Autor úvodnej poznámky JUDr. Peter Šamko
Do pripomienkového konania bol preložený návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, ktorý, okrem iného, navrhuje aj zmeny v Trestnom zákone ako aj v Trestnom poriadku (a napríklad aj v zákone o sídlach a obvodoch súdov, či v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb). Tento zákon by mal nadobudnúť účinnosť dňom 01.01.2017 a v úplnom znení je uvedený na konci tohto príspevku.
Pokiaľ ide o zmeny v Trestnom zákone tak tie sa týkajú hlavne
- vymedzenia trestných činov extrémizmu s tým, že niektoré trestné činy extrémizmu sa nanovo formulovali (napríklad trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 Tr. zák., trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Tr. zák., trestný čin neľudskosti podľa § 425 Tr. zák., či zavedenie úplne nového trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a Tr. zák.).
Pokiaľ ide o návrh zavedenia nového trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a ods. 1 Tr. zák. tak je pozoruhodným, že sa ho dopustí ten, kto „uplatňuje apartheid alebo rasovú (a aj inú) segregáciu“. V tomto smere je nutné pripomenúť, že apartheid sa najčastejšie definuje ako politika rasovej segregácie (odlúčenosti, či oddelenosti). Ak teda predmetná základná skutková podstata hovorí o uplatňovaní apartheidu alebo rasovej segregácie hovorí fakticky o tom istom. Z uvedeného dôvodu nie je celkom zrejmé, prečo zákonodarca kladie alternatívne vedľa seba pojmy, ktoré vyjadrujú to isté.
Za pozornosť stojí aj návrh na rozšírenie ustanovenia § 88 Tr. zák., ktoré taxatívne stanovuje trestné činy, pri ktorých nezaniká trestnosť činu uplynutím premlčacej doby.
- zmena trestného činu zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1 Tr. zák. Zostalo však naďalej zákonodarcom nepovšimnuté, že ustanovenie trestného činu podľa § 265 ods. 2 Tr. zák. odkazuje na špecifický úmysel uvedený v ustanovení § 265 ods. 1 Tr. zák., ktorý však v tomto ustanovení nie je uvedený.
- zaujímavou navrhovanou zmenou je návrh na zavedenie úplne nového trestného činu s názvom „Manipulácia s trhom“ (§ 265a Tr. zák.).
Pri tomto trestnom čine možno mať určité pochybnosti o správnosti, či skôr úplnosti vymedzenia znakov základnej skutkovej podstaty. Z názvu tohto trestného činu vyplýva, že by sa mal týkať hlavne konania (obchodovania) na „trhu“ a tým ochrany „trhu“, avšak v znakoch skutkovej podstaty v zmysle § 265a ods. 1 sa žiadny pojem „trh“ nespomína (neuvádza), pričom návrh zmeny Trestného zákona pojem „trh“ ani nevymedzuje v iných ustanoveniach (napríklad vo výkladových pojmoch).
V tomto smere treba pripomenúť, že trestný čin manipulácie s trhom nie je konštruovaný ani ako blanketná skutková podstata, ktorá by vyslovene odkazovala napríklad na zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov (a v ňom uvedenú definíciu regulovaného trhu) a ako už bolo uvedené pojem „trh“ sa nenachádza ani medzi znakmi skutkovej podstaty trestného činu manipulácie s trhom ako tzv. normatívny znak (tzv. normatívnym znakom tejto skutkovej podstaty je napríklad pojem „finančný nástroj“, čo je pojem ktorý definuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch)
To, že predmetný trestný čin by tu mal mať niečo do činenia s „trhom“ možno teda vyvodiť len z názvu tohto trestného činu. Tu však treba pripomenúť, že názov trestného činu nie je znakom skutkovej podstaty a ani sa v trestnom konaní nedokazuje. Názov trestného činu je teda vedľajší, nakoľko páchateľ môže naplniť svojim konaním len znaky skutkovej podstaty trestného činu a nie aj „názov“ trestného činu. Skutková podstata trestného činu a jej názov si pritom niekedy žijú vlastným životom (zaujímavý problém v tomto smere je pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby, kde taktiež názov nekorešponduje s definíciou trestného činu alebo pri trestnom čine marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania, ktorý má v názve stále vyrovnacie konanie, hoci takéto konanie už neexistuje).
Vzhľadom k uvedenému možno dospieť k záveru, že trestného činu manipulácie s trhom podľa § 265a ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa možno dopustiť kdekoľvek a akokoľvek, teda nie len v rámci ovplyvňovania (manipulovania) regulovaného trhu, na ktorom sa uskutočňuje obchodovanie s finančnými nástrojmi, t. j. trhu vymedzeného ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov, ale napríklad aj tak, že páchateľ v pohostinstve vo voľnom čase uvedie iným nepravdivé informácie o cene určitého prevoditeľného cenného papieru.
Je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní tohto trestného činu bolo chrániť regulovaný trh s finančnými nástrojmi a medzibankový trh pri manipulovaní s výpočtom referenčnej hodnoty, avšak tento úmysel zákonodarcu sa nepodarilo „vtesnať“ do znenia navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu manipulovania s trhom, nakoľko v definícii tohto trestného činu sa žiadny trh (či už regulovaný, medzibankový, či akýkoľvek iný) nespomína.
Len pre úplnosť možno uviesť, že návrh zavedenia trestného činu manipulácie s trhom v zmysle § 265a ods. 1 písm. c) (neoprávnené manipulovanie s výpočtom referenčnej hodnoty) zjavne súvisí s vyšetrovaním, ktoré v Európskej únii prebiehalo od roku 2011 v súvislosti s možnou manipuláciou s referenčnými hodnotami EURIBOR a LIBOR pre medzibankové úverové sadzby zo strany niekoľkých bánk. Existovalo podozrenie, že banky poskytli odhady úrokovej sadzby, za ktorú mali prijať ponuky na financovanie, ktoré sa však odlišovali od sadzby, ktorú by prijali v praxi. V dôsledku toho mohla byť úroveň sadzieb EURIBOR a LIBOR, ktoré sa používajú ako referenčná hodnota na prijímanie úverov a ako referenčná hodnota na oceňovanie mnohých finančných nástrojov, ako napr. úrokových swapov, pozmenená. Je preto nutné prijať záver, že aj táto časť navrhovanej základnej skutkovej podstaty súvisí s obchodovaním a to obchodovaním na medzibankovom trhu.
