nov pod­ľa od­se­ku 2 sa ro­zu­me­jú

a)      účasť na zlo­čin­nom spol­če­ní,

b)      te­ror­izmus,

c)      ob­cho­do­va­nie s ľuď­mi,

d)      sexuál­ne vy­ko­ris­ťo­va­nie de­tí a det­ská por­nog­ra­fia,

e)      ne­do­vo­le­né ob­cho­do­va­nie s omam­ný­mi a psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi,

f)        ne­do­vo­le­né ob­cho­do­va­nie so zbra­ňa­mi, stre­li­vom a vý­buš­ni­na­mi,

g)      ko­rup­cia,

h)      pod­vod vrá­ta­ne pod­vo­du tý­ka­jú­ce­ho sa fi­nan­čných zá­uj­mov Európ­skej únie pod­ľa Do­ho­vo­ru o ochra­ne fi­nan­čných zá­uj­mov Európ­skych spo­lo­čen­stiev z 26. jú­la 1995,

i)        le­ga­li­zá­cia príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti,

j)        fal­šo­va­nie a poz­me­ňo­va­nie me­ny,

k)      po­čí­ta­čo­vá kri­mi­na­li­ta,

l)        tres­tné či­ny pro­ti ži­vot­né­mu pros­tre­diu vrá­ta­ne ne­do­vo­le­né­ho ob­cho­do­va­nia s oh­ro­ze­ný­mi ži­vo­číš­ny­mi a ras­tlin­ný­mi druh­mi, ich ple­me­na­mi a od­ro­da­mi,

m)    uľah­če­nie neop­ráv­ne­né­ho prek­ro­če­nia štát­nej hra­ni­ce a neop­ráv­ne­né­ho po­by­tu,

n)      vraž­da, zá­važ­né ub­lí­že­nie na zdra­ví,

o)      ne­do­vo­le­né ob­cho­do­va­nie s ľud­ský­mi or­gán­mi a tka­ni­va­mi,

p)      únos, ob­me­dzo­va­nie osob­nej slo­bo­dy a bra­nie ru­ko­jem­ní­ka,

q)      ras­izmus a xeno­fó­bia,

r)       or­ga­ni­zo­va­ná ale­bo oz­bro­je­ná lú­pež,

s)       ne­do­vo­le­né ob­cho­do­va­nie s kul­túr­ny­mi ob­jek­tmi vrá­ta­ne sta­ro­žit­nos­tí a ume­lec­kých di­el,

t)        pod­vod­né ko­na­nie,

u)      vy­má­ha­nie pe­ňa­zí ale­bo inej vý­ho­dy a vy­die­ra­nie,

v)      fal­šo­va­nie a pi­rát­stvo vý­rob­kov,

w)    fal­šo­va­nie a poz­me­ňo­va­nie ve­rej­ných lis­tín a ob­cho­do­va­nie s ta­ký­mi lis­ti­na­mi,

x)      fal­šo­va­nie a poz­me­ňo­va­nie pla­tob­ných pros­tried­kov,

y)      ne­do­vo­le­né ob­cho­do­va­nie s hor­mo­nál­ny­mi lát­ka­mi a ďal­ší­mi pros­tried­ka­mi na pod­po­ru ras­tu,

z)       ne­do­vo­le­né ob­cho­do­va­nie s jad­ro­vý­mi a rá­dioak­tív­ny­mi ma­te­riál­mi,

aa)   ob­cho­do­va­nie s od­cu­dze­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi,

bb)  zná­sil­ne­nie,

cc)   pod­pa­ľač­stvo,

dd)  tres­tné či­ny po­dlie­ha­jú­ce prá­vo­mo­ci Me­dzi­ná­rod­né­ho tres­tné­ho tri­bu­ná­lu,

ee)   ne­zá­kon­né ov­lád­nu­tie lie­tad­la ale­bo pla­vid­la,

ff)      sa­bo­táž.

 

(4) Pre pri­ra­de­nie tres­tné­ho či­nu k niek­to­rej z ka­te­gó­rií tres­tných či­nov uve­de­ných v od­se­ku 3, sa ne­vy­ža­du­je, aby sa po­me­no­va­nie ale­bo zna­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku štá­tu pô­vo­du a práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky zho­do­va­li.

 

(5) Súd pri ove­ro­va­ní sku­toč­nos­tí pod­ľa od­se­kov 1 až 4 vy­chá­dza z úda­jov uve­de­ných v os­ved­če­ní, a ak je to pot­reb­né aj z do­da­toč­ných in­for­má­cií pos­kyt­nu­tých jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du ale­bo na zá­kla­de vlas­tné­ho šet­re­nia.

 

Dru­há časť

Pos­tup slo­ven­ských or­gá­nov ako or­gá­nov štá­tu pô­vo­du

 

§ 4

Od­ov­zda­nie vý­ko­nu roz­hod­nu­tia

 

(1) Pod­ľa tej­to čas­ti sa pos­tu­pu­je pri od­ov­zda­ní ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia na je­ho uz­na­nie a vý­kon do iné­ho člen­ské­ho štá­tu, kto­rým bol ulo­že­ný trest ale­bo ochran­né opat­re­nie

a)      pre­pad­nu­tia ma­jet­ku,[1])

b)      pre­pad­nu­tia ve­ci,[2])

c)      zha­ba­nia ve­ci, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom ale­bo ako od­me­na za trest­ný čin ale­bo na­do­bud­nu­tá ho­ci aj len sčas­ti za vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom ale­bo ako od­me­na za trest­ný čin.[3])

 

            (2) Pre za­bez­pe­če­nie riad­ne­ho vý­ko­nu ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia, mô­že súd, kto­rý roz­ho­do­val vo ve­ci v pr­vom stup­ni, od­ov­zdať ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie na je­ho uz­na­nie a vý­kon do člen­ské­ho štá­tu, v kto­rom sa na­chá­dza ma­je­tok ale­bo vec, kto­rých sa roz­hod­nu­tie tý­ka. Ak nie je zná­me, v kto­rom člen­skom štá­te sa ma­je­tok ale­bo vec po­vin­nej oso­by na­chá­dza, mož­no ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie od­ov­zdať do člen­ské­ho štá­tu, v kto­rom má po­vin­ná oso­ba ob­vyk­lý po­byt ale­bo síd­lo.

 

            (3) Súd mô­že od­ov­zdať ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie na je­ho uz­na­nie a vý­kon do via­ce­rých člen­ských štá­tov, ak ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie uk­la­dá pre­pad­nu­tie ale­bo zha­ba­nie 

a)      ma­jet­ku ale­bo ve­ci, kto­ré sa na­chá­dza­jú vo via­ce­rých člen­ských štá­toch,

b)      ma­jet­ku ale­bo ve­ci, o kto­rých sa ve­die súd­ne ko­na­nie vo via­ce­rých člen­ských štá­toch,  

c)      ma­jet­ku ale­bo ve­ci, o kto­rých mož­no dô­vod­ne pred­pok­la­dať, že sa na­chá­dza­jú v jed­nom z via­ce­rých člen­ských štá­tov, ale­bo

d)      pe­ňaž­ných pros­tried­kov, pri­čom pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­bo­li v prís­luš­nej vý­ške na tie­to úče­ly v inom člen­skom štá­te za­is­te­né.

 

(4) Ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie na je­ho uz­na­nie a vý­kon v inom člen­skom štá­te súd za­sie­la pros­tred­níc­tvom Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „mi­nis­ter­stvo“), kto­ré­mu na ten­to účel za­šle rov­no­pis ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia s riad­ne vy­pl­ne­ným os­ved­če­ním, kto­ré­ho vzor je uve­de­ný v príl­ohe č. 1. Súd sú­čas­ne za­bez­pe­čí prek­lad os­ved­če­nia do ja­zy­ka pod­ľa § 17.

 

(5) Od­ov­zda­nie ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia na je­ho uz­na­nie a vý­kon do iné­ho člen­ské­ho štá­tu neb­rá­ni vý­ko­nu ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

§ 5

Pos­ky­to­va­nie in­for­má­cií vy­ko­ná­va­jú­ce­mu štá­tu

 

(1) Na žia­dosť vy­ko­ná­va­jú­ce­ho jus­tič­né­ho or­gá­nu pos­kyt­ne súd do­da­toč­né in­for­má­cie pot­reb­né na úče­ly uz­na­nia a vý­ko­nu ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vo vy­ko­ná­va­jú­com štá­te.

