Návrh na zavedenie nového trestného činu nekalej likvidácie a zmeny v marení konkurzného konania

 

Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

 V le­gis­la­tív­nom pro­ce­se sa na­chá­dza návrh zá­ko­na, kto­rý by mal na­do­bud­núť účin­nosť dňom 01.10.2017 a kto­rý  me­ní a dopĺňa hlav­ne Ob­chod­ný zá­kon­ník. Pred­met­ný návrh zá­ko­na má am­bí­ciu dopl­niť aj Trest­ný zá­kon a to o no­vú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu ne­ka­lej lik­vi­dá­cie pod­ľa § 251b Tr. zák. Niž­šie v texte je z návr­hu zá­ko­na uve­de­ná iba časť tý­ka­jú­ca sa Tres­tné­ho zá­ko­na ako aj časť dô­vo­do­vej sprá­vy, kto­rá sa tý­ka zmien v Tres­tnom zá­ko­ne.

 Po­kiaľ ide o za­ve­de­nie no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­ka­lej lik­vi­dá­cie, tak pod­ľa dô­vo­do­vej správ­ny sa tu ma­jú „pos­ti­ho­vať nor­ma­mi tres­tné­ho prá­va tzv. bie­le ko­ne, ako aj oso­by par­ti­ci­pu­jú­ce na ko­na­ní v sú­vis­los­ti s pre­vá­dza­ním ma­jet­ko­vej účas­ti na práv­nic­kých oso­bách na bie­le ko­ne“. Ak bo­lo zá­me­rom zá­ko­no­dar­cu pos­ti­ho­vať aj oso­by, kto­ré ta­ké­to „pre­vo­dy“ spros­tred­ko­vá­va­jú po­tom je ne­vys­vet­li­teľ­né, pre­čo ne­do­chá­dza aj k zme­nám zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb, na­koľ­ko ta­ké­to „pre­vo­dy“ na tzv. bie­le ko­ne čas­to vy­ko­ná­va­jú rôz­ne ob­chod­né spo­loč­nos­ti ako pred­met svo­jej čin­nos­ti. Otáz­ne však je, či je sku­toč­ne ne­vyh­nut­né vy­tvá­rať špe­ciál­ne skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tných či­nov, kto­ré by pos­ti­ho­va­li tzv. bie­le ko­ne, na­koľ­ko tzv. bie­le ko­ne je mož­né aj v sú­čas­tnos­ti tres­tnop­ráv­ne pos­ti­ho­vať a to nap­rík­lad ako pá­cha­te­ľov, či účas­tní­kov ma­jet­ko­vých, da­ňo­vých či úpad­ko­vých tres­tných či­nov. Opä­tov­ne tu asi zoh­ra­la úlo­hu ur­či­tá naiv­ná pred­sta­va zá­ko­no­dar­cu o vše­moc­nos­ti tres­tné­ho prá­va.

 Za po­zor­nosť sto­jí aj návrh zme­ny v skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ale­bo vy­rov­na­cie­ho ko­na­nia pod­ľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s tým, že sa roz­ši­ru­je ob­jek­tív­na strán­ka toh­to tres­tné­ho či­nu tak, že sa ho do­pus­tí aj ten (dl­žník v úpad­ku), kto si nespl­ní po­vin­nosť po­dať včas návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu. Po­ne­chaj­me bo­kom, že aj na­ďa­lej zos­tá­va sú­čas­ťou náz­vu toh­to tres­tné­ho či­nu ako aj ob­jek­tív­nej strán­ky "vy­rov­na­cie ko­na­nie", kto­ré neexis­tu­je. Zá­kon č. 7/2005 Z. z. poz­ná len kon­kurz, reš­truk­tu­ra­li­zá­ciu a od­dl­že­nie.

