Úvodná poznámka JUDr. Peter Šamko
V legislatívnom procese sa nachádza návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku (kompletný návrh je uvedený nižšie). Tento návrh zákona má ambíciu meniť aj Trestný zákon a Trestný poriadok a to s účinnosťou od 01.01.2018.
Z hľadiska Trestného zákona stojí za pozornosť návrh, aby použitie závažnejšieho spôsobu konania vlámaním bolo vylúčené pri trestnom čine krádeže. Treba len dúfať, aby táto zmena prešla.
Z ďalších zmien možno spomenúť zavedenie nového trestného činu s názvom výroba a držba náradia na krádeže motorových vozidiel, či nové formulovanie trestného činu marenia výkonu správy daní.
Pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. zaujme návrh zmeny „24 mesiacov“ na „36 mesiacov“.
Pokiaľ ide o Trestný poriadok tak stojí za pozornosť rozšírenie trestných činov, pri ktorých bude možné použiť agenta, formulovanie inštitútov napríklad zaistenia nehnuteľnosti, zaistenia obchodného podielu, zaistenie inej majetkovej hodnoty a podobne.
Z hľadiska konania pred súdom hodlá zákonodarca konečne pristúpiť k zameniteľnosti členov senátu v konaní pred okresným súdom (najlepším riešením by však bolo úplné zrušenie inštitútu prísediacich).
(Návrh)
Zákon
z ... 2017
o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku
o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje postup pri výkone rozhodnutí o zaistení majetku a správu zaisteného majetku.
§ 2
Všeobecné ustanovenia
(1) Tento zákon sa vzťahuje na výkon rozhodnutí o zaistení majetku vydaných
a) v trestnom konaní s výnimkou zaistených vecí, ktoré sú potrebné na účely vykonania dôkazu,
b) pri správe daní s výnimkou vecí zaistených na účely vykonania dôkazu,
c) pri preukazovaní pôvodu majetku,[1])
d) pri výkone medzinárodných sankcií.[2])
(2) Tento zákon sa vzťahuje na správu majetku zaisteného podľa odseku 1.
(3) Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti alebo na účte a peniazmi oceniteľné hodnoty.
(4) Príslušným orgánom sa na účely tohto zákona rozumie orgán verejnej moci, ktorý vydal rozhodnutie o zaistení majetku. Po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste je príslušným orgánom súd.
(5) Dotknutou osobou fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej majetok bol alebo má byť zaistený.
(6) Správou zaisteného majetku je súhrn oprávnení a povinností správcu k majetku, ktorý bol zaistený (ďalej len „správa majetku“).
(7) Na postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa Trestného poriadku sa nevzťahujú ustanovenia § 3 až 9 tohto zákona.
§ 3
Všeobecné opatrenia
(1) Príslušný orgán, ktorý rozhodol o zaistení majetku (ďalej len „zaistenie“), urobí všetky úkony nevyhnutné na výkon takého rozhodnutia, a to aj pred nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(2) Príslušný orgán, ktorý rozhodol o zaistení, upovedomí o tomto rozhodnutí osoby a orgány, o ktorých je mu známe, že majú k zaistenému majetku predkupné alebo iné právo alebo vedú konanie, v ktorom bol obmedzený výkon práva so zaisteným majetkom nakladať. Ak bolo zaistené majetkové právo, príslušný orgán doručí rozhodnutie o zaistení aj dlžníkovi dotknutej osoby a uloží mu, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal do úschovy príslušného orgánu alebo na miesto ním určené. Zložením predmetu plnenia podľa predchádzajúcej vety je dlžníkov záväzok v rozsahu poskytnutého plnenia splnený.
(3) Príslušný orgán, ktorý rozhodol o zaistení, upovedomí o tejto skutočnosti bezodkladne orgán, ktorý podľa osobitných predpisov vedie evidenciu majetku, ktorý bol zaistený, a súčasne ho vyzve, aby, ak zistí, že sa s majetkom, ktorý bol zaistený, nakladá tak, že hrozí zmarenie alebo sťaženie účelu zaistenia, mu túto skutočnosť bezodkladne oznámil. Ak bol podaný návrh na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností pred vydaním rozhodnutia o jej zaistení, a ak nebolo o tomto návrhu právoplatne rozhodnuté, stráca podaný návrh svoje právne účinky ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej zaistení.