 

(2) Súd bez­od­klad­ne in­for­mu­je vy­ko­ná­va­jú­ci jus­tič­ný or­gán, ak:

a)      na zá­kla­de zis­te­ných in­for­má­cií mož­no dô­vod­ne pred­pok­la­dať, že ta­ké roz­hod­nu­tie už bo­lo ale­bo v naj­bliž­šej do­be bu­de úpl­ne ale­bo sčas­ti vy­ko­na­né v Slo­ven­skej re­pub­li­ke ale­bo v inom člen­skom štá­te vrá­ta­ne pred­pok­la­da­né­ho roz­sa­hu je­ho vý­ko­nu,

b)      ne­doš­lo k pred­pok­la­da­né­mu vý­ko­nu ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia v Slo­ven­skej re­pub­li­ke ale­bo v inom člen­skom štá­te, ale­bo že k ne­mu doš­lo v inom ako pred­pok­la­da­nom roz­sa­hu, ale­bo

c)      po­vin­nej oso­be bo­la v Slo­ven­skej re­pub­li­ke ude­le­ná mi­losť ale­bo am­nes­tia ale­bo o inom roz­hod­nu­tí, opat­re­ní či inej sku­toč­nos­ti, v dôs­led­ku kto­rej sa od­ov­zda­né ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie sta­lo ne­vy­ko­na­teľ­ným ale­bo vy­ko­na­teľ­ným len čias­toč­ne.

 

§ 6

Dis­po­zič­né prá­vo s pre­pad­nu­tým a zha­ba­ným ma­jet­kom v inom člen­skom štá­te

 

(1) Ma­je­tok ale­bo vec, kto­rá pre­pad­la ale­bo bo­la zha­ba­ná v inom člen­skom štá­te na zá­kla­de roz­hod­nu­tia sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sa roz­de­lí me­dzi Slo­ven­skú re­pub­li­ku a ten­to štát spô­so­bom sta­no­ve­ným práv­nym po­riad­kom toh­to štá­tu, po­kiaľ sa ne­do­hod­ne inak.  

 

(2) Na uzav­re­tie do­ho­dy s iným člen­ským štá­tom pod­ľa od­se­ku 1 je za Slo­ven­skú re­pub­li­ku prís­luš­né mi­nis­ter­stvo. Návrh na uzav­re­tie ta­kej­to do­ho­dy mô­že mi­nis­ter­stvu po­dať aj súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­dol v pr­vom stup­ni.

 

Tre­tia časť

Pos­tup Slo­ven­ských or­gá­nov

ako vy­ko­ná­va­jú­cich jus­tič­ných or­gá­nov

 

§ 7

Prís­luš­nosť

 

(1) Na pri­jí­ma­nie os­ved­če­nia a ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia na úče­ly je­ho uz­na­nia a vý­ko­nu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke je prís­luš­né mi­nis­ter­stvo.

 

(2) Na ko­na­nie o uz­na­ní a vý­ko­ne ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia je prís­luš­ný kraj­ský súd, v kto­ré­ho ob­vo­de má po­vin­ná oso­ba ob­vyk­lý po­byt ale­bo síd­lo. Ak nie je mož­né ur­čiť prís­luš­nosť sú­du pod­ľa pr­vej ve­ty, je prís­luš­ný kraj­ský súd, v kto­ré­ho ob­vo­de sa na­chá­dza ma­je­tok ale­bo vec, kto­rej sa ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie tý­ka. Ak je za­lo­že­ná prís­luš­nosť via­ce­rých sú­dov, na ko­na­nie je prís­luš­ný kraj­ský súd, kto­ré­mu mi­nis­ter­stvo ako pr­vé­mu do­ru­či­lo ale­bo pos­tú­pi­lo os­ved­če­nie a ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie, o kto­ré­ho uz­na­nie a vý­kon sa žia­da. Na zme­nu roz­hod­ných sku­toč­nos­tí pre ur­če­nie prís­luš­nos­ti sa po za­čiat­ku ko­na­nia nep­ri­hlia­da.

 

(3) O prí­pad­nom pos­tú­pe­ní ve­ci vec­ne a mies­tne prís­luš­né­mu sú­du, súd, kto­rý vec pos­tu­pu­je upo­ve­do­mí mi­nis­ter­stvo a prís­luš­ný or­gán štá­tu pô­vo­du.

 

(4) Ak bo­li Slo­ven­skej re­pub­li­ke zá­ro­veň za­sla­né dve ale­bo via­ce­ro cu­dzích ma­jet­ko­vých roz­hod­nu­tí, kto­ré sa tý­ka­jú tej is­tej po­vin­nej oso­by ale­bo to­ho is­té­ho ma­jet­ku ale­bo ve­ci, je na ko­na­nie o všet­kých ta­kých­to roz­hod­nu­tiach prís­luš­ný súd, kto­rý za­čal ko­na­nie o uz­na­ní a vý­ko­ne niek­to­ré­ho z ta­kých­to roz­hod­nu­tí ako pr­vý.

 

(5) Súd prís­luš­ný pod­ľa od­se­kov 2 až 4 roz­ho­du­je o všet­kých ďal­ších otáz­kach vy­ko­ná­va­cie­ho ko­na­nia.

 

(6) Ak je os­ved­če­nie a ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie do­ru­če­né jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du pria­mo prís­luš­né­mu sú­du, súd o tej­to sku­toč­nos­ti in­for­mu­je mi­nis­ter­stvo, kto­ré­mu sú­čas­ne za­šle kó­piu os­ved­če­nia a ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia. Ak je os­ved­če­nie a ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie do­ru­če­né jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu pô­vo­du pria­mo sú­du, kto­rý nie je prís­luš­ný na je­ho uz­na­nie a vý­kon, súd pos­tú­pi vec mi­nis­ter­stvu, o čom in­for­mu­je jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du.  

 

§ 8

Pos­tup mi­nis­ter­stva

 

(1) Mi­nis­ter­stvo pred­lo­ží bez­od­klad­ne os­ved­če­nie spo­lu s ma­jet­ko­vým roz­hod­nu­tím prís­luš­né­mu sú­du na roz­hod­nu­tie.

 

(2) Ak os­ved­če­nie vy­dal or­gán, kto­rý nie je prís­luš­ný na je­ho vy­da­nie ale­bo ak nie je za­lo­že­ná prá­vo­moc slo­ven­ských sú­dov na uz­na­nie a vý­kon ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa toh­to zá­ko­na, mi­nis­ter­stvo vrá­ti vec jus­tič­né­mu or­gá­nu štá­tu pô­vo­du bez vy­ba­ve­nia.

 

(3) Ak k os­ved­če­niu nie je pri­po­je­né ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie ale­bo ak os­ved­če­nie nie je pre­lo­že­né do ja­zy­ka pod­ľa § 17, mi­nis­ter­stvo vy­zve jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du na od­strá­ne­nie zis­te­ných ne­dos­tat­kov v le­ho­te 90 dní od do­ru­če­nia vý­zvy na dopl­ne­nie. Ak jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du zis­te­né ne­dos­tat­ky v ur­če­nej le­ho­te neodstrá­ni, mi­nis­ter­stvo vrá­ti vec jus­tič­né­mu or­gá­nu štá­tu pô­vo­du bez vy­ba­ve­nia, o čom ho vop­red in­for­mu­je.  

 

§ 9

Roz­hod­nu­tie o uz­na­nie a vý­ko­ne

 

(1) Ak súd ne­po­va­žu­je os­ved­če­nie a ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie za dos­ta­toč­ný pod­klad na roz­hod­nu­tie o je­ho uz­na­ní a vý­ko­ne, po­žia­da jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o za­sla­nie do­da­toč­ných in­for­má­cií v ur­če­nej le­ho­te. Ak jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du ne­zaš­le do­da­toč­né in­for­má­cie v ur­če­nej le­ho­te bez to­ho, aby uvie­dol pod­stat­né dô­vo­dy, pre kto­ré tak neu­ro­bil, súd ko­na­nie ukon­čí a o čom vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du. Na tie­to nás­led­ky mu­sí byť jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du vop­red upo­zor­ne­ný.

 

(2) Ak nie sú spl­ne­né pod­mien­ky pre uz­na­nie a vý­kon ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia v Slo­ven­skej re­pub­li­ke pod­ľa § 3 ods. 1 písm. a), súd o tej­to sku­toč­nos­ti bez­od­klad­ne vy­ro­zu­mie jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du a vrá­ti mu vec bez vy­ba­ve­nia.  

 

(3) O uz­na­ní ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia roz­hod­ne súd po pí­som­nom vy­jad­re­ní pro­ku­rá­to­ra na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí; súd roz­ho­du­je roz­sud­kom, kto­rý sa do­ru­ču­je po­vin­nej oso­be, pro­ku­rá­to­ro­vi a mi­nis­ter­stvu.

 

(4) Pro­ti roz­sud­ku pod­ľa od­se­ku 2 je prí­pus­tné od­vo­la­nie, kto­ré mô­že po­dať po­vin­ná oso­ba, pro­ku­rá­tor ale­bo mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti; od­vo­la­nie má od­klad­ný úči­nok. Od­vo­la­ním ne­mož­no na­pad­núť dô­vo­dy, pre kto­ré bo­lo uz­na­né ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie vy­da­né v inom člen­skom štá­te.