 Pred­kla­da­ný návrh zá­ko­na chce vy­rie­šiť dl­ho­roč­né ap­li­kač­né prob­lé­my, kto­ré sa tý­ka­li to­ho, či pod zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ma­re­nia kon­kur­zné­ho ko­na­nia pod­ľa § 242 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mož­no ale­bo ne­mož­no pod­ra­diť ko­na­nie dl­žní­ka, kto­rý je v úpad­ku a kto­rý ne­po­dá sám na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu. Pred­met­nej prob­le­ma­ti­ke bo­la ve­no­va­ná po­zor­nosť aj na prav­ne­lis­ty.sk. Tú­to zme­nu mož­no pri­tom ozna­čiť za le­gis­la­tív­ny krok späť, kto­rý bu­de zby­toč­ne kri­mi­na­li­zo­vať pod­ni­ka­teľ­ské pros­tre­die, je v roz­po­re s prin­cí­pom ul­ti­ma ra­tio tres­tné­ho prá­va (kto­rý by mal za­vä­zo­vať aj zá­ko­no­dar­cu), na­koľ­ko návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu mô­že po­dať aj iná oso­ba ako dl­žník (nap­rík­lad ve­ri­teľ). Je sku­toč­ne nut­né, aby or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní nah­rá­dza­li čin­nosť kon­kur­zných sú­dov a v do­ka­zo­va­ní v tres­tnom ko­na­ní skú­ma­li (spra­vid­la zna­lec­ky), či dl­žník, na kto­ré­ho bo­lo po­da­né tres­tné ozná­me­nie, bol ale­bo ne­bol v roz­hod­nej do­be v úpad­ku? Nao­zaj by ma­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní slú­žiť nap­rík­lad ve­ri­te­ľo­vi dl­žní­ka, aby mu za­dar­mo pres­kú­ma­li hos­po­dár­sku si­tuáciu dl­žní­ka a prip­ra­vi­li dô­kaz­ný ma­te­riál na kon­kur­zné, či iné ci­vil­né ko­na­nie? Je zrej­mé,že sa tu ap­li­kač­ná prax ne­vyh­ne ani po­dá­va­niu tzv. ši­ka­nóz­nych tres­tných ozná­me­ní na rôz­ne pod­ni­ka­teľ­ské sub­jek­ty, kto­ré bu­dú len „pl­né“ dom­nie­nok o mož­nej úpad­ko­vej si­tuá­cii dl­žní­ka. Je nut­né uviesť, že pre ve­ri­te­ľa dl­žní­ka nie je ne­bez­peč­ným ko­na­nie dl­žní­ka, kto­rý ne­po­dá sám na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu, ale ko­na­nie dl­žní­ka, kto­rý ve­ri­te­ľo­vi neuh­ra­dí je­ho splat­nú poh­ľa­dáv­ku a nap­rík­lad sa zba­vu­je svoj­ho ma­jet­ku, aby sa zma­ri­lo us­po­ko­je­nie poh­ľa­dáv­ky ve­ri­te­ľa. Ta­ké­to prí­pad­né ko­na­nie dl­žní­ka (kto­ré­ho sa dl­žník mô­že do­pus­tiť v ča­se pred svo­jím úpad­kom, v ča­se úpad­ko­vé­ho sta­vu pred kon­kur­zom, ako aj v ča­se už pre­bie­ha­jú­ce­ho kon­kur­zu) je pri­tom tres­tnop­ráv­ne pos­tih­nu­teľ­né ako nap­rík­lad trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, prí­pad­ne ako trest­ný čin zvý­hod­ňo­va­nia ve­ri­te­ľa.

 Na­vy­še, návrh zmien Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, kto­ré­ho sú­čas­ťou je aj uve­de­ná zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na, za­vá­dza v Ob­chod­nom zá­kon­ní­ku oso­bit­né ko­na­nie s náz­vom „Vy­lú­če­nie pre ne­po­da­nie návr­hu na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu včas“ v zmys­le kto­ré­ho mô­že byť kon­krét­na oso­ba vy­lú­če­ná sú­dom z pô­sob­nos­ti v šta­tu­tár­nych or­gá­noch ob­chod­ných spo­loč­nos­tí až na 5 ro­kov za po­ru­še­nie po­vin­nos­ti po­dať návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu. Dô­vo­do­vá sprá­va ne­vys­vet­ľu­je, pre­čo to­to oso­bit­né ko­na­nie nie je pos­ta­ču­jú­ce ako san­kcia vo­či dl­žní­kom, kto­rý ne­po­da­jú návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu.