(4) Ak je na prevod alebo na zriadenie práva k zaistenému majetku potrebný zápis do evidencie vedenej podľa osobitných predpisov, možno po upovedomení vykonanom podľa odseku 3 taký zápis vykonať len s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu, ktorý o zaistení rozhodol.
§ 4
Vylúčenie veci
(1) Z výkonu rozhodnutia o zaistení sú vylúčené veci vo vlastníctve dotknutej osoby, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb dotknutej osoby a jej rodiny alebo na plnenie jej pracovných úloh, ako aj iné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s dobrými mravmi; vylúčené sú najmä veci podľa predpisov upravujúcich exekučné konanie.[3])
(2) Z výkonu rozhodnutia o zaistení sú ďalej vylúčené peňažné dávky pre osoby so zdravotným postihnutím a príspevok na starostlivosť, dávky pomoci v hmotnej núdzi a z dávok štátnej sociálnej podpory príspevok na bývanie a jednorazovo vyplácané dávky štátnej sociálnej podpory a pestúnskej starostlivosti, a ďalej do výšky základnej čiastky, ktorá nesmie byť zrazená z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia podľa Civilného sporového poriadku,
a) pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovnoprávneho vzťahu alebo vzťahu obdobného vzťahu pracovnoprávnemu,
b) pohľadávky obvineného na výplatu výživného,
c) pohľadávky na výplatu dávok nemocenského a dôchodkového poistenia a
d) dávky sociálnej podpory a pestúnskej starostlivosti, ktoré nie sú vyplácané jednorazovo.
§ 5
Vylúčenie vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení na návrh dotknutej osoby
(1) Príslušný orgán rozhodne na návrh dotknutej osoby alebo osoby, o ktorej výživu a výchovu je dotknutá osoba povinná sa starať, či sú z výkonu rozhodnutia o zaistení vylúčené aj iné veci, ako tie, ktoré boli vylúčené podľa § 4.
(2) Na návrh osoby, ktorá namieta svoje vlastnícke právo k veciam, ktoré boli zaistené, rozhodne príslušný orgán o vylúčení týchto vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení, ak nezistí skutočnosti, ktoré by dôvodnosť tohto návrhu vážne spochybňovali. Ak tomu nebránia dôležité dôvody, rozhodne príslušný orgán o návrhu na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia o zaistení do 10 dní odo dňa jeho doručenia.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok.
§ 6
Zisťovanie majetku podliehajúcemu zaisteniu
(1) Na zistenie rozsahu, obsahu a umiestnenia majetku dotknutej osoby môže príslušný orgán vypočuť dotknutú osobu alebo inú osobu, ktorá má alebo môže mať vedomosť o majetku podliehajúcemu zaisteniu.
(2) Príslušný orgán vyzve dotknutú osobu, aby v lehote 10 dní zaslala písomné prehlásenie o majetku, v ktorom uvedie najmä
a) platcu odmeny z pracovnoprávneho vzťahu alebo vzťahu obdobného vzťahu pracovnoprávnemu a výšku tejto odmeny,
b) peňažné ústavy, v ktorých má dotknutá osoba účty, ich čísla a výšku finančných prostriedkov na nich vedených,
c) dlžníkov, u ktorých má dotknutá osoba pohľadávky, ich výšku a lehotu splatnosti,
d) hnuteľné veci a nehnuteľnosti vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dotknutej osoby a kde sa nachádzajú,
e) ďalšie majetkové práva dotknutej osoby.
(3) Príslušný orgán vyzve dotknutú osobu alebo inú osobu na vykonanie nového prehlásenia o majetku, ak zistí, že sa majetkové pomery dotknutej osoby zmenili.
