Návrh zákona o ochrane a podpore obetí trestných činov

 

(Návrh)

 

Zá­kon

 

z ... 2017

 

o ochra­ne a pod­po­re obe­tí tres­tných či­nov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov

 

 

 

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

Čl. I

 

Pr­vá časť

Všeo­bec­né us­ta­no­ve­nia

 

§ 1

Pred­met úp­ra­vy

 

Ten­to zá­kon up­ra­vu­je prá­va, pod­po­ru a ochra­nu obe­tí tres­tných či­nov (ďa­lej len „obeť“), vzťa­hy me­dzi štá­tom a sub­jek­tmi pos­ky­tu­jú­ci­mi po­moc obe­tiam a fi­nan­čné od­škod­ňo­va­nie obe­tí úmy­sel­ných ná­sil­ných tres­tných či­nov (ďa­lej len „obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu“).

 

Zá­klad­né us­ta­no­ve­nia

 

§ 2

 

Na úče­ly toh­to zá­ko­na sa ro­zu­mie

a)      tres­tným či­nom aj čin inak trest­ný, ak pá­cha­teľ ne­bol v ča­se či­nu pre ne­dos­ta­tok ve­ku ale­bo pre nep­rí­čet­nosť tres­tne zod­po­ved­ný,

b)      obe­ťou

1.      fy­zic­ká oso­ba, kto­rej bo­lo ale­bo ma­lo byť za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných v § 3 ods. 1 toh­to zá­ko­na tres­tným či­nom ub­lí­že­né na zdra­ví, spô­so­be­ná ma­jet­ko­vá ško­da, mo­rál­na ale­bo iná uj­ma ale­bo bo­li po­ru­še­né či oh­ro­ze­né jej zá­ko­nom chrá­ne­né prá­va ale­bo slo­bo­dy,

2.      prí­buz­ný v pria­mom po­ko­le­ní, os­vo­ji­teľ, os­vo­je­nec, sú­ro­de­nec, man­žel a oso­ba, kto­rá ži­la v spo­loč­nej do­mác­nos­ti s oso­bou, kto­rej bo­la tres­tným či­nom spô­so­be­ná smrť, ak utr­pe­li v dôs­led­ku smr­ti da­nej oso­by uj­mu; ak je tých­to osôb viac, po­va­žu­je sa za obeť kaž­dá z nich,

c)      obzvlášť zra­ni­teľ­nou obe­ťou

1.      di­eťa; ak nie je vek di­eťa­ťa zná­my a exis­tu­je dô­vod dom­nie­vať sa, že je di­eťa­ťom, sa po­va­žu­je za di­eťa, až kým sa nep­reu­ká­že opak,

2.      oso­ba star­šia ako 75 ro­kov,

3.      oso­ba so zdra­vot­ným pos­tih­nu­tím, kto­rá tr­pí dl­ho­do­bým te­les­ným, men­tál­nym, in­te­lek­tuál­nym ale­bo zmys­lo­vým pos­tih­nu­tím, kto­ré jej brá­ni v riad­nom up­lat­ne­ní práv pod­ľa toh­to zá­ko­na,

4.      obeť tres­tné­ho či­nu ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi, tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by, tres­tné­ho či­nu spá­cha­né­ho or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov pro­ti ľud­skej dôs­toj­nos­ti, niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov te­ro­riz­mu, 

5.      obeť tres­tné­ho či­nu spá­cha­né­ho ná­si­lím ale­bo hroz­bou ná­si­lia z dô­vo­du jej, poh­la­via, ro­du, sexuál­nej orien­tá­cie, ná­rod­nos­ti, ra­so­vej ale­bo et­nic­kej prís­luš­nos­ti, ná­bo­žen­ské­ho vy­zna­nia,

6.      obeť iné­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rá je vy­sta­ve­ná vy­ššie­mu ri­zi­ku opa­ko­va­nej vik­ti­mi­zá­cie, za­stra­šo­va­nia a poms­ty zo stra­ny pá­cha­te­ľa zis­te­né­ho na zá­kla­de in­di­vi­duál­ne­ho po­sú­de­nia obe­te a jej osob­ných vlas­tnos­tí, dru­hu ale­bo po­va­hy a okol­nos­tí spá­chania tres­tné­ho či­nu,

d)      obe­ťou ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu fy­zic­ká oso­ba, kto­rej bo­la úmy­sel­ným ná­sil­ným tres­tným či­nom spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví; ak tá­to oso­ba v dôs­led­ku toh­to či­nu zom­re­la (ďa­lej len „zom­re­tý“), po­zos­ta­lý man­žel po zom­re­tom a po­zos­ta­lé di­eťa po zom­re­tom, a ak ich niet, po­zos­ta­lý ro­dič po zom­re­tom, a ak ho niet, oso­ba, ku kto­rej mal zom­re­tý vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť; obe­ťou ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu je i fy­zic­ká oso­ba, kto­rej bo­la spô­so­be­ná mo­rál­na ško­da tres­tným či­nom ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi, zná­sil­ne­nia, sexuál­ne­ho ná­si­lia ale­bo sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia,

e)      dru­hot­nou vik­ti­mi­zá­ciou uj­ma, kto­rá obe­ti vznik­la v dôs­led­ku ko­na­nia, prís­tu­pu ale­bo ne­ko­na­nia or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci, sub­jek­tov pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam, pos­ky­to­va­te­ľov zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, znal­cov, tl­moč­ní­kov, ob­haj­cov, ozna­mo­va­cích pros­tried­kov a sub­jek­tov, kto­ré v roz­sa­hu svo­jich prá­vo­mo­cí a čin­nos­tí ov­plyv­ňu­jú ale­bo mô­žu ov­plyv­niť pos­ta­ve­nie ale­bo si­tuáciu obe­te,

f)        opa­ko­va­nou vik­ti­mi­zá­ciou uj­ma, kto­rá obe­ti vznik­la v dôs­led­ku pok­ra­ču­jú­ce­ho ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­ré spo­čí­va v pô­so­be­ní na obeť vy­hrá­ža­ním, za­stra­šo­va­ním, nát­la­kom, zneu­ží­va­ním mo­ci nad obe­ťou, pom­ste­ním sa ale­bo inou for­mou s cie­ľom pô­so­biť  na fy­zic­kú ale­bo psy­chic­kú in­teg­ri­tu obe­te,

g)      ak­re­di­to­va­ným sub­jek­tom fy­zic­ká oso­ba ale­bo práv­nic­ká oso­ba, kto­rej bo­la roz­hod­nu­tím Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „mi­nis­ter­stvo“) ude­le­ná ak­re­di­tá­cia,

h)      res­to­ra­tív­nou jus­tí­ciou pro­ces, v kto­rom sa obeť a pá­cha­teľ na zá­kla­de ich dob­ro­voľ­né­ho súh­la­su ak­tív­ne zú­čas­tňu­jú na rie­še­ní ne­ga­tív­nych nás­led­kov vy­plý­va­jú­cich zo spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu po­mo­cou tre­tej nes­tran­nej stra­ny,

i)        uj­mou na zdra­ví ub­lí­že­nie na zdra­ví, ťaž­ká uj­ma na zdra­ví ale­bo smrť spô­so­be­né tres­tným či­nom spá­cha­ným inou oso­bou a mo­rál­na uj­ma spô­so­be­ná tres­tným či­nom ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi, zná­sil­ne­nia, sexuál­ne­ho ná­si­lia ale­bo sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia,

j)        sub­jek­tom pos­ky­tu­jú­cim po­moc obe­tiam sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci ale­bo za­bez­pe­ču­jú­ci po­moc a pod­po­ru obe­tiam na zá­kla­de vý­ko­nu svo­jej pro­fe­sie ale­bo na zá­kla­de dob­ro­voľ­níc­tva, kto­rý mô­že byť zria­de­ný štá­tom ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^[1],

k)      asis­ten­čným or­gá­nom or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo iné­ho člen­ské­ho štá­tu prís­luš­ný pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku toh­to štá­tu na pos­kyt­nu­tie po­mo­ci poš­ko­de­né­mu pot­reb­nej na po­da­nie žia­dos­ti o od­škod­ne­nie za uj­mu na zdra­ví spô­so­be­nú tres­tným či­nom na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu,

l)        roz­ho­do­va­cím or­gá­nom or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo iné­ho člen­ské­ho štá­tu Európ­skej únie (ďa­lej len „člen­ský štát“) prís­luš­ný pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku toh­to štá­tu na roz­hod­nu­tie o žia­dos­ti poš­ko­de­né­ho o od­škod­ne­nie za uj­mu na zdra­ví spô­so­be­nú tres­tným či­nom.

 

§ 3

 

(1) Kaž­dá oso­ba, kto­rá tvr­dí, že je obe­ťou tres­tné­ho či­nu, sa po­va­žu­je za obeť, kým sa nep­reu­ká­že opak, ale­bo ak nej­de o zjav­né zneu­ži­tie pos­ta­ve­nia obe­te pod­ľa toh­to zá­ko­na, a to bez oh­ľa­du na to, či bol pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu iden­ti­fi­ko­va­ný, za­dr­ža­ný, tres­tne stí­ha­ný ale­bo od­sú­de­ný.

 

(2) Prá­va priz­na­né obe­ti tým­to zá­ko­nom sa up­lat­ňu­jú bez akej­koľ­vek dis­kri­mi­ná­cie za­lo­že­nej na poh­la­ví, ro­de, ná­bo­žen­skom vy­zna­ní ale­bo vie­re, ra­se, prís­luš­nos­ti k ná­rod­nos­ti ale­bo et­nic­kej sku­pi­ne, zdra­vot­nom sta­ve, ve­ku, sexuál­nej orien­tá­cii, ro­din­nom sta­ve, far­be ple­ti, ja­zy­ku, po­li­tic­kom ale­bo inom zmýš­ľa­ní, ná­rod­nom ale­bo so­ciál­nom pô­vo­de, ma­jet­ku ale­bo inom pos­ta­ve­ní.

 

(3) Sub­jek­ty, kto­ré v roz­sa­hu svo­jich prá­vo­mo­cí ale­bo čin­nos­tí ov­plyv­ňu­jú ale­bo mô­žu ov­plyv­niť pos­ta­ve­nie ale­bo si­tuáciu obe­te sú po­vin­né sprá­vať sa k nej oh­ľa­dupl­ne, pro­fe­sio­nál­ne, s reš­pek­tom a pod­ľa mož­nos­tí jej vy­chá­dzať v ús­tre­ty, pri­tom pri­hlia­da­jú na jej vek, poh­la­vie, zdra­vot­ný stav, vrá­ta­ne psy­chic­ké­ho sta­vu a ro­zu­mo­vú vy­spe­losť tak, aby ne­do­chá­dza­lo k prehl­bo­va­niu uj­my spô­so­be­nej obe­ti tres­tným či­nom ale­bo k dru­hot­nej vik­ti­mi­zá­cii.

 

(4) Sub­jek­ty, kto­ré v roz­sa­hu svo­jich prá­vo­mo­cí ale­bo čin­nos­tí ov­plyv­ňu­jú ale­bo mô­žu ov­plyv­niť pos­ta­ve­nie ale­bo si­tuáciu obe­te sú ďa­lej po­vin­né in­for­mo­vať obeť o jej prá­vach jed­no­du­chým a pre ňu zro­zu­mi­teľ­ným spô­so­bom. Oso­bit­ne pri­hlia­da­jú na ťaž­kos­ti pri po­ro­zu­me­ní ale­bo ko­mu­ni­ká­cii vy­plý­va­jú­ce z ur­či­té­ho dru­hu zdra­vot­né­ho pos­tih­nu­tia, zna­los­ti ja­zy­ka, ako aj na ob­me­dze­nú schop­nosť obe­te vy­jad­ro­vať sa.

 

(5) Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy sú po­vin­né pos­kyt­núť obe­ti pl­nú mož­nosť na up­lat­ne­nie jej práv pod­ľa toh­to zá­ko­na a oso­bit­ných pred­pi­sov a v prí­pa­de od­ôvod­ne­nej pot­re­by, naj­mä v zá­uj­me za­bez­pe­če­nia a ochra­ny práv obe­te spolu­pra­cu­jú so sub­jek­tmi pos­ky­tu­jú­ci­mi po­moc obe­tiam.