           

§ 10

Dô­vo­dy od­miet­nu­tia

 

(1) Súd roz­hod­nu­tím od­miet­ne uz­nať ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie, ak

a)      vo­či tej is­tej oso­be pre ten is­tý sku­tok už bo­lo prá­vop­lat­ne roz­hod­nu­té slo­ven­ským sú­dom, ale­bo ak súd ma in­for­má­ciu, že ko­na­nie ve­de­né v niek­to­rom člen­skom štá­te pro­ti tej is­tej oso­be pre ten is­tý sku­tok sa prá­vop­lat­ne skon­či­lo od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom, kto­rý bol už vy­ko­na­ný, v sú­čas­nos­ti sa vy­ko­ná­va, ale­bo už ne­mô­že byť vy­ko­na­ný pod­ľa práv­nych pred­pi­sov štá­tu, v kto­rom bol vy­ne­se­ný, 

b)      sku­tok, pre kto­rý bo­lo vy­da­né roz­hod­nu­tie nie je tres­tným či­nom pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky a nej­de o ko­na­nie pod­ľa § 3; vo vzťa­hu k da­niam, pop­lat­kom, clám ale­bo k me­ne nie je mož­né od­miet­nuť uz­na­nie ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia iba pre­to, že práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky neup­ra­vu­je rov­na­ký druh da­ní ale­bo ciel ale­bo neob­sa­hu­je rov­na­ké us­ta­no­ve­nia tý­ka­jú­ce sa da­ní, pop­lat­kov, ciel ale­bo me­ny ako práv­ny po­ria­dok štá­tu pô­vo­du,

c)      ma­je­tok ale­bo vec, kto­rých sa roz­hod­nu­tie tý­ka, ne­po­dlie­ha pre­pad­nu­tiu ale­bo zha­ba­niu pod­ľa iných práv­nych pred­pi­sov,

d)      po­vin­ná oso­ba je oso­bou vy­ňa­tou z pô­sob­nos­ti or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­du,^[4])

e)      vý­ko­nu ta­ké­ho roz­hod­nu­tia brá­nia prá­va tre­tích osôb,

f)        vý­kon ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia je preml­ča­ný pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky a na stí­ha­nie tres­tné­ho či­nu ale­bo iné­ho de­lik­tu je da­ná prá­vo­moc slo­ven­ských or­gá­nov pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky,

g)      ma­je­tok ale­bo vec, kto­ré­ho sa ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie tý­ka, už pre­pa­dol ale­bo bol zha­ba­ný, stra­til sa, bol zni­če­ný ale­bo ho ne­mož­no náj­sť na mies­te uve­de­nom v os­ved­če­ní ale­bo ta­ké­to mies­to nie je v os­ved­če­ní uve­de­né dos­ta­toč­ne pres­ne,

h)      trest ale­bo ochran­né opat­re­nie tý­ka­jú­ce sa pre­pad­nu­tia ale­bo zha­ba­nia ma­jet­ku ale­bo ve­ci, kto­rej sa ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie tý­ka, už bol v ce­lom roz­sa­hu vy­ko­na­ný v inom štá­te, ale­bo ak po­vin­ná oso­ba po­ža­do­va­nú čias­tku v inom štá­te dob­ro­voľ­ne uh­ra­di­la, ale­bo

i)        z os­ved­če­nia vy­plý­va, že dot­knu­tá oso­ba sa osob­ne ne­zú­čas­tni­la ko­na­nia, kto­ré vie­dlo k vy­da­niu ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia ok­rem prí­pa­dov, keď sa v os­ved­če­ní uvá­dza, že dot­knu­tá oso­ba v sú­la­de s pro­ces­ný­mi po­žia­dav­ka­mi práv­ne­ho po­riad­ku štá­tu pô­vo­du

1.      bo­la včas pred­vo­la­ná, a tým in­for­mo­va­ná o ter­mí­ne a mies­te ko­na­nia, kto­ré vie­dlo k vy­da­niu ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia, ale­bo sa jej iný­mi pros­tried­ka­mi do­ru­či­li in­for­má­cie o ter­mí­ne a mies­te ko­na­nia ta­kým spô­so­bom, že bo­lo jed­noz­nač­ne preu­ká­za­né, že si bo­la ve­do­má plá­no­va­né­ho ko­na­nia a in­for­mo­va­ná o tom, že jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du mô­že vy­dať roz­hod­nu­tie, ak sa ne­zú­čas­tní ko­na­nia, ale­bo

2.      ve­do­má si plá­no­va­né­ho ko­na­nia spl­no­moc­ni­la práv­ne­ho zá­stup­cu, kto­rý bol vy­me­no­va­ný dot­knu­tou oso­bou ale­bo us­ta­no­ve­ný štá­tom, aby ju ob­ha­jo­val v ko­na­ní, a ten­to práv­ny zá­stup­ca ju v ko­na­ní ob­ha­jo­val, ale­bo

3.      po tom, ako sa jej do­ru­či­lo roz­hod­nu­tie a bo­la vý­slov­ne pou­če­ná o prá­ve na op­rav­ný pros­trie­dok, na kto­rom má dot­knu­tá oso­ba prá­vo zú­čas­tniť sa a kto­ré umož­ní opä­tov­né pres­kú­ma­nie sa­mot­nej ve­ci vrá­ta­ne no­vých dô­ka­zov a kto­rý mô­že viesť k zru­še­niu pô­vod­né­ho roz­hod­nu­tia a vy­da­niu no­vé­ho, vý­slov­ne uvied­la, že pro­ti  roz­hod­nu­tiu ne­po­dá­va op­rav­ný pros­trie­dok ale­bo ne­po­da­la op­rav­ný pros­trie­dok v  rám­ci prís­luš­nej le­ho­ty.

 

(2) Súd mô­že roz­hod­nu­tím od­miet­nuť uz­nať ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie, ak ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie sa tý­ka skut­kov, kto­ré sa pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­va­žu­jú za spá­cha­né v ce­lom roz­sa­hu ale­bo čias­toč­ne na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale­bo ak sa ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie tý­ka skut­kov, kto­ré bo­li spá­cha­né mi­mo úze­mia štá­tu pô­vo­du a práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky neu­mož­ňu­je tres­tné stí­ha­nie pre rov­na­ké skut­ky, ak bo­li spá­cha­né mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(3) Ak je da­ný dô­vod na od­miet­nu­tie uz­na­nia a vý­ko­nu roz­hod­nu­tia pod­ľa od­se­ku 1 písm. a), e) ,g), h) ale­bo od­se­ku 2, súd pred pri­ja­tím ta­ké­ho roz­hod­nu­tia po­žia­da jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o sta­no­vis­ko, a ak je to pot­reb­né aj o bez­od­klad­né za­sla­nie do­da­toč­ných in­for­má­cií ne­vyh­nut­ných na svo­je roz­hod­nu­tie. Súd mô­že po­žia­dať jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o sta­no­vis­ko aj v prí­pa­de, ak ide o iný dô­vod od­miet­nu­tia pod­ľa od­se­ku 1.

 

§ 11

Uz­na­nie a vý­kon uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia

 

(1) Ak nej­de o prí­pad uve­de­ný v § 9 ods. 1 ale­bo 2 ale­bo ak nie je da­ný dô­vod pre od­miet­nu­tie uz­na­nia pod­ľa § 10, súd uz­ná ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie a sú­čas­ne roz­hod­ne, že sa trest ale­bo ochran­né opat­re­nie ulo­že­né tým­to roz­hod­nu­tím vy­ko­ná. 

 

(2) Na vý­kon uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia sa pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku o vý­ko­ne tres­tu pre­pad­nu­tia ma­jet­ku[5]), vý­ko­ne tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci[6]) a vý­ko­ne zha­ba­nia ve­ci.[7])

 

(3) Ak jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du in­for­mu­je súd o am­nes­tii, mi­los­ti ale­bo inom roz­hod­nu­tí či opat­re­ní, v kto­rých dôs­led­ku sa uz­na­né ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie sta­lo pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku štá­tu pô­vo­du ne­vy­ko­na­teľ­ným, súd roz­hod­ne o za­sta­ve­ní je­ho vý­ko­nu a za­šle rov­no­pis toh­to roz­hod­nu­tia or­gá­nu, kto­rý za­bez­pe­ču­je vý­kon uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa od­se­ku 1.

 

§ 12

Pos­ky­to­va­nie in­for­má­cii štá­tu pô­vo­du

 

Súd bez­od­klad­ne in­for­mu­je jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o

a)      od­miet­nu­tí uz­na­nia ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 10,

b)      ukon­če­ní vý­ko­nu uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia,

c)      čias­toč­nom vý­ko­ne  uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia a o je­ho roz­sa­hu,

d)      o ne­vy­ko­na­ní uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia, ale­bo

e)      o akej­koľ­vek pre­káž­ke, kto­rá brá­ni riad­ne­mu vý­ko­nu uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia. 