§ 7
Zisťovanie hnuteľných vecí
(1) Príslušný orgán je oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení nariadiť osobnú prehliadku dotknutej osoby; osobnú prehliadku vykoná príslušný orgán, alebo na jeho príkaz policajt (ďalej len „orgán vykonávajúci prehliadku“). Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení nariadiť prehliadku bytu alebo iných priestorov slúžiacich na bývanie alebo priestor k nim prináležiaci (ďalej len „obydlie“) a iných priestorov a pozemkov, kde je možné predpokladať, že má dotknutá osoba svoj majetok; túto prehliadku vykoná orgán vykonávajúci prehliadku.
(2) Dotknutá osoba je povinná sprístupniť orgánu vykonávajúcemu prehliadku prístup na miesta, v ktorých sa má vykonať prehliadka podľa odseku 1 tretej vety. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, je orgán vykonávajúci prehliadku, oprávnený zabezpečiť si do týchto miest prístup.
(3) Orgán vykonávajúci prehliadku, spíše hnuteľné veci, ktorých sa zaistenie týka, a ak nie sú hnuteľné veci zaistené pri prehliadke uvedené v rozhodnutí o zaistení majetku, spíše tie z nich, ktoré nie sú podľa tohto zákona zo zaistenia vylúčené.
(6) Orgán vykonávajúci prehliadku, priberie podľa možností na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nezúčastnenú osobu, spravidla zástupcu orgánu obce.
(7) Príslušný orgán upovedomí o tom, ktoré hnuteľné veci boli do súpisu zaradené, dotknutú osobu a jej manžela, prípadne blízku osobu[4]) dotknutej osoby.
(8) Príslušný orgán doručí právoplatné rozhodnutie o zaistení osobám, o ktorých mu je známe, že majú k veci predkupné alebo iné vecné právo, a vyvesí ho na úradnej tabuli.
§ 8
Zisťovanie cenných papierov, zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov
(1) Príslušný orgán je oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení rozhodnúť o registrácií pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, keď sa dozvie, že tieto zaknihované cenné papiere sú pre dotknutú osobu evidované v príslušnej evidencii podľa osobitného predpisu; v prípade potreby alebo pri pochybnostiach si vyžiada správu od orgánu alebo osoby oprávnenej viesť takúto evidenciu.
(2) Ak boli pri postupe podľa tohto zákona nájdené cudzozemské peniaze, iné devízové hodnoty alebo vyššia čiastka peňazí v eurách, ako ktorá je zo zaistenia vylúčená, zloží sa do úschovy príslušnému orgánu.
(3) Vkladné knižky, vkladné listy a iné formy vkladov, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere alebo iné listiny, ktorých predloženie je nutné na uplatnenie určitého práva, sa spíšu obdobne ako iné veci podľa tohto zákona a zložia sa do úschovy príslušnému orgánu.
(4) Ak ide o vkladné listy, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere alebo iné listiny, ktorých predloženie je nutné na uplatnenie určitého práva, príslušný orgán podľa ich povahy vyzve tohto, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal príslušnému orgánu alebo na iné príslušným orgánom určené miesto.
§ 9
Zisťovanie nehnuteľností
(1) Ak sa príslušný orgán dozvie, že dotknutá osoba je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa má vzťahovať alebo vzťahuje zaistenie, overí túto skutočnosť v katastri nehnuteľností. Rovnopis rozhodnutia o zaistení príslušný orgán zašle príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, a pokiaľ to nie je zrejmé z rozhodnutia, oznámi mu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a trvalý alebo iný pobyt dotknutej osoby, alebo ak je ňou právnická osoba, jej názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, a ak zaistenie nepostihuje celý majetok dotknutej osoby, označí nehnuteľnosti, ktorých sa zaistenie týka.
(2) Na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení nariadiť prehliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva. Orgán vykonávajúci prehliadku upovedomí o čase a mieste prehliadky dotknutú osobu alebo osobu, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti, alebo osobu, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Dotknutá osoba alebo osoba s ňou žijúca v spoločnej domácnosti, alebo osoba, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo, sú povinné prehliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva umožniť.