Obdobný trestný čin existuje aj v Českej republike a to trestný čin manipulácie s kurzom investičných nástrojov podľa § 250 českého Trestného zákonníka, v ktorej je návetie predmetného trestného činu definované tak, že páchateľ koná „v úmysle ovplyvniť cenu alebo kurz investičných nástrojov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo o ich prijatie k obchodovaniu na regulovanom trhu bolo požiadané“. Som názoru, že obdobné návetie by malo byť súčasťou aj navrhovaného trestného činu manipulácie s trhom v zmysle § 265a ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ ide o zmeny v Trestnom poriadku tak treba spomenúť hlavne
- návrh, aby všetky trestné činy extrémizmu patrili do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu
- najvýraznejšou zmenou by však mala byť zmena ustanovenia § 562 ods. 1 Tr. por., ktorá mení vymedzenie „okresného súdu v sídle krajského súdu“ (§ 16 ods. 1 Tr. por.) a to tak, že v sídle Krajského súdu v Bratislave sa takýmto okresným súdom bude rozumieť už nie len Okresný súd Bratislava I, ale aj Okresný súd Bratislava II, III, IV a V a v obvode Krajského súdu v Košiciach pôjde o Okresný súd Košice I a II.
Na túto zmenu reaguje aj návrh zmeny zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorý vymedzuje, ktoré „okresy“ budú spadať pod jednotlivé súdy z hľadiska pôsobnosti v zmysle § 16 ods. 1 Tr. por. (ale napríklad ja pôsobnosti podľa § 24 Tr. por.). V tomto smere však došlo k určitému nelogickému vymedzeniu, nakoľko Okresný súd Bratislava I by mal vybavovať agendu v zmysle § 16 ods. 1 Tr. por. aj pre územný obvod okresu Senec. Zákonodarca však opomenul, že územný obvod okresu Senec (ktorý nemá vlastný súd) je zaradený pod Okresný súd Bratislava III. Z tohto dôvodu by teda „klasické“ trestné veci, ktoré sa stali v obvode okresu Senec aj naďalej vybavoval Okresný súd Bratislava III, avšak trestné veci, ktoré sa stali v okrese Senec a spadajú do kategórie trestných činov v zmysle § 16 ods. 1 Tr. por. by vybavoval Okresný súd Bratislava I. Takéto „delenie“ jedného okresu medzi dva súdy sa javí ako absurdné.
Návrh zmeny „okresných súdov v sídle krajského súdu“ možno síce oceniť (a dúfať, že sa aspoň v nejakej podobe skutočne zrealizuje, nakoľko zmena ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. por. je navrhovaná zo strany odbornej verejnosti dlhodobo a prakticky pri každej z početných noviel Trestného poriadku, nikdy sa však nedostala do konečnej podoby zákona), avšak nie je jasné prečo tu zákonodarca zastal „na pol ceste“ a prečo nedošlo k úplnému zrušeniu ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. por. a prečo prvostupňovú agendu uvedenú v ustanovení § 16 ods. 1 Tr. por. a aj agendu v zmysle § 24 Tr. por. nemôžu vykonávať všetky okresné súdy.
Treba priznať, že ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. por. je ustanovením nelogickým a nemalo by sa vôbec nachádzať v Trestnom poriadku.
V tomto smere už bolo viackrát namietané (a to aj v rámci tohto webu), že v odbornej literatúre a ani v dôvodovej správe k Trestnému poriadku nie je uvedený žiadny racionálny argument, z ktorého by sa dalo vyvodiť prečo zákonodarca vytvoril osobitnú príslušnosť súdov v sídle krajského súdu, teda prečo došlo k vytvoreniu ôsmich špecializovaných súdov v sídlach krajského súdu. Nie je preto jasné, čo malo alebo má priniesť delenie prvostupňovej agendy medzi okresné súdy v sídle krajského súdu a ostatné okresné súdy. Existencia ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. por. zostáva nevysvetliteľná a jej ďalšie trvanie je preto neodôvodnené a zbytočne (neopodstatnene) zasahuje do základného pravidla vecnej príslušnosti, že o trestnom čine má konať a rozhodovať súd v sídle ktorého došlo k spáchaniu trestného činu a je bez významu o aký závažný trestný čin ide.
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že sa nedá racionálne zdôvodniť prečo zločiny s dolnou hranicou trestnej sadzby vo výške desať rokov môžu prejednávať akékoľvek okresné súdy (napríklad trestný čin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 4 Tr. zák.), avšak už obzvlášť závažné zločiny s dolnou hranicou trestnej sadzby dvanásť rokov (napríklad trestný čin podielnictva podľa § 231 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.) musia prejednávať okresné súdy v sídle krajského súdu. Alebo napríklad ak páchateľ predá drogy osobe, ktorá už dovŕšila 15 rokov, tak takýto skutok prejedná okresný súd v obvode ktorého k spáchaniu skutku došlo (§ 172 ods. 2 písm. d) Tr. zák.), avšak ak ich predá osobe mladšej ako 15 rokov (§ 172 ods. 3 písm. b) Tr. zák.), tak takýto skutok prejedná okresný súd v obvode krajského súdu. Je nepochopiteľné, prečo by aj takéto prípady nemohol prejdnávať súd v obvode ktorého k spáchaniu trestného činu došlo. Rovnako tak nie je celkom logické, keď skupinové veci prokurátorom žalované ako spolupáchateľstvo prejednávajú všetky okresné súdy, avšak ak by tá istá skupinová vec bola v obžalobe kvalifikovaná ako organizovaná skupina (čo je len určitá forma spolupáchateľstva) už by bol na konanie vecne príslušný okresný súd v sídle krajského súdu.