 Tu tre­ba spo­me­núť aj čas­té prí­pa­dy z praxe, v kto­rých je dl­žník v úpad­ku av­šak dô­vod­ne spo­lie­ha, že ak mu je­ho dl­žní­ci uh­ra­dia splat­né poh­ľa­dáv­ky, kto­ré vo­či nim má, bu­de môcť uh­ra­diť poh­ľa­dáv­ky svo­jim ve­ri­te­ľom, pok­ra­čo­vať v pod­ni­ka­ní a už v úpad­ku ne­bu­de a te­da mu za­nik­ne po­vin­nosť po­dať sám na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu. Čas­to sa pri­tom v praxi sta­lo, že ten­to stav nas­tal až v prie­be­hu ve­de­nia vy­šet­ro­va­nia, t. j. dl­žník už ne­bol v úpad­ku, na­koľ­ko sa stal opä­tov­ne sol­ven­tným a uh­ra­dil dl­žné poh­ľa­dáv­ky svo­jim ve­ri­te­ľom. Je sku­toč­ne nut­né, aby ta­ké­to prí­pa­dy spa­da­li pod tres­tné prá­vo a aby bo­li or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia za­ťa­žo­va­né do­ka­zo­va­ním nie­čo­ho (úpad­ku dl­žní­ka), čo má byť do­ka­zo­va­né v inom ko­na­ní a to v ko­na­ní kon­kur­znom?

Trest­ný čin pod­ľa § 242 ods. 1 Tr. zák. má pri­tom aj svoj nás­le­dok (ma­re­nie kon­kur­zné­ho ko­na­nia) a pre­to na je­ho napl­ne­nie nes­ta­čí len nespl­ne­nie po­vin­nos­ti uve­de­nej v zá­ko­ne o kon­kur­ze. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že v praxi čas­to ne­bu­de mož­né vy­vo­diť tres­tnú zod­po­ved­nosť za spá­chanie toh­to tres­tné­ho či­nu a to aj na­priek to­mu, že dl­žník sám na se­ba ne­po­dá návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu, na­koľ­ko nep­rí­de k "ma­re­niu kon­kur­zné­ho ko­na­nia". Bu­de to­mu tak nap­rík­lad vte­dy, ak dl­žník ne­bu­de dis­po­no­vať žiad­nym ma­jet­kom. Vzhľa­dom k to­mu, že kon­kurz slú­ži na spe­ňa­žo­va­nie ma­jet­ku dl­žní­ka a ko­lek­tív­ne us­po­ko­jo­va­nie ve­ri­te­ľov, ne­mô­že nas­tať nás­le­dok spo­čí­va­jú­ci v ma­re­ní kon­kur­zné­ho ko­na­nia po­kiaľ dl­žník ne­dis­po­nu­je žiad­nym re­le­van­tným ma­jet­kom, z kto­ré­ho by sa moh­li ve­ri­te­lia us­po­ko­jiť. Aj z uve­de­né­ho je zrej­mé, že roz­ši­ro­va­nie ob­jek­tív­nej strán­ky toh­to tres­tné­ho či­nu nie je veľ­mi pre­mys­le­né, na­koľ­ko pred­met­ný trest­ný čin nie je čis­to čin­nos­tným de­lik­tom, t. j. tres­tným či­nom bez nás­led­ku.

 A na­po­kon, zá­ko­no­dar­ca v dô­vo­do­vej sprá­ve ani žiad­nym spô­so­bom ne­vys­vet­lil (nez­dô­vod­nil, nap­rík­lad pou­ka­zom na kon­krét­nu šta­tis­ti­ku, či vý­skum tý­ka­jú­ci sa prob­le­ma­ti­ky dl­žní­kov v úpad­ku), pre­čo je ne­vyh­nut­né kri­mi­na­li­zo­vať dl­žní­kov, kto­rí ne­po­da­jú na se­ba návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu.

 K uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke poz­ri nap­rík­lad aj:

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a105-trest­ny-cin-ma­re­nia-kon­kur­zne­ho-ko­na­nia

 

 

 

(Návrh)

 

Zá­kon

 

z ... 2017,

 

kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 513/1991 Zb. Ob­chod­ný zá­kon­ník

v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny

 

 

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

 

Čl. II

 

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011 Z. z., zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 260/2014 Z. z., zá­ko­na č. 73/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z. a zá­ko­na č. 316/2016 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

1. V § 242 ods. 1 písm. a) sa za slo­vá „ta­ké ko­na­nie,“ vkla­da­jú slo­vá „vrá­ta­ne po­vin­nos­ti po­dať včas návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu,“.  