(3) Príslušný orgán upovedomí o rozhodnutí o zaistení nehnuteľnosti daňový úrad a obecný úrad, v ktorého obvode sa zaistená nehnuteľnosť nachádza, a rozhodnutie vyvesí na úradnej tabuli príslušného orgánu. O nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia príslušný orgán upovedomí príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
§ 10
Účel správy majetku a zodpovednosť správcu
(1) Správa majetku sa vykonáva tak, aby nedošlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, prípadne aby sa hodnota majetku očakávaným spôsobom zvýšila.
(2) Pre dosiahnutie účelu správy majetku správca vykonáva v potrebnom rozsahu práva a povinnosti spojené so zaisteným majetkom, ktorého výkon mu priznáva tento zákon, alebo ktorého výkon bol dotknutej osobe zakázaný príslušným orgánom. Správca vykonáva jednotlivé práva a povinnosti podľa povahy zaisteného majetku a práv s ním spojených v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom a v súlade s poverením, ak bolo vydané alebo zmluvou o správe, ak bola uzatvorená. Pri správe majetku správca postupuje s odbornou starostlivosťou.
(3) Správca zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone správy ním alebo osobami, ktoré použil na plnenie svojich úloh, tomu, komu bola spôsobená v súvislosti s výkonom tejto činnosti; tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať.
(4) Správca je povinný mať po dobu výkonu správy uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu (ďalej len „zmluva o poistení“), ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom správy; to neplatí, ak zodpovedá za činnosť správcu štát podľa predpisov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.[5]) Zmluva o poistení musí obsahovať zodpovednosť správcu za škodu, ktorá je spôsobená jeho konaním alebo opomenutím konania pri výkone funkcie správcu alebo v súvislosti s ňou alebo konaním alebo opomenutím jeho zamestnancov pri výkone jeho funkcie, pokiaľ ku konaniu alebo opomenutiu došlo v čase trvania poistenia. Zmluvu o poistení je správca povinný uzavrieť najneskôr do piatich dní po tom, čo bol poverený správou alebo s ním bola uzatvorená zmluva o správe, a bezodkladne po jej uzavretí doložiť túto skutočnosť tomu, kto ho poveril výkonom správy majetku, alebo s ním dojednal zmluvu o správe.
(5) Limit poistného plnenia dojednaný v zmluve o poistení zodpovednosti musí byť minimálne 30 000 eur pre jednu poistnú udalosť; pre správcu, ktorý na základe zaistených práv k podielu vykonáva funkciu člena štatutárneho orgánu v právnickej osobe, ktorej ročný úhrn čistého obratu podľa účtovných predpisov za posledné účtovné obdobie predchádzajúce povereniu správou dosiahol aspoň čiastku 3 000 000 eur, alebo ktorý zamestnáva najmenej 100 zamestnancov, musí byť limit poistného plnenia minimálne 300 000 eur pre jednu poistnú udalosť.
§ 11
Správca zaisteného majetku
(1) Ak nie je ďalej uvedené inak, vykonáva správu majetku počas zaistenia Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Príslušný orgán doručí právoplatné rozhodnutie o zaistení finančnému riaditeľstvu, ak má vykonávať správu zaisteného majetku. Príslušný orgán doručí právoplatné rozhodnutie o zaistení majetku podľa odseku 3 orgánu, ktorý má vykonávať správu tohto majetku.
(2) Ak bola zaistená majetková účasť v právnickej osobe, ktorá umožňuje podieľať sa na konaní právnickej osoby, a ak je potrebné vykonať správu majetkovej účasti v právnickej osobe (ďalej len „správa podielu“), finančné riaditeľstvo môže poveriť správou podielu osobu zapísanú v zozname správcov podľa osobitného predpisu[6]) (ďalej len „správca podielu“). Ak osobitný predpis viaže vlastníctvo podielu alebo výkon funkcie štatutárneho orgánu v právnickej osobe na splnenie určitých osobitných podmienok, tieto podmienky nemusia byť u správcu podielu splnené. Správca podielu môže poverenie na správu podielu odmietnuť len z dôležitých dôvodov, ktoré posúdi finančné riaditeľstvo. Udelenie poverenia a zrušenie poverenia sa zapisuje na návrh finančného riaditeľstva do obchodného registra.