Pokiaľ je akýkoľvek okresný súd povinný a schopný konať a rozhodovať v skupinových trestných veciach, určite by bol schopným aj na prejednanie a rozhodnutie trestnej veci, ktorá mala byť spáchaná organizovanou skupinou. Nie je mi jasné, a nevyplýva to ani z dôvodovej správy k pripravovanej novele, prečo sa agendou uvedenou v § 16 ods. 1 Tr. por. nemôžu zaoberať všetky okresné súdy (napríklad prečo ten istý skutok kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo s tými istými obvinenými, ktorý sa stal v územnom obvode Okresného súdu Zvolen bude pojednávať tento súd, avšak ak by to isté konanie tých istých obvinených osôb bolo posúdené ako organizovaná skupina už by musel skutok prejednať Okresný súd Banská Bystrica.
Takéto manipulovanie s príslušnosťou je skutočne nepochopiteľné a nemá žiadnu logiku, ale len zbytočne komplikuje každodennú prax orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Navyše, často je v praxi zneužívané zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré, napríklad pri návrhoch na vzatie do väzby, zvolia účelovo takú právnu kvalifikáciu skutku, aby sa vecou zaoberal súd, ktorý im viac vyhovuje (napríklad ak chcú, aby rozhodoval Okresný súd Pezinok, kde sa skutok stal tak skutok kvalifikujú ako spolupáchateľstvo, ak chcú, aby rozhodoval Okresný súd Bratislava I tak ten istý skutok kvalifikujú ako organizovanú skupinu a ak chcú, aby vo veci rozhodoval Špecializovaný trestný súd skutok sa kvalifikuje tak, aby mal niečo spoločné so zločineckou skupinou).
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na neopodstatnenosť toho, aby napríklad príkaz na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Tr. por. mohol vydávať len okresný súd v sídle krajského súdu. Nie je vôbec zrejmé prečo by ho nemohol vydávať akýkoľvek okresný súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie o obžalobe, keď napríklad príkaz na vykonanie domovej prehliadky môže vydávať akýkoľvek okresný súd a ide o utajovanú skutočnosť. To platí o to viac, keď napríklad návrh na vydanie príkazu na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky môže dať prokurátor ktorejkoľvek okresnej prokuratúry. V rámci prokuratúry neexistuje osobitná prokuratúra, do ktorej pôsobnosti by patrilo podávanie návrhov na vydanie príkazov podľa § 115 Tr. por. (ale aj iných uvedených v § 24 ods. 4 Tr. por.) a preto ani nie je žiadny dôvod na to, aby takýto špecializovaný orgán existoval na súdnej úrovni.
Rozloženie všetkých trestných vecí a to tak v súdnom ako aj v predsúdnom konaní (napríklad rozhodovanie návrhov na vzatie obvineného do väzby) podľa územných obvodov, kde došlo k spáchaniu skutkov (trestných činov), by bolo najideálnejším a zjavne aj najrýchlejším riešením na ich skončenie a odbremenilo by zaťažené okresné súdy v sídlach krajských súdov.
Vzhľadom k uvedenému by bolo najideálnejším riešením zavedenie jednotného pravidla určovania vecnej príslušnosti pre okresné súdy, ktoré bude vychádzať z ustanovenia § 15 Tr. por. a úplne vypustiť súčasné ustanovenie § 16 ods. 1.
(Návrh)
ZÁKON
z ... 2016
o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní
v Európskej únii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Všeobecné ustanovenia
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri
a) odovzdaní majetkového rozhodnutia vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a
b) uznávaní a výkone cudzieho majetkového rozhodnutia vydaného súdom členského štátu Európskej únie v trestnom konaní.
(2) Tento zákon sa použije len vo vzťahu k tomu členskému štátu, ktorý prevzal do svojho právneho poriadku právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 2.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
(1) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) majetkovým rozhodnutím právoplatné rozhodnutie súdu členského štátu vydané v trestnom konaní, ktorým sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní veci alebo majetku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ako následku za spáchanie trestného činu,
b) štátom pôvodu členský štát, ktorého súd vydal majetkové rozhodnutie a odovzdal na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte,
c) vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom sa koná o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného súdom iného členského štátu,
d) justičným orgánom štátu pôvodu justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc vydať majetkové rozhodnutie a požiadať o jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte podľa svojho právneho poriadku,
e) vykonávajúcim justičným orgánom justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia podľa svojho právneho poriadku,
f) povinnou osobou fyzická osoba alebo právnická osoba podľa písmena a).
§ 3
Rozsah pôsobnosti
(1) Majetkové rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak
a) povinná osoba má v Slovenskej republike obvyklý pobyt alebo sídlo alebo majetok alebo vec, ktorej sa rozhodnutie týka,
b) skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.
(2) Ak sa žiada o uznanie a vykonanie majetkového rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní majetkového rozhodnutia (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo viacerým kategóriám trestných činov uvedeným v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(3) Kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú
a) účasť na zločinnom spolčení,
b) terorizmus,
c) obchodovanie s ľuďmi,
d) sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
e) nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,
f) nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
g) korupcia,
h) podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,
i) legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
j) falšovanie a pozmeňovanie meny,
k) počítačová kriminalita,
l) trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,
m) uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,
n) vražda, závažné ublíženie na zdraví,
o) nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
p) únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
q) rasizmus a xenofóbia,
r) organizovaná alebo ozbrojená lúpež,
s) nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
t) podvodné konanie,
u) vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
v) falšovanie a pirátstvo výrobkov,
w) falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
x) falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,
y) nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
z) nedovolené obchodovanie s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi,
aa) obchodovanie s odcudzenými motorovými vozidlami,
bb) znásilnenie,
cc) podpaľačstvo,
dd) trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného tribunálu,
ee) nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,
ff) sabotáž.
(4) Pre priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 3, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a právneho poriadku Slovenskej republiky zhodovali.