 

(6) Obeť má v tres­tnom ko­na­ní pos­ta­ve­nie ozna­mo­va­te­ľa tres­tné­ho či­nu, poš­ko­de­né­ho ale­bo sved­ka a pa­tria jej všet­ky prá­va a po­vin­nos­ti up­ra­ve­né v Tres­tnom po­riad­ku sú­vi­sia­ce s uve­de­ným pos­ta­ve­ním.

 

(7) Sub­jek­ty, kto­ré v roz­sa­hu svo­jich prá­vo­mo­cí ale­bo čin­nos­tí ov­plyv­ňu­jú ale­bo mô­žu ov­plyv­niť pos­ta­ve­nie ale­bo si­tuáciu obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­te, kto­rou je di­eťa sú po­vin­né pri­hlia­dať na naj­lep­ší zá­ujem di­eťa­ťa.[2])      

 

Dru­há časť

Prá­va obe­tí tres­tných či­nov

 

§ 4

Prá­vo na in­for­má­cie

 

(1) Obeť má v zá­ko­nom us­ta­no­ve­nom roz­sa­hu prá­vo na prís­tup k in­for­má­ciám, kto­ré sa tý­ka­jú ve­ci, v kto­rej je obe­ťou tres­tné­ho či­nu. In­for­má­cie sa obe­ti pos­ky­tu­jú pre ňu zro­zu­mi­teľ­ným spô­so­bom v ús­tnej a pí­som­nej for­me.

 

(2) Po­li­cajt ale­bo prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru sú po­vin­ní pos­kyt­núť obe­ti pri pr­vom kon­tak­te in­for­má­cie o

a)      pos­tu­poch tý­ka­jú­cich sa po­da­nia tres­tné­ho ozná­me­nia a o prá­vach a po­vin­nos­tiach obe­te, kto­rá má pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho v tres­tnom ko­na­ní v sú­vis­los­ti s tý­mi­to pos­tup­mi,

b)      sub­jek­toch pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam, kon­tak­tných úda­joch na tie­to sub­jek­ty,  for­me od­bor­nej po­mo­ci, kto­rá sa jej mô­že pos­kyt­núť pod­ľa toh­to zá­ko­na, mož­nos­ti krí­zo­vé­ho uby­to­va­nia a o mož­nos­tiach pos­kyt­nu­tia bez­plat­nej od­bor­nej po­mo­ci,

c)      prís­tu­pe k zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti,

d)      pod­mien­kach zís­ka­nia prís­tu­pu k práv­nej po­mo­ci,

e)      pod­mien­kach pri­ja­tia oso­bit­ných ochran­ných opat­re­ní v prí­pa­de hroz­by ne­bez­pe­čen­stva oh­ro­ze­nia ži­vo­ta ale­bo zdra­via ale­bo znač­nej ško­dy na ma­jet­ku,

f)        prá­ve na tl­mo­če­nie a prek­lad,

g)      opat­re­niach na ochra­nu jej zá­uj­mov, o kto­ré mô­že po­žia­dať, ak má byd­lis­ko v inom člen­skom štá­te Európ­skej únie,

h)      pos­tu­poch do­má­ha­nia sa náp­ra­vy v prí­pa­de po­ru­še­nia svo­jich práv v tres­tnom ko­na­ní zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní,

i)        kon­tak­tných úda­joch na or­gán, kto­rý jej pos­kyt­ne ďal­šie in­for­má­cie v sú­vis­los­ti s po­da­ným tres­tným ozná­me­ním,

j)        pos­tu­poch sú­vi­sia­cich s up­lat­ne­ním ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy v tres­tnom ko­na­ní,

k)      pos­tu­poch res­to­ra­tív­nej jus­tí­cie,

l)        mož­nos­ti a pod­mien­kach uzav­re­tia zmie­ru,

m)    mož­nos­ti a pod­mien­kach náh­ra­dy trov obe­te, kto­rá má pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho v tres­tnom ko­na­ní.

 

(3) Pro­ku­rá­tor je po­vin­ný pos­kyt­núť obe­ti pri pr­vom kon­tak­te in­for­má­cie pod­ľa od­se­ku 2 písm. a) až f) a písm. i), ak jej tie­to in­for­má­cie ne­bo­li pos­kyt­nu­té skôr.

 

(4) Po­li­cajt, prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru ale­bo pro­ku­rá­tor pri pos­kyt­nu­tí in­for­má­cií obe­ti pod­ľa od­se­ku 2 ale­bo od­se­ku 3 je po­vin­ný pou­čiť obeť o jej prá­ve na spros­tred­ko­va­nie kon­tak­tu so sub­jek­tom pos­ky­tu­jú­cim po­moc obe­tiam, a ak o to obeť po­žia­da, ta­ké­to spros­tred­ko­va­nie kon­tak­tu za­bez­pe­čiť.

 

(5) Sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam pos­kyt­nú obe­ti v sú­la­de s jej oso­bit­ný­mi pot­re­ba­mi in­for­má­cie o

a)       for­mách od­bor­nej po­mo­ci, kto­ré pos­ky­tu­jú obe­tiam, a ich roz­sa­hu, vrá­ta­ne in­for­má­cie o tom, či a v akom roz­sa­hu je od­bor­ná po­moc bez­plat­ná; ak od­bor­nú po­moc, kto­rú obeť pot­re­bu­je ne­pos­ky­tu­jú, od­ká­žu obeť na iný sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam, kto­rý od­bor­nú po­moc pos­ky­tu­je,

b)      prá­vach obe­te, kto­ré jej pa­tria pod­ľa toh­to zá­ko­na,

c)      prá­vach obe­te, kto­rá má pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho ale­bo sved­ka v tres­tnom ko­na­ní,

d)      fi­nan­čných a prak­tic­kým zá­le­ži­tos­tiach vznik­nu­tých ako nás­le­dok tres­tné­ho či­nu.

 

(6) Pos­ky­to­va­teľ zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti pri pr­vom kon­tak­te s obe­ťou pos­kyt­ne obe­ti kon­tak­tné úda­je o sub­jek­toch pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam, na kto­ré sa mô­že obeť ob­rá­tiť so žia­dos­ťou o po­moc, ak jej tie­to in­for­má­cie ne­bo­li pos­kyt­nu­té skôr. 

 

(7) Or­gán ve­rej­nej mo­ci je po­vin­ný pri pr­vom kon­tak­te s obe­ťou pos­kyt­núť in­for­má­cie o prís­luš­nom or­gá­ne, na kto­rom mô­že obeť po­dať tres­tné ozná­me­nie a kon­tak­tné úda­je o sub­jek­toch pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam, na kto­ré sa mô­že obeť ob­rá­tiť so žia­dos­ťou o po­moc, ak jej tie­to in­for­má­cie ne­bo­li pos­kyt­nu­té skôr.

 

§ 5

Prá­vo na pos­kyt­nu­tie od­bor­nej po­mo­ci

 

(1) Sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam pos­ky­tu­jú ale­bo za­bez­pe­ču­jú obe­tiam za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom ale­bo oso­bit­ným pred­pi­som^[3]) od­bor­nú po­moc. For­my od­bor­nej po­mo­ci sú všeo­bec­ná od­bor­ná po­moc a špe­cia­li­zo­va­ná od­bor­ná po­moc.

 

(2) Všeo­bec­ná od­bor­ná po­moc obe­tiam je od­bor­ná čin­nosť, kto­rou sa ro­zu­mie

a)      pos­kyt­nu­tie a ná­le­ži­té vy­svet­le­nie in­for­má­cií pod­ľa § 4 ods. 2 toh­to zá­ko­na,

b)      práv­na po­moc na up­lat­ne­nie práv obe­te, kto­ré jej pa­tria pod­ľa toh­to zá­ko­na,

c)      práv­na po­moc na up­lat­ne­nie práv obe­te, kto­rá má pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho ale­bo sved­ka v tres­tnom ko­na­ní,

d)      psy­chic­ká pod­po­ra na zmier­ne­nie nás­led­kov tres­tné­ho či­nu,

e)      po­ra­den­stvo tý­ka­jú­ce sa ri­zi­ka a pred­chá­dzania opa­ko­va­nej vik­ti­mi­zá­cii, za­stra­šo­va­niu a pom­ste.

 

(3) Špe­cia­li­zo­va­ná od­bor­ná po­moc obzvlášť zra­ni­teľ­ným obe­tiam je od­bor­ná čin­nosť, kto­rou sa ro­zu­mie

a)      pos­ky­to­va­nie všeo­bec­nej od­bor­nej po­mo­ci,

b)      pos­kyt­nu­tie od­bor­nej krí­zo­vej psy­cho­lo­gic­kej inter­ven­cie, ak pos­kyt­nu­tá psy­chic­ká pod­po­ra na zmier­ne­nie nás­led­kov tres­tné­ho či­nu pod­ľa od­se­ku 2 písm. d) nie je pre obzvlášť zra­ni­teľ­nú obeť dos­ta­ču­jú­ca,

c)      vy­hod­no­te­nie hroz­by ne­bez­pe­čen­stva oh­ro­ze­nia ži­vo­ta ale­bo zdra­via,

d)      spros­tred­ko­va­nie krí­zo­vé­ho uby­to­va­nia na ne­vyh­nut­ný čas v za­ria­de­ní a za pod­mie­nok pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,[4]) ak obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­ti hro­zí bez­pros­tred­né ale­bo vy­so­ké ne­bez­pe­čen­stvo oh­ro­ze­nia ži­vo­ta ale­bo zdra­via.   

 

(4) Obeť má prá­vo na pos­kyt­nu­tie od­bor­nej po­mo­ci v sú­la­de so svo­ji­mi oso­bit­ný­mi pot­re­ba­mi a v roz­sa­hu pri­me­ra­nom uj­me spô­so­be­nej tres­tným či­nom.

 

(5) Prá­vo na pos­kyt­nu­tie od­bor­nej po­mo­ci sa obe­tiam za­ru­ču­je bez oh­ľa­du na po­da­nie tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo ich ak­tív­nu účasť v tres­tnom ko­na­ní.

 

§ 6

Pod­mien­ky pos­kyt­nu­tia od­bor­nej po­mo­ci

 

(1)  Sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam sú po­vin­né pos­kyt­núť na zá­kla­de žia­dos­ti všeo­bec­nú od­bor­nú po­moc bez zby­toč­né­ho od­kla­du. Obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­ti sú sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam po­vin­né pos­kyt­núť špe­cia­li­zo­va­nú od­bor­nú po­moc na zá­kla­de žia­dos­ti bez zby­toč­né­ho od­kla­du a bez­plat­ne.

 

(2) Sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam   pos­kyt­nú všeo­bec­nú od­bor­nú po­moc obe­tiam bez­plat­ne ale­bo za pop­la­tok.   Ak sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam zís­kal fi­nan­čnú pod­po­ru pod­ľa toh­to zá­ko­na ale­bo oso­bit­ných pred­pi­sov³) pos­kyt­ne   všeo­bec­nú od­bor­nú po­moc obe­tiam naj­viac po do­bu 90 dní bez­plat­ne, ak to od­ôvod­ňu­je zá­važ­nosť spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu, a to bez oh­ľa­du na po­da­nie tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo jej ak­tív­nu účasť v tres­tnom ko­na­ní. Ak sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam ne­zís­kal fi­nan­čnú pod­po­ru zo stra­ny štá­tu pod­ľa toh­to zá­ko­na ale­bo oso­bit­ných pred­pi­sov³) a je za­pí­sa­ný v re­gis­tri sub­jek­tov pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam pod­ľa § 37, pos­kyt­ne všeo­bec­nú od­bor­nú po­moc, ok­rem pr­vej kon­zul­tá­cie s obe­ťou, obe­tiam za pop­la­tok. V od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam, kto­rý zís­kal fi­nan­čnú pod­po­ru zo stra­ny štá­tu pod­ľa toh­to zá­ko­na ale­bo oso­bit­ných pred­pi­sov³) je po­vin­ný po up­ly­nu­tí 90 dní a na zá­kla­de opa­ko­va­nej žia­dos­ti obe­te pok­ra­čo­vať v pos­ky­to­va­ní všeo­bec­nej od­bor­nej po­mo­ci v sú­la­de s jej oso­bit­ný­mi pot­re­ba­mi a v roz­sa­hu pri­me­ra­nom uj­me spô­so­be­nej tres­tným či­nom bez­plat­ne.