(3) Správu zaistených
a) rádioaktívnych odpadov a zdrojov ionizujúceho žiarenia vykonáva Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,
b) exemplárov rastlín a živočíchov, regulovaných kožušín a výrobkov z tuleňov a iných jedincov chránených podľa zákona o obchodovaní s ohrozenými druhmi a jedincov obzvlášť chránených druhov rastlín a živočíchov a voľne žijúcich vtákov chránených podľa zákona o ochrane prírody a krajiny vykonáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
c) zbraní, streliva, munície a výbušnín, návykových látok a prekurzorov, vrátane zariadení na ich výrobu, prípravkov obsahujúcich návykové látky a iných nebezpečných látok vykonáva Policajný zbor.
(4) Ak nemôže finančné riaditeľstvo vykonávať správu majetku, výkon správy podľa povahy zaisteného majetku vykonáva
a) na základe poverenia prostredníctvom štátneho orgánu alebo štátnej organizácie príslušnej hospodáriť s určitým majetkom štátu, alebo
b) na základe zmluvy prostredníctvom inej osoby podnikajúcej v určitej oblasti alebo dostatočne odborne spôsobilej na správu majetku, a to za dojednanú odplatu, alebo bezodplatne.
(5) Obsahom zmluvy podľa odseku 4 písm. b) musí byť aj dohoda o zodpovednosti za škodu spôsobenú na zaistenom majetku v čase správy majetku, inak je zmluva neplatná. Zmluva môže byť uzatvorená aj na správu časti majetku. Ak je predmetom zmluvy správa majetku spočívajúca v predaji zaisteného majetku, musí obsahovať, okrem iného dohodu o spôsobe určenia kúpnej ceny a o postupe pri jej predaji. Odplatu za správu majetku hradí finančné riaditeľstvo z prostriedkov štátneho rozpočtu.
(6) Finančné riaditeľstvo bezodkladne informuje príslušný orgán o postupe podľa odseku 4 písm. a) a b).
(7) Poverenie podľa odseku 2 alebo odseku 4 písm. a) má písomnú formu a obsahuje najmä označenie orgánu, ktorý poverenie vydal, označenie povereného správcu a vymedzenie práv a povinností spojených so správou majetku. V poverení alebo v pripojených listinách je potrebné určiť zaistený majetok, ktorého sa poverenie týka. Poverenie môže byť vydané aj na správu časti majetku. Finančné riaditeľstvo môže poverenie kedykoľvek písomne zrušiť a za podmienok ustanovených týmto zákonom poveriť iného správcu, uzavrieť zmluvu podľa ods. 4 písm. b), alebo zaistený majetok spravovať sám.
(8) O vydaní alebo zrušení poverenia, o poverení iného správcu a o uzavretí zmluvy podľa odseku 4 písm. b) sa upovedomí dotknutá osoba.
§ 12
Práva a povinnosti správcu
(1) Správca je povinný na účel zabránenia zníženia hodnoty alebo zmenšenia zaisteného majetku, najmä
a) včas uplatňovať nárok na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia,
b) priebežne sledovať, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky k zaistenému majetku, včas uplatňovať a vymáhať práva, ktoré inak náleží vlastníkovi alebo majiteľovi zaisteného majetku, prípadne inej osobe oprávnenej s majetkom nakladať, a zamedzovať premlčaniu alebo zániku týchto práv,
c) dovolávať sa neplatnosti právneho konania urobeného obvineným v rozpore so zákazmi, ktoré mu boli uložené rozhodnutím o zaistení.
(2) Hnuteľné veci, ktoré dotknutá osoba vydala alebo jej boli odňaté, je správca povinný zabezpečiť a chrániť pred znehodnotením, najmä pred ich poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo zneužitím, a vykonať potrebné úkony smerujúce k uchovaniu hodnoty hnuteľnej veci.