(5) Súd pri overovaní skutočností podľa odsekov 1 až 4 vychádza z údajov uvedených v osvedčení, a ak je to potrebné aj z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátu pôvodu alebo na základe vlastného šetrenia.
Druhá časť
Postup slovenských orgánov ako orgánov štátu pôvodu
§ 4
Odovzdanie výkonu rozhodnutia
(1) Podľa tejto časti sa postupuje pri odovzdaní majetkového rozhodnutia na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu, ktorým bol uložený trest alebo ochranné opatrenie
a) prepadnutia majetku,[1])
b) prepadnutia veci,[2])
c) zhabania veci, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin alebo nadobudnutá hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena za trestný čin.[3])
(2) Pre zabezpečenie riadneho výkonu majetkového rozhodnutia, môže súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni, odovzdať majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon do členského štátu, v ktorom sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka. Ak nie je známe, v ktorom členskom štáte sa majetok alebo vec povinnej osoby nachádza, možno majetkové rozhodnutie odovzdať do členského štátu, v ktorom má povinná osoba obvyklý pobyt alebo sídlo.
(3) Súd môže odovzdať majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon do viacerých členských štátov, ak majetkové rozhodnutie ukladá prepadnutie alebo zhabanie
a) majetku alebo veci, ktoré sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch,
b) majetku alebo veci, o ktorých sa vedie súdne konanie vo viacerých členských štátoch,
c) majetku alebo veci, o ktorých možno dôvodne predpokladať, že sa nachádzajú v jednom z viacerých členských štátov, alebo
d) peňažných prostriedkov, pričom peňažné prostriedky neboli v príslušnej výške na tieto účely v inom členskom štáte zaistené.
(4) Majetkové rozhodnutie na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte súd zasiela prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorému na tento účel zašle rovnopis majetkového rozhodnutia s riadne vyplneným osvedčením, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1. Súd súčasne zabezpečí preklad osvedčenia do jazyka podľa § 17.
(5) Odovzdanie majetkového rozhodnutia na jeho uznanie a výkon do iného členského štátu nebráni výkonu majetkového rozhodnutia na území Slovenskej republiky.
§ 5
Poskytovanie informácií vykonávajúcemu štátu
(1) Na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu poskytne súd dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu majetkového rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte.
(2) Súd bezodkladne informuje vykonávajúci justičný orgán, ak:
a) na základe zistených informácií možno dôvodne predpokladať, že také rozhodnutie už bolo alebo v najbližšej dobe bude úplne alebo sčasti vykonané v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte vrátane predpokladaného rozsahu jeho výkonu,
b) nedošlo k predpokladanému výkonu majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte, alebo že k nemu došlo v inom ako predpokladanom rozsahu, alebo
c) povinnej osobe bola v Slovenskej republike udelená milosť alebo amnestia alebo o inom rozhodnutí, opatrení či inej skutočnosti, v dôsledku ktorej sa odovzdané majetkové rozhodnutie stalo nevykonateľným alebo vykonateľným len čiastočne.
§ 6
Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom v inom členskom štáte
(1) Majetok alebo vec, ktorá prepadla alebo bola zhabaná v inom členskom štáte na základe rozhodnutia súdu Slovenskej republiky, sa rozdelí medzi Slovenskú republiku a tento štát spôsobom stanoveným právnym poriadkom tohto štátu, pokiaľ sa nedohodne inak.
(2) Na uzavretie dohody s iným členským štátom podľa odseku 1 je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo. Návrh na uzavretie takejto dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Tretia časť
Postup Slovenských orgánov
ako vykonávajúcich justičných orgánov
§ 7
Príslušnosť
(1) Na prijímanie osvedčenia a majetkového rozhodnutia na účely jeho uznania a výkonu v Slovenskej republike je príslušné ministerstvo.
(2) Na konanie o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má povinná osoba obvyklý pobyt alebo sídlo. Ak nie je možné určiť príslušnosť súdu podľa prvej vety, je príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorej sa majetkové rozhodnutie týka. Ak je založená príslušnosť viacerých súdov, na konanie je príslušný krajský súd, ktorému ministerstvo ako prvému doručilo alebo postúpilo osvedčenie a majetkové rozhodnutie, o ktorého uznanie a výkon sa žiada. Na zmenu rozhodných skutočností pre určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada.
(3) O prípadnom postúpení veci vecne a miestne príslušnému súdu, súd, ktorý vec postupuje upovedomí ministerstvo a príslušný orgán štátu pôvodu.
(4) Ak boli Slovenskej republike zároveň zaslané dve alebo viacero cudzích majetkových rozhodnutí, ktoré sa týkajú tej istej povinnej osoby alebo toho istého majetku alebo veci, je na konanie o všetkých takýchto rozhodnutiach príslušný súd, ktorý začal konanie o uznaní a výkone niektorého z takýchto rozhodnutí ako prvý.
(5) Súd príslušný podľa odsekov 2 až 4 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania.
(6) Ak je osvedčenie a majetkové rozhodnutie doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo príslušnému súdu, súd o tejto skutočnosti informuje ministerstvo, ktorému súčasne zašle kópiu osvedčenia a majetkového rozhodnutia. Ak je osvedčenie a majetkové rozhodnutie doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd postúpi vec ministerstvu, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu.
§ 8
Postup ministerstva
(1) Ministerstvo predloží bezodkladne osvedčenie spolu s majetkovým rozhodnutím príslušnému súdu na rozhodnutie.
(2) Ak osvedčenie vydal orgán, ktorý nie je príslušný na jeho vydanie alebo ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon majetkového rozhodnutia podľa tohto zákona, ministerstvo vráti vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia.
(3) Ak k osvedčeniu nie je pripojené majetkové rozhodnutie alebo ak osvedčenie nie je preložené do jazyka podľa § 17, ministerstvo vyzve justičný orgán štátu pôvodu na odstránenie zistených nedostatkov v lehote 90 dní od doručenia výzvy na doplnenie. Ak justičný orgán štátu pôvodu zistené nedostatky v určenej lehote neodstráni, ministerstvo vráti vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia, o čom ho vopred informuje.