 

(3) Sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam pos­kyt­nú obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­ti špe­cia­li­zo­va­nú od­bor­nú po­moc bez zby­toč­né­ho od­kla­du a bez­plat­ne po do­bu 90 dní a to bez oh­ľa­du na po­da­nie tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo jej ak­tív­nu účasť v tres­tnom ko­na­ní. V od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch  mož­no po up­ly­nu­tí 90 dní a na zá­kla­de opa­ko­va­nej žia­dos­ti obzvlášť zra­ni­teľ­nej obe­te pok­ra­čo­vať v pos­ky­to­va­ní špe­cia­li­zo­va­nej od­bor­nej po­mo­ci v sú­la­de s jej oso­bit­ný­mi pot­re­ba­mi a v roz­sa­hu pri­me­ra­nom uj­me spô­so­be­nej tres­tným či­nom po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia a pri­me­ra­ný čas po ňom.

 

(4) Po­li­cajt, prís­luš­ník Po­li­caj­né­ho zbo­ru ale­bo sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam us­ku­toč­ní in­di­vi­duál­ne po­sú­de­nie obe­te, tak aby sa zis­ti­lo, či ide o obzvlášť zra­ni­teľ­nú obeť a včas za­brá­ni­lo opa­ko­va­nej vik­ti­mi­zá­cii, za­stra­šo­va­niu a pom­ste.

 

§ 7

Práv­na po­moc

 

(1) Práv­nou po­mo­cou sa ro­zu­mie pos­ky­to­va­nie práv­nych in­for­má­cií a práv­ne za­stu­po­va­nie obe­te v tres­tnom ko­na­ní a v ci­vil­nom pro­ce­se, ak si obeť up­lat­ni­la ná­rok na náh­ra­du ško­dy v tres­tnom ko­na­ní a o jej ná­ro­ku ne­bo­lo roz­hod­nu­té.

 

(2) Práv­nu po­moc pos­ky­tu­je obe­tiam Cen­trum práv­nej po­mo­ci za pod­mie­nok a v roz­sa­hu us­ta­no­ve­nom v oso­bit­nom pred­pi­se,^[5]) sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam  a ad­vo­ká­ti.

 

§ 8

Prá­vo na ochra­nu pred dru­hot­nou ale­bo opa­ko­va­nou vik­ti­mi­zá­ciou

 

(1) Obeť má prá­vo na ochra­nu pred dru­hot­nou ale­bo opa­ko­va­nou vik­ti­mi­zá­ciou.

 

(2) Or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci a sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam pos­tu­pu­jú tak, aby ich čin­nosť nes­pô­so­bo­va­la obe­ti dru­hot­nú vik­ti­mi­zá­ciu a pri­jí­ma­jú účin­né opat­re­nia, kto­ré ma­jú za­brá­niť opa­ko­va­nej vik­ti­mi­zá­cii spô­so­be­nej pá­cha­te­ľom.

 

(3) V zá­uj­me ochra­ny obe­te pred dru­hot­nou vik­ti­mi­zá­ciou sa le­kár­ske vy­šet­re­nie us­ku­toč­ní v ne­vyh­nut­nej mie­re a iba vte­dy, ak je to ne­vyh­nut­né na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia.

 

(4) V zá­uj­me ochra­ny obe­te pred opa­ko­va­nou vik­ti­mi­zá­ciou ale­bo hro­zia­cim ne­bez­pe­čen­stvom prís­luš­ný or­gán je op­ráv­ne­ný roz­hod­núť o ulo­že­ní oso­bit­ných ochran­ných opat­re­ní pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov.^[6])

 

§ 9

Prá­vo na fi­nan­čné od­škod­ne­nie

 

Obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu, má za pod­mie­nok a v roz­sa­hu us­ta­no­ve­nom tým­to zá­ko­nom prá­vo na fi­nan­čné od­škod­ne­nie, kto­ré jej pos­kyt­ne štát.

 

 

Tre­tia časť

Od­škod­ňo­va­nie obe­tí Ná­sil­ných tres­tných či­nov

 

§ 10

 

(1) O od­škod­ne­nie mô­že po­žia­dať obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rá je ob­ča­nom Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ob­ča­nom Európ­skej únie, ale­bo oso­ba bez štát­nej prís­luš­nos­ti, kto­rá má na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu tr­va­lý po­byt, ale­bo cu­dzí štát­ny prís­luš­ník za pod­mie­nok a v roz­sa­hu us­ta­no­ve­nom me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou, kto­rá bo­la ra­ti­fi­ko­va­ná a vy­hlá­se­ná spô­so­bom us­ta­no­ve­ným zá­ko­nom, ak k uj­me na zdra­ví doš­lo na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(2) Od­škod­ne­nie obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu nie je mož­né priz­nať, ak

a)      jej bo­la uj­ma na zdra­ví pl­ne uh­ra­de­ná inak,

b)      obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 2 písm. d), časť ve­ty za pr­vou bod­ko­čiar­kou, je zá­ro­veň pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu, v sú­vis­los­ti s kto­rým sa po­va­žu­je za obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu,

c)      ne­da­la súh­las na tres­tné stí­ha­nie pod­ľa § 211 Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo

d)      ne­mô­že vy­ko­ná­vať op­ráv­ne­nie poš­ko­de­né­ho pod­ľa § 47 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.

 

§ 11

 

(1) Ná­rok na od­škod­ne­nie obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa toh­to zá­ko­na vzni­ká, ak v tres­tnom ko­na­ní na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť roz­su­dok ale­bo trest­ný roz­kaz, kto­rým sa pá­cha­teľ uz­ná­va vin­ným zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­rým bo­la obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví, ale­bo roz­su­dok, kto­rým bol ob­ža­lo­va­ný spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­de­ný, pre­to­že nie je tres­tne zod­po­ved­ný pre ne­dos­ta­tok ve­ku ale­bo nep­rí­čet­nosť a uj­ma na zdra­ví ne­bo­la obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu pl­ne uh­ra­de­ná inak.

 

(2) Ná­rok na od­škod­ne­nie ok­rem prí­pa­dov uve­de­ných v od­se­ku 1 vzni­ká aj vte­dy, ak dôj­de k pre­ru­še­niu tres­tné­ho stí­ha­nia z dô­vo­dov pod­ľa § 228 ods. 2 písm. a) až e) Tres­tné­ho po­riad­ku, ale­bo k za­sta­ve­niu tres­tné­ho stí­ha­nia z dô­vo­dov pod­ľa § 215 ods. 1 písm. d) až f) Tres­tné­ho po­riad­ku, a vý­sled­ky vy­šet­ro­va­nia ale­bo skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ne­vy­vo­lá­va­jú dô­vod­né po­chyb­nos­ti o tom, že sa stal trest­ný čin, kto­rým bo­la obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví.

 

(3) Pri tres­tnom či­ne sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia ale obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­má ná­rok na od­škod­ne­nie pod­ľa toh­to zá­ko­na, ak dôj­de k os­lo­bo­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by ale­bo k za­sta­ve­niu tres­tné­ho stí­ha­nia z dô­vo­du, že ob­ža­lo­va­ný ale­bo ob­vi­ne­ný pre ne­dos­ta­tok ve­ku nie je tres­tne zod­po­ved­ný.  

 

(4) Pod­mien­kou vzni­ku ná­ro­ku na od­škod­ne­nie pod­ľa toh­to zá­ko­na je up­lat­ne­nie si uj­my na zdra­ví zo stra­ny obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu v tres­tnom ko­na­ní. To nep­la­tí v prí­pa­de uj­my na zdra­ví spô­so­be­nej tres­tným či­nom ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi, zná­sil­ne­nia, sexuál­ne­ho ná­si­lia a sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia.

 

Roz­sah od­škod­ne­nia

 

§ 12

 

(1) Na vý­po­čet od­škod­ne­nia, ak ide o uj­mu na zdra­ví, sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia oso­bit­né­ho pred­pi­su up­ra­vu­jú­ce­ho pos­ky­to­va­nie náh­ra­dy za bo­lesť a náh­ra­dy za sťa­že­nie spo­lo­čen­ské­ho up­lat­ne­nia;^[7]) náh­ra­du za sťa­že­nie spo­lo­čen­ské­ho up­lat­ne­nia ne­mož­no zvý­šiť.^[8])

 

(2) Ak bo­la tres­tným či­nom spô­so­be­ná smrť, obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu má ná­rok na vy­pla­te­nie od­škod­ne­nia v su­me päť­de­siat­ná­sob­ku mi­ni­mál­nej mzdy. Ak je v tom­to prí­pa­de obe­tí ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 2 písm. d) časť ve­ty za pr­vou bod­ko­čiar­kou viac, roz­de­lí sa su­ma me­dzi nich rov­na­kým di­elom.

 

(3) Pri tres­tnom či­ne ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi, zná­sil­ne­nia, sexuál­ne­ho ná­si­lia ale­bo sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia má obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ná­rok aj na vy­pla­te­nie od­škod­ne­nia za spô­so­be­nú mo­rál­nu ško­du v su­me de­sať­ná­sob­ku mi­ni­mál­nej mzdy.

 

(4) Obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu sa v prí­pa­de uj­my na zdra­ví mô­že ako od­škod­ne­nie pos­kyt­núť maximál­ne fi­nan­čná su­ma pred­sta­vu­jú­ca roz­diel me­dzi vý­škou od­škod­ne­nia vy­po­čí­ta­né­ho pod­ľa od­se­kov 1 až 3 a súč­tom všet­kých fi­nan­čných súm, kto­ré už obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu dos­ta­la ako náh­ra­du uj­my na zdra­ví.

 

(5) Ak o náh­ra­de uj­my na zdra­ví už bo­lo roz­hod­nu­té prá­vop­lat­ným roz­sud­kom ale­bo tres­tným roz­ka­zom, pri vý­poč­te a pos­kyt­nu­tí od­škod­ne­nia v prí­pa­de uj­my na zdra­ví sa vy­chá­dza z roz­sa­hu spô­so­be­nej uj­my na zdra­ví uve­de­nej v roz­sud­ku ale­bo v tres­tnom roz­ka­ze. V ta­kom prí­pa­de obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­mô­že byť priz­na­né od­škod­ne­nie uj­my na zdra­ví, pre­sa­hu­jú­ce uj­mu na zdra­ví uve­de­nú v roz­sud­ku ale­bo v tres­tnom roz­ka­ze.

 

 

 

 

§ 13

 

Cel­ko­vá su­ma od­škod­ne­nia pos­kyt­nu­tá pod­ľa toh­to zá­ko­na nes­mie pre­siah­nuť päť­de­siat­ná­so­bok mi­ni­mál­nej mzdy.

 

§ 14

 

Od­škod­ne­nie vy­po­čí­ta­né pod­ľa § 12 a 13 mož­no pri­me­ra­ne zní­žiť, ak obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu spolu­za­vi­ni­la uj­mu na zdra­ví ale­bo nep­ri­ja­la opat­re­nia, aby od­škod­ne­nie zís­ka­la od pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu, kto­rým jej bo­la spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví.

 

Ko­na­nie o pos­kyt­nu­tí od­škod­ne­nia

 

§ 15

 

(1) O pos­kyt­nu­tí od­škod­ne­nia roz­ho­du­je a od­škod­ne­nie vy­plá­ca na zá­kla­de pí­som­nej žia­dos­ti obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu roz­ho­do­va­cí or­gán, kto­rým je mi­nis­ter­stvo.

 

(2) Žia­dosť tre­ba po­dať or­gá­nu pod­ľa od­se­ku 1 do dva­nás­tich me­sia­cov odo dňa na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­sud­ku ale­bo tres­tné­ho roz­ka­zu uve­de­né­ho v § 11 ods. 1 ale­bo roz­hod­nu­tia uve­de­né­ho v § 11 ods. 2. Up­ly­nu­tím tej­to le­ho­ty ná­rok na od­škod­ne­nie pod­ľa toh­to zá­ko­na za­ni­ká, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.