(3) Správca robí na účel ochrany zaisteného majetku v súdnom, správnom alebo inom konaní všetky úkony, ktoré je inak oprávnený robiť jeho vlastník alebo majiteľ, prípadne iná osoba oprávnená s majetkom nakladať.
(4) Správca vedie o zaistenom majetku evidenciu, až do doby ukončenia správy majetku; zaistený majetok nie je predmetom účtovníctva a inventarizácie.
(5) Iné povinnosti súvisiace so zaisteným majetkom ako uvedené v odsekoch 1 až 4 správca nevykonáva. Iné práva súvisiace so zaisteným majetkom vykonáva správca na účel ochrany zaisteného majetku len v rozsahu, v akom boli zakázané dotknutej osobe príslušným orgánom. Správca nie je oprávnený zaistený majetok používať, prenajať, zaťažiť alebo previesť na inú osobu; ustanovenie § 16 tým nie je dotknuté.
(6) Na účely riadneho výkonu správy majetku je správca oprávnený robiť všetky potrebné úkony, najmä je oprávnený nahliadať do účtovných záznamov, zmlúv a ďalších písomností týkajúcich sa zaisteného majetku a vstupovať na miesta, kde sa nachádzajú; obvinený, ako aj iné osoby, voči ktorým je úkon vykonávaný, sú povinné správcovi poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ak osoby uvedené v prvej vete bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchnu príkaz alebo nevyhovejú výzve správcu a neposkytnú mu potrebnú súčinnosť, môže im správca uložiť poriadkovú pokutu do 15 000 eur. Ak taký príkaz alebo výzvu neuposlúchne osoba, ktorá koná za právnickú osobu, poriadková pokuta sa uloží právnickej osobe; o tom je potrebné tieto osoby dopredu poučiť. Proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty je prípustný opravný prostriedok.
§ 13
Správa podielu
(1) Správca podielu poverený správou podľa § 11 ods. 2 vstupuje do zaistených práv spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva a vykonáva ich v potrebnom rozsahu v súlade s týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.
(2) Ak je na dosiahnutie účelu správy potrebné vymeniť jedného alebo viacerých členov štatutárneho orgánu právnickej osoby a zaistené práva taký postup správcovi podielu umožňujú, správca podielu zvolá najvyšší orgán právnickej osoby a jeho prostredníctvom dosiahne ich odvolanie a nechá sa namiesto nich zvoliť za člena štatutárneho orgánu.
(3) Na výzvu finančného riaditeľstva je správca podielu povinný predložiť v primeranej lehote správu o svojej činnosti pri správe podielu; správu podielu je správca podielu povinný predložiť finančnému riaditeľstvu vždy do 15 dní po tom, čo zaniklo alebo bolo zrušené jeho poverenie na správu podielu.
(4) Poverenie správcovi podielu na správu podielu zaniká
a) zánikom jeho oprávnenia vykonávať činnosť správcu podielu podľa osobitného predpisu,5) alebo
b) zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu.
(5) Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté oprávnenie finančného riaditeľstva zrušiť poverenie správcovi podielu z iných dôvodov.
(6) Ak správca podielu vykonáva v čase zániku alebo zrušenia poverenia funkciu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, táto funkcia zaniká ku dňu zániku alebo zrušenia poverenia; ak však finančné riaditeľstvo poverilo správou podielu podľa tohto zákona nového správcu do 14 dní po tom, čo bolo zrušené alebo zaniklo poverenie pôvodnému správcovi podielu, prechádza na nového správcu podielu táto funkcia ku dňu jeho poverenia správou podielu. Právne úkony urobené pôvodným správcom podielu vo funkcii člena štatutárneho orgánu právnickej osoby v čase medzi zrušením alebo zánikom jeho poverenia a okamihom, keď sa o zrušení alebo zániku poverenia dozvedel, zostávajú platné, ak ich schváli štatutárny orgán právnickej osoby. Pôvodný správca podielu je povinný poskytnúť novému správcovi podielu na jeho žiadosť potrebnú súčinnosť, najmä ho informovať o ním urobených právnych úkonoch.
§ 14
Odmena správcu podielu
(1) Správca podielu poverený správou podielu podľa § 11 ods. