(Návrh)
Zákon
z ... 2017
o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje práva, podporu a ochranu obetí trestných činov (ďalej len „obeť“), vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné odškodňovanie obetí úmyselných násilných trestných činov (ďalej len „obeť násilného trestného činu“).
Základné ustanovenia
§ 2
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) trestným činom aj čin inak trestný, ak páchateľ nebol v čase činu pre nedostatok veku alebo pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
b) obeťou
1. fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť za podmienok ustanovených v § 3 ods. 1 tohto zákona trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná ujma alebo boli porušené či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody,
2. príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ak utrpeli v dôsledku smrti danej osoby ujmu; ak je týchto osôb viac, považuje sa za obeť každá z nich,
c) obzvlášť zraniteľnou obeťou
1. dieťa; ak nie je vek dieťaťa známy a existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, sa považuje za dieťa, až kým sa nepreukáže opak,
2. osoba staršia ako 75 rokov,
3. osoba so zdravotným postihnutím, ktorá trpí dlhodobým telesným, mentálnym, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré jej bráni v riadnom uplatnení práv podľa tohto zákona,
4. obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestného činu spáchaného organizovanou skupinou, niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, niektorého z trestných činov terorizmu,
5. obeť trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej, pohlavia, rodu, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania,
6. obeť iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty zo strany páchateľa zisteného na základe individuálneho posúdenia obete a jej osobných vlastností, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu,
d) obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý“), pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť; obeťou násilného trestného činu je i fyzická osoba, ktorej bola spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania,
e) druhotnou viktimizáciou ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania, prístupu alebo nekonania orgánov verejnej moci, subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, znalcov, tlmočníkov, obhajcov, oznamovacích prostriedkov a subjektov, ktoré v rozsahu svojich právomocí a činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obete,
f) opakovanou viktimizáciou ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku pokračujúceho konania páchateľa, ktoré spočíva v pôsobení na obeť vyhrážaním, zastrašovaním, nátlakom, zneužívaním moci nad obeťou, pomstením sa alebo inou formou s cieľom pôsobiť na fyzickú alebo psychickú integritu obete,
g) akreditovaným subjektom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bola rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) udelená akreditácia,
h) restoratívnou justíciou proces, v ktorom sa obeť a páchateľ na základe ich dobrovoľného súhlasu aktívne zúčastňujú na riešení negatívnych následkov vyplývajúcich zo spáchaného trestného činu pomocou tretej nestrannej strany,
i) ujmou na zdraví ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou a morálna ujma spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania,
j) subjektom poskytujúcim pomoc obetiam subjekt poskytujúci alebo zabezpečujúci pomoc a podporu obetiam na základe výkonu svojej profesie alebo na základe dobrovoľníctva, ktorý môže byť zriadený štátom alebo podľa osobitného predpisu[1],
k) asistenčným orgánom orgán Slovenskej republiky alebo iného členského štátu príslušný podľa právneho poriadku tohto štátu na poskytnutie pomoci poškodenému potrebnej na podanie žiadosti o odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom na území iného členského štátu,
l) rozhodovacím orgánom orgán Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) príslušný podľa právneho poriadku tohto štátu na rozhodnutie o žiadosti poškodeného o odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom.
§ 3
(1) Každá osoba, ktorá tvrdí, že je obeťou trestného činu, sa považuje za obeť, kým sa nepreukáže opak, alebo ak nejde o zjavné zneužitie postavenia obete podľa tohto zákona, a to bez ohľadu na to, či bol páchateľ trestného činu identifikovaný, zadržaný, trestne stíhaný alebo odsúdený.
(2) Práva priznané obeti týmto zákonom sa uplatňujú bez akejkoľvek diskriminácie založenej na pohlaví, rode, náboženskom vyznaní alebo viere, rase, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotnom stave, veku, sexuálnej orientácii, rodinnom stave, farbe pleti, jazyku, politickom alebo inom zmýšľaní, národnom alebo sociálnom pôvode, majetku alebo inom postavení.
(3) Subjekty, ktoré v rozsahu svojich právomocí alebo činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obete sú povinné správať sa k nej ohľaduplne, profesionálne, s rešpektom a podľa možností jej vychádzať v ústrety, pritom prihliadajú na jej vek, pohlavie, zdravotný stav, vrátane psychického stavu a rozumovú vyspelosť tak, aby nedochádzalo k prehlbovaniu ujmy spôsobenej obeti trestným činom alebo k druhotnej viktimizácii.
(4) Subjekty, ktoré v rozsahu svojich právomocí alebo činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obete sú ďalej povinné informovať obeť o jej právach jednoduchým a pre ňu zrozumiteľným spôsobom. Osobitne prihliadajú na ťažkosti pri porozumení alebo komunikácii vyplývajúce z určitého druhu zdravotného postihnutia, znalosti jazyka, ako aj na obmedzenú schopnosť obete vyjadrovať sa.
(5) Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné poskytnúť obeti plnú možnosť na uplatnenie jej práv podľa tohto zákona a osobitných predpisov a v prípade odôvodnenej potreby, najmä v záujme zabezpečenia a ochrany práv obete spolupracujú so subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam.
(6) Obeť má v trestnom konaní postavenie oznamovateľa trestného činu, poškodeného alebo svedka a patria jej všetky práva a povinnosti upravené v Trestnom poriadku súvisiace s uvedeným postavením.
(7) Subjekty, ktoré v rozsahu svojich právomocí alebo činností ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť postavenie alebo situáciu obzvlášť zraniteľnej obete, ktorou je dieťa sú povinné prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.[2])
Druhá časť
Práva obetí trestných činov
§ 4
Právo na informácie
(1) Obeť má v zákonom ustanovenom rozsahu právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je obeťou trestného činu. Informácie sa obeti poskytujú pre ňu zrozumiteľným spôsobom v ústnej a písomnej forme.