§ 9
Rozhodnutie o uznanie a výkone
(1) Ak súd nepovažuje osvedčenie a majetkové rozhodnutie za dostatočný podklad na rozhodnutie o jeho uznaní a výkone, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie dodatočných informácií v určenej lehote. Ak justičný orgán štátu pôvodu nezašle dodatočné informácie v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody, pre ktoré tak neurobil, súd konanie ukončí a o čom vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu. Na tieto následky musí byť justičný orgán štátu pôvodu vopred upozornený.
(2) Ak nie sú splnené podmienky pre uznanie a výkon majetkového rozhodnutia v Slovenskej republike podľa § 3 ods. 1 písm. a), súd o tejto skutočnosti bezodkladne vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu a vráti mu vec bez vybavenia.
(3) O uznaní majetkového rozhodnutia rozhodne súd po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí; súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje povinnej osobe, prokurátorovi a ministerstvu.
(4) Proti rozsudku podľa odseku 2 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať povinná osoba, prokurátor alebo minister spravodlivosti; odvolanie má odkladný účinok. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo uznané majetkové rozhodnutie vydané v inom členskom štáte.
§ 10
Dôvody odmietnutia
(1) Súd rozhodnutím odmietne uznať majetkové rozhodnutie, ak
a) voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom, alebo ak súd ma informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,
b) skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 3; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť uznanie majetkového rozhodnutia iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
c) majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka, nepodlieha prepadnutiu alebo zhabaniu podľa iných právnych predpisov,
d) povinná osoba je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,[4])
e) výkonu takého rozhodnutia bránia práva tretích osôb,
f) výkon majetkového rozhodnutia je premlčaný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu alebo iného deliktu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
g) majetok alebo vec, ktorého sa majetkové rozhodnutie týka, už prepadol alebo bol zhabaný, stratil sa, bol zničený alebo ho nemožno nájsť na mieste uvedenom v osvedčení alebo takéto miesto nie je v osvedčení uvedené dostatočne presne,
h) trest alebo ochranné opatrenie týkajúce sa prepadnutia alebo zhabania majetku alebo veci, ktorej sa majetkové rozhodnutie týka, už bol v celom rozsahu vykonaný v inom štáte, alebo ak povinná osoba požadovanú čiastku v inom štáte dobrovoľne uhradila, alebo
i) z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu majetkového rozhodnutia okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu
1. bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu majetkového rozhodnutia, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania, alebo
2. vedomá si plánovaného konania splnomocnila právneho zástupcu, ktorý bol vymenovaný dotknutou osobou alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v konaní, a tento právny zástupca ju v konaní obhajoval, alebo
3. po tom, ako sa jej doručilo rozhodnutie a bola výslovne poučená o práve na opravný prostriedok, na ktorom má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožní opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktorý môže viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti rozhodnutiu nepodáva opravný prostriedok alebo nepodala opravný prostriedok v rámci príslušnej lehoty.
(2) Súd môže rozhodnutím odmietnuť uznať majetkové rozhodnutie, ak majetkové rozhodnutie sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané v celom rozsahu alebo čiastočne na území Slovenskej republiky, alebo ak sa majetkové rozhodnutie týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky.
(3) Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), e) ,g), h) alebo odseku 2, súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné aj o bezodkladné zaslanie dodatočných informácií nevyhnutných na svoje rozhodnutie. Súd môže požiadať justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko aj v prípade, ak ide o iný dôvod odmietnutia podľa odseku 1.
§ 11
Uznanie a výkon uznaného majetkového rozhodnutia
(1) Ak nejde o prípad uvedený v § 9 ods. 1 alebo 2 alebo ak nie je daný dôvod pre odmietnutie uznania podľa § 10, súd uzná majetkové rozhodnutie a súčasne rozhodne, že sa trest alebo ochranné opatrenie uložené týmto rozhodnutím vykoná.
(2) Na výkon uznaného majetkového rozhodnutia sa použijú ustanovenia Trestného poriadku o výkone trestu prepadnutia majetku[5]), výkone trestu prepadnutia veci[6]) a výkone zhabania veci.[7])
(3) Ak justičný orgán štátu pôvodu informuje súd o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí či opatrení, v ktorých dôsledku sa uznané majetkové rozhodnutie stalo podľa právneho poriadku štátu pôvodu nevykonateľným, súd rozhodne o zastavení jeho výkonu a zašle rovnopis tohto rozhodnutia orgánu, ktorý zabezpečuje výkon uznaného majetkového rozhodnutia podľa odseku 1.
§ 12
Poskytovanie informácii štátu pôvodu
Súd bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o
a) odmietnutí uznania majetkového rozhodnutia podľa § 10,
b) ukončení výkonu uznaného majetkového rozhodnutia,
c) čiastočnom výkone uznaného majetkového rozhodnutia a o jeho rozsahu,
d) o nevykonaní uznaného majetkového rozhodnutia, alebo
e) o akejkoľvek prekážke, ktorá bráni riadnemu výkonu uznaného majetkového rozhodnutia.
§ 13
Súbeh žiadostí o uznanie a výkon majetkového rozhodnutia
Ak súd vedie súbežne konanie o uznanie a výkon dvoch alebo viacerých cudzích majetkových rozhodnutí týkajúcich sa toho istého majetku alebo veci, alebo ak ich súbežný výkon nie je možné zabezpečiť z dôvodu nedostatku majetku povinnej osoby, o tom ktoré rozhodnutie sa uzná a vykoná, rozhodne súd. Súd pri svojom rozhodnutí vezme do úvahy okolnosti danej veci, všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré sú mu známe, najmä práva poškodených, závažnosť a miesto spáchania trestných činov a údaje o vydaní a doručení majetkových rozhodnutí. Súd taktiež prihliadne na to, či príslušný majetok bol zaistený v niektorom z trestných konaní, na ktorého účely sa žiada o uznanie a výkon majetkových rozhodnutí. O svojom rozhodnutí upovedomí príslušné justičné orgány iných členských štátov.