 

(3) Ak súd v tres­tnom ko­na­ní od­ká­zal obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu s jej ná­ro­kom na náh­ra­du uj­my na zdra­ví na ci­vil­ný pro­ces ale­bo ko­na­nie pred iným or­gá­nom, žia­dosť tre­ba po­dať do dva­nás­tich me­sia­cov odo dňa na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia, kto­rým sa roz­hod­lo o ná­ro­ku obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu v ci­vil­nom pro­ce­se ale­bo ko­na­ní pred iným or­gá­nom. Up­ly­nu­tím tej­to le­ho­ty ná­rok na od­škod­ne­nie pod­ľa toh­to zá­ko­na za­ni­ká.

 

(4) Le­ho­ty pod­ľa od­se­kov 2 a 3 nep­ly­nú po­čas ko­na­nia pre prís­luš­ným or­gá­nom, naj­mä po­čas ci­vil­né­ho ko­na­nia a exekuč­né­ho ko­na­nia, v kto­rom si obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu up­lat­ňu­je ná­rok na od­škod­ne­nie uj­my na zdra­ví pria­mo od oso­by, kto­rá jej uj­mu na zdra­ví spô­so­bi­la.

 

(5) Obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu mô­že žia­dosť v le­ho­tách uve­de­ných v od­se­koch 2 a 3 po­dať aj opa­ko­va­ne, ak to od­ôvod­ňu­jú okol­nos­ti vý­poč­tu a pos­kyt­nu­tia od­škod­ne­nia. Cel­ko­vá su­ma od­škod­ne­nia v tej is­tej ve­ci nes­mie pre­siah­nuť vý­šku od­škod­ne­nia vy­po­čí­ta­nú pod­ľa § 12 a 13.

 

§ 16

 

(1) Žia­dosť pod­ľa § 15 ods. 1 ob­sa­hu­je me­no a priez­vis­ko, dá­tum na­ro­de­nia, byd­lis­ko a rod­né čís­lo obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu. V žia­dos­ti je ne­vyh­nut­né uviesť i po­ža­do­va­nú vý­šku od­škod­ne­nia. Žia­dosť sa po­dá­va na tla­či­ve, kto­ré­ho vzor ur­čí mi­nis­ter­stvo; tla­či­vá žia­dos­ti sú k dis­po­zí­cii na mi­nis­ter­stve, kto­ré ich zve­rej­ní aj na svo­jom webo­vom síd­le.

 

(2) K žia­dos­ti pod­ľa od­se­ku 1 tre­ba pri­po­jiť

a)      prá­vop­lat­ný roz­su­dok ale­bo trest­ný roz­kaz uve­de­ný v § 11 ods. 1, ale­bo iné prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní ale­bo sú­du, kto­rý v prí­pa­doch uve­de­ných v § 11 ods. 2 vo ve­ci na­pos­le­dy ko­nal; ak obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­mô­že ta­ké roz­hod­nu­tie pri­po­jiť, je pot­reb­né, aby ozna­či­la or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd, kto­rý o tres­tnom či­ne na­pos­le­dy ko­nal, a sú­čas­ne uvied­la úda­je o oso­be po­doz­ri­vej zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­rým bo­la obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví, ak je obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ta­ká oso­ba zná­ma,

b)      dok­lad o uj­me na zdra­ví, kto­rá  bo­la obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu spô­so­be­ná tres­tným či­nom, vrá­ta­ne úda­jov o roz­sa­hu, v akom už bo­la uh­ra­de­ná, ale­bo o roz­sa­hu, v akom je opod­stat­ne­né sa dom­nie­vať, že bu­de uh­ra­de­ná, ale­bo dok­lad o eš­te ne­vy­ko­na­ných roz­hod­nu­tiach o náh­ra­de uj­my na zdra­ví, ako aj úda­je o opat­re­niach, kto­ré obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu pri­ja­la, aby od­škod­ne­nie zís­ka­la od pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu, kto­rým mu bo­la spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví,

c)      dok­lad preu­ka­zu­jú­ci prí­bu­zen­ský po­mer a ok­ruh op­ráv­ne­ných osôb, ak bo­la tres­tným či­nom spô­so­be­ná smrť,

d)      dok­lad preu­ka­zu­jú­ci vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť zom­re­té­ho ale­bo pos­ky­to­va­nie vý­živ­né­ho zom­re­tým, ak ide o oso­bu, ku kto­rej mal zom­re­tý vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť.

 

(3) Obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu mô­že byť v ko­na­ní o pos­kyt­nu­tí od­škod­ne­nia za­stú­pe­ná ad­vo­ká­tom, Cen­trom práv­nej po­mo­ci, ak­re­di­to­va­ným sub­jek­tom pod­ľa toh­to zá­ko­na, sub­jek­tom pos­ky­tu­jú­cim pod­po­ru obe­tiam tres­tných či­nov pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov, ale­bo blíz­kou oso­bou pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^[9]. Iné za­stú­pe­nie sa nep­ri­púš­ťa a na žia­dos­ti, v kto­rých je obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu za­stú­pe­ná iným sub­jek­tom, sa nep­ri­hlia­da.

 

(4) Obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu je po po­da­ní žia­dos­ti po­vin­ná bez­od­klad­ne in­for­mo­vať mi­nis­ter­stvo o všet­kých okol­nos­tiach, kto­ré ma­jú vplyv na po­sú­de­nie jej žia­dos­ti, naj­mä o akej­koľ­vek čias­tko­vej úh­ra­de uj­my na zdra­ví, ku kto­rej doš­lo inak ako pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

(5) Mi­nis­ter­stvo je po­vin­né roz­hod­núť o žia­dos­ti do šies­tich me­sia­cov odo dňa jej po­da­nia.

 

§ 17

 

(1) Mi­nis­ter­stvo je pri pre­ve­ro­va­ní sku­toč­nos­tí dô­le­ži­tých pre roz­hod­nu­tie o po­da­nej žia­dos­ti op­ráv­ne­né na­hlia­dať do prís­luš­ných tres­tných spi­sov ale­bo po­ža­do­vať od or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, sú­dov, iných štát­nych or­gá­nov, vy­šších územ­ných cel­kov, ob­cí a iných osôb sú­čin­nosť pri zís­ka­va­ní in­for­má­cií, kto­ré sú ne­vyh­nut­né na roz­hod­nu­tie o od­škod­ne­ní a na zis­te­nie sku­toč­nos­tí roz­ho­du­jú­cich pre vznik po­vin­nos­ti obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu od­viesť na účet mi­nis­ter­stva pros­tried­ky, kto­ré zís­ka­la inak ako pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

(2) Or­gá­ny a oso­by pod­ľa od­se­ku 1 sú po­vin­né pos­kyt­núť mi­nis­ter­stvu sú­čin­nosť pod­ľa od­se­ku 1.

 

§ 18

 

(1) Ak bo­la ob­ča­no­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ob­ča­no­vi iné­ho člen­ské­ho štá­tu s tr­va­lým po­by­tom na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale­bo oso­be bez štát­nej prís­luš­nos­ti s tr­va­lým po­by­tom na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví tres­tným či­nom spá­cha­ným na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu, mô­že obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu po­dať žia­dosť o od­škod­ne­nie asis­ten­čné­mu or­gá­nu Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(2) Asis­ten­čným or­gá­nom Slo­ven­skej re­pub­li­ky je mi­nis­ter­stvo.

 

(3) Asis­tenč­ný or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky pos­kyt­ne obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu in­for­má­cie o pod­mien­kach na zís­ka­nie od­škod­ne­nia plat­ných v člen­skom štá­te, na úze­mí kto­ré­ho bol spá­cha­ný trest­ný čin, kto­rým bo­la spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví, a tla­či­vá žia­dos­ti pot­reb­né na po­žia­da­nie o ta­ké od­škod­ne­nie, a na po­žia­da­nie po­moc pri ich vy­pl­ne­ní.

 

(4) Asis­tenč­ný or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky bez­od­klad­ne od­oš­le žia­dosť spo­lu s pod­por­nou do­ku­men­tá­ciou roz­ho­do­va­cie­mu or­gá­nu člen­ské­ho štá­tu, na úze­mí kto­ré­ho bol spá­cha­ný trest­ný čin, kto­rým bo­la spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví.

 

(5) Asis­tenč­ný or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky v prí­pa­de pot­re­by pos­kyt­ne obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rá po­da­la žia­dosť o od­škod­ne­nie pod­ľa od­se­ku 1, po­moc pot­reb­nú na pos­kyt­nu­tie a za­sla­nie dopl­ňu­jú­cich in­for­má­cií po­ža­do­va­ných roz­ho­do­va­cím or­gá­nom pod­ľa od­se­ku 4; ak o to obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu po­žia­da, za­šle tie­to in­for­má­cie roz­ho­do­va­cie­mu or­gá­nu pod­ľa od­se­ku 4.

 

(6) Roz­ho­do­va­cí or­gán pod­ľa od­se­ku 4 mô­že po­žia­dať asis­tenč­ný or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky o vy­po­ču­tie obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ale­bo inej oso­by, kto­rej vý­po­veď je pot­reb­ná na roz­hod­nu­tie o žia­dos­ti, kto­ré us­ku­toč­ní

a)      roz­ho­do­va­cí or­gán v sú­la­de so svo­jím práv­nym po­riad­kom naj­mä pros­tred­níc­tvom tech­nic­kých za­ria­de­ní ur­če­ných na pre­nos zvu­ku a ob­ra­zu,

b)      asis­tenč­ný or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky a zá­pis­ni­cu o ňom za­šle roz­ho­do­va­cie­mu or­gá­nu.

 

(7) Vy­po­ču­tie pod­ľa od­se­ku 6 písm. a) mô­že roz­ho­do­va­cí or­gán us­ku­toč­niť len v spolu­prá­ci s asis­ten­čným or­gá­nom Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(8) Obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ani iná oso­ba ne­mô­žu byť k vy­po­ču­tiu uve­de­né­mu v od­se­ku 6 do­nu­co­va­ní.

 

§ 19

 

(1) Ob­čan člen­ské­ho štá­tu s tr­va­lým po­by­tom na úze­mí iné­ho člen­ské­ho štá­tu ako Slo­ven­ská re­pub­li­ka, kto­ré­mu bo­la na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví v dôs­led­ku tres­tné­ho či­nu, mô­že v sú­la­de s pro­ces­ným pos­tu­pom up­ra­ve­ným práv­nym po­riad­kom člen­ské­ho štá­tu, na úze­mí kto­ré­ho má tr­va­lý po­byt, po­žia­dať o od­škod­ne­nie pos­ky­to­va­né pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

(2) O žia­dos­ti po­da­nej pod­ľa od­se­ku 1 roz­ho­du­je roz­ho­do­va­cí or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(3) Roz­ho­do­va­cí or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky bez­od­klad­ne po do­ru­če­ní žia­dos­ti pod­ľa od­se­ku 1 potvr­dí obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu a asis­ten­čné­mu or­gá­nu, kto­rý žia­dosť od­os­lal, pri­ja­tie žia­dos­ti a zá­ro­veň ozná­mi úda­je o oso­be zod­po­ved­nej za jej vy­ba­ve­nie a pred­pok­la­da­nú do­bu pot­reb­nú na roz­hod­nu­tie o žia­dos­ti.

 

(4) Ak je to pot­reb­né, roz­ho­do­va­cí or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky je op­ráv­ne­ný po­žia­dať asis­tenč­ný or­gán, kto­rý žia­dosť od­os­lal, o vy­po­ču­tie obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ale­bo inej oso­by, kto­rej vý­po­veď je pot­reb­ná na roz­hod­nu­tie o žia­dos­ti. Vy­po­ču­tie us­ku­toč­ní

 

a)      roz­ho­do­va­cí or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky naj­mä pros­tred­níc­tvom tech­nic­kých za­ria­de­ní ur­če­ných na pre­nos zvu­ku a ob­ra­zu,

b)      asis­tenč­ný or­gán v sú­la­de s je­ho práv­nym po­riad­kom, kto­rý za­šle zá­pis­ni­cu o ňom roz­ho­do­va­cie­mu or­gá­nu Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

(5) Obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu ani iná oso­ba ne­mô­žu byť k vy­po­ču­tiu uve­de­né­mu v od­se­ku 4 do­nu­co­va­ní.