 

2. Za § 251a sa vkla­dá § 251b, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠251b

Ne­ka­lá lik­vi­dá­cia

 

(1) Kto vy­hľa­dá ale­bo spros­tred­ku­je inú oso­bu, kto­rá v úmys­le zma­riť rie­še­nie ukon­če­nia pod­ni­ka­nia riad­nou lik­vi­dá­ciou len pre­po­ži­čia­va svo­je me­no a svo­ju to­tož­nosť k prev­za­tiu práv a po­vin­nos­tí, kto­ré ne­má sku­toč­ný zá­ujem vy­ko­ná­vať, za úče­lom pre­vo­du účas­ti na práv­nic­kej oso­be na ta­kú­to oso­bu ale­bo za úče­lom us­ta­no­ve­nia ta­kej­to oso­by ako šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ale­bo čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok.

 

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá ten, kto v úmys­le zma­riť rie­še­nie ukon­če­nia pod­ni­ka­nia riad­nou lik­vi­dá­ciou pre­ve­die účasť na práv­nic­kej oso­be na oso­bu, kto­rá len pre­po­ži­čia­va svo­je me­no a svo­ju to­tož­nosť k prev­za­tiu práv a po­vin­nos­tí, kto­ré ne­má sku­toč­ný zá­ujem vy­ko­ná­vať.

 

(3) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá ten, kto v úmys­le zma­riť rie­še­nie ukon­če­nia pod­ni­ka­nia riad­nou lik­vi­dá­ciou práv­nic­kej oso­by pre­po­ži­čia svo­je me­no a svo­ju to­tož­nosť na účel pre­vo­du účas­ti na práv­nic­kej oso­be ale­bo na účel us­ta­no­ve­nia ako šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ale­bo čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by, ho­ci ne­má sku­toč­ný zá­ujem o účasť na práv­nic­kej oso­be ale­bo o pô­so­be­nie ako šta­tu­tár­ny or­gán ale­bo člen šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by.

 

            (4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­koch 1, 2 ale­bo 3

a)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, ale­bo

b)      zís­ka ním väč­ší pros­pech.

 

(5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­koch 1, 2 ale­bo 3 a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.

 

(4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­koch 1, 2 ale­bo 3

a)      a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu, ale­bo

b)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

 

Čl. VI

 

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. ok­tób­ra 2017 .

 

Dô­vo­do­vá sprá­va

 

A. Všeo­bec­ná časť

 

Návrh zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 513/1991 Zb. Ob­chod­ný zá­kon­ník v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny (ďa­lej len „návrh zá­ko­na“) vy­chá­dza z Plá­nu le­gis­la­tív­nych úloh na rok 2017 v sú­vis­los­ti s pl­ne­ním Prog­ra­mo­vé­ho vy­hlá­se­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

V čl. I sa navr­hu­je no­ve­li­zá­cia Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, kto­rej cie­ľom je za­me­dziť ne­poc­ti­vým fú­ziám ob­chod­ných spo­loč­nos­tí. Navr­hu­je sa tak­tiež po­sil­niť zod­po­ved­nosť šta­tu­tár­nych or­gá­nov ob­chod­ných spo­loč­nos­tí, ako aj spo­loč­ní­kov ob­chod­ných spo­loč­nos­tí v prí­pa­doch, v kto­rých us­ku­toč­ňu­jú úko­ny poš­ko­dzu­jú­ce spo­loč­nosť a pre­ci­zo­vať pra­vid­lá pre tvor­bu a roz­de­le­nie tzv. iných vlas­tných zdro­jov. Návrh tak rea­gu­je na ap­li­kač­né prob­lé­my spo­je­né s re­ťa­zo­vý­mi zlú­če­nia­mi, sply­nu­tia­mi, či roz­de­le­nia­mi reali­zo­va­ný­mi s cie­ľom vy­hnúť sa riad­ne­mu pl­ne­niu po­vin­nos­tí, či už pri lik­vi­dá­cii spo­loč­nos­tí ale­bo ich úpad­ku, ako aj rôz­ne prís­tu­py vy­tvo­re­né praxou pri tvor­be ka­pi­tá­lo­vých fon­dov, kto­rých mož­nosť tvor­by zo zá­ko­na im­pli­cit­ne vy­plý­va, ale nie je jas­ne re­gu­lo­va­ná.

