Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko
V legislatívnom procese sa nachádza návrh zákona, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť dňom 01.10.2017 a ktorý mení a dopĺňa hlavne Obchodný zákonník. Predmetný návrh zákona má ambíciu doplniť aj Trestný zákon a to o novú skutkovú podstatu trestného činu nekalej likvidácie podľa § 251b Tr. zák. Nižšie v texte je z návrhu zákona uvedená iba časť týkajúca sa Trestného zákona ako aj časť dôvodovej správy, ktorá sa týka zmien v Trestnom zákone.
Pokiaľ ide o zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie, tak podľa dôvodovej správny sa tu majú „postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone“. Ak bolo zámerom zákonodarcu postihovať aj osoby, ktoré takéto „prevody“ sprostredkovávajú potom je nevysvetliteľné, prečo nedochádza aj k zmenám zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, nakoľko takéto „prevody“ na tzv. biele kone často vykonávajú rôzne obchodné spoločnosti ako predmet svojej činnosti. Otázne však je, či je skutočne nevyhnutné vytvárať špeciálne skutkové podstaty trestných činov, ktoré by postihovali tzv. biele kone, nakoľko tzv. biele kone je možné aj v súčastnosti trestnoprávne postihovať a to napríklad ako páchateľov, či účastníkov majetkových, daňových či úpadkových trestných činov. Opätovne tu asi zohrala úlohu určitá naivná predstava zákonodarcu o všemocnosti trestného práva.
Za pozornosť stojí aj návrh zmeny v skutkovej podstate trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s tým, že sa rozširuje objektívna stránka tohto trestného činu tak, že sa ho dopustí aj ten (dlžník v úpadku), kto si nesplní povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Ponechajme bokom, že aj naďalej zostáva súčasťou názvu tohto trestného činu ako aj objektívnej stránky "vyrovnacie konanie", ktoré neexistuje. Zákon č. 7/2005 Z. z. pozná len konkurz, reštrukturalizáciu a oddlženie.
Predkladaný návrh zákona chce vyriešiť dlhoročné aplikačné problémy, ktoré sa týkali toho, či pod znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného konania podľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák. možno alebo nemožno podradiť konanie dlžníka, ktorý je v úpadku a ktorý nepodá sám na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Predmetnej problematike bola venovaná pozornosť aj na pravnelisty.sk. Túto zmenu možno pritom označiť za legislatívny krok späť, ktorý bude zbytočne kriminalizovať podnikateľské prostredie, je v rozpore s princípom ultima ratio trestného práva (ktorý by mal zaväzovať aj zákonodarcu), nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať aj iná osoba ako dlžník (napríklad veriteľ). Je skutočne nutné, aby orgány činné v trestnom konaní nahrádzali činnosť konkurzných súdov a v dokazovaní v trestnom konaní skúmali (spravidla znalecky), či dlžník, na ktorého bolo podané trestné oznámenie, bol alebo nebol v rozhodnej dobe v úpadku? Naozaj by mali orgány činné v trestnom konaní slúžiť napríklad veriteľovi dlžníka, aby mu zadarmo preskúmali hospodársku situáciu dlžníka a pripravili dôkazný materiál na konkurzné, či iné civilné konanie? Je zrejmé,že sa tu aplikačná prax nevyhne ani podávaniu tzv. šikanóznych trestných oznámení na rôzne podnikateľské subjekty, ktoré budú len „plné“ domnienok o možnej úpadkovej situácii dlžníka. Je nutné uviesť, že pre veriteľa dlžníka nie je nebezpečným konanie dlžníka, ktorý nepodá sám na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, ale konanie dlžníka, ktorý veriteľovi neuhradí jeho splatnú pohľadávku a napríklad sa zbavuje svojho majetku, aby sa zmarilo uspokojenie pohľadávky veriteľa. Takéto prípadné konanie dlžníka (ktorého sa dlžník môže dopustiť v čase pred svojím úpadkom, v čase úpadkového stavu pred konkurzom, ako aj v čase už prebiehajúceho konkurzu) je pritom trestnoprávne postihnuteľné ako napríklad trestný čin poškodzovania veriteľa, prípadne ako trestný čin zvýhodňovania veriteľa.
Navyše, návrh zmien Obchodného zákonníka, ktorého súčasťou je aj uvedená zmena Trestného zákona, zavádza v Obchodnom zákonníku osobitné konanie s názvom „Vylúčenie pre nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas“ v zmysle ktorého môže byť konkrétna osoba vylúčená súdom z pôsobnosti v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností až na 5 rokov za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Dôvodová správa nevysvetľuje, prečo toto osobitné konanie nie je postačujúce ako sankcia voči dlžníkom, ktorý nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu.
Tu treba spomenúť aj časté prípady z praxe, v ktorých je dlžník v úpadku avšak dôvodne spolieha, že ak mu jeho dlžníci uhradia splatné pohľadávky, ktoré voči nim má, bude môcť uhradiť pohľadávky svojim veriteľom, pokračovať v podnikaní a už v úpadku nebude a teda mu zanikne povinnosť podať sám na seba návrh na vyhlásenie konkurzu. Často sa pritom v praxi stalo, že tento stav nastal až v priebehu vedenia vyšetrovania, t. j. dlžník už nebol v úpadku, nakoľko sa stal opätovne solventným a uhradil dlžné pohľadávky svojim veriteľom. Je skutočne nutné, aby takéto prípady spadali pod trestné právo a aby boli orgány prípravného konania zaťažované dokazovaním niečoho (úpadku dlžníka), čo má byť dokazované v inom konaní a to v konaní konkurznom?