 

§ 13

Sú­beh žia­dos­tí o uz­na­nie a vý­kon ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia

 

Ak súd ve­die sú­bež­ne ko­na­nie o uz­na­nie a vý­kon dvoch ale­bo via­ce­rých cu­dzích ma­jet­ko­vých roz­hod­nu­tí tý­ka­jú­cich sa to­ho is­té­ho ma­jet­ku ale­bo ve­ci, ale­bo ak ich sú­bež­ný vý­kon nie je mož­né za­bez­pe­čiť z dô­vo­du ne­dos­tat­ku ma­jet­ku po­vin­nej oso­by, o tom kto­ré roz­hod­nu­tie sa uz­ná a vy­ko­ná, roz­hod­ne súd.  Súd pri svo­jom roz­hod­nu­tí vez­me do úva­hy okol­nos­ti da­nej ve­ci, všet­ky roz­ho­du­jú­ce okol­nos­ti, kto­ré sú mu zná­me, naj­mä prá­va poš­ko­de­ných, zá­važ­nosť a mies­to spá­chania tres­tných či­nov a úda­je o vy­da­ní a do­ru­če­ní ma­jet­ko­vých roz­hod­nu­tí. Súd tak­tiež pri­hliad­ne  na to, či prís­luš­ný ma­je­tok bol za­is­te­ný v niek­to­rom z tres­tných ko­na­ní, na kto­ré­ho úče­ly sa žia­da o uz­na­nie a vý­kon ma­jet­ko­vých roz­hod­nu­tí. O svo­jom roz­hod­nu­tí upo­ve­do­mí prís­luš­né jus­tič­né or­gá­ny iných člen­ských štá­tov.

 

§ 14

Od­klad vý­ko­nu uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia

 

(1) Súd mô­že od­lo­žiť vý­kon uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia, ak

a)      zís­ka­né in­for­má­cie nas­ved­ču­jú to­mu, že vzhľa­dom na sú­bež­ný vý­kon ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vo via­ce­rých člen­ských štá­toch, by cel­ko­vá pe­ňaž­ná su­ma zís­ka­ná je­ho vý­ko­nom moh­la pre­vý­šiť su­mu uve­de­nú v ta­kom roz­hod­nu­tí,

b)      by vý­ko­nom roz­hod­nu­tia moh­lo dôjsť k na­ru­še­niu ale­bo zma­re­niu úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia ve­de­né­ho v Slo­ven­skej re­pub­li­ke,

c)      v Slo­ven­skej re­pub­li­ke sa už ve­die iné ko­na­nie, o kto­rom mož­no pred­pok­la­dať, že bu­de viesť k pre­pad­nu­tiu, zha­ba­niu, exekú­cii ale­bo iné­mu tr­va­lé­mu od­ňa­tiu ma­jet­ku ale­bo ve­ci, kto­rej sa roz­hod­nu­tie tý­ka.

 

(2) Súd mô­že od­lo­žiť vý­kon uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia len na ne­vyh­nut­ný čas; súd bez­od­klad­ne in­for­mu­je prís­luš­ný jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o od­kla­de vý­ko­nu s uve­de­ním dô­vo­du pod­ľa od­se­ku 1 a pred­pok­la­da­né­ho ča­su od­kla­du. 

 

(3) Ak je oba­va, že vý­kon uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia  bu­de zma­re­ný ale­bo sťa­že­ný, mô­že súd sú­čas­ne s od­kla­dom vý­ko­nu roz­hod­núť o za­is­te­ní ma­jet­ku ale­bo ve­ci, kto­rej sa roz­hod­nu­tie tý­ka.

 

(4) Ak po­mi­nie dô­vod od­kla­du pod­ľa od­se­ku 1, súd pris­tú­pi k vý­ko­nu uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 11; súd o tej­to sku­toč­nos­ti in­for­mu­je jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du.

 

 

 

 

 

 

§ 15

Dis­po­zič­né prá­vo s pre­pad­nu­tým a zha­ba­ným ma­jet­kom

 

(1) Ak na zá­kla­de uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia doš­lo k pre­pad­nu­tiu ale­bo zha­ba­niu pe­ňaž­ných pros­tried­kov v cel­ko­vej vý­ške do 10000 eur, tá­to čias­tka pri­pa­dá Slo­ven­skej re­pub­li­ke.

 

(2) Ak na zá­kla­de uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia doš­lo k pre­pad­nu­tiu ale­bo zha­ba­niu pe­ňaž­ných pros­tried­kov v cel­ko­vej vý­ške nad 10000 eur, po­lo­vi­ca tej­to čias­tky pri­pa­dá Slo­ven­skej re­pub­li­ke a po­lo­vi­ca štá­tu pô­vo­du.

 

(3) Ak na zá­kla­de uz­na­né­ho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia doš­lo k pre­pad­nu­tiu ale­bo zha­ba­niu inej ve­ci ako uve­de­nej v od­se­ku 1 ale­bo 2, vec sa pre­dá pos­tu­pom pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.[8]) S čias­tkou zís­ka­nou pre­da­jom ta­kej ve­ci sa na­lo­ží pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo 2.

 

(4) Po­kiaľ ma­je­tok ale­bo vec nie je mož­né vzhľa­dom k je­ho po­va­he pre­dať, zos­tá­va Slo­ven­skej re­pub­li­ke. S ma­jet­kom, kto­rý je kul­túr­nym de­dič­stvom iné­ho člen­ské­ho štá­tu, sa na­lo­ží pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.[9])

 

(5) Us­ta­no­ve­nia od­se­kov 1 až 4 sa pou­ži­jú ak sa Slo­ven­ská re­pub­li­ka so štá­tom pô­vo­du ne­do­hod­nú inak. Na uzav­re­tie do­ho­dy je za Slo­ven­skú re­pub­li­ku prís­luš­né mi­nis­ter­stvo. Návrh na uzav­re­tie ta­kej­to do­ho­dy mô­že mi­nis­ter­stvu po­dať aj súd, kto­rý je prís­luš­ný pre uz­na­nie a vý­kon cu­dzieho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia.

 

(6) Sprá­vu ma­jet­ku, kto­rý sa stal vlas­tníc­tvom štá­tu vy­ko­ná­va ob­vod­ný úrad v síd­le kra­ja, v kto­ré­ho územ­nom ob­vo­de sa ta­ký­to ma­je­tok štá­tu na­chá­dza pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.[10])

 

štvr­tá časť

Spo­loč­né a zá­ve­reč­né us­ta­no­ve­nia

 

§ 16

Spô­sob sty­ku a za­sie­la­nie pí­som­nos­tí

 

(1) Ak § 4 ods. 4 ale­bo § 7 ods. 1 neus­ta­no­vu­je inak, súd v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na ko­mu­ni­ku­je s jus­tič­ný­mi or­gán­mi člen­ských štá­tov pria­mo.

 

(2) Os­ved­če­nie, ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie a os­tat­né pí­som­nos­ti mož­no za­sie­lať do člen­ské­ho štá­tu ale­bo pri­jí­mať z člen­ské­ho štá­tu poš­tou ale­bo inou bez­peč­nou for­mou, kto­rá umož­ňu­je vy­ho­to­ve­nie pí­som­né­ho zne­nia pod pod­mien­kou umož­ňu­jú­cou po­sú­diť ich hod­no­ver­nosť. Ak to súd pre ove­re­nie hod­no­ver­nos­ti os­ved­če­nia, ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia a os­tat­ných pí­som­nos­tí po­va­žu­je za pot­reb­né, po­žia­da jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du o za­sla­nie ori­gi­ná­lov.

 

§ 17

Prek­la­dy

 

(1) Os­ved­če­nie sa za­sie­la vy­ko­ná­va­jú­ce­mu jus­tič­né­mu or­gá­nu v úrad­nom ja­zy­ku ale­bo v jed­nom z úrad­ných ja­zy­kov vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu.  

 

(2) Os­ved­če­nie ad­re­so­va­né slo­ven­ským or­gá­nom mu­sí byť vy­ho­to­ve­né v štát­nom ja­zy­ku.[11])

 

(3) Us­ta­no­ve­nia od­se­kov 1 a 2 sa neup­lat­nia vo vzťa­hu k člen­ské­mu štá­tu, u kto­ré­ho je pou­ži­tie ja­zy­kov pri vzá­jom­nom sty­ku or­gá­nov v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na up­ra­ve­né na zá­kla­de vzá­jom­nos­ti vy­hlá­se­nej mi­nis­ter­stvom.

 

(4) Prek­lad ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia a os­tat­ných pí­som­nos­tí sa ne­vy­ža­du­je.