§ 14
Odklad výkonu uznaného majetkového rozhodnutia
(1) Súd môže odložiť výkon uznaného majetkového rozhodnutia, ak
a) získané informácie nasvedčujú tomu, že vzhľadom na súbežný výkon majetkového rozhodnutia vo viacerých členských štátoch, by celková peňažná suma získaná jeho výkonom mohla prevýšiť sumu uvedenú v takom rozhodnutí,
b) by výkonom rozhodnutia mohlo dôjsť k narušeniu alebo zmareniu účelu trestného konania vedeného v Slovenskej republike,
c) v Slovenskej republike sa už vedie iné konanie, o ktorom možno predpokladať, že bude viesť k prepadnutiu, zhabaniu, exekúcii alebo inému trvalému odňatiu majetku alebo veci, ktorej sa rozhodnutie týka.
(2) Súd môže odložiť výkon uznaného majetkového rozhodnutia len na nevyhnutný čas; súd bezodkladne informuje príslušný justičný orgán štátu pôvodu o odklade výkonu s uvedením dôvodu podľa odseku 1 a predpokladaného času odkladu.
(3) Ak je obava, že výkon uznaného majetkového rozhodnutia bude zmarený alebo sťažený, môže súd súčasne s odkladom výkonu rozhodnúť o zaistení majetku alebo veci, ktorej sa rozhodnutie týka.
(4) Ak pominie dôvod odkladu podľa odseku 1, súd pristúpi k výkonu uznaného majetkového rozhodnutia podľa § 11; súd o tejto skutočnosti informuje justičný orgán štátu pôvodu.
§ 15
Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom
(1) Ak na základe uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu peňažných prostriedkov v celkovej výške do 10000 eur, táto čiastka pripadá Slovenskej republike.
(2) Ak na základe uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu peňažných prostriedkov v celkovej výške nad 10000 eur, polovica tejto čiastky pripadá Slovenskej republike a polovica štátu pôvodu.
(3) Ak na základe uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu inej veci ako uvedenej v odseku 1 alebo 2, vec sa predá postupom podľa osobitného predpisu.[8]) S čiastkou získanou predajom takej veci sa naloží podľa odseku 1 alebo 2.
(4) Pokiaľ majetok alebo vec nie je možné vzhľadom k jeho povahe predať, zostáva Slovenskej republike. S majetkom, ktorý je kultúrnym dedičstvom iného členského štátu, sa naloží podľa osobitného predpisu.[9])
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú ak sa Slovenská republika so štátom pôvodu nedohodnú inak. Na uzavretie dohody je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo. Návrh na uzavretie takejto dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý je príslušný pre uznanie a výkon cudzieho majetkového rozhodnutia.
(6) Správu majetku, ktorý sa stal vlastníctvom štátu vykonáva obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok štátu nachádza podľa osobitného predpisu.[10])
štvrtá časť
Spoločné a záverečné ustanovenia
§ 16
Spôsob styku a zasielanie písomností
(1) Ak § 4 ods. 4 alebo § 7 ods. 1 neustanovuje inak, súd v konaní podľa tohto zákona komunikuje s justičnými orgánmi členských štátov priamo.
(2) Osvedčenie, majetkové rozhodnutie a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť. Ak to súd pre overenie hodnovernosti osvedčenia, majetkového rozhodnutia a ostatných písomností považuje za potrebné, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie originálov.
§ 17
Preklady
(1) Osvedčenie sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov vykonávajúceho štátu.
(2) Osvedčenie adresované slovenským orgánom musí byť vyhotovené v štátnom jazyku.[11])
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členskému štátu, u ktorého je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.
(4) Preklad majetkového rozhodnutia a ostatných písomností sa nevyžaduje.
§ 18
Prepočet meny
Ak je to v konaní podľa tohto zákona potrebné, súd vykoná prepočet peňažnej čiastky získanej výkonom majetkového rozhodnutia v cudzej mene na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou, platným ku dňu, kedy bolo majetkové rozhodnutie vydané; takto upravená výška peňažnej čiastky sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
§ 19
Náklady
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona znáša Slovenská republika a uhradí orgán, ktorému vznikli; to neplatí, ak sa Slovenská republika so štátom pôvodu nedohodnú inak. Na uzavretie dohody je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo. Návrh na uzavretie takejto dohody môže ministerstvu podať aj súd, ktorý je príslušný pre uznanie a výkon cudzieho majetkového rozhodnutia.
§ 20
Regresné náhrady
(1) Ministerstvo uhradí na žiadosť iného členského štátu, ktorý uznal a vykonal rozhodnutie súdu Slovenskej republiky, peňažnú čiastku, ktorý tento štát vyplatil v súlade so svojim právnym poriadkom ako náhradu škody určitej osobe, a to v rozsahu, v akom bola vzniknutá škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím súdu Slovenskej republiky. Ak žiadosť iného členského štátu neobsahuje potrebné údaje, vyzve ministerstvo príslušný orgán tohto štátu k jej doplneniu v určenej lehote. Ak príslušný orgán iného členského štátu nevyhovie vyzve ministerstva v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody, pre ktoré tak neurobil, ministerstvo žiadosť odmietne, o čom ho vopred informuje.
(2) Ministerstvo je oprávnené žiadať od iného členského štátu úhrady peňažnej čiastky, ktorú vyplatilo ako náhradu škody podľa osobitného predpisu[12]) v rozsahu v akom bola vzniknutá škoda spôsobená postupom tohto štátu. Nárok na úhradu vyplatenej náhrady škody sa uplatní formou žiadosti adresovanej príslušnému orgánu iného členského štátu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu.