Trestný čin podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. má pritom aj svoj následok (marenie konkurzného konania) a preto na jeho naplnenie nestačí len nesplnenie povinnosti uvedenej v zákone o konkurze. Z uvedeného je zrejmé, že v praxi často nebude možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchanie tohto trestného činu a to aj napriek tomu, že dlžník sám na seba nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko nepríde k "mareniu konkurzného konania". Bude tomu tak napríklad vtedy, ak dlžník nebude disponovať žiadnym majetkom. Vzhľadom k tomu, že konkurz slúži na speňažovanie majetku dlžníka a kolektívne uspokojovanie veriteľov, nemôže nastať následok spočívajúci v marení konkurzného konania pokiaľ dlžník nedisponuje žiadnym relevantným majetkom, z ktorého by sa mohli veritelia uspokojiť. Aj z uvedeného je zrejmé, že rozširovanie objektívnej stránky tohto trestného činu nie je veľmi premyslené, nakoľko predmetný trestný čin nie je čisto činnostným deliktom, t. j. trestným činom bez následku.
A napokon, zákonodarca v dôvodovej správe ani žiadnym spôsobom nevysvetlil (nezdôvodnil, napríklad poukazom na konkrétnu štatistiku, či výskum týkajúci sa problematiky dlžníkov v úpadku), prečo je nevyhnutné kriminalizovať dlžníkov, ktorí nepodajú na seba návrh na vyhlásenie konkurzu.
K uvedenej problematike pozri napríklad aj:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a105-trestny-cin-marenia-konkurzneho-konania
(Návrh)
Zákon
z ... 2017,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 316/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 242 ods. 1 písm. a) sa za slová „také konanie,“ vkladajú slová „vrátane povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu,“.
2. Za § 251a sa vkladá § 251b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 251b
Nekalá likvidácia
(1) Kto vyhľadá alebo sprostredkuje inú osobu, ktorá v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania riadnou likvidáciou len prepožičiava svoje meno a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať, za účelom prevodu účasti na právnickej osobe na takúto osobu alebo za účelom ustanovenia takejto osoby ako štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania riadnou likvidáciou prevedie účasť na právnickej osobe na osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať.
(3) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania riadnou likvidáciou právnickej osoby prepožičia svoje meno a svoju totožnosť na účel prevodu účasti na právnickej osobe alebo na účel ustanovenia ako štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, hoci nemá skutočný záujem o účasť na právnickej osobe alebo o pôsobenie ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby.
(4) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1, 2 alebo 3
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) získa ním väčší prospech.
(5) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odsekoch 1, 2 alebo 3
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2017 .
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z Plánu legislatívnych úloh na rok 2017 v súvislosti s plnením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
V čl. I sa navrhuje novelizácia Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností. Navrhuje sa taktiež posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov obchodných spoločností v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce spoločnosť a precizovať pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov. Návrh tak reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami, splynutiami, či rozdeleniami realizovanými s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností, či už pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, ako aj rôzne prístupy vytvorené praxou pri tvorbe kapitálových fondov, ktorých možnosť tvorby zo zákona implicitne vyplýva, ale nie je jasne regulovaná.
Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú „služby“ tzv. bielych koní. Aktuálny dôvod vylúčenia pre nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas (diskvalifikácia) sa po novom implementuje do právnej úpravy Obchodného zákonníka a rozširuje sa aj o vylúčenie pre prípady neposkytnutia súčinnosti. Do budúcnosti by malo byť umožnené, aby sa možnosť diskvalifikácie rozšírila aj na iné orgány ako súdy, a to za porušenia, ktoré špecifikuje sektorová legislatíva.
Cieľom ustanovení sprísňujúcich zodpovednosť štatutárnych orgánov je postihnúť aj také prípady, v ktorých nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť k otvoreniu konkurzu (čo bol predpoklad na vyvodzovanie zodpovednosti), keďže dlžník bol vymazaný z Obchodného registra alebo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka.
V čl. II sa navrhuje doplnenie Trestného zákona zavedením skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý má postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.
Vo väzbe na novelizáciu Obchodného zákonníka a ňou zavedenú povinnosť spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach a uložiť ju do zbierky listín, ako aj zmenu, podľa ktorej podpis toho, kto vyslovuje svoj súhlas s menovaním do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena, musí byť úradne osvedčený, sa v čl. III navrhuje novelizácia zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čl. IV (novelizácia zákona o konkurze a reštrukturalizácii) sa navrhuje v súvislosti s opatreniami podľa čl. I jednak „vrátiť“ právnu úpravu do stavu pred rokom 2013. Taktiež sa navrhuje riešiť prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov v konkurze a zosúladiť inštitút záverečného vyrovnania ziskov a strát s právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka.
V čl. V sa navrhuje novelizácia zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa zohľadňuje nová právna úprava autentifikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a jej účelom je umožniť pre osoby, ktoré disponujú elektronickou schránkou, priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti registrácie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie, a to tak pozitívny, ako aj negatívny.
K Čl. II (Trestný zákon)
K bodom 1 a 2 [§ 242 ods. 1 písm. a), § 251b)]
Účelom navrhovaného doplnenia Trestného zákona je zavedenie skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý ma postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.
Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb, pričom cieľom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na biele kone.
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu bude spočívať v konaní, ktoré je buď sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1), prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2) alebo samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3).
Páchateľom trestného činu môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktoré je trestne zodpovedná.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa bude vyžadovať zavinenie formou úmyslu.
Kvalifikované skutkové podstaty trestného činu (odseky 4 až 6) sa odvíjajú od výšky prospechu získaného trestnou činnosťou, ako aj od spôsobu konania (závažnejší spôsob konania v odseku 4), resp. aj od organizovanej formy páchania trestnej činnosti (odsek 6).
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.