 

§ 18

Pre­po­čet me­ny

 

Ak je to v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na pot­reb­né, súd vy­ko­ná pre­po­čet pe­ňaž­nej čias­tky zís­ka­nej vý­ko­nom ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia v cu­dzej me­ne na eurá re­fe­ren­čným vý­men­ným kur­zom ur­če­ným a vy­hlá­se­ným Európ­skou cen­trál­nou ban­kou, plat­ným ku dňu, ke­dy bo­lo ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie vy­da­né; tak­to up­ra­ve­ná vý­ška pe­ňaž­nej čias­tky sa za­ok­rúh­ľu­je na naj­bliž­ší euro­cent na­dol.

 

§ 19

Nák­la­dy

 

Nák­la­dy, kto­ré vznik­li slo­ven­ské­mu or­gá­nu v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na zná­ša Slo­ven­ská re­pub­li­ka a uh­ra­dí or­gán, kto­ré­mu vznik­li; to nep­la­tí, ak sa Slo­ven­ská re­pub­li­ka so štá­tom pô­vo­du ne­do­hod­nú inak. Na uzav­re­tie do­ho­dy je za Slo­ven­skú re­pub­li­ku prís­luš­né mi­nis­ter­stvo. Návrh na uzav­re­tie ta­kej­to do­ho­dy mô­že mi­nis­ter­stvu po­dať aj súd, kto­rý je prís­luš­ný pre uz­na­nie a vý­kon cu­dzieho ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia.

 

§ 20

Reg­res­né náh­ra­dy

 

(1) Mi­nis­ter­stvo uh­ra­dí na žia­dosť iné­ho člen­ské­ho štá­tu, kto­rý uz­nal a vy­ko­nal roz­hod­nu­tie sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pe­ňaž­nú čias­tku, kto­rý ten­to štát vy­pla­til v sú­la­de so svo­jim práv­nym po­riad­kom ako náh­ra­du ško­dy ur­či­tej oso­be, a to v roz­sa­hu, v akom bo­la vznik­nu­tá ško­da spô­so­be­ná ne­zá­kon­ným roz­hod­nu­tím sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Ak žia­dosť iné­ho člen­ské­ho štá­tu neob­sa­hu­je pot­reb­né úda­je, vy­zve mi­nis­ter­stvo prís­luš­ný or­gán toh­to štá­tu k jej dopl­ne­niu v ur­če­nej le­ho­te. Ak prís­luš­ný or­gán iné­ho člen­ské­ho štá­tu ne­vy­ho­vie vy­zve mi­nis­ter­stva v ur­če­nej le­ho­te bez to­ho, aby uvie­dol pod­stat­né dô­vo­dy, pre kto­ré tak neu­ro­bil, mi­nis­ter­stvo žia­dosť od­miet­ne, o čom ho vop­red in­for­mu­je.    

 

(2) Mi­nis­ter­stvo je op­ráv­ne­né žia­dať od iné­ho člen­ské­ho štá­tu úh­ra­dy pe­ňaž­nej čias­tky, kto­rú vy­pla­ti­lo ako náh­ra­du ško­dy pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su[12]) v roz­sa­hu v akom bo­la vznik­nu­tá ško­da spô­so­be­ná pos­tu­pom toh­to štá­tu.  Ná­rok na úh­ra­du vy­pla­te­nej náh­ra­dy ško­dy sa up­lat­ní for­mou žia­dos­ti ad­re­so­va­nej prís­luš­né­mu or­gá­nu iné­ho člen­ské­ho štá­tu v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom toh­to štá­tu.

 

§ 21

Pos­ky­to­va­nie sú­čin­nos­ti pri zis­ťo­va­ní pot­reb­ných in­for­má­cií

 

(1) Mi­nis­ter­stvo na žia­dosť sú­du pos­kyt­ne sú­čin­nosť pri zis­ťo­va­ní pot­reb­ných in­for­má­cií v ko­na­ní pod­ľa toh­to zá­ko­na, naj­mä pri zis­ťo­va­ní prís­luš­né­ho jus­tič­né­ho or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu, kto­ré­mu má byť za­sla­né ma­jet­ko­vé roz­hod­nu­tie, ale­bo pri ove­re­ní pod­mie­nok pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku toh­to člen­ské­ho štá­tu na uz­na­nie ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia. Rov­na­kú sú­čin­nosť pos­kyt­ne mi­nis­ter­stvo na žia­dosť or­gá­nu iné­ho člen­ské­ho štá­tu pri zis­te­ní pot­reb­ných in­for­má­cií, po­kiaľ ide o prís­luš­né or­gá­ny Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo o ove­re­nie pod­mie­nok pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

            (2) Na zis­te­nie prís­luš­né­ho jus­tič­né­ho or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu mož­no po­žia­dať o sú­čin­nosť aj ná­rod­né­ho čle­na Slo­ven­skej re­pub­li­ky v Euro­jus­te[13]) ale­bo kon­tak­tné bo­dy Európ­skej jus­tič­nej sie­te.

 

            (3) Na úče­ly po­dá­va­nia správ or­gá­nom Európ­skej únie a zjed­no­du­še­nia spolu­prá­ce s iný­mi člen­ský­mi štát­mi súd pos­kyt­ne mi­nis­ter­stvu na je­ho žia­dosť pot­reb­né in­for­má­cie, naj­mä o poč­te za­sla­ných ma­jet­ko­vých roz­hod­nu­tí do iných člen­ských štá­tov na ich uz­na­nie a o vý­sled­ku tých­to ko­na­ní v iných člen­ských štá­toch, ako aj ob­dob­né in­for­má­cie o ma­jet­ko­vých roz­hod­nu­tiach za­sla­ných iný­mi člen­ský­mi štát­mi do Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

§ 22

 

Ak štát pô­vo­du po­žia­dal o vý­kon ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na, pos­tu­pu­je sa pod­ľa do­te­raj­ších pred­pi­sov.

 

§ 23

 

Ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak, na ko­na­nie pod­ľa toh­to zá­ko­na sa pou­ži­je Trest­ný po­ria­dok.

§ 24

 

Tým­to zá­ko­nom sa pre­be­ra­jú práv­ne zá­väz­ne ak­ty Európ­skej únie uve­de­né v príl­ohe č. 2.

 

Čl. II

 

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011, zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z, zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 260/2014 Z. z., zá­ko­na č. 73/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z. a zá­ko­na č. 125/2016 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. § 88 znie:

 

㤠88

 

Up­ly­nu­tím preml­ča­cej do­by ne­za­ni­ká tres­tnosť tres­tných či­nov uve­de­ných v dva­nás­tej hla­ve oso­bit­nej čas­ti toh­to zá­ko­na ok­rem tres­tné­ho či­nu za­lo­že­nia, pod­po­ry a pro­pa­gá­cie hnu­tia sme­ru­jú­ce­ho k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 421, tres­tné­ho či­nu pre­ja­vu sym­pa­tie k hnu­tiu sme­ru­jú­ce­mu k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422, tres­tné­ho či­nu vý­ro­by extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422a, tres­tné­ho či­nu roz­ši­ro­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422b, tres­tné­ho či­nu pre­cho­vá­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422c,  tres­tné­ho či­nu po­pie­ra­nia a schva­ľo­va­nia ho­lo­kaus­tu a zlo­či­nov po­li­tic­kých re­ži­mov pod­ľa § 422d, tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 a tres­tné­ho či­nu pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti pod­ľa § 424.“.

 

2. § 91 znie:

 

㤠91

 

Vý­kon tres­tu ulo­že­né­ho pre tres­tné či­ny uve­de­né v dva­nás­tej hla­ve oso­bit­nej čas­ti toh­to zá­ko­na sa nep­reml­ču­je ok­rem tres­tné­ho či­nu za­lo­že­nia, pod­po­ry a pro­pa­gá­cie hnu­tia sme­ru­jú­ce­ho k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 421, tres­tné­ho či­nu pre­ja­vu sym­pa­tie k hnu­tiu sme­ru­jú­ce­mu k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422, tres­tné­ho či­nu vý­ro­by extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422a, tres­tné­ho či­nu roz­ši­ro­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422b, tres­tné­ho či­nu pre­cho­vá­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422c,  tres­tné­ho či­nu po­pie­ra­nia a schva­ľo­va­nia ho­lo­kaus­tu a zlo­či­nov po­li­tic­kých re­ži­mov pod­ľa § 422d, tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 a tres­tné­ho či­nu pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti pod­ľa § 424.“.

 

3. V § 130 ods. 7 pís­me­no d) znie:

„d) os­pra­vedl­ňu­jú­ce, schva­ľu­jú­ce, po­pie­ra­jú­ce ale­bo hru­bo zľah­ču­jú­ce fa­šis­tic­ké, ko­mu­nis­tic­ké ale­bo iné ge­no­cí­dium, zlo­či­ny pro­ti mie­ru, zlo­či­ny pro­ti ľud­skos­ti ale­bo voj­no­vé zlo­či­ny, ak bol pá­cha­teľ ale­bo účas­tník toh­to či­nu od­sú­de­ný prá­vop­lat­ným roz­sud­kom me­dzi­ná­rod­né­ho sú­du zria­de­né­ho na zá­kla­de me­dzi­ná­rod­né­ho ve­rej­né­ho prá­va, kto­ré­ho prá­vo­moc uz­na­la Slo­ven­ská re­pub­li­ka.“.