§ 21
Poskytovanie súčinnosti pri zisťovaní potrebných informácií
(1) Ministerstvo na žiadosť súdu poskytne súčinnosť pri zisťovaní potrebných informácií v konaní podľa tohto zákona, najmä pri zisťovaní príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu, ktorému má byť zaslané majetkové rozhodnutie, alebo pri overení podmienok podľa právneho poriadku tohto členského štátu na uznanie majetkového rozhodnutia. Rovnakú súčinnosť poskytne ministerstvo na žiadosť orgánu iného členského štátu pri zistení potrebných informácií, pokiaľ ide o príslušné orgány Slovenskej republiky alebo o overenie podmienok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(2) Na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu možno požiadať o súčinnosť aj národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste[13]) alebo kontaktné body Európskej justičnej siete.
(3) Na účely podávania správ orgánom Európskej únie a zjednodušenia spolupráce s inými členskými štátmi súd poskytne ministerstvu na jeho žiadosť potrebné informácie, najmä o počte zaslaných majetkových rozhodnutí do iných členských štátov na ich uznanie a o výsledku týchto konaní v iných členských štátoch, ako aj obdobné informácie o majetkových rozhodnutiach zaslaných inými členskými štátmi do Slovenskej republiky.
§ 22
Ak štát pôvodu požiadal o výkon majetkového rozhodnutia pred účinnosťou tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších predpisov.
§ 23
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
§ 24
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011, zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z, zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 88 znie:
„§ 88
Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestných činov uvedených v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.“.
2. § 91 znie:
„§ 91
Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti tohto zákona sa nepremlčuje okrem trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424.“.
3. V § 130 ods. 7 písmeno d) znie:
„d) ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce fašistické, komunistické alebo iné genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného verejného práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika.“.
4. V § 130 ods. 7 sa vypúšťa písmeno e).
5. V § 130 odsek 8 znie:
„(8) Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích, výskumných, preventívnych alebo zberateľských aktivít.“.
6. V § 140 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) až g) sa označujú ako písmená d) až f).
7. V § 140 písmeno e) znie:
„e) z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, alebo“.
8. § 140a vrátane nadpisu znie:
„§ 140a
Trestné činy extrémizmu
Trestné činy extrémizmu sú trestný čin založenia, podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e).“.
9. V § 140b sa slová „podľa § 140 písm. e)“ nahrádzajú slovami „podľa § 140 písm. d)“.
10. V § 265 ods. 1 sa za slová ,,alebo tovaru,“ vkladajú slová ,,alebo kto neoprávnene použije dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu alebo kto takú dôvernú informáciu nepovolanej osobe vyzradí,“ a slovo ,,tri“ sa nahrádza slovom ,,štyri“.
11. Za § 265 sa vkladá § 265a, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 265a
Manipulácia s trhom
(1) Kto neoprávnene
a) uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje o ponuke, dopyte alebo o cene finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít,
b) spôsobí dosiahnutie alebo udržanie ceny finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni,
c) manipuluje s výpočtom referenčnej hodnoty,
potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá kto s použitím podvodného konania alebo machinácie uskutoční obchod, dá pokyn na uskutočnenie obchodu alebo sa dopustí iného konania ovplyvňujúceho cenu finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.
(5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
12. § 421 vrátane nadpisu znie:
„§ 421
Založenie, podpora a propagácia hnutia
smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd
(1) Kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu alebo hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) verejne,
b) závažnejším spôsobom konania, alebo
c) za krízovej situácie.“.
13. § 422 vrátane nadpisu znie:
„§ 422
Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu
k potlačeniu základných práv a slobôd
(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá preukázateľne smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť alebo nenávisť voči inej skupine osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.“.
14. V § 422a ods. 2 písm. a) sa na konci pripája slovo „alebo“.
15. V § 422a ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
16. Doterajší text § 422d sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi.“.
17. V § 423 ods. 1 písmeno b) znie:
„b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,“.
18. V § 423 odsek 2 znie:
„(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) ako člen extrémistickej skupiny,
b) ako verejný činiteľ, alebo
c) z osobitného motívu.“.
19. V § 424 odsek 1 znie:
„(1) Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.
20. V § 424 ods. 3 sa vypúšťajú písmená a) a b).
Doterajšie písmená c) až f) sa označujú ako písmená a) až d).
21. § 424a vrátane nadpisu znie:
„§ 424a
Apartheid a diskriminácia skupiny osôb
(1) Kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú alebo triednu segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) ako člen extrémistickej skupiny,
b) a vystaví ním takú skupinu osôb neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu,
c) a vydá ním takú skupinu osôb do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, alebo
d) z osobitného motívu.“.
22. § 425 vrátane nadpisu znie:
„§ 425
Neľudskosť
Kto sa v rámci rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného voči civilnému obyvateľstvu dopustí
a) vraždy,
b) vyhladzovania ľudí,
c) zotročovania,
d) deportácie alebo násilného presunu skupiny obyvateľstva,
e) mučenia,
f) znásilnenia, sexuálneho otroctva, vynútenej prostitúcie, násilného tehotenstva, vynútenej sterilizácie alebo inej formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,
g) perzekúcie skupiny obyvateľstva na politickom, rasovom, národnostnom, etnickom, kultúrnom alebo náboženskom základe, z dôvodu pohlavia alebo z iného podobného dôvodu,
h) uväznenia alebo iného závažného pozbavenia osobnej slobody porušujúceho základné pravidlá medzinárodného práva, zavlečenia na neznáme miesto alebo akéhokoľvek iného obmedzenia osobnej slobody s následným nedobrovoľným zmiznutím ľudí,
i) apartheidu alebo inej podobnej segregácie alebo diskriminácie, alebo
j) iného neľudského činu podobnej povahy,
potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.“.
23. Príloha sa dopĺňa bodmi 24. a 25., ktoré znejú:
„24. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
25. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015, zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 14 sa dopĺňa písmeno o), ktoré znie:
„o) trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona.“.