 

Sprís­ne­nie po­vin­nos­tí šta­tu­tár­nych or­gá­nov spo­loč­nos­tí sa tý­ka naj­mä prí­pa­dov „fak­tic­kej lik­vi­dá­cie“ ob­chod­nej spo­loč­nos­ti tým, že sa vy­uži­jú „služ­by“ tzv. bie­lych ko­ní. Ak­tuál­ny dô­vod vy­lú­če­nia pre ne­po­da­nie návr­hu na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu včas (dis­kva­li­fi­ká­cia) sa po no­vom im­ple­men­tu­je do práv­nej úp­ra­vy Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a roz­ši­ru­je sa aj o vy­lú­če­nie pre prí­pa­dy ne­pos­kyt­nu­tia sú­čin­nos­ti. Do bu­dúc­nos­ti by ma­lo byť umož­ne­né, aby sa mož­nosť dis­kva­li­fi­ká­cie roz­ší­ri­la aj na iné or­gá­ny ako sú­dy, a to za po­ru­še­nia, kto­ré špe­ci­fi­ku­je sek­to­ro­vá le­gis­la­tí­va.

 

Cie­ľom us­ta­no­ve­ní sprís­ňu­jú­cich zod­po­ved­nosť šta­tu­tár­nych or­gá­nov je pos­tih­núť aj ta­ké prí­pa­dy, v kto­rých ne­doš­lo, resp. ani ne­moh­lo dôjsť k ot­vo­re­niu kon­kur­zu (čo bol pred­pok­lad na vy­vo­dzo­va­nie zod­po­ved­nos­ti), keď­že dl­žník bol vy­ma­za­ný z Ob­chod­né­ho re­gis­tra ale­bo ko­na­nie o návr­hu na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu bo­lo za­sta­ve­né pre ne­dos­ta­tok ma­jet­ku dl­žní­ka.

 

V čl. II sa navr­hu­je dopl­ne­nie Tres­tné­ho zá­ko­na za­ve­de­ním skut­ko­vej pod­sta­ty no­vé­ho tres­tné­ho či­nu – ne­ka­lá lik­vi­dá­cia, kto­rý má pos­ti­ho­vať nor­ma­mi tres­tné­ho prá­va tzv. bie­le ko­ne, ako aj oso­by par­ti­ci­pu­jú­ce na ko­na­ní v sú­vis­los­ti s pre­vá­dza­ním ma­jet­ko­vej účas­ti na práv­nic­kých oso­bách na bie­le ko­ne.

 

Vo väz­be na no­ve­li­zá­ciu Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka a ňou za­ve­de­nú po­vin­nosť spo­loč­nos­tí zú­čas­tne­ných na zlú­če­ní ale­bo sply­nu­tí dať vy­ho­to­viť sprá­vu audí­to­ra o zis­te­ných sku­toč­nos­tiach a ulo­žiť ju do zbier­ky lis­tín, ako aj zme­nu, pod­ľa kto­rej pod­pis to­ho, kto vy­slo­vu­je svoj súh­las s me­no­va­ním do fun­kcie šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ale­bo je­ho čle­na, mu­sí byť úrad­ne os­ved­če­ný, sa v čl. III navr­hu­je no­ve­li­zá­cia zá­ko­na č. 530/2003 Z. z. o ob­chod­nom re­gis­tri a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.

 

V čl. IV (no­ve­li­zá­cia zá­ko­na o kon­kur­ze a reš­truk­tu­ra­li­zá­cii) sa navr­hu­je v sú­vis­los­ti s opat­re­nia­mi pod­ľa čl. I jed­nak „vrá­tiť“ práv­nu úp­ra­vu do sta­vu pred ro­kom 2013. Tak­tiež sa navr­hu­je rie­šiť prí­pa­dy svoj­voľ­né­ho po­pie­ra­nia poh­ľa­dá­vok ve­ri­te­ľov v kon­kur­ze a zo­sú­la­diť in­šti­tút zá­ve­reč­né­ho vy­rov­na­nia zis­kov a strát s práv­nou úp­ra­vou pod­ľa Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka.

 

V čl. V sa navr­hu­je no­ve­li­zá­cia zá­ko­na č. 200/2011 Z. z. o Ob­chod­nom ves­tní­ku a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov, kto­rou sa zoh­ľad­ňu­je no­vá práv­na úp­ra­va auten­ti­fi­ká­cie pod­ľa zá­ko­na č. 305/2013 Z. z. o elek­tro­nic­kej po­do­be vý­ko­nu pô­sob­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (zá­kon o e-Go­ver­nmen­te) v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a jej úče­lom je umož­niť pre oso­by, kto­ré dis­po­nu­jú elek­tro­nic­kou schrán­kou, pria­me vy­uži­tie elek­tro­nic­kých slu­žieb Ob­chod­né­ho ves­tní­ka bez nut­nos­ti re­gis­trá­cie.

 

Návrh zá­ko­na je v sú­la­de s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi, me­dzi­ná­rod­ný­mi zmlu­va­mi, kto­rý­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná a zá­kon­mi a sú­čas­ne je v sú­la­de aj s prá­vom Európ­skej únie.

 

Navr­ho­va­ná práv­na úp­ra­va ne­bu­de mať do­pad na štát­ny roz­po­čet, na roz­poč­ty ob­cí ale­bo roz­poč­ty vy­šších územ­ných cel­kov a ne­zak­la­dá ná­ro­ky na pra­cov­né si­ly a or­ga­ni­zač­né za­bez­pe­če­nie. Ma­te­riál ne­má vplyv na ži­vot­né pros­tre­die, na in­for­ma­ti­zá­ciu spo­loč­nos­ti ani so­ciál­ne vply­vy. Ma­te­riál má vplyv na pod­ni­ka­teľ­ské pros­tre­die, a to tak po­zi­tív­ny, ako aj ne­ga­tív­ny.

 

K Čl. II (Trest­ný zá­kon)

 

K bo­dom 1 a 2 [§ 242 ods. 1 písm. a), § 251b)]

 

Úče­lom navr­ho­va­né­ho dopl­ne­nia Tres­tné­ho zá­ko­na je za­ve­de­nie skut­ko­vej pod­sta­ty no­vé­ho tres­tné­ho či­nu – ne­ka­lá lik­vi­dá­cia, kto­rý ma pos­ti­ho­vať nor­ma­mi tres­tné­ho prá­va tzv. bie­le ko­ne, ako aj oso­by par­ti­ci­pu­jú­ce na ko­na­ní v sú­vis­los­ti s pre­vá­dza­ním ma­jet­ko­vej účas­ti na práv­nic­kých oso­bách na bie­le ko­ne.

 

Ob­jek­tom skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu je ochra­na spo­lo­čen­ských vzťa­hov vzni­ka­jú­cich pri pod­ni­ka­ní práv­nic­kých osôb, pri­čom cie­ľom skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu je ochra­na čis­to­ty pod­ni­ka­teľ­ské­ho pros­tre­dia pred ne­ka­lou čin­nos­ťou spo­čí­va­jú­cou v pre­vá­dza­ní ob­chod­ných po­die­lov na bie­le ko­ne. 

Ob­jek­tív­na strán­ka skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu bu­de spo­čí­vať v ko­na­ní, kto­ré je buď spros­tred­ko­va­ním ne­ka­lej lik­vi­dá­cie (od­sek 1), pre­vo­dom ma­jet­ko­vej účas­ti na bie­le­ho ko­ňa (od­sek 2) ale­bo sa­mot­né pô­so­be­nie ako bie­ly kôň (od­sek 3).

Pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu mô­že byť kto­rá­koľ­vek fy­zic­ká oso­ba, kto­ré je tres­tne zod­po­ved­ná.

Z hľa­dis­ka sub­jek­tív­nej strán­ky sa bu­de vy­ža­do­vať za­vi­ne­nie for­mou úmys­lu.

 

Kva­li­fi­ko­va­né skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu (od­se­ky 4 až 6) sa od­ví­ja­jú od vý­šky pros­pe­chu zís­ka­né­ho tres­tnou čin­nos­ťou, ako aj od spô­so­bu ko­na­nia (zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia v od­se­ku 4), resp. aj od or­ga­ni­zo­va­nej for­my pá­chania tres­tnej čin­nos­ti (od­sek 6). 

 

 

 

 

Diskusia