 

4. V § 130 ods. 7 sa vy­púš­ťa pís­me­no e).

 

5. V § 130 od­sek 8 znie:

„(8) Za extré­mis­tic­ký ma­te­riál sa ne­po­va­žu­je ma­te­riál pod­ľa od­se­ku 7, ak sa preu­ká­za­teľ­ne vy­rá­ba, roz­ši­ru­je, uvá­dza do obe­hu, ro­bí ve­rej­ne prís­tup­ným ale­bo pre­cho­vá­va za úče­lom reali­zá­cie vzde­lá­va­cích, vý­skum­ných, pre­ven­tív­nych ale­bo zbe­ra­teľ­ských ak­ti­vít.“.

 

6. V § 140 sa vy­púš­ťa pís­me­no d).

 

Do­te­raj­šie pís­me­ná e) až g) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná d) až f).

 

7. V § 140 pís­me­no e) znie:

„e) z ne­ná­vis­ti vo­či sku­pi­ne osôb ale­bo jed­not­liv­co­vi pre ich sku­toč­nú ale­bo dom­ne­lú prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, et­nic­kej sku­pi­ne, pre ich sku­toč­ný ale­bo dom­ne­lý pô­vod, far­bu ple­ti, sexuál­nu orien­tá­ciu, po­li­tic­ké pres­ved­če­nie ale­bo ná­bo­žen­ské vy­zna­nie, ale­bo“.

 

8. § 140a vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

                                                                      „§ 140a                                 

Tres­tné či­ny extré­miz­mu

 

Tres­tné či­ny extré­miz­mu sú trest­ný čin za­lo­že­nia, pod­po­ry a pro­pa­gá­cie sku­pín sme­ru­jú­cich k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 421, pre­ja­vu sym­pa­tie k hnu­tiu sme­ru­jú­ce­mu k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422, vý­ro­by extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422a, roz­ši­ro­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422b, pre­cho­vá­va­nia extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov pod­ľa § 422c, po­pie­ra­nia a schva­ľo­va­nia ho­lo­kaus­tu a zlo­či­nov po­li­tic­kých re­ži­mov pod­ľa § 422d, ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423, pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti pod­ľa § 424, apar­thei­du a dis­kri­mi­ná­cie sku­pi­ny osôb pod­ľa § 424a a trest­ný čin spá­cha­ný z oso­bit­né­ho mo­tí­vu pod­ľa § 140 písm. e).“.

 

9. V § 140b sa slo­vá „pod­ľa § 140 písm. e)“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „pod­ľa § 140 písm. d)“.

 

10. V § 265 ods. 1 sa za slo­vá ,,ale­bo to­va­ru,“ vkla­da­jú slo­vá ,,ale­bo kto neop­ráv­ne­ne pou­ži­je dô­ver­nú in­for­má­ciu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su ale­bo kto ta­kú dô­ver­nú in­for­má­ciu ne­po­vo­la­nej oso­be vy­zra­dí,“ a slo­vo ,,tri“ sa nah­rá­dza slo­vom ,,šty­ri“.

 

11. Za § 265 sa vkla­dá § 265a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

,,§ 265a

Ma­ni­pu­lá­cia s tr­hom

 

(1) Kto neop­ráv­ne­ne

a)      uve­die nep­rav­di­vé ale­bo hru­bo skres­ľu­jú­ce úda­je o po­nu­ke, do­py­te ale­bo o ce­ne fi­nan­čné­ho nás­tro­ja ale­bo sú­vi­sia­cej spo­to­vej zmlu­vy tý­ka­jú­cej sa ko­mo­dít,

b)      spô­so­bí do­siah­nu­tie ale­bo udr­ža­nie ce­ny fi­nan­čné­ho nás­tro­ja ale­bo sú­vi­sia­cej spo­to­vej zmlu­vy tý­ka­jú­cej sa ko­mo­dít na nep­ri­ro­dze­nej ale­bo ume­lej úrov­ni,

c)      ma­ni­pu­lu­je s vý­poč­tom re­fe­ren­čnej hod­no­ty,

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na šty­ri ro­ky.

 

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá kto s pou­ži­tím pod­vod­né­ho ko­na­nia ale­bo ma­chi­ná­cie us­ku­toč­ní ob­chod, dá po­kyn na us­ku­toč­ne­nie ob­cho­du ale­bo sa do­pus­tí iné­ho ko­na­nia ov­plyv­ňu­jú­ce­ho ce­nu fi­nan­čné­ho nás­tro­ja ale­bo sú­vi­sia­cej spo­to­vej zmlu­vy tý­ka­jú­cej sa ko­mo­dít.

 

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      a spô­so­bí ním väč­šiu ško­du,

b)      z oso­bit­né­ho mo­tí­vu, ale­bo

c)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

 

            (4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2 a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.

 

            (5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na se­dem ro­kov až dva­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu, ale­bo

b)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

12. § 421 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠421

Za­lo­že­nie, pod­po­ra a pro­pa­gá­cia hnu­tia

sme­ru­jú­ce­ho k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd

 

(1) Kto za­lo­ží, pod­po­ru­je ale­bo pro­pa­gu­je sku­pi­nu ale­bo hnu­tie, kto­ré preu­ká­za­teľ­ne sme­ru­je k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb, ale­bo kto­ré hlá­sa ra­so­vú, et­nic­kú, ná­rod­nos­tnú ale­bo ná­bo­žen­skú ne­ná­visť ale­bo ne­ná­visť vo­či inej sku­pi­ne osôb, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov.

 

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a)      ve­rej­ne,

b)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, ale­bo

c)      za krí­zo­vej si­tuácie.“.

 

13. § 422 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠422

Pre­jav sym­pa­tie k hnu­tiu sme­ru­jú­ce­mu

k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd

 

(1) Kto ve­rej­ne, naj­mä pou­ží­va­ním zá­stav, od­zna­kov, rov­no­šiat ale­bo he­siel, pre­ja­vu­je sym­pa­tie k sku­pi­ne, hnu­tiu ale­bo ideo­ló­gii, kto­rá preu­ká­za­teľ­ne sme­ru­je k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb, ale­bo kto­rá hlá­sa ra­so­vú, et­nic­kú, ná­rod­nos­tnú, ná­bo­žen­skú ne­ná­visť ale­bo ne­ná­visť vo­či inej sku­pi­ne osôb, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky.

 

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto pri či­ne uve­de­nom v od­se­ku 1 pou­ží­va poz­me­ne­né zá­sta­vy, od­zna­ky, rov­no­ša­ty ale­bo hes­lá, kto­ré vy­vo­lá­va­jú zda­nie pra­vých.“.

 

14. V § 422a ods. 2 písm. a) sa na kon­ci pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

 

15. V § 422a ods. 2 sa vy­púš­ťa pís­me­no b).

 

Do­te­raj­šie pís­me­no c) sa ozna­ču­je ako pís­me­no b).

 

16. Do­te­raj­ší text § 422d sa ozna­ču­je ako od­sek 1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto ve­rej­ne po­pie­ra, schva­ľu­je, spo­chyb­ňu­je, hru­bo zľah­ču­je ale­bo sa sna­ží os­pra­vedl­niť ge­no­cí­dium, zlo­či­ny pro­ti mie­ru, zlo­či­ny pro­ti ľud­skos­ti ale­bo voj­no­vé zlo­či­ny spô­so­bom, kto­rý mô­že pod­ne­co­vať ná­si­lie ale­bo ne­ná­visť vo­či sku­pi­ne osôb ale­bo jej čle­no­vi.“.

 

17. V § 423 ods. 1 pís­me­no b) znie:

„b) sku­pi­nu osôb ale­bo jed­not­liv­ca pre ich sku­toč­nú ale­bo dom­ne­lú prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, et­nic­kej sku­pi­ne, pre ich sku­toč­ný ale­bo dom­ne­lý pô­vod, far­bu ple­ti, po­li­tic­ké pres­ved­če­nie, ná­bo­žen­ské vy­zna­nie ale­bo pre­to, že sú bez vy­zna­nia,“.

 

18. V § 423 od­sek 2 znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) ako člen extré­mis­tic­kej sku­pi­ny,

b) ako ve­rej­ný či­ni­teľ, ale­bo

c) z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.“.

 

19. V § 424 od­sek 1 znie:

„(1) Kto ve­rej­ne pod­ne­cu­je k ná­si­liu ale­bo ne­ná­vis­ti vo­či sku­pi­ne osôb ale­bo jed­not­liv­co­vi pre ich sku­toč­nú ale­bo dom­ne­lú prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, et­nic­kej sku­pi­ne, pre ich sku­toč­ný ale­bo dom­ne­lý pô­vod, far­bu ple­ti, sexuál­nu orien­tá­ciu, po­li­tic­ké pres­ved­če­nie, ná­bo­žen­ské vy­zna­nie ale­bo pre­to, že sú bez vy­zna­nia, ale­bo k ob­me­dzo­va­niu ich práv a slo­bôd, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.“.

 

20. V § 424 ods. 3 sa vy­púš­ťa­jú pís­me­ná a) a b).

 

Do­te­raj­šie pís­me­ná c) až f) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná a) až d).

 

21. § 424a vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠424a

Apar­theid a dis­kri­mi­ná­cia sku­pi­ny osôb

 

(1) Kto up­lat­ňu­je apar­theid ale­bo ra­so­vú, et­nic­kú, ná­rod­nos­tnú, ná­bo­žen­skú ale­bo tried­nu seg­re­gá­ciu, ale­bo inú roz­siah­lu ale­bo sys­te­ma­tic­kú dis­kri­mi­ná­ciu sku­pi­ny osôb, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až de­sať ro­kov.

 

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na osem ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a)      ako člen extré­mis­tic­kej sku­pi­ny,

b)      a vy­sta­ví ním ta­kú sku­pi­nu osôb ne­ľud­ské­mu ale­bo po­ni­žu­jú­ce­mu za­ob­chá­dzaniu,

c)      a vy­dá ním ta­kú sku­pi­nu osôb do ne­bez­pe­čen­stva ťaž­kej uj­my na zdra­ví ale­bo smr­ti, ale­bo

d)      z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.“.

 

22. § 425 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠425

Ne­ľud­skosť

 

Kto sa v rám­ci roz­sia­hle­ho ale­bo sys­te­ma­tic­ké­ho úto­ku na­mie­re­né­ho vo­či ci­vil­né­mu oby­va­teľ­stvu do­pus­tí

a)      vraž­dy,

b)      vy­hla­dzo­va­nia ľu­dí,

c)      zot­ro­čo­va­nia,  

d)      de­por­tá­cie ale­bo ná­sil­né­ho pre­su­nu sku­pi­ny oby­va­teľ­stva,

e)      mu­če­nia,

f)        zná­sil­ne­nia, sexuál­ne­ho ot­roc­tva, vy­nú­te­nej pros­ti­tú­cie, ná­sil­né­ho te­ho­ten­stva, vy­nú­te­nej ste­ri­li­zá­cie ale­bo inej for­my sexuál­ne­ho ná­si­lia po­rov­na­teľ­nej zá­važ­nos­ti,

g)      per­ze­kú­cie sku­pi­ny oby­va­teľ­stva na po­li­tic­kom, ra­so­vom, ná­rod­nos­tnom, et­nic­kom, kul­túr­nom ale­bo ná­bo­žen­skom zá­kla­de, z dô­vo­du poh­la­via ale­bo z iné­ho po­dob­né­ho dô­vo­du,

h)      uväz­ne­nia ale­bo iné­ho zá­važ­né­ho poz­ba­ve­nia osob­nej slo­bo­dy po­ru­šu­jú­ce­ho zá­klad­né pra­vid­lá me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va, za­vle­če­nia na nez­ná­me mies­to ale­bo aké­ho­koľ­vek iné­ho ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy s nás­led­ným ne­dob­ro­voľ­ným zmiz­nu­tím ľu­dí,

i)        apar­thei­du ale­bo inej po­dob­nej seg­re­gá­cie ale­bo dis­kri­mi­ná­cie, ale­bo

j)        iné­ho ne­ľud­ské­ho či­nu po­dob­nej po­va­hy,

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na dva­násť ro­kov až dvad­sať­päť ro­kov ale­bo tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie.“.

 

23. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 24. a 25., kto­ré zne­jú:

„24. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2014/42/EÚ z 3. ap­rí­la 2014 o za­is­te­ní a kon­fiš­ká­cii pros­tried­kov a príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti v Európ­skej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).

25. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2014/57/EÚ zo 16. ap­rí­la 2014 o tres­tných san­kciách za zneu­ží­va­nie tr­hu (smer­ni­ca o zneu­ží­va­ní tr­hu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.

 

Čl. III

 

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­kon č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 353/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/2015, zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z. a zá­ko­na č. 125/2016 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 14 sa dopĺňa pís­me­no o), kto­ré znie:

„o) tres­tné či­ny extré­miz­mu pod­ľa § 140a Tres­tné­ho zá­ko­na.“.

 

 

2. V § 17 ods. 2 sa slo­vo „Ob­vo­dom“ nah­rá­dza slo­va­mi „Ak oso­bit­ný pred­pis neus­ta­no­vu­je inak, ob­vo­dom“.

 

3. V § 28 ods. 9 sa slo­vá „pod­ľa § 34 ods. 5“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „pod­ľa § 34 ods. 6“.

 

4. V § 34 sa za od­sek 3 vkla­dá no­vý od­sek 4, kto­rý znie:

„(4) Na žia­dosť ob­vi­ne­né­ho, kto­rý bol za­dr­ža­ný ale­bo za­tknu­tý or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní vy­ro­zu­mie o tej­to sku­toč­nos­ti ro­din­né­ho prís­luš­ní­ka ale­bo inú oso­bu, kto­rú ozna­čí a uve­die úda­je pot­reb­né k vy­ro­zu­me­niu. Vy­ro­zu­me­nie ne­vy­ko­ná, ak by tým doš­lo k zma­re­niu ob­jas­ne­nia a vy­šet­re­nia ve­ci ale­bo je ta­ké­to vy­ro­zu­me­nie spo­je­né s nep­ri­me­ra­ný­mi ob­ťaž­nos­ťa­mi. Ak je za­dr­ža­nou ale­bo za­tknu­tou oso­bou mla­dis­tvý vy­ro­zu­mie o tej­to sku­toč­nos­ti bez zby­toč­né­ho od­kla­du zá­kon­né­ho zá­stup­cu mla­dis­tvé­ho, or­gán so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny de­tí a so­ciál­nej ku­ra­te­ly, a ak má mla­dis­tvý us­ta­no­ve­né­ho opat­rov­ní­ka aj je­ho. Ak ide o cu­dzin­ca, or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní na žia­dosť cu­dzin­ca vy­ro­zu­mie o tej­to sku­toč­nos­ti kon­zu­lár­ny úrad štá­tu, kto­ré­ho je cu­dzi­nec ob­ča­nom ale­bo na kto­ré­ho úze­mí má tr­va­lý po­byt; cu­dzi­nec má prá­vo ko­mu­ni­ko­vať s tým­to kon­zu­lár­nym úra­dom. Ob­vi­ne­ný, kto­rý bol za­dr­ža­ný ale­bo za­tknu­tý má prá­vo naj­viac dvak­rát po­čas ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy na vlas­tné nák­la­dy ko­mu­ni­ko­vať pros­tred­níc­tvom te­le­fón­ne­ho za­ria­de­nia s oso­bou, kto­rú ozna­čí, ak tým ne­dôj­de k oh­ro­ze­niu úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia a je to tech­nic­ky mož­né. Po­čas te­le­fo­nic­ké­ho ho­vo­ru ob­vi­ne­né­ho, kto­rý bol za­dr­ža­ný ale­bo za­tknu­tý je vždy prí­tom­ný po­li­cajt.“.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 4 až 6 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 5 až 7.

 

5. V § 34 ods. 5 sa čiar­ka za slo­va­mi „o prá­ve na­ze­rať do spi­sov“ nah­rá­dza spoj­kou „a“, čiar­ka za slo­va­mi „od­ov­zda­ný sú­du“ nah­rá­dza bod­kou  a vy­púš­ťa­jú sa slo­vá „a v prí­pa­de, že bu­de vza­tý do väz­by, o je­ho prá­ve vy­ro­zu­mieť ro­din­né­ho prís­luš­ní­ka ale­bo inú oso­bu“.  

6. V § 562 ods. 1 pr­vá ve­ta znie: „V síd­le Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve a Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach sa ok­res­ným sú­dom pod­ľa § 16 ods. 1 ro­zu­mie Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va IV, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va V, Ok­res­ný súd Ko­ši­ce I a Ok­res­ný súd Ko­ši­ce II; ob­vo­dy tých­to sú­dov us­ta­no­vu­je oso­bit­ný pred­pis.“.

7. Za § 567l sa vkla­dá § 567m, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠567m

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie k úp­ra­vám účin­ným od 1. ja­nuá­ra 2017

 

Ko­na­nie za­ča­té pred 1. ja­nuá­rom 2017 sa do­kon­čí pod­ľa pred­pi­sov účin­ných do 31. de­cem­bra 2016.“.

 

8. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 12. a 13., kto­ré zne­jú:

„12. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2014/42/EÚ z 3. ap­rí­la 2014 o za­is­te­ní a kon­fiš­ká­cii pros­tried­kov a príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti v Európ­skej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).