2. V § 17 ods. 2 sa slovo „Obvodom“ nahrádza slovami „Ak osobitný predpis neustanovuje inak, obvodom“.
3. V § 28 ods. 9 sa slová „podľa § 34 ods. 5“ nahrádzajú slovami „podľa § 34 ods. 6“.
4. V § 34 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý orgán činný v trestnom konaní vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka alebo inú osobu, ktorú označí a uvedie údaje potrebné k vyrozumeniu. Vyrozumenie nevykoná, ak by tým došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci alebo je takéto vyrozumenie spojené s neprimeranými obťažnosťami. Ak je zadržanou alebo zatknutou osobou mladistvý vyrozumie o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu zákonného zástupcu mladistvého, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a ak má mladistvý ustanoveného opatrovníka aj jeho. Ak ide o cudzinca, orgán činný v trestnom konaní na žiadosť cudzinca vyrozumie o tejto skutočnosti konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt; cudzinec má právo komunikovať s týmto konzulárnym úradom. Obvinený, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý má právo najviac dvakrát počas obmedzenia osobnej slobody na vlastné náklady komunikovať prostredníctvom telefónneho zariadenia s osobou, ktorú označí, ak tým nedôjde k ohrozeniu účelu trestného konania a je to technicky možné. Počas telefonického hovoru obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý je vždy prítomný policajt.“.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
5. V § 34 ods. 5 sa čiarka za slovami „o práve nazerať do spisov“ nahrádza spojkou „a“, čiarka za slovami „odovzdaný súdu“ nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „a v prípade, že bude vzatý do väzby, o jeho práve vyrozumieť rodinného príslušníka alebo inú osobu“.
6. V § 562 ods. 1 prvá veta znie: „V sídle Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach sa okresným súdom podľa § 16 ods. 1 rozumie Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V, Okresný súd Košice I a Okresný súd Košice II; obvody týchto súdov ustanovuje osobitný predpis.“.
7. Za § 567l sa vkladá § 567m, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 567m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017
Konanie začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.“.
8. Príloha sa dopĺňa bodmi 12. a 13., ktoré znejú:
„12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
„13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.
Čl. IV
Zákon o č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 336/2014 Z. z., zákona č. 54/2015 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 343/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení takto:
1. V § 7 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) v obvode Krajského súdu v Bratislave je
1. Okresný súd Bratislava I pre územný obvod okresu Bratislava I, územný obvod okresu Malacky, územný obvod okresu Senec a územný obvod okresu Pezinok,
2. Okresný súd Bratislava II pre územný obvod okresu Bratislava II,
3. Okresný súd Bratislava III pre územný obvod okresu Bratislava III,
4. Okresný súd Bratislava IV pre územný obvod okresu Bratislava IV,
5. Okresný súd Bratislava V pre územný obvod okresu Bratislava V,“.
2. V § 7 ods. 2 písmeno h) znie:
„h) v obvode Krajského súdu v Košiciach je
1. Okresný súd Košice I pre územný obvod okresu Košice I, územný obvod okresu Košice III, územný obvod okresu Košice-okolie, územný obvod okresu Rožňava, územný obvod okresu Spišská Nová Ves, územný obvod okresu Gelnica a územný obvod okresu Levoča,
2. Okresný súd Košice II pre územný obvod okresu Košice II, územný obvod okresu Košice IV, územný obvod okresu Michalovce a územný obvod okresu Sobrance a územný obvod okresu Trebišov,“.
Čl. V
Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 5 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Ak vyžiadaná osoba nemá v trestom konaní vedenom na území Slovenskej republiky zvoleného alebo ustanoveného obhajcu a justičný orgán vykonávajúceho štátu vyrozumie súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz o uplatnení práva vyžiadanej osoby zvoliť si obhajcu na území Slovenskej republiky za účelom poskytovania súčinnosti obhajcovi v konaní o európskom zatýkacom rozkaze vo vykonávajúcom štáte, súd bez zbytočného odkladu poskytne vyžiadanej osobe prostredníctvom príslušného orgánu vykonávajúceho štátu zoznam obhajcov, ktorý na tento účel vedie Slovenská advokátska komora; ustanovenie § 40 ods. 2 všeobecného predpisu o trestnom konaní sa pritom nepoužije.“.
2. V § 13 ods. 1 druhej vete sa slová „o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka“ nahrádzajú slovami „o jej právach podľa § 14“.
3. V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Vyžiadaná osoba má právo zvoliť si obhajcu aj v štáte pôvodu v súlade s právom tohto štátu za účelom poskytovania súčinnosti obhajcovi, ktorý zastupuje vyžiadanú osobu v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky; uplatnenie práva vyžiadanej osoby v štáte pôvodu nemá vplyv na lehoty podľa § 24 a 25. O využití tohto práva vyžiadanej osoby informuje prokurátor bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
4. Príloha sa dopĺňa piatym bodom, ktorý znie:
„5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).“.
Čl. VI
Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa za slová ,,podľa § 261 až 263,“ vkladajú slová ,,zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, manipulácia s trhom podľa § 265a,“, za slovo ,,§ 336,“ sa vkladajú slová ,,marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349,“, slová „podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422“ sa nahrádzajú slovami „založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422“ a slová „podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu“ sa nahrádzajú slovami „apartheid a diskriminácia skupiny osôb“.
2. Príloha sa dopĺňa bodmi 15. a 16., ktoré znejú:
„15. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
16. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.
Čl. VII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
k zákonu č. .../2016 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady č. 2006/783/SVV zo 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú. v. L 328, 24.11.2006) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27.3.2009).
[1]) § 58 a 59 Trestného zákona a § 13 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[2]) § 60 Trestného zákona a § 14 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[3]) § 83 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona.
[4]) § 8 Trestného poriadku, § 5 zákona č. 91/2006 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[5]) § 423 až 427 Trestného poriadku.
[6]) § 428 Trestného poriadku.
[7]) § 461 Trestného poriadku.
[8]) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
[9]) Zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení zákona č. 149/2005 Z. z.
[10]) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
[11]) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov.
[12]) Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[13]) Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.