 

(6) Roz­ho­do­va­cí or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky bez­od­klad­ne za­šle roz­hod­nu­tie o žia­dos­ti pod­ľa od­se­ku 1 s pou­ži­tím prís­luš­né­ho štan­dar­dné­ho for­mu­lá­ra obe­ti ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu a asis­ten­čné­mu or­gá­nu, kto­rý žia­dosť od­os­lal.

 

§ 20

 

(1) Pí­som­nos­ti a in­for­má­cie pod­ľa § 18 a 19 sa za­sie­la­jú v úrad­nom ja­zy­ku ale­bo v jed­nom z úrad­ných ja­zy­kov člen­ské­ho štá­tu, kto­ré­ho or­gá­nu sú ad­re­so­va­né, ale­bo v inom ja­zy­ku, s kto­ré­ho pou­ži­tím ta­ký člen­ský štát súh­la­sil, ok­rem

a)      roz­hod­nu­tí pri­ja­tých roz­ho­do­va­cím or­gá­nom, kto­ré sa vy­ho­to­vu­jú v ja­zy­ku ur­če­nom je­ho práv­nym po­riad­kom,

b)      zá­pis­níc o vy­po­ču­tí obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu a iných osôb pod­ľa § 18 ods. 6 písm. b) a § 19 ods. 4 písm. b), kto­ré sa vy­ho­to­via v ja­zy­ku člen­ské­ho štá­tu ur­če­nom je­ho asis­ten­čným or­gá­nom.

 

(2) Za pod­mie­nok uve­de­ných v od­se­ku 1 sa pí­som­nos­ti a in­for­má­cie ad­re­so­va­né slo­ven­ským or­gá­nom za­sie­la­jú v slo­ven­skom ja­zy­ku.

 

(3) For­mu­lá­re žia­dos­ti o od­škod­ne­nie a sú­vi­sia­ca do­ku­men­tá­cia od­osie­la­ná me­dzi asis­ten­čným or­gá­nom a roz­ho­do­va­cím or­gá­nom sú os­lo­bo­de­né od ove­ro­va­nia ale­bo inej ob­dob­nej for­ma­li­ty.

Spo­loč­né us­ta­no­ve­nia k od­škod­ňo­va­niu

 

§ 21

 

(1) Obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rej bo­lo pos­kyt­nu­té od­škod­ne­nie za uj­mu na zdra­ví pod­ľa toh­to zá­ko­na, je po­vin­ná vrá­tiť mi­nis­ter­stvu fi­nan­čné pros­tried­ky, kto­ré zís­ka­la do pia­tich ro­kov od pos­kyt­nu­tia od­škod­ne­nia pod­ľa toh­to zá­ko­na pria­mo od pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu, a kto­ré pre­siah­nu aké­koľ­vek ná­ro­ky obe­te ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu vo­či pá­cha­te­ľo­vi tres­tné­ho či­nu, vznik­nu­té v dôs­led­ku spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­ré nie je mož­né od­škod­niť pod­ľa toh­to zá­ko­na, a to až do vý­šky od­škod­ne­nia pos­kyt­nu­té­ho pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

(2) Po­vin­nosť od­viesť na účet mi­nis­ter­stva všet­ky fi­nan­čné pros­tried­ky pod­ľa od­se­ku 1 za­ni­ká, ak štát svo­je prá­vo neup­lat­ní v le­ho­te dvoch ro­kov po up­ly­nu­tí le­ho­ty uve­de­nej v od­se­ku 1.

 

§ 22

 

(1) Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né in­for­mo­vať obeť ná­sil­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rej bo­la spô­so­be­ná uj­ma na zdra­ví pod­ľa toh­to zá­ko­na, o pod­mien­kach od­škod­ne­nia us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom.

 

(2) Mi­nis­ter­stvo zve­rej­ní in­for­má­cie o pod­mien­kach na zís­ka­nie od­škod­ne­nia pod­ľa toh­to zá­ko­na na svo­jom webo­vom síd­le.

 

Štvr­tá časť

Pod­po­ra sub­jek­tov pos­ky­tu­jú­cich

po­moc obe­tiam

 

§ 23

Ak­re­di­tá­cia prog­ra­mu pod­po­ry obe­tí tres­tných či­nov

 

(1) Ak­re­di­tá­cia prog­ra­mu pod­po­ry obe­tí tres­tných či­nov (ďa­lej len „ak­re­di­tá­cia“) je štát­ne ove­re­nie spô­so­bi­los­ti sub­jek­tu pos­ky­tu­jú­ce­ho po­moc obe­tiam pos­ky­to­vať od­bor­nú po­moc pod­ľa  § 5 ods. 2 ale­bo 3 na zá­kla­de spl­ne­nia pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom. 

 

            (2) Sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam, kto­rý má zá­ujem pos­ky­to­vať od­bor­nú po­moc a zís­kať fi­nan­čnú pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu na tú­to čin­nosť pod­ľa toh­to zá­ko­na, je po­vin­ný sa ak­re­di­to­vať.

 

            (3) So­ciál­ne služ­by sú op­ráv­ne­né obe­tiam pos­ky­to­vať sub­jek­ty, kto­ré zís­ka­li op­ráv­ne­nie na ich pos­ky­to­va­nie pod­ľa pred­pi­sov up­ra­vu­jú­cich pos­ky­to­va­nie so­ciál­nych slu­žieb.^[10]) Do­tá­cia zo štát­ne­ho roz­poč­tu na so­ciál­ne služ­by pri­ná­le­ží sub­jek­tu len pod­ľa zá­ko­na up­ra­vu­jú­ce­ho pos­ky­to­va­nie so­ciál­nych slu­žieb.

 

§ 24

Pod­mien­ky ude­le­nia ak­re­di­tá­cie

 

(1) Pod­mien­kou ude­le­nia ak­re­di­tá­cie sub­jek­tu pos­ky­tu­jú­ce­mu po­moc obe­tiam je

a)      bez­úhon­nosť a od­bor­ná spô­so­bi­losť sub­jek­tu pos­ky­tu­jú­ce­ho po­moc obe­tiam,

b)      bez­úhon­nosť a od­bor­ná spô­so­bi­losť fy­zic­kých osôb, kto­ré za­mes­tná­va ale­bo bu­de za­mes­tná­vať v pra­cov­nop­ráv­nom vzťa­hu, ale­bo iných fy­zic­kých osôb v inom zmluv­nom vzťa­hu, kto­ré pos­ky­tu­jú ale­bo bu­dú pos­ky­to­vať od­bor­nú po­moc obe­tiam tres­tných či­nov,

c)      pí­som­ne zdo­ku­men­to­va­né me­tó­dy od­bor­nej po­mo­ci a for­my jej vý­ko­nu (pro­jekt),

d)      ma­te­riál­no-tech­nic­ké vy­ba­ve­nie pot­reb­né na pos­ky­to­va­nie od­bor­nej po­mo­ci, na kto­rú žia­da ak­re­di­tá­ciu a spô­sob ale­bo pred­pok­la­da­ný spô­sob ich fi­nan­co­va­nia,

e)      vlas­tníc­ke prá­vo ale­bo uží­va­cie prá­vo k pries­to­rom, v kto­rých bu­de pos­ky­to­vať od­bor­nú po­moc, na kto­rú žia­da ak­re­di­tá­ciu,

f)        pois­te­nie zod­po­ved­nos­ti za ško­du spô­so­be­nú pri pos­ky­to­va­ní od­bor­nej po­mo­ci pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

            (2) Za bez­úhon­né­ho sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ne­po­va­žu­je ten, kto bol prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný za úmy­sel­ný trest­ný čin, a to aj vte­dy, ak mu bo­lo od­sú­de­nie za uve­de­né tres­tné či­ny za­hla­de­né, ale­bo sa na ne­ho hľa­dí, ako­by ne­bol za ta­ký čin od­sú­de­ný. Bez­úhon­nosť sa preu­ka­zu­je  od­pi­som z re­gis­tra tres­tov. Spl­ne­nie pod­mien­ky bez­úhon­nos­ti zis­ťu­je mi­nis­ter­stvo.

 

            (3) Za od­bor­ne spô­so­bi­lú na pos­ky­to­va­nie od­bor­nej po­mo­ci sa po­va­žu­je oso­ba, kto­rá zís­ka­la vy­so­koš­kol­ské vzde­la­nie dru­hé­ho stup­ňa a vy­ko­ná­va­la prax po do­bu pia­tich ro­kov vo svo­jom od­bo­re. Od­bor­ná spô­so­bi­losť sa preu­ka­zu­je úrad­ne ove­re­nou kó­piou vy­so­koš­kol­ské­ho di­plo­mu zís­ka­né­ho v ma­gis­ter­skom štu­dij­nom prog­ra­me a ži­vo­to­pi­som.   

           

§ 25

Žia­dosť o ude­le­nie ak­re­di­tá­cie

 

(1) Žia­dosť o ude­le­nie ak­re­di­tá­cie ob­sa­hu­je

a)      ob­chod­né me­no ale­bo ná­zov práv­nic­kej oso­by, síd­lo, iden­ti­fi­kač­né čís­lo a práv­nu for­mu, ak o ak­re­di­tá­ciu žia­da práv­nic­ká oso­ba ale­bo me­no, priez­vis­ko, dá­tum na­ro­de­nia a tr­va­lý po­byt ale­bo pre­chod­ný po­byt, ak o ak­re­di­tá­ciu žia­da fy­zic­ká oso­ba,

b)      me­no, priez­vis­ko, dá­tum na­ro­de­nia a tr­va­lý po­byt ale­bo pre­chod­ný po­byt

1.      fy­zic­kej oso­by, kto­rá je šta­tu­tár­ny or­gán práv­nic­kej oso­by,

2.      navr­ho­va­né­ho zod­po­ved­né­ho zá­stup­cu, ak o ak­re­di­tá­ciu žia­da fy­zic­ká oso­ba,

c)       for­mu od­bor­nej po­mo­ci, kto­rá sa má pos­kyt­núť,

d)      ok­ruh obe­tí, kto­rým je od­bor­ná po­moc ur­če­ná,

e)      pí­som­ne zdo­ku­men­to­va­né me­tó­dy od­bor­nej po­mo­ci a for­my jej vý­ko­nu,

f)        po­pis per­so­nál­ne­ho za­is­te­nia pos­ky­to­va­nej od­bor­nej po­mo­ci,

g)      mies­to pos­ky­to­va­nia od­bor­nej po­mo­ci,

h)      ka­pa­ci­tu pos­ky­to­va­nej od­bor­nej po­mo­ci,

i)        ča­so­vé ob­do­bie pos­ky­to­va­nia od­bor­nej po­mo­ci,

j)        pred­pok­la­da­ný deň za­ča­tia pos­ky­to­va­nia od­bor­nej po­mo­ci,

k)      vy­me­dzenie úze­mia, na kto­rom sa bu­de od­bor­ná po­moc pos­ky­to­vať.