(2) Policajt alebo príslušník Policajného zboru sú povinní poskytnúť obeti pri prvom kontakte informácie o
a) postupoch týkajúcich sa podania trestného oznámenia a o právach a povinnostiach obete, ktorá má postavenie poškodeného v trestnom konaní v súvislosti s týmito postupmi,
b) subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, kontaktných údajoch na tieto subjekty, forme odbornej pomoci, ktorá sa jej môže poskytnúť podľa tohto zákona, možnosti krízového ubytovania a o možnostiach poskytnutia bezplatnej odbornej pomoci,
c) prístupe k zdravotnej starostlivosti,
d) podmienkach získania prístupu k právnej pomoci,
e) podmienkach prijatia osobitných ochranných opatrení v prípade hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia alebo značnej škody na majetku,
f) práve na tlmočenie a preklad,
g) opatreniach na ochranu jej záujmov, o ktoré môže požiadať, ak má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie,
h) postupoch domáhania sa nápravy v prípade porušenia svojich práv v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
i) kontaktných údajoch na orgán, ktorý jej poskytne ďalšie informácie v súvislosti s podaným trestným oznámením,
j) postupoch súvisiacich s uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní,
k) postupoch restoratívnej justície,
l) možnosti a podmienkach uzavretia zmieru,
m) možnosti a podmienkach náhrady trov obete, ktorá má postavenie poškodeného v trestnom konaní.
(3) Prokurátor je povinný poskytnúť obeti pri prvom kontakte informácie podľa odseku 2 písm. a) až f) a písm. i), ak jej tieto informácie neboli poskytnuté skôr.
(4) Policajt, príslušník Policajného zboru alebo prokurátor pri poskytnutí informácií obeti podľa odseku 2 alebo odseku 3 je povinný poučiť obeť o jej práve na sprostredkovanie kontaktu so subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, a ak o to obeť požiada, takéto sprostredkovanie kontaktu zabezpečiť.
(5) Subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytnú obeti v súlade s jej osobitnými potrebami informácie o
a) formách odbornej pomoci, ktoré poskytujú obetiam, a ich rozsahu, vrátane informácie o tom, či a v akom rozsahu je odborná pomoc bezplatná; ak odbornú pomoc, ktorú obeť potrebuje neposkytujú, odkážu obeť na iný subjekt poskytujúci pomoc obetiam, ktorý odbornú pomoc poskytuje,
b) právach obete, ktoré jej patria podľa tohto zákona,
c) právach obete, ktorá má postavenie poškodeného alebo svedka v trestnom konaní,
d) finančných a praktickým záležitostiach vzniknutých ako následok trestného činu.
(6) Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri prvom kontakte s obeťou poskytne obeti kontaktné údaje o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, na ktoré sa môže obeť obrátiť so žiadosťou o pomoc, ak jej tieto informácie neboli poskytnuté skôr.
(7) Orgán verejnej moci je povinný pri prvom kontakte s obeťou poskytnúť informácie o príslušnom orgáne, na ktorom môže obeť podať trestné oznámenie a kontaktné údaje o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, na ktoré sa môže obeť obrátiť so žiadosťou o pomoc, ak jej tieto informácie neboli poskytnuté skôr.
§ 5
Právo na poskytnutie odbornej pomoci
(1) Subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytujú alebo zabezpečujú obetiam za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom[3]) odbornú pomoc. Formy odbornej pomoci sú všeobecná odborná pomoc a špecializovaná odborná pomoc.
(2) Všeobecná odborná pomoc obetiam je odborná činnosť, ktorou sa rozumie
a) poskytnutie a náležité vysvetlenie informácií podľa § 4 ods. 2 tohto zákona,
b) právna pomoc na uplatnenie práv obete, ktoré jej patria podľa tohto zákona,
c) právna pomoc na uplatnenie práv obete, ktorá má postavenie poškodeného alebo svedka v trestnom konaní,
d) psychická podpora na zmiernenie následkov trestného činu,
e) poradenstvo týkajúce sa rizika a predchádzania opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste.
(3) Špecializovaná odborná pomoc obzvlášť zraniteľným obetiam je odborná činnosť, ktorou sa rozumie
a) poskytovanie všeobecnej odbornej pomoci,
b) poskytnutie odbornej krízovej psychologickej intervencie, ak poskytnutá psychická podpora na zmiernenie následkov trestného činu podľa odseku 2 písm. d) nie je pre obzvlášť zraniteľnú obeť dostačujúca,
c) vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia,
d) sprostredkovanie krízového ubytovania na nevyhnutný čas v zariadení a za podmienok podľa osobitného predpisu,[4]) ak obzvlášť zraniteľnej obeti hrozí bezprostredné alebo vysoké nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia.
(4) Obeť má právo na poskytnutie odbornej pomoci v súlade so svojimi osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom.
(5) Právo na poskytnutie odbornej pomoci sa obetiam zaručuje bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo ich aktívnu účasť v trestnom konaní.
§ 6
Podmienky poskytnutia odbornej pomoci
(1) Subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné poskytnúť na základe žiadosti všeobecnú odbornú pomoc bez zbytočného odkladu. Obzvlášť zraniteľnej obeti sú subjekty poskytujúce pomoc obetiam povinné poskytnúť špecializovanú odbornú pomoc na základe žiadosti bez zbytočného odkladu a bezplatne.
(2) Subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytnú všeobecnú odbornú pomoc obetiam bezplatne alebo za poplatok. Ak subjekt poskytujúci pomoc obetiam získal finančnú podporu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov3) poskytne všeobecnú odbornú pomoc obetiam najviac po dobu 90 dní bezplatne, ak to odôvodňuje závažnosť spáchaného trestného činu, a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní. Ak subjekt poskytujúci pomoc obetiam nezískal finančnú podporu zo strany štátu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov3) a je zapísaný v registri subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa § 37, poskytne všeobecnú odbornú pomoc, okrem prvej konzultácie s obeťou, obetiam za poplatok. V odôvodnených prípadoch subjekt poskytujúci pomoc obetiam, ktorý získal finančnú podporu zo strany štátu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov3) je povinný po uplynutí 90 dní a na základe opakovanej žiadosti obete pokračovať v poskytovaní všeobecnej odbornej pomoci v súlade s jej osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom bezplatne.
(3) Subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytnú obzvlášť zraniteľnej obeti špecializovanú odbornú pomoc bez zbytočného odkladu a bezplatne po dobu 90 dní a to bez ohľadu na podanie trestného oznámenia alebo jej aktívnu účasť v trestnom konaní. V odôvodnených prípadoch možno po uplynutí 90 dní a na základe opakovanej žiadosti obzvlášť zraniteľnej obete pokračovať v poskytovaní špecializovanej odbornej pomoci v súlade s jej osobitnými potrebami a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom počas celého trestného konania a primeraný čas po ňom.
(4) Policajt, príslušník Policajného zboru alebo subjekt poskytujúci pomoc obetiam uskutoční individuálne posúdenie obete, tak aby sa zistilo, či ide o obzvlášť zraniteľnú obeť a včas zabránilo opakovanej viktimizácii, zastrašovaniu a pomste.
§ 7
Právna pomoc
(1) Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych informácií a právne zastupovanie obete v trestnom konaní a v civilnom procese, ak si obeť uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní a o jej nároku nebolo rozhodnuté.
(2) Právnu pomoc poskytuje obetiam Centrum právnej pomoci za podmienok a v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise,[5]) subjekty poskytujúce pomoc obetiam a advokáti.
§ 8
Právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou
(1) Obeť má právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou.
(2) Orgány verejnej moci a subjekty poskytujúce pomoc obetiam postupujú tak, aby ich činnosť nespôsobovala obeti druhotnú viktimizáciu a prijímajú účinné opatrenia, ktoré majú zabrániť opakovanej viktimizácii spôsobenej páchateľom.
(3) V záujme ochrany obete pred druhotnou viktimizáciou sa lekárske vyšetrenie uskutoční v nevyhnutnej miere a iba vtedy, ak je to nevyhnutné na účely trestného konania.
(4) V záujme ochrany obete pred opakovanou viktimizáciou alebo hroziacim nebezpečenstvom príslušný orgán je oprávnený rozhodnúť o uložení osobitných ochranných opatrení podľa osobitných predpisov.[6])
§ 9
Právo na finančné odškodnenie
Obeť násilného trestného činu, má za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom právo na finančné odškodnenie, ktoré jej poskytne štát.
Tretia časť
Odškodňovanie obetí Násilných trestných činov
§ 10
(1) O odškodnenie môže požiadať obeť násilného trestného činu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, občanom Európskej únie, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.
(2) Odškodnenie obeti násilného trestného činu nie je možné priznať, ak
a) jej bola ujma na zdraví plne uhradená inak,
b) obeť násilného trestného činu podľa § 2 písm. d), časť vety za prvou bodkočiarkou, je zároveň páchateľom trestného činu, v súvislosti s ktorým sa považuje za obeť násilného trestného činu,
c) nedala súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 Trestného poriadku alebo
d) nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku.
§ 11
(1) Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak.
(2) Nárok na odškodnenie okrem prípadov uvedených v odseku 1 vzniká aj vtedy, ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. d) až f) Trestného poriadku, a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví.
(3) Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania ale obeť násilného trestného činu nemá nárok na odškodnenie podľa tohto zákona, ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že obžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný.
(4) Podmienkou vzniku nároku na odškodnenie podľa tohto zákona je uplatnenie si ujmy na zdraví zo strany obete násilného trestného činu v trestnom konaní. To neplatí v prípade ujmy na zdraví spôsobenej trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania.
Rozsah odškodnenia
§ 12
(1) Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia;[7]) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť.[8])
(2) Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak je v tomto prípade obetí násilného trestného činu podľa § 2 písm. d) časť vety za prvou bodkočiarkou viac, rozdelí sa suma medzi nich rovnakým dielom.
(3) Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.
(4) Obeti násilného trestného činu sa v prípade ujmy na zdraví môže ako odškodnenie poskytnúť maximálne finančná suma predstavujúca rozdiel medzi výškou odškodnenia vypočítaného podľa odsekov 1 až 3 a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už obeť násilného trestného činu dostala ako náhradu ujmy na zdraví.
(5) Ak o náhrade ujmy na zdraví už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom alebo trestným rozkazom, pri výpočte a poskytnutí odškodnenia v prípade ujmy na zdraví sa vychádza z rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví uvedenej v rozsudku alebo v trestnom rozkaze. V takom prípade obeti násilného trestného činu nemôže byť priznané odškodnenie ujmy na zdraví, presahujúce ujmu na zdraví uvedenú v rozsudku alebo v trestnom rozkaze.
§ 13
Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.
§ 14
Odškodnenie vypočítané podľa § 12 a 13 možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neprijala opatrenia, aby odškodnenie získala od páchateľa trestného činu, ktorým jej bola spôsobená ujma na zdraví.
Konanie o poskytnutí odškodnenia
§ 15
(1) O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo.
(2) Žiadosť treba podať orgánu podľa odseku 1 do dvanástich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu uvedeného v § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia uvedeného v § 11 ods. 2. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu ujmy na zdraví na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť treba podať do dvanástich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká.
(4) Lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pre príslušným orgánom, najmä počas civilného konania a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.
(5) Obeť násilného trestného činu môže žiadosť v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3 podať aj opakovane, ak to odôvodňujú okolnosti výpočtu a poskytnutia odškodnenia. Celková suma odškodnenia v tej istej veci nesmie presiahnuť výšku odškodnenia vypočítanú podľa § 12 a 13.
§ 16
(1) Žiadosť podľa § 15 ods. 1 obsahuje meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a rodné číslo obete násilného trestného činu. V žiadosti je nevyhnutné uviesť i požadovanú výšku odškodnenia. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; tlačivá žiadosti sú k dispozícii na ministerstve, ktoré ich zverejní aj na svojom webovom sídle.
(2) K žiadosti podľa odseku 1 treba pripojiť
a) právoplatný rozsudok alebo trestný rozkaz uvedený v § 11 ods. 1, alebo iné právoplatné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý v prípadoch uvedených v § 11 ods. 2 vo veci naposledy konal; ak obeť násilného trestného činu nemôže také rozhodnutie pripojiť, je potrebné, aby označila orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý o trestnom čine naposledy konal, a súčasne uviedla údaje o osobe podozrivej zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, ak je obeti násilného trestného činu taká osoba známa,
b) doklad o ujme na zdraví, ktorá bola obeti násilného trestného činu spôsobená trestným činom, vrátane údajov o rozsahu, v akom už bola uhradená, alebo o rozsahu, v akom je opodstatnené sa domnievať, že bude uhradená, alebo doklad o ešte nevykonaných rozhodnutiach o náhrade ujmy na zdraví, ako aj údaje o opatreniach, ktoré obeť násilného trestného činu prijala, aby odškodnenie získala od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví,
c) doklad preukazujúci príbuzenský pomer a okruh oprávnených osôb, ak bola trestným činom spôsobená smrť,
d) doklad preukazujúci vyživovaciu povinnosť zomretého alebo poskytovanie výživného zomretým, ak ide o osobu, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť.
(3) Obeť násilného trestného činu môže byť v konaní o poskytnutí odškodnenia zastúpená advokátom, Centrom právnej pomoci, akreditovaným subjektom podľa tohto zákona, subjektom poskytujúcim podporu obetiam trestných činov podľa osobitných predpisov, alebo blízkou osobou podľa osobitného predpisu[9]. Iné zastúpenie sa nepripúšťa a na žiadosti, v ktorých je obeť násilného trestného činu zastúpená iným subjektom, sa neprihliada.
(4) Obeť násilného trestného činu je po podaní žiadosti povinná bezodkladne informovať ministerstvo o všetkých okolnostiach, ktoré majú vplyv na posúdenie jej žiadosti, najmä o akejkoľvek čiastkovej úhrade ujmy na zdraví, ku ktorej došlo inak ako podľa tohto zákona.
(5) Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do šiestich mesiacov odo dňa jej podania.
§ 17
(1) Ministerstvo je pri preverovaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie o podanej žiadosti oprávnené nahliadať do príslušných trestných spisov alebo požadovať od orgánov činných v trestnom konaní, súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných osôb súčinnosť pri získavaní informácií, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o odškodnení a na zistenie skutočností rozhodujúcich pre vznik povinnosti obete násilného trestného činu odviesť na účet ministerstva prostriedky, ktoré získala inak ako podľa tohto zákona.
(2) Orgány a osoby podľa odseku 1 sú povinné poskytnúť ministerstvu súčinnosť podľa odseku 1.
§ 18
(1) Ak bola občanovi Slovenskej republiky, občanovi iného členského štátu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, alebo osobe bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu spôsobená ujma na zdraví trestným činom spáchaným na území iného členského štátu, môže obeť násilného trestného činu podať žiadosť o odškodnenie asistenčnému orgánu Slovenskej republiky.
(2) Asistenčným orgánom Slovenskej republiky je ministerstvo.
(3) Asistenčný orgán Slovenskej republiky poskytne obeti násilného trestného činu informácie o podmienkach na získanie odškodnenia platných v členskom štáte, na území ktorého bol spáchaný trestný čin, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, a tlačivá žiadosti potrebné na požiadanie o také odškodnenie, a na požiadanie pomoc pri ich vyplnení.
(4) Asistenčný orgán Slovenskej republiky bezodkladne odošle žiadosť spolu s podpornou dokumentáciou rozhodovaciemu orgánu členského štátu, na území ktorého bol spáchaný trestný čin, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví.
(5) Asistenčný orgán Slovenskej republiky v prípade potreby poskytne obeti násilného trestného činu, ktorá podala žiadosť o odškodnenie podľa odseku 1, pomoc potrebnú na poskytnutie a zaslanie doplňujúcich informácií požadovaných rozhodovacím orgánom podľa odseku 4; ak o to obeť násilného trestného činu požiada, zašle tieto informácie rozhodovaciemu orgánu podľa odseku 4.
(6) Rozhodovací orgán podľa odseku 4 môže požiadať asistenčný orgán Slovenskej republiky o vypočutie obete násilného trestného činu alebo inej osoby, ktorej výpoveď je potrebná na rozhodnutie o žiadosti, ktoré uskutoční
a) rozhodovací orgán v súlade so svojím právnym poriadkom najmä prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu,
b) asistenčný orgán Slovenskej republiky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zápisnicu o ňom zašle rozhodovaciemu orgánu.
(7) Vypočutie podľa odseku 6 písm. a) môže rozhodovací orgán uskutočniť len v spolupráci s asistenčným orgánom Slovenskej republiky.
(8) Obeť násilného trestného činu ani iná osoba nemôžu byť k vypočutiu uvedenému v odseku 6 donucovaní.
§ 19
(1) Občan členského štátu s trvalým pobytom na území iného členského štátu ako Slovenská republika, ktorému bola na území Slovenskej republiky spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu, môže v súlade s procesným postupom upraveným právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého má trvalý pobyt, požiadať o odškodnenie poskytované podľa tohto zákona.
(2) O žiadosti podanej podľa odseku 1 rozhoduje rozhodovací orgán Slovenskej republiky.
(3) Rozhodovací orgán Slovenskej republiky bezodkladne po doručení žiadosti podľa odseku 1 potvrdí obeti násilného trestného činu a asistenčnému orgánu, ktorý žiadosť odoslal, prijatie žiadosti a zároveň oznámi údaje o osobe zodpovednej za jej vybavenie a predpokladanú dobu potrebnú na rozhodnutie o žiadosti.
(4) Ak je to potrebné, rozhodovací orgán Slovenskej republiky je oprávnený požiadať asistenčný orgán, ktorý žiadosť odoslal, o vypočutie obete násilného trestného činu alebo inej osoby, ktorej výpoveď je potrebná na rozhodnutie o žiadosti. Vypočutie uskutoční
a) rozhodovací orgán Slovenskej republiky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky najmä prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu,
b) asistenčný orgán v súlade s jeho právnym poriadkom, ktorý zašle zápisnicu o ňom rozhodovaciemu orgánu Slovenskej republiky.
(5) Obeť násilného trestného činu ani iná osoba nemôžu byť k vypočutiu uvedenému v odseku 4 donucovaní.
(6) Rozhodovací orgán Slovenskej republiky bezodkladne zašle rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1 s použitím príslušného štandardného formulára obeti násilného trestného činu a asistenčnému orgánu, ktorý žiadosť odoslal.
§ 20
(1) Písomnosti a informácie podľa § 18 a 19 sa zasielajú v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, ktorého orgánu sú adresované, alebo v inom jazyku, s ktorého použitím taký členský štát súhlasil, okrem
a) rozhodnutí prijatých rozhodovacím orgánom, ktoré sa vyhotovujú v jazyku určenom jeho právnym poriadkom,
b) zápisníc o vypočutí obete násilného trestného činu a iných osôb podľa § 18 ods. 6 písm. b) a § 19 ods. 4 písm. b), ktoré sa vyhotovia v jazyku členského štátu určenom jeho asistenčným orgánom.
(2) Za podmienok uvedených v odseku 1 sa písomnosti a informácie adresované slovenským orgánom zasielajú v slovenskom jazyku.
(3) Formuláre žiadosti o odškodnenie a súvisiaca dokumentácia odosielaná medzi asistenčným orgánom a rozhodovacím orgánom sú oslobodené od overovania alebo inej obdobnej formality.
Spoločné ustanovenia k odškodňovaniu
§ 21
(1) Obeť násilného trestného činu, ktorej bolo poskytnuté odškodnenie za ujmu na zdraví podľa tohto zákona, je povinná vrátiť ministerstvu finančné prostriedky, ktoré získala do piatich rokov od poskytnutia odškodnenia podľa tohto zákona priamo od páchateľa trestného činu, a ktoré presiahnu akékoľvek nároky obete násilného trestného činu voči páchateľovi trestného činu, vzniknuté v dôsledku spáchaného trestného činu, ktoré nie je možné odškodniť podľa tohto zákona, a to až do výšky odškodnenia poskytnutého podľa tohto zákona.
(2) Povinnosť odviesť na účet ministerstva všetky finančné prostriedky podľa odseku 1 zaniká, ak štát svoje právo neuplatní v lehote dvoch rokov po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 1.
§ 22
(1) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné informovať obeť násilného trestného činu, ktorej bola spôsobená ujma na zdraví podľa tohto zákona, o podmienkach odškodnenia ustanovených týmto zákonom.
(2) Ministerstvo zverejní informácie o podmienkach na získanie odškodnenia podľa tohto zákona na svojom webovom sídle.
Štvrtá časť
Podpora subjektov poskytujúcich
pomoc obetiam
§ 23
Akreditácia programu podpory obetí trestných činov
(1) Akreditácia programu podpory obetí trestných činov (ďalej len „akreditácia“) je štátne overenie spôsobilosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam poskytovať odbornú pomoc podľa § 5 ods. 2 alebo 3 na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Subjekt poskytujúci pomoc obetiam, ktorý má záujem poskytovať odbornú pomoc a získať finančnú podporu zo štátneho rozpočtu na túto činnosť podľa tohto zákona, je povinný sa akreditovať.
(3) Sociálne služby sú oprávnené obetiam poskytovať subjekty, ktoré získali oprávnenie na ich poskytovanie podľa predpisov upravujúcich poskytovanie sociálnych služieb.[10]) Dotácia zo štátneho rozpočtu na sociálne služby prináleží subjektu len podľa zákona upravujúceho poskytovanie sociálnych služieb.
§ 24
Podmienky udelenia akreditácie
(1) Podmienkou udelenia akreditácie subjektu poskytujúcemu pomoc obetiam je
a) bezúhonnosť a odborná spôsobilosť subjektu poskytujúceho pomoc obetiam,
b) bezúhonnosť a odborná spôsobilosť fyzických osôb, ktoré zamestnáva alebo bude zamestnávať v pracovnoprávnom vzťahu, alebo iných fyzických osôb v inom zmluvnom vzťahu, ktoré poskytujú alebo budú poskytovať odbornú pomoc obetiam trestných činov,
c) písomne zdokumentované metódy odbornej pomoci a formy jej výkonu (projekt),
d) materiálno-technické vybavenie potrebné na poskytovanie odbornej pomoci, na ktorú žiada akreditáciu a spôsob alebo predpokladaný spôsob ich financovania,
e) vlastnícke právo alebo užívacie právo k priestorom, v ktorých bude poskytovať odbornú pomoc, na ktorú žiada akreditáciu,
f) poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní odbornej pomoci podľa tohto zákona.
(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a to aj vtedy, ak mu bolo odsúdenie za uvedené trestné činy zahladené, alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za taký čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov. Splnenie podmienky bezúhonnosti zisťuje ministerstvo.
(3) Za odborne spôsobilú na poskytovanie odbornej pomoci sa považuje osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonávala prax po dobu piatich rokov vo svojom odbore. Odborná spôsobilosť sa preukazuje úradne overenou kópiou vysokoškolského diplomu získaného v magisterskom študijnom programe a životopisom.
§ 25
Žiadosť o udelenie akreditácie
(1) Žiadosť o udelenie akreditácie obsahuje
a) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak o akreditáciu žiada právnická osoba alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o akreditáciu žiada fyzická osoba,
b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt
1. fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby,
2. navrhovaného zodpovedného zástupcu, ak o akreditáciu žiada fyzická osoba,
c) formu odbornej pomoci, ktorá sa má poskytnúť,
d) okruh obetí, ktorým je odborná pomoc určená,
e) písomne zdokumentované metódy odbornej pomoci a formy jej výkonu,
f) popis personálneho zaistenia poskytovanej odbornej pomoci,
g) miesto poskytovania odbornej pomoci,
h) kapacitu poskytovanej odbornej pomoci,
i) časové obdobie poskytovania odbornej pomoci,
j) predpokladaný deň začatia poskytovania odbornej pomoci,
k) vymedzenie územia, na ktorom sa bude odborná pomoc poskytovať.
(2) Prílohou k žiadosti o udelenie akreditácie je
a) doklad preukazujúci bezúhonnosť,
1. fyzickej osoby, ktorá žiada o akreditáciu a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o akreditáciu,
2. fyzickej osoby, ktorá na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo na základe rozhodnutia fyzickej osoby, ktorá žiada o akreditáciu, je zodpovedná za poskytovanie odbornej pomoci,
b) životopis a kópia dokladu o odbornej spôsobilosti
1. fyzickej osoby, ktorá žiada o akreditáciu a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o akreditáciu, alebo
2. fyzickej osoby, ktorá na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo na základe rozhodnutia fyzickej osoby, ktorá žiada o akreditáciu, je zodpovedná za poskytovanie odbornej pomoci,
c) výpis zo živnostenského registra alebo obdobného registra, ak ide o žiadateľa, ktorým je samostatne zárobkovo činná osoba zapísaná v živnostenskom registri alebo v obdobnom registri osvedčujúcom oprávnenie na vykonávanie činnosti,
d) kópiu dokladu o vlastníckom práve alebo užívacom práve k priestorom, v ktorých bude poskytovať odbornú pomoc,
e) kópiu zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti s poskytovaním odbornej pomoci podľa tohto zákona.
§ 26
Konanie o udelení akreditácie
(1) Konanie o udelení akreditácie začína dňom doručenia písomnej žiadosti podľa § 25 ministerstvu.
(2) O udelení akreditácie, predĺžení platnosti akreditácie alebo zrušení akreditácie rozhoduje ministerstvo.
(3) Ak subjekt poskytujúci pomoc obetiam spĺňa podmienky na udelenie akreditácie ustanovené týmto zákonom, ministerstvo rozhodne o udelení akreditácie, inak žiadosť o udelenie akreditácie zamietne.
§ 27
Rozhodnutie o udelení akreditácie
(1) Rozhodnutie o udelení akreditácie okrem všeobecných náležitostí obsahuje
a) označenie akreditovanej osoby v rozsahu podľa § 25 ods. 1 písm. a),
b) formu odbornej pomoci, na ktorú sa udeľuje akreditácia, formu jej uskutočňovania a miesto jej poskytovania,
c) okruh obetí, ktorým bude odborná pomoc poskytovaná,
d) miesto poskytovania odbornej pomoci,
e) deň začatia poskytovania odbornej pomoci,
f) obdobie platnosti akreditácie.
(2) Rozhodnutie o udelení akreditácie sa vydáva na dobu, ktorú subjekt poskytujúci pomoc obetiam uvedie v žiadosti o udelenie akreditácie, najviac na päť rokov. Na žiadosť subjektu poskytujúceho pomoc obetiam podanú najneskôr 90 dní pred skončením platnosti akreditácie možno predĺžiť platnosť akreditácie najviac o päť rokov.
(3) Ministerstvo rozhoduje o udelení akreditácie, predĺžení jej platnosti a o zrušení akreditácie na návrh hodnotiacej komisie, ktorá má aspoň troch členov. Členovia hodnotiacej komisie nesmú byť subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, ktorý žiada o podporu zo štátneho rozpočtu ani zaujatí voči subjektom poskytujúcim pomoc obetiam. Členovia komisie ani jemu blízke osoby7) nesmú byť štatutárnym orgánom alebo členmi štatutárneho orgánu subjektu poskytujúceho pomoc obetiam, ktorý žiada o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu, alebo spoločníkmi právnickej osoby, ktorá je subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, alebo osobami, ktoré sú zamestnancami subjektu poskytujúceho pomoc obetiam.
(4) Akreditácia je neprevoditeľná a neprechádza na právneho nástupcu.
(5) Ministerstvo vykonáva kontrolu dodržania podmienok udelenej akreditácie; na kontrolu sa vzťahujú všeobecné zásady kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.[11]
§ 28
Povinnosti akreditovaného subjektu
Akreditovaný subjekt je povinný
a) poskytovať obetiam odbornú pomoc v rozsahu udelenej akreditácie,
b) viesť evidenciu obetí, ktoré požiadali o poskytnutie odbornej pomoci a rozsahu jej poskytnutia,
c) zabezpečovať ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu,[12])
d) do ôsmich dní písomne oznámiť všetky zmeny rozhodujúcich skutočností, najmä zmeny podmienok podľa § 24.
§ 29
Zánik a zrušenie akreditácie
(1) Akreditácia zaniká
a) dňom skončenia akreditácie,
b) dňom skončenia akreditácie, ak akreditovaný subjekt požiadal o predĺženie jej platnosti v lehote kratšej ako 90 dní pred uplynutím jej platnosti,
c) dňom doručenia písomnej žiadosti akreditovaného subjektu o zrušenie akreditácie alebo
d) smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená akreditácia.
(2) Ministerstvo zruší akreditáciu, ak
a) akreditovaný subjekt prestane spĺňať niektorú z podmienok uvedených v § 24,
b) akreditovaný subjekt neplní povinnosti uvedené v § 28 alebo ich poruší zvlášť závažným spôsobom,
c) akreditovaný subjekt nesplní v určenej lehote opatrenia uložené ministerstvom na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole.
§ 30
Kontrola plnenia podmienok akreditácie a povinností akreditovaných subjektov
(1) Ministerstvo kontroluje plnenie podmienok ustanovených pre akreditáciu u akreditovaných subjektov a plnenie ich povinností podľa tohto zákona.
(2) Na kontrolu plnenia štandardov kvality poskytovanej odbornej pomoci u akreditovaných subjektov podľa odseku 1 môže ministerstvo zriadiť hodnotiacu komisiu, na ktorej členov sa § 27 ods. 3 vzťahuje rovnako, alebo touto kontrolou poverí hodnotiacu komisiu podľa § 27 ods. 3.
(3) Ministerstvo je oprávnené uložiť akreditovanému subjektu opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole. Akreditovaný subjekt je povinný splniť uložené opatrenia v určenej lehote.
(4) Ministerstvo prijíma a vybavuje sťažnosti na postup akreditovaných subjektov; na prijímanie a vybavovanie sťažností sa použije osobitný predpis.[13])
§ 31
Finančná podpora zo štátneho rozpočtu
(1) Finančnou podporou zo štátneho rozpočtu sa na účely tohto zákona rozumie poskytovanie finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva akreditovaným subjektom na účely podpory obetí trestných činov za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poskytovanie dotácii podľa osobitných predpisov tým nie je dotknuté.
(2) Ministerstvo poskytne akreditovanému subjektu podľa tohto zákona finančnú podporu zo štátneho rozpočtu, ak bola schválená podľa § 33, na všeobecnú odbornú pomoc alebo špecializovanú odbornú pomoc.
(3) Na poskytnutie finančnej podpory zo štátneho rozpočtu nie je právny nárok.
§ 32
Žiadosť o poskytnutie finančnej podpory zo štátneho rozpočtu
(1) Finančnú podporu zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti o poskytnutie finančnej podpory zo štátneho rozpočtu (ďalej len „žiadosť“).
(2) Prílohou k žiadosti je projekt, na ktorý sa požaduje finančná podpora zo štátneho rozpočtu, najmä ciele, formu odbornej pomoci a miesto jej poskytovania, okruh obetí a rozpočet, ako aj doklad, ktorým sa preukazuje, že osoba nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom a na penále na sociálne poistenie, na príspevku na starobné dôchodkové sporenie a na poistnom a na penále na verejné zdravotné poistenie.
(3) Akreditovaný subjekt predkladá ministerstvu žiadosť na základe oznámenia, ktoré ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle. Oznámenie obsahuje najmä termín, do ktorého možno predložiť žiadosť, a spôsob predloženia žiadosti.
(4) Príloha k žiadosti podľa odseku 2 musí byť predložená vo forme originálu alebo úradne overenej kópie nie staršej ako tri mesiace ku dňu predloženia žiadosti.
(5) Žiadosť možno podať spolu so žiadosťou o udelenie akreditácie; o žiadosti sa v tomto prípade rozhoduje po skončení konania o udelenie akreditácie.
§ 33
(1) Žiadosti vyhodnocuje hodnotiaca komisia (§ 27 ods. 3).
(2) Neschválenie alebo schválenie finančnej podpory zo štátneho rozpočtu a jej sumu ministerstvo oznamuje akreditovanému subjektu písomne. Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam
a) schválených žiadostí o poskytnutie finančnej podpory vrátane dátumu ich schválenia, účelu a výšku žiadanej a poskytnutej finančnej podpory a identifikačné údaje prijímateľa finančnej podpory,
b) neschválených žiadostí o poskytnutie finančnej podpory vrátane dátumu a dôvodu ich neschválenia.
§ 34
Zmluva o finančnej podpore zo štátneho rozpočtu
(1) Ministerstvo uzatvorí s akreditovaným subjektom, ktorému je schválená finančná podpora zo štátneho rozpočtu písomnú zmluvu o poskytnutí finančnej podpory zo štátneho rozpočtu.
(2) Zmluva o finančnej podpore zo štátneho rozpočtu obsahuje
a) označenie zmluvných strán,
b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančná podpora zo štátneho rozpočtu,
c) vymedzenie času, na ktorý sa zmluva uzatvára,
d) sumu poskytovanej finančnej podpory zo štátneho rozpočtu,
e) číslo bankového účtu príjemcu finančnej podpory zo štátneho rozpočtu, kód a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky na vedenie prostriedkov poskytovaných zo štátneho rozpočtu,
f) práva a povinnosti zmluvných strán,
g) podmienky zúčtovania finančnej podpory zo štátneho rozpočtu a podmienky jej vrátenia,
h) lehotu, v ktorej možno použiť finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a lehotu na jej zúčtovanie,
i) spôsob kontroly hospodárneho a efektívneho použitia finančnej podpory zo štátneho rozpočtu na účel, na ktorý sa poskytuje,
j) dôvod a spôsob odstúpenia od zmluvy,
k) sankcie za porušenie finančnej disciplíny.
(3) Ministerstvo vedie evidenciu uzatvorených zmlúv o poskytnutí finančnej podpory zo štátneho rozpočtu.
§ 35
Kontrola
(1) Kontrolu dodržiavania podmienok poskytnutia finančnej podpory zo štátneho rozpočtu a kontrolu dodržiavania podmienok dohodnutých v zmluve o poskytnutí finančnej podpory zo štátneho rozpočtu vykonáva ministerstvo podľa osobitného predpisu.[14]) Kontrolná pôsobnosť iných orgánov týmto nie je dotknutá.
(2) Ak akreditovaný subjekt, ktorý získal finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a, s ktorým ministerstvo uzatvorilo zmluvu o poskytnutí finančnej podpory zo štátneho rozpočtu, porušil finančnú disciplínu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.[15])
§ 36
Zverejňovanie informácií o finančnej podpore zo štátneho rozpočtu
Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle
a) úplne znenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie finančnej podpory zo štátneho rozpočtu podľa tohto zákona,
b) schválený rozpočet určený na finančnú podporu zo štátneho rozpočtu podľa ich účelu pre daný rozpočtový rok a predpoklad na nasledujúce dva roky,
c) najmenej dva mesiace pred termínom ukončenia predkladania žiadostí oznámenie podľa § 32 ods. 3, ktoré obsahuje najmä
1. základný cieľ a kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti,
2. formulár žiadosti v elektronickej podobe,
3. najvyššiu a najnižšiu výšku finančnej podpory,
4. spôsob odstraňovania formálnych nedostatkov žiadostí,
5. termín vyhodnocovania žiadostí,
6. zloženie komisie,
7. návrh zmluvy o finančnej podpory zo štátneho rozpočtu ,
d) zoznam schválených a neschválených žiadostí podľa § 33 ods. 2,
e) často kladené otázky súvisiace s poskytovaním finančnej podpory zo štátneho rozpočtu,
f) vyhodnotenia výsledkov už poskytnutej finančnej podpory zo štátneho rozpočtu.
§ 37
Register subjektov poskytujúcich pomoc obetiam
(1) Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje register subjektov poskytujúcich pomoc obetiam (ďalej len „register“), do ktorého zapisuje akreditované subjekty podľa tohto zákona a subjekty podľa osobitného predpisu,3) ak poskytujú pomoc obetiam.
(2) Ministerstvo po udelení akreditácie zapíše subjekt poskytujúci pomoc obetiam do registra uvedeného v odseku 1. Subjekt poskytujúci pomoc obetiam podľa osobitného predpisu zapíše ministerstvo do zoznamu na návrh príslušného ministerstva, ktoré vykonáva dozor, dohľad alebo kontrolu nad týmto subjektom.
(3) Do registra sa zapisujú údaje podľa § 27 ods. 1. Ak ministerstvo uzatvorilo s akreditovaným subjektom zmluvu o poskytnutí finančnej podpory zo štátneho rozpočtu podľa § 34, do registra sa zapisujú aj údaje o
a) výške poskytovanej finančnej podpory zo štátneho rozpočtu a
b) obdobie, na ktoré sa finančná podpora zo štátneho rozpočtu poskytla.
Piata časť
Spoločné, prechodnÉ a záverečné ustanovenia
§ 38
(1) Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, s výnimkou konania podľa štvrtej časti.[16])
(2) Zloženie, rozhodovanie, organizáciu práce a postup hodnotiacej komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 39
Prechodné ustanovenia
Konania vo veciach podľa tretej časti začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 40
Týmto zákon sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 41
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z., zákona č. 146/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 316/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 140 písm. e) sa za slová „farbu pleti,“ vkladajú slová „pohlavie, rod,“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015, zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 316/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 2 sa dopĺňa odsekom 21, ktorý znie:
„(21) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých je potrebné ho riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému. Je potrebné zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu.“.
2. V § 10 ods. 23 sa za slovo „rozumie“ vkladajú slová „subjekt poskytujúcich pomoc obetiam podľa osobitného predpisu a“.
3. Za § 30 sa vkladá § 30a, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 30a
Psychológ
Na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie psychológ. Psychológ má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho psychológ neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť psychológ upozornený.“.
4. V § 46 odseky 8 a 9 znejú:
„(8) Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a) prepustený alebo úteku obvineného z väzby,
b) prepustený alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c) prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d) prepustenie alebo útek odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e) zmena formy výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú, alebo
f) prepustenie alebo útek odsúdeného z výkonu detencie.
(9) Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť; na zmenu rozhodnutia poškodeného sa prihliada.“.
5. V § 48 ods. 2 druhá veta znie: „V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán; súčasne s ustanovením opatrovníka sa ustanoví právny zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa osobitného predpisu.“.
6. § 49 znie:
„§ 49
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.“.
7. § 82 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak súd uložil primerané obmedzenie podľa odseku 1 písm. h) obvinenému, ktorý má upravené právo styku s poškodeným, ktorým je dieťa, rozhodnutím súdu vydaným v civilnom procese, rozhodnutie súdu vydané v civilnom procese nemožno vykonať počas trvania primeraného obmedzenia podľa odseku 1 písm. h). O uložení primeraného obmedzenia podľa odseku 1 písm. h) sudca pre prípravné konanie alebo súd informuje súd, ktorý vydal rozhodnutie o úprave styku v civilnom proces.“.
8. V § 125 odsek 4 znie:
„(4) Použitie ustanovení odsekov 1 a 2 nie je možné, ak ide o svedka mladšieho ako 18 rokov.“.
9. § 134 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu je potrebné vykonávať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. Výsluch v prípravnom konaní spravidla vedie osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba, ak tomu nebránia závažné dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom konaní povinný uviesť v zápisnici. Orgán činný v trestnom konaní zabezpečí, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, ak sa tým nenaruší priebeh trestného konania. K výsluchu sa priberie osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu a prispeje k správnemu vedeniu výsluchu.
(5) Ak je ako svedok v trestnom konaní vedenom pre trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, trestný čin obchodovania s ľuďmi alebo trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, výsluch v prípravnom konaní spravidla vedie osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba, ak tomu nebránia závažné dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom konaní povinný uviesť v zápisnici.“.
10. V § 135 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Pred vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob priebehu výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnou viktimizáciou.“.
11. § 139 znie:
„§ 139
(1) Svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a) prepustený alebo úteku obvineného z väzby,
b) prepustený alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c) prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d) prepustenie alebo útek odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e) zmena formy výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú, alebo
f) prepustenie alebo útek odsúdeného z výkonu detencie.
(2) Bez žiadosti svedka orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8, ak zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode.
(3) Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice vzdať práva podľa odseku 1 a 2.“.
12. V § 196 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: „Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť informácie o právach v rozsahu a spôsobom upraveným v osobitnom predpise.“
13. V § 232 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
14. V § 232 ods. 8 sa vypúšťa slovo „úspešne“.
15. Za § 262 sa vkladá § 262a, ktorý znie:
„§ 262a
Predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona s využitím technických zariadení vrátane zariadení určených na prenos zvuku s cieľom zabrániť vizuálnemu kontaktu s obžalovaným.“.
16. V § 287 ods. 1 druhej vete sa slová „Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd“ nahrádzajú slovom „Súd“.
Čl. IV
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 55/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 14 ods. 3 písm. c) sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová: „a na účely konania o udelení akreditácie podľa osobitného predpisu,15a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:
„15) § 24 ods. 2 zákona č. .../2017 o ochrane a podpore obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018.
Príloha
K zákonu č. .../2017 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
[1]) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
[2]) Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 175/2015 Z. z.
[3]) Napríklad zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 576/2044 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[4]) Napríklad zákon č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[5]) Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[6]) Napríklad § 82 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, § 27a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 325 ods. 2 písm. e) až h) Civilného sporového poriadku.
[7] Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovaní v znení neskorších predpisov.
[8] § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[9]) § 116 Občianskeho zákonníka.
[10]) Zákon č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[11]) § 8 až 13 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
[12]) Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[13]) Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
[14]) Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[15]) § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[16]) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.