„13. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2013/48/EÚ z 22. ok­tób­ra 2013 o prá­ve na prís­tup k ob­haj­co­vi v tres­tnom ko­na­ní a v ko­na­ní o európ­skom za­ty­ka­či a o prá­ve na in­for­mo­va­nie tre­tej oso­by po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy a na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi a s kon­zu­lár­ny­mi úrad­mi po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.

 

Čl. IV

 

Zá­kon o č. 371/2004 Z. z. o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne zá­ko­na č. 99/1963 Zb. Ob­čian­sky súd­ny po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov v zne­ní zá­ko­na č. 428/2004 Z. z., zá­ko­na č. 757/2004 Z. z., zá­ko­na č. 511/2007 Z. z., zá­ko­na č. 517/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 503/2009 Z. z., zá­ko­na č. 332/2011 Z. z., zá­ko­na č. 348/2011 Z. z., zá­ko­na č. 388/2011 Z. z., zá­ko­na č. 75/2013 Z. z., zá­ko­na č. 495/2013 Z. z., zá­ko­na č. 336/2014 Z. z., zá­ko­na č. 54/2015 Z. z., zá­ko­na č. 73/2015 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 343/2015 Z. z. a zá­ko­na č. 125/2016 Z. z. sa me­ní tak­to:

 

1. V § 7 ods. 2 pís­me­no a) znie:

„a) v ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve je

1. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I pre územ­ný ob­vod ok­re­su Bra­tis­la­va I, územ­ný ob­vod ok­re­su Ma­lac­ky, územ­ný ob­vod ok­re­su Se­nec a územ­ný ob­vod ok­re­su Pe­zi­nok,

2. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II pre územ­ný ob­vod ok­re­su Bra­tis­la­va II,

3. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III pre územ­ný ob­vod ok­re­su Bra­tis­la­va III,

4. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va IV pre územ­ný ob­vod ok­re­su Bra­tis­la­va IV,

5. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va V pre územ­ný ob­vod ok­re­su Bra­tis­la­va V,“.

 

2. V § 7 ods. 2 pís­me­no h) znie:

 „h) v ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach je

1. Ok­res­ný súd Ko­ši­ce I pre územ­ný ob­vod ok­re­su Ko­ši­ce I, územ­ný ob­vod ok­re­su Ko­ši­ce III, územ­ný ob­vod ok­re­su Ko­ši­ce-oko­lie, územ­ný ob­vod ok­re­su Rož­ňa­va, územ­ný ob­vod ok­re­su Spiš­ská No­vá Ves, územ­ný ob­vod ok­re­su Gel­ni­ca a územ­ný ob­vod ok­re­su Le­vo­ča,

2. Ok­res­ný súd Ko­ši­ce II pre územ­ný ob­vod ok­re­su Ko­ši­ce II, územ­ný ob­vod ok­re­su Ko­ši­ce IV, územ­ný ob­vod ok­re­su Mi­cha­lov­ce a územ­ný ob­vod ok­re­su Sob­ran­ce a územ­ný ob­vod ok­re­su Tre­bi­šov,“.

 

Čl. V

 

Zá­kon č. 154/2010 Z. z. o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze v zne­ní zá­ko­na č. 344/2012 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. § 5 sa dopĺňa od­se­kom 10, kto­rý znie:

„(10) Ak vy­žia­da­ná oso­ba ne­má v tres­tom ko­na­ní ve­de­nom na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky zvo­le­né­ho ale­bo us­ta­no­ve­né­ho ob­haj­cu a jus­tič­ný or­gán vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu vy­ro­zu­mie súd, kto­rý vy­dal európ­sky za­tý­ka­cí roz­kaz o up­lat­ne­ní prá­va vy­žia­da­nej oso­by zvo­liť si ob­haj­cu na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky za úče­lom pos­ky­to­va­nia sú­čin­nos­ti ob­haj­co­vi v ko­na­ní o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze vo vy­ko­ná­va­jú­com štá­te, súd bez zby­toč­né­ho od­kla­du pos­kyt­ne vy­žia­da­nej oso­be pros­tred­níc­tvom prís­luš­né­ho or­gá­nu vy­ko­ná­va­jú­ce­ho štá­tu zoz­nam ob­haj­cov, kto­rý na ten­to účel ve­die Slo­ven­ská ad­vo­kát­ska ko­mo­ra; us­ta­no­ve­nie § 40 ods. 2 všeo­bec­né­ho pred­pi­su o tres­tnom ko­na­ní sa pri­tom ne­pou­ži­je.“. 

 

2. V § 13 ods. 1 dru­hej ve­te sa slo­vá „o prá­ve zvo­liť si ob­haj­cu a o prá­ve na tl­moč­ní­ka“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „o jej prá­vach pod­ľa § 14“.

                                                                                                     

3. V § 14 sa za od­sek 2 vkla­dá no­vý od­sek 3, kto­rý znie:

„(3) Vy­žia­da­ná oso­ba má prá­vo zvo­liť si ob­haj­cu aj v štá­te pô­vo­du v sú­la­de s prá­vom toh­to štá­tu za úče­lom pos­ky­to­va­nia sú­čin­nos­ti ob­haj­co­vi, kto­rý za­stu­pu­je vy­žia­da­nú oso­bu v ko­na­ní o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky; up­lat­ne­nie prá­va vy­žia­da­nej oso­by v štá­te pô­vo­du ne­má vplyv na le­ho­ty pod­ľa § 24 a 25. O vy­uži­tí toh­to prá­va vy­žia­da­nej oso­by in­for­mu­je pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne jus­tič­ný or­gán štá­tu pô­vo­du.“.

 

Do­te­raj­ší od­sek 3 sa ozna­ču­je ako od­sek 4.

 

4. Príl­oha sa dopĺňa pia­tym bo­dom, kto­rý znie:

„5. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2013/48/EÚ z 22. ok­tób­ra 2013 o prá­ve na prís­tup k ob­haj­co­vi v tres­tnom ko­na­ní a v ko­na­ní o európ­skom za­ty­ka­či a o prá­ve na in­for­mo­va­nie tre­tej oso­by po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy a na ko­mu­ni­ká­ciu s tre­tí­mi oso­ba­mi a s kon­zu­lár­ny­mi úrad­mi po poz­ba­ve­ní osob­nej slo­bo­dy (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.

 

Čl. VI

 

Zá­kon č. 91/2016 Z. z. o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 3 sa za slo­vá ,,pod­ľa § 261 až 263,“ vkla­da­jú slo­vá ,,zneu­ží­va­nie in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku pod­ľa § 265, ma­ni­pu­lá­cia s tr­hom pod­ľa § 265a,“, za slo­vo ,,§ 336,“ sa vkla­da­jú slo­vá ,,ma­re­nie vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 a 349,“, slo­vá „pod­po­ra a pro­pa­gá­cia sku­pín sme­ru­jú­cich k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 421 a 422“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „za­lo­že­nie, pod­po­ra a pro­pa­gá­cia hnu­tia sme­ru­jú­ce­ho k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 421, pre­jav sym­pa­tie k hnu­tiu sme­ru­jú­ce­mu k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422“ a slo­vá „pod­ne­co­va­nie, ha­no­be­nie a vy­hrá­ža­nie oso­bám pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne ale­bo pô­vo­du ro­du“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „apar­theid a dis­kri­mi­ná­cia sku­pi­ny osôb“.

 

2. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 15. a 16., kto­ré zne­jú:

„15. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2014/42/EÚ z 3. ap­rí­la 2014 o za­is­te­ní a kon­fiš­ká­cii pros­tried­kov a príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti v Európ­skej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).

16. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2014/57/EÚ zo 16. ap­rí­la 2014 o tres­tných san­kciách za zneu­ží­va­nie tr­hu (smer­ni­ca o zneu­ží­va­ní tr­hu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.

 

 

Čl. VII

 

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. ja­nuá­ra 2017.

 

 

 

k zá­ko­nu č. .../2016 Z. z.

 

ZOZ­NAM PRE­BE­RANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AK­TOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

 

Rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy č. 2006/783/SVV zo 6. ok­tób­ra 2006 o up­lat­ňo­va­ní zá­sa­dy vzá­jom­né­ho uz­ná­va­nia na prí­ka­zy na kon­fiš­ká­ciu (Ú. v. L 328, 24.11.2006) v zne­ní Rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy 2009/299/SVV z 26. feb­ruára 2009 o zme­ne a dopl­ne­ní rám­co­vých roz­hod­nu­tí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o po­sil­ne­ní pro­ces­ných práv osôb, pod­po­re up­lat­ňo­va­nia zá­sa­dy vzá­jom­né­ho uz­ná­va­nia, po­kiaľ ide o roz­hod­nu­tia vy­da­né v nep­rí­tom­nos­ti dot­knu­tej oso­by na ko­na­ní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).

 

 

 

Diskusia