 

            (2) Príl­ohou k žia­dos­ti o ude­le­nie ak­re­di­tá­cie je

a)      dok­lad preu­ka­zu­jú­ci bez­úhon­nosť,

1.      fy­zic­kej oso­by, kto­rá žia­da o ak­re­di­tá­ciu a fy­zic­kej oso­by, kto­rá je šta­tu­tár­nym or­gá­nom práv­nic­kej oso­by, kto­rá žia­da o ak­re­di­tá­ciu,

2.      fy­zic­kej oso­by, kto­rá na zá­kla­de roz­hod­nu­tia šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by ale­bo na zá­kla­de roz­hod­nu­tia fy­zic­kej oso­by, kto­rá žia­da o ak­re­di­tá­ciu, je zod­po­ved­ná za pos­ky­to­va­nie od­bor­nej po­mo­ci,

b)      ži­vo­to­pis a kó­pia dok­la­du o od­bor­nej spô­so­bi­los­ti

1.      fy­zic­kej oso­by, kto­rá žia­da o ak­re­di­tá­ciu a fy­zic­kej oso­by, kto­rá je šta­tu­tár­nym or­gá­nom práv­nic­kej oso­by, kto­rá žia­da o ak­re­di­tá­ciu, ale­bo

2.      fy­zic­kej oso­by, kto­rá na zá­kla­de roz­hod­nu­tia šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by ale­bo na zá­kla­de roz­hod­nu­tia fy­zic­kej oso­by, kto­rá žia­da o ak­re­di­tá­ciu, je zod­po­ved­ná za pos­ky­to­va­nie od­bor­nej po­mo­ci,

c)      vý­pis zo živ­nos­ten­ské­ho re­gis­tra ale­bo ob­dob­né­ho re­gis­tra, ak ide o žia­da­te­ľa, kto­rým je sa­mos­tat­ne zá­rob­ko­vo čin­ná oso­ba za­pí­sa­ná v živ­nos­ten­skom re­gis­tri ale­bo v ob­dob­nom re­gis­tri os­ved­ču­jú­com op­ráv­ne­nie na vy­ko­ná­va­nie čin­nos­ti,

d)      kó­piu dok­la­du o vlas­tníc­kom prá­ve ale­bo uží­va­com prá­ve k pries­to­rom, v kto­rých bu­de pos­ky­to­vať od­bor­nú po­moc,

e)      kó­piu zmlu­vy o pois­te­ní zod­po­ved­nos­ti za ško­du spô­so­be­nú iným oso­bám v sú­vis­los­ti s pos­ky­to­va­ním od­bor­nej po­mo­ci pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

§ 26

Ko­na­nie o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie

 

(1) Ko­na­nie o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie za­čí­na dňom do­ru­če­nia pí­som­nej žia­dos­ti pod­ľa § 25 mi­nis­ter­stvu.

           

            (2) O ude­le­ní ak­re­di­tá­cie, predĺže­ní plat­nos­ti ak­re­di­tá­cie ale­bo zru­še­ní ak­re­di­tá­cie roz­ho­du­je mi­nis­ter­stvo.

           

(3) Ak sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam spĺňa pod­mien­ky na ude­le­nie ak­re­di­tá­cie us­ta­no­ve­né tým­to zá­ko­nom, mi­nis­ter­stvo roz­hod­ne o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie, inak žia­dosť o ude­le­nie ak­re­di­tá­cie za­miet­ne.

 

§ 27

Roz­hod­nu­tie o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie

 

            (1) Roz­hod­nu­tie o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie ok­rem všeo­bec­ných ná­le­ži­tos­tí ob­sa­hu­je

a)      ozna­če­nie ak­re­di­to­va­nej oso­by v roz­sa­hu pod­ľa § 25 ods. 1 písm. a),

b)       for­mu od­bor­nej po­mo­ci, na kto­rú sa ude­ľu­je ak­re­di­tá­cia, for­mu jej us­ku­toč­ňo­va­nia a mies­to jej pos­ky­to­va­nia,

c)      ok­ruh obe­tí, kto­rým bu­de od­bor­ná po­moc pos­ky­to­va­ná,

d)      mies­to pos­ky­to­va­nia od­bor­nej po­mo­ci,

e)      deň za­ča­tia pos­ky­to­va­nia od­bor­nej po­mo­ci,

f)        ob­do­bie plat­nos­ti ak­re­di­tá­cie.

 

            (2) Roz­hod­nu­tie o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie sa vy­dá­va na do­bu, kto­rú sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam uve­die v žia­dos­ti o ude­le­nie ak­re­di­tá­cie, naj­viac na päť ro­kov. Na žia­dosť sub­jek­tu pos­ky­tu­jú­ce­ho po­moc obe­tiam po­da­nú naj­nes­kôr 90 dní pred skon­če­ním plat­nos­ti ak­re­di­tá­cie mož­no predĺžiť plat­nosť ak­re­di­tá­cie naj­viac o päť ro­kov.

 

(3) Mi­nis­ter­stvo roz­ho­du­je o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie, predĺže­ní jej plat­nos­ti a o zru­še­ní ak­re­di­tá­cie na návrh hod­no­tia­cej ko­mi­sie, kto­rá má as­poň troch čle­nov. Čle­no­via hod­no­tia­cej ko­mi­sie nes­mú byť sub­jek­tom pos­ky­tu­jú­cim po­moc obe­tiam, kto­rý žia­da o pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu ani za­uja­tí vo­či sub­jek­tom pos­ky­tu­jú­cim po­moc obe­tiam. Čle­no­via ko­mi­sie ani je­mu blíz­ke oso­by⁷) nes­mú byť šta­tu­tár­nym or­gá­nom ale­bo člen­mi šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu sub­jek­tu pos­ky­tu­jú­ce­ho po­moc obe­tiam, kto­rý žia­da o fi­nan­čnú pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu, ale­bo spo­loč­ník­mi práv­nic­kej oso­by, kto­rá je sub­jek­tom pos­ky­tu­jú­cim po­moc obe­tiam, ale­bo oso­ba­mi, kto­ré sú za­mes­tnan­ca­mi sub­jek­tu pos­ky­tu­jú­ce­ho po­moc obe­tiam.

 

(4) Ak­re­di­tá­cia je nep­re­vo­di­teľ­ná a nep­re­chá­dza na práv­ne­ho nás­tup­cu.

 

(5) Mi­nis­ter­stvo vy­ko­ná­va kon­tro­lu dodr­ža­nia pod­mie­nok ude­le­nej ak­re­di­tá­cie; na kon­tro­lu sa vzťa­hu­jú všeo­bec­né zá­sa­dy kon­trol­nej čin­nos­ti pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^[11]

§ 28

Po­vin­nos­ti ak­re­di­to­va­né­ho sub­jek­tu

 

            Ak­re­di­to­va­ný sub­jekt je po­vin­ný

a)      pos­ky­to­vať obe­tiam od­bor­nú po­moc v roz­sa­hu ude­le­nej ak­re­di­tá­cie,

b)      viesť evi­den­ciu obe­tí, kto­ré po­žia­da­li o pos­kyt­nu­tie od­bor­nej po­mo­ci a roz­sa­hu jej pos­kyt­nu­tia,

c)      za­bez­pe­čo­vať ochra­nu osob­ných úda­jov pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,^[12])

d)      do ôs­mich dní pí­som­ne ozná­miť všet­ky zme­ny roz­ho­du­jú­cich sku­toč­nos­tí, naj­mä zme­ny pod­mie­nok pod­ľa § 24.

 

§ 29

Zá­nik a zru­še­nie ak­re­di­tá­cie

 

            (1) Ak­re­di­tá­cia za­ni­ká

a)      dňom skon­če­nia ak­re­di­tá­cie,

b)      dňom skon­če­nia ak­re­di­tá­cie, ak ak­re­di­to­va­ný sub­jekt po­žia­dal o predĺže­nie jej plat­nos­ti v le­ho­te krat­šej ako 90 dní pred up­ly­nu­tím jej plat­nos­ti,

c)      dňom do­ru­če­nia pí­som­nej žia­dos­ti ak­re­di­to­va­né­ho sub­jek­tu o zru­še­nie ak­re­di­tá­cie ale­bo

d)      smr­ťou fy­zic­kej oso­by ale­bo zá­ni­kom práv­nic­kej oso­by, kto­rej bo­la ude­le­ná ak­re­di­tá­cia.

 

            (2) Mi­nis­ter­stvo zru­ší ak­re­di­tá­ciu, ak

a)      ak­re­di­to­va­ný sub­jekt pres­ta­ne spĺňať niek­to­rú z pod­mie­nok uve­de­ných v § 24,

b)      ak­re­di­to­va­ný sub­jekt nepl­ní po­vin­nos­ti uve­de­né v § 28 ale­bo ich po­ru­ší zvlášť zá­važ­ným spô­so­bom,

c)      ak­re­di­to­va­ný sub­jekt nespl­ní v ur­če­nej le­ho­te opat­re­nia ulo­že­né mi­nis­ter­stvom na od­strá­ne­nie ne­dos­tat­kov zis­te­ných pri kon­tro­le.

 

§ 30

Kon­tro­la pl­ne­nia pod­mie­nok ak­re­di­tá­cie a po­vin­nos­tí ak­re­di­to­va­ných sub­jek­tov

 

            (1) Mi­nis­ter­stvo kon­tro­lu­je pl­ne­nie pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných pre ak­re­di­tá­ciu u ak­re­di­to­va­ných sub­jek­tov a pl­ne­nie ich po­vin­nos­tí pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

            (2) Na kon­tro­lu pl­ne­nia štan­dar­dov kva­li­ty pos­ky­to­va­nej od­bor­nej po­mo­ci u ak­re­di­to­va­ných sub­jek­tov pod­ľa od­se­ku 1 mô­že mi­nis­ter­stvo zria­diť hod­no­tia­cu ko­mi­siu, na kto­rej čle­nov sa § 27 ods. 3 vzťa­hu­je rov­na­ko, ale­bo tou­to kon­tro­lou po­ve­rí hod­no­tia­cu ko­mi­siu pod­ľa § 27 ods. 3.

 

            (3) Mi­nis­ter­stvo je op­ráv­ne­né ulo­žiť ak­re­di­to­va­né­mu sub­jek­tu opat­re­nia na od­strá­ne­nie ne­dos­tat­kov zis­te­ných pri kon­tro­le. Ak­re­di­to­va­ný sub­jekt je po­vin­ný spl­niť ulo­že­né opat­re­nia v ur­če­nej le­ho­te.

 

            (4) Mi­nis­ter­stvo pri­jí­ma a vy­ba­vu­je sťaž­nos­ti na pos­tup ak­re­di­to­va­ných sub­jek­tov; na pri­jí­ma­nie a vy­ba­vo­va­nie sťaž­nos­tí sa pou­ži­je oso­bit­ný pred­pis.^[13])

 

§ 31

Fi­nan­čná pod­po­ra zo štát­ne­ho roz­poč­tu

 

(1) Fi­nan­čnou pod­po­rou zo štát­ne­ho roz­poč­tu sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie pos­ky­to­va­nie fi­nan­čných pros­tried­kov z roz­poč­to­vej ka­pi­to­ly mi­nis­ter­stva ak­re­di­to­va­ným sub­jek­tom na úče­ly pod­po­ry obe­tí tres­tných či­nov za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom. Pos­ky­to­va­nie do­tá­cii pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov tým nie je dot­knu­té.

 

(2) Mi­nis­ter­stvo pos­kyt­ne ak­re­di­to­va­né­mu sub­jek­tu pod­ľa toh­to zá­ko­na fi­nan­čnú pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu, ak bo­la schvá­le­ná pod­ľa § 33, na všeo­bec­nú od­bor­nú po­moc ale­bo špe­cia­li­zo­va­nú od­bor­nú po­moc.

 

(3) Na pos­kyt­nu­tie fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu nie je práv­ny ná­rok.

 

§ 32

Žia­dosť o pos­kyt­nu­tie fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu

 

(1) Fi­nan­čnú pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu mož­no pos­kyt­núť na zá­kla­de pí­som­nej žia­dos­ti o pos­kyt­nu­tie fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu (ďa­lej len „žia­dosť“).

 

(2) Príl­ohou k žia­dos­ti je pro­jekt, na kto­rý sa po­ža­du­je fi­nan­čná pod­po­ra zo štát­ne­ho roz­poč­tu, naj­mä cie­le,  for­mu od­bor­nej po­mo­ci  a mies­to jej pos­ky­to­va­nia, ok­ruh obe­tí  a roz­po­čet, ako aj dok­lad, kto­rým sa preu­ka­zu­je, že oso­ba ne­má da­ňo­vé ne­dop­lat­ky, ne­dop­lat­ky na pois­tnom a na pe­ná­le na so­ciál­ne pois­te­nie, na prís­pev­ku na sta­rob­né dô­chod­ko­vé spo­re­nie a na pois­tnom a na pe­ná­le na ve­rej­né zdra­vot­né pois­te­nie.

 

(3) Ak­re­di­to­va­ný sub­jekt pred­kla­dá mi­nis­ter­stvu žia­dosť na zá­kla­de ozná­me­nia, kto­ré mi­nis­ter­stvo zve­rej­ňu­je na svo­jom webo­vom síd­le. Ozná­me­nie ob­sa­hu­je naj­mä ter­mín, do kto­ré­ho mož­no pred­lo­žiť žia­dosť, a spô­sob pred­lo­že­nia žia­dos­ti.

 

(4) Príl­oha k žia­dos­ti pod­ľa od­se­ku 2 mu­sí byť pred­lo­že­ná vo for­me ori­gi­ná­lu ale­bo úrad­ne ove­re­nej kó­pie nie star­šej ako tri me­sia­ce ku dňu pred­lo­že­nia žia­dos­ti.

 

(5) Žia­dosť mož­no po­dať spo­lu so žia­dos­ťou o ude­le­nie ak­re­di­tá­cie; o žia­dos­ti sa v tom­to prí­pa­de roz­ho­du­je po skon­če­ní ko­na­nia o ude­le­nie ak­re­di­tá­cie.

 

§ 33

 

(1) Žia­dos­ti vy­hod­no­cu­je hod­no­tia­ca ko­mi­sia (§ 27 ods. 3).

 

(2) Neschvá­le­nie ale­bo schvá­le­nie fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu a jej su­mu mi­nis­ter­stvo ozna­mu­je ak­re­di­to­va­né­mu sub­jek­tu pí­som­ne. Mi­nis­ter­stvo na svo­jom webo­vom síd­le zve­rej­ňu­je zoz­nam

a)      schvá­le­ných žia­dos­tí o pos­kyt­nu­tie fi­nan­čnej pod­po­ry vrá­ta­ne dá­tu­mu ich schvá­le­nia, úče­lu a vý­šku žia­da­nej a pos­kyt­nu­tej fi­nan­čnej pod­po­ry a iden­ti­fi­kač­né úda­je pri­jí­ma­te­ľa fi­nan­čnej pod­po­ry,

b)      neschvá­le­ných žia­dos­tí o pos­kyt­nu­tie fi­nan­čnej pod­po­ry vrá­ta­ne dá­tu­mu a dô­vo­du ich neschvá­le­nia.

 

 

§ 34

Zmlu­va o fi­nan­čnej pod­po­re zo štát­ne­ho roz­poč­tu

 

            (1) Mi­nis­ter­stvo uzat­vo­rí s ak­re­di­to­va­ným sub­jek­tom, kto­ré­mu je schvá­le­ná fi­nan­čná pod­po­ra zo štát­ne­ho roz­poč­tu pí­som­nú zmlu­vu o pos­kyt­nu­tí fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu.

 

            (2) Zmlu­va o fi­nan­čnej pod­po­re zo štát­ne­ho roz­poč­tu ob­sa­hu­je

a)      ozna­če­nie zmluv­ných strán,

b)      pred­met zmlu­vy a účel, na kto­rý sa pos­ky­tu­je fi­nan­čná pod­po­ra zo štát­ne­ho roz­poč­tu,

c)      vy­me­dzenie ča­su, na kto­rý sa zmlu­va uzat­vá­ra,

d)      su­mu pos­ky­to­va­nej fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu,

e)      čís­lo ban­ko­vé­ho úč­tu prí­jem­cu fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu, kód a ná­zov ban­ky ale­bo po­boč­ky za­hra­nič­nej ban­ky na ve­de­nie pros­tried­kov pos­ky­to­va­ných zo štát­ne­ho roz­poč­tu,

f)        prá­va a po­vin­nos­ti zmluv­ných strán,

g)      pod­mien­ky zúč­to­va­nia fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu a pod­mien­ky jej  vrá­te­nia,

h)      le­ho­tu, v kto­rej mož­no pou­žiť fi­nan­čnú pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu a le­ho­tu na jej zúč­to­va­nie,

i)        spô­sob kon­tro­ly hos­po­dár­ne­ho a efek­tív­ne­ho pou­ži­tia fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu na účel, na kto­rý sa pos­ky­tu­je,

j)        dô­vod a spô­sob od­stú­pe­nia od zmlu­vy,

k)      san­kcie za po­ru­še­nie fi­nan­čnej dis­cip­lí­ny.

 

(3) Mi­nis­ter­stvo ve­die evi­den­ciu uzat­vo­re­ných zmlúv o pos­kyt­nu­tí fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu.

 

§ 35

Kon­tro­la

 

(1) Kon­tro­lu dodr­žia­va­nia pod­mie­nok pos­kyt­nu­tia fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu a kon­tro­lu dodr­žia­va­nia pod­mie­nok do­hod­nu­tých v zmlu­ve o pos­kyt­nu­tí fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu vy­ko­ná­va mi­nis­ter­stvo pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^[14]) Kon­trol­ná pô­sob­nosť iných or­gá­nov tým­to nie je dot­knu­tá.

 

(2) Ak ak­re­di­to­va­ný sub­jekt, kto­rý zís­kal fi­nan­čnú pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu a, s kto­rým mi­nis­ter­stvo uzat­vo­ri­lo zmlu­vu o pos­kyt­nu­tí fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu,  po­ru­šil fi­nan­čnú dis­cip­lí­nu, pos­tu­pu­je sa pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^[15])

 

§ 36

Zve­rej­ňo­va­nie in­for­má­cií o fi­nan­čnej pod­po­re zo štát­ne­ho roz­poč­tu

 

            Mi­nis­ter­stvo zve­rej­ňu­je na svo­jom webo­vom síd­le

a)      úpl­ne zne­nia všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov up­ra­vu­jú­cich pos­ky­to­va­nie fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu pod­ľa toh­to zá­ko­na,

b)      schvá­le­ný roz­po­čet ur­če­ný na fi­nan­čnú pod­po­ru zo štát­ne­ho roz­poč­tu pod­ľa ich úče­lu pre da­ný roz­poč­to­vý rok a pred­pok­lad na nas­le­du­jú­ce dva ro­ky,

c)      naj­me­nej dva me­sia­ce pred ter­mí­nom ukon­če­nia pred­kla­da­nia žia­dos­tí ozná­me­nie pod­ľa § 32 ods. 3, kto­ré ob­sa­hu­je naj­mä

1.         zá­klad­ný cieľ a kri­té­riá, pod­ľa kto­rých sa bu­dú vy­hod­no­co­vať žia­dos­ti,

2.         for­mu­lár žia­dos­ti v elek­tro­nic­kej po­do­be,

3.         naj­vyš­šiu a naj­niž­šiu vý­šku fi­nan­čnej pod­po­ry,

4.         spô­sob od­stra­ňo­va­nia for­mál­nych ne­dos­tat­kov žia­dos­tí,

5.         ter­mín vy­hod­no­co­va­nia žia­dos­tí,

6.         zlo­že­nie ko­mi­sie,

7.         návrh zmlu­vy o fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu ,

d)      zoz­nam schvá­le­ných a neschvá­le­ných žia­dos­tí pod­ľa § 33 ods. 2,

e)      čas­to kla­de­né otáz­ky sú­vi­sia­ce s pos­ky­to­va­ním fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu,

f)        vy­hod­no­te­nia vý­sled­kov už pos­kyt­nu­tej fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu.

 

§ 37

Re­gis­ter sub­jek­tov pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam

 

            (1) Mi­nis­ter­stvo ve­die a na svo­jom webo­vom síd­le zve­rej­ňu­je re­gis­ter sub­jek­tov pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam (ďa­lej len „re­gis­ter“), do kto­ré­ho za­pi­su­je ak­re­di­to­va­né sub­jek­ty pod­ľa toh­to zá­ko­na a sub­jek­ty pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,³) ak pos­ky­tu­jú po­moc obe­tiam.

 

(2) Mi­nis­ter­stvo po ude­le­ní ak­re­di­tá­cie za­pí­še sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam do re­gis­tra uve­de­né­ho v od­se­ku 1. Sub­jekt pos­ky­tu­jú­ci po­moc obe­tiam pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su za­pí­še mi­nis­ter­stvo do zoz­na­mu na návrh prís­luš­né­ho mi­nis­ter­stva, kto­ré vy­ko­ná­va do­zor, doh­ľad ale­bo kon­tro­lu nad tým­to sub­jek­tom.

 

            (3) Do re­gis­tra sa za­pi­su­jú úda­je pod­ľa § 27 ods. 1. Ak mi­nis­ter­stvo uzat­vo­ri­lo s ak­re­di­to­va­ným sub­jek­tom zmlu­vu o pos­kyt­nu­tí fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu pod­ľa § 34, do re­gis­tra sa za­pi­su­jú aj úda­je o

a)      vý­ške pos­ky­to­va­nej fi­nan­čnej pod­po­ry zo štát­ne­ho roz­poč­tu a

b)      ob­do­bie, na kto­ré sa fi­nan­čná pod­po­ra zo štát­ne­ho roz­poč­tu pos­kyt­la.

 

Pia­ta časť

Spo­loč­né, pre­chodnÉ a zá­ve­reč­né us­ta­no­ve­nia

 

§ 38

 

(1) Na ko­na­nie pod­ľa toh­to zá­ko­na sa nev­zťa­hu­je všeo­bec­ný pred­pis o správ­nom ko­na­ní, s vý­nim­kou ko­na­nia pod­ľa štvr­tej čas­ti.^[16])

 

(2) Zlo­že­nie, roz­ho­do­va­nie, or­ga­ni­zá­ciu prá­ce a pos­tup hod­no­tia­cej ko­mi­sie us­ta­no­ví všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis, kto­rý vy­dá mi­nis­ter­stvo.

 

 

 

 

 

§ 39

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nia

 

Ko­na­nia vo ve­ciach pod­ľa tre­tej čas­ti za­ča­té pre­do dňom účin­nos­ti toh­to zá­ko­na sa do­kon­čia pod­ľa do­te­raj­ších pred­pi­sov.

 

§ 40

 

Tým­to zá­kon sa pre­be­ra­jú práv­ne zá­väz­né ak­ty Európ­skej únie uve­de­né v príl­ohe.

 

§ 41

Zru­šo­va­cie us­ta­no­ve­nie

 

Zru­šu­je sa zá­kon č. 215/2006 Z. z. o od­škod­ňo­va­ní osôb poš­ko­de­ných ná­sil­ný­mi tres­tný­mi čin­mi v zne­ní zá­ko­na č. 79/2008 Z. z., zá­ko­na č. 146/2013 Z. z. a zá­ko­na č. 125/2016 Z. z.

 

Čl. II

 

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011 Z. z., zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 260/2014 Z. z., zá­ko­na č. 73/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z. a zá­ko­na č. 316/2016 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

V § 140 písm. e) sa za slo­vá „far­bu ple­ti,“ vkla­da­jú slo­vá „poh­la­vie, rod,“.

 

Čl. III

 

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­kon č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 353/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/2015, zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z. a zá­ko­na č. 316/2016 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

1. § 2 sa dopĺňa od­se­kom 21, kto­rý znie:

 „(21) Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd sú po­vin­né v prie­be­hu ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia umož­niť poš­ko­de­né­mu pl­né up­lat­ne­nie je­ho práv, o kto­rých je pot­reb­né ho riad­ne, vhod­ným spô­so­bom a zro­zu­mi­teľ­ne pou­čiť. Tres­tné ko­na­nie sa mu­sí viesť s pot­reb­nou oh­ľa­dupl­nos­ťou k poš­ko­de­né­mu. Je pot­reb­né zoh­ľad­niť je­ho osob­nú si­tuáciu a okam­ži­té pot­re­by, vek, poh­la­vie, prí­pad­né zdra­vot­né pos­tih­nu­tie a je­ho vy­spe­losť a zá­ro­veň pl­ne reš­pek­to­vať je­ho fy­zic­kú, men­tál­nu a mo­rál­nu in­teg­ri­tu.“.

 

2. V § 10 ods. 23 sa za slo­vo „ro­zu­mie“ vkla­da­jú slo­vá „sub­jekt pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su a“.

 

3. Za § 30 sa vkla­dá § 30a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

,,§ 30a

Psy­cho­lóg

 

Na vy­ko­na­nie úko­nu tam, kde to zá­kon us­ta­no­vu­je, sa pri­be­rie psy­cho­lóg. Psy­cho­lóg má prá­vo na náh­ra­du ne­vyh­nut­ných vý­dav­kov a uš­lej mzdy ale­bo iné­ho preu­ká­za­teľ­né­ho uš­lé­ho príj­mu. Ná­rok za­ni­ká, ak ho psy­cho­lóg neup­lat­ní do troch dní po svo­jej prí­tom­nos­ti na úko­ne, ale­bo po tom, čo mu bo­lo ozná­me­né, že k úko­nu ne­dôj­de; na to mu­sí byť psy­cho­lóg upo­zor­ne­ný.“.

 

4. V § 46 od­se­ky 8 a 9 zne­jú:

„(8) Poš­ko­de­ný, kto­ré­mu hro­zí ne­bez­pe­čen­stvo v sú­vis­los­ti s po­by­tom ob­vi­ne­né­ho ale­bo od­sú­de­né­ho na slo­bo­de má prá­vo po­žia­dať o pos­kyt­nu­tie in­for­má­cie o 

a) pre­pus­te­ný ale­bo úte­ku ob­vi­ne­né­ho z väz­by,

b) pre­pus­te­ný ale­bo úte­ku od­sú­de­né­ho z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy,

c) pre­ru­še­ní vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy,

d) pre­pus­te­nie ale­bo útek od­sú­de­né­ho z vý­ko­nu ochran­né­ho lie­če­nia zo za­ria­de­nia ús­tav­nej zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti,

e) zme­na for­my vý­ko­nu ochran­né­ho lie­če­nia z ús­tav­nej na am­bu­lan­tnú, ale­bo

f) pre­pus­te­nie ale­bo útek od­sú­de­né­ho z vý­ko­nu de­ten­cie.

 

(9) Bez žia­dos­ti poš­ko­de­né­ho or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd pos­kyt­ne poš­ko­de­né­mu in­for­má­cie pod­ľa od­se­ku 8, ak zis­tí, že poš­ko­de­né­mu hro­zí ne­bez­pe­čen­stvo v sú­vis­los­ti s po­by­tom ob­vi­ne­né­ho ale­bo od­sú­de­né­ho na slo­bo­de. Poš­ko­de­ný mô­že svo­je roz­hod­nu­tie o prá­ve byť in­for­mo­va­ný o sku­toč­nos­tiach uve­de­ných v od­se­ku 8 zme­niť; na zme­nu roz­hod­nu­tia poš­ko­de­né­ho sa pri­hlia­da.“.

 

5. V § 48 ods. 2 dru­há ve­ta znie: „V prí­pa­de tres­tných či­nov spá­cha­ných vo­či blíz­kej oso­be ale­bo zve­re­nej oso­be, ak je poš­ko­de­ným ma­lo­le­tá oso­ba, sa za opat­rov­ní­ka us­ta­no­ví naj­mä štát­ny or­gán; sú­čas­ne s us­ta­no­ve­ním opat­rov­ní­ka sa us­ta­no­ví práv­ny zá­stup­ca z ra­dov sub­jek­tov pos­ky­tu­jú­cich po­moc obe­tiam pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.“.

 

6. § 49 znie:

 

㤠49

 

Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd je po­vin­ný poš­ko­de­né­ho o je­ho prá­vach pou­čiť pod­ľa toh­to zá­ko­na a pos­kyt­núť mu pl­nú mož­nosť na ich up­lat­ne­nie.“.

7. § 82 sa dopĺňa od­se­kom 6, kto­rý znie:

„(6) Ak súd ulo­žil pri­me­ra­né ob­me­dzenie pod­ľa od­se­ku 1 písm. h) ob­vi­ne­né­mu, kto­rý má up­ra­ve­né prá­vo sty­ku s poš­ko­de­ným, kto­rým je di­eťa, roz­hod­nu­tím sú­du vy­da­ným v ci­vil­nom pro­ce­se, roz­hod­nu­tie sú­du vy­da­né v ci­vil­nom pro­ce­se ne­mož­no vy­ko­nať po­čas tr­va­nia pri­me­ra­né­ho ob­me­dzenia pod­ľa od­se­ku 1 písm. h). O ulo­že­ní pri­me­ra­né­ho ob­me­dzenia pod­ľa od­se­ku 1 písm. h) sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ale­bo súd in­for­mu­je súd, kto­rý vy­dal roz­hod­nu­tie o úp­ra­ve sty­ku v ci­vil­nom pro­ces.“. 

 

8. V § 125 od­sek 4 znie:

„(4) Pou­ži­tie us­ta­no­ve­ní od­se­kov 1 a 2 nie je mož­né, ak ide o sved­ka mlad­šie­ho ako 18 ro­kov.“.

 

9. § 134 sa dopĺňa od­sek­mi 4 a 5, kto­ré zne­jú:

„(4) Ak je ako sve­dok v tres­tnom ko­na­ní vy­po­čú­va­ná oso­ba, kto­rá je obzvlášť zra­ni­teľ­nou obe­ťou pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su je pot­reb­né vy­ko­ná­vať vý­sluch oh­ľa­dupl­ne a po ob­sa­ho­vej strán­ke tak, aby sa vý­sluch v ďal­šom ko­na­ní už ne­mu­sel opa­ko­vať. Vý­sluch sa vy­ko­ná s vy­uži­tím tech­nic­kých za­ria­de­ní ur­če­ných na zá­znam zvu­ku a ob­ra­zu. Vý­sluch v príp­rav­nom ko­na­ní spra­vid­la ve­die oso­ba rov­na­ké­ho poh­la­via ako vy­po­čú­va­ná oso­ba, ak to­mu neb­rá­nia zá­važ­né dô­vo­dy, kto­ré je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní po­vin­ný uviesť v zá­pis­ni­ci. Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní za­bez­pe­čí, aby vý­slu­chy v príp­rav­nom ko­na­ní vied­la tá is­tá oso­ba, ak sa tým ne­na­ru­ší prie­beh tres­tné­ho ko­na­nia. K vý­slu­chu sa pri­be­rie oso­ba, kto­rá ab­sol­vo­va­la od­bor­nú príp­ra­vu a pris­pe­je k správ­ne­mu ve­de­niu vý­slu­chu.

 

(5) Ak je ako sve­dok v tres­tnom ko­na­ní ve­de­nom pre trest­ný čin pro­ti ľud­skej dôs­toj­nos­ti, trest­ný čin ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi ale­bo trest­ný čin tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by vy­po­čú­va­ná oso­ba, kto­rá je obzvlášť zra­ni­teľ­nou obe­ťou pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na, vý­sluch v príp­rav­nom ko­na­ní spra­vid­la ve­die oso­ba rov­na­ké­ho poh­la­via ako vy­po­čú­va­ná oso­ba, ak to­mu neb­rá­nia zá­važ­né dô­vo­dy, kto­ré je or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní po­vin­ný uviesť v zá­pis­ni­ci.“.

 

10. V § 135 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Pred vy­po­ču­tím sved­ka pod­ľa pr­vej ve­ty or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní pre­kon­zul­tu­je spô­sob prie­be­hu vý­slu­chu so psy­cho­ló­gom ale­bo znal­com, kto­rý bu­de prib­ra­ný k vý­slu­chu, a ak je to pot­reb­né, aj s or­gá­nom so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny de­tí a so­ciál­nej ku­ra­te­ly, zá­kon­ným zá­stup­com ale­bo pe­da­gó­gom tak, aby sa za­bez­pe­či­lo správ­ne vy­ko­na­nie vý­slu­chu a pre­diš­lo sa dru­hot­nou vik­ti­mi­zá­ciou.“.

 

11. § 139 znie:

 

㤠139

 

(1) Sve­dok, kto­ré­mu hro­zí ne­bez­pe­čen­stvo v sú­vis­los­ti s po­by­tom ob­vi­ne­né­ho ale­bo od­sú­de­né­ho na slo­bo­de má prá­vo po­žia­dať o pos­kyt­nu­tie in­for­má­cie o 

a)      pre­pus­te­ný ale­bo úte­ku ob­vi­ne­né­ho z väz­by,

b)      pre­pus­te­ný ale­bo úte­ku od­sú­de­né­ho z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy,

c)      pre­ru­še­ní vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy,

d)      pre­pus­te­nie ale­bo útek od­sú­de­né­ho z vý­ko­nu ochran­né­ho lie­če­nia zo za­ria­de­nia ús­tav­nej zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti,

e)      zme­na for­my vý­ko­nu ochran­né­ho lie­če­nia z ús­tav­nej na am­bu­lan­tnú, ale­bo

f)        pre­pus­te­nie ale­bo útek od­sú­de­né­ho z vý­ko­nu de­ten­cie.

 

(2) Bez žia­dos­ti sved­ka or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd pos­kyt­ne poš­ko­de­né­mu in­for­má­cie pod­ľa od­se­ku 8, ak zis­tí, že sved­ko­vi hro­zí ne­bez­pe­čen­stvo v sú­vis­los­ti s po­by­tom ob­vi­ne­né­ho ale­bo od­sú­de­né­ho na slo­bo­de.

 

(3) Sve­dok sa mô­že vý­slov­ným vy­hlá­se­ním pí­som­ne ale­bo ús­tne do zá­pis­ni­ce vzdať prá­va pod­ľa od­se­ku 1 a 2.“.

 

12. V § 196 od­sek 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní je po­vin­ný pri pr­vom kon­tak­te s poš­ko­de­ným pos­kyt­núť in­for­má­cie o prá­vach v roz­sa­hu a spô­so­bom up­ra­ve­ným v  oso­bit­nom pred­pi­se.“

 

13. V § 232 ods. 3 sa vy­púš­ťa pos­led­ná ve­ta.

 

14. V § 232 ods. 8 sa vy­púš­ťa slo­vo „ús­peš­ne“.

 

15.  Za § 262 sa vkla­dá § 262a, kto­rý znie:

 

㤠262a

 

            Pred­se­da se­ná­tu vy­po­ču­je sved­ka, kto­rý je obzvlášť zra­ni­teľ­nou obe­ťou pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na s vy­uži­tím tech­nic­kých za­ria­de­ní vrá­ta­ne za­ria­de­ní ur­če­ných na pre­nos zvu­ku s cie­ľom za­brá­niť vi­zuál­ne­mu kon­tak­tu s ob­ža­lo­va­ným.“.

 

16. V § 287 ods. 1 dru­hej ve­te sa slo­vá „Ak to­mu neb­rá­ni zá­kon­ná pre­káž­ka, súd“ nah­rá­dza­jú slo­vom „Súd“.

 

Čl. IV

           

Zá­kon č. 330/2007 Z. z. o re­gis­tri tres­tov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 644/2007 Z. z., zá­ko­na č. 519/2007 Z. z., zá­ko­na č. 598/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 186/2009 Z. z., zá­ko­na č. 400/2009 Z. z., zá­ko­na č. 513/2009 Z. z., zá­ko­na č. 136/2010 Z. z., 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 322/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 273/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z. a zá­ko­na č. 55/2017 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

V § 14 ods. 3 písm. c) sa slo­vo „a“ nah­rá­dza čiar­kou a na kon­ci sa pri­pá­ja­jú slo­vá: „a na úče­ly ko­na­nia o ude­le­ní ak­re­di­tá­cie pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,^15a)“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 15a znie:

„¹⁵) § 24 ods. 2 zá­ko­na č. .../2017 o ochra­ne a pod­po­re obe­tí tres­tných či­nov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.“.

 

Čl. V

 

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. ja­nuá­ra 2018.

 

 

 

 

Príl­oha

K zá­ko­nu č. .../2017 Z. z.

 

ZOZ­NAM PRE­BE­RANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AK­TOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

1. Smer­ni­ca Ra­dy 2004/80/ES z 29. ap­rí­la 2004 o náh­ra­dách obe­tiam tres­tnej čin­nos­ti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004).
2. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2012/29/EÚ z 25. ok­tób­ra 2012, kto­rou sa sta­no­vu­jú mi­ni­mál­ne nor­my v ob­las­ti práv, pod­po­ry a ochra­ny obe­tí tres­tných či­nov a kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012).

 

 

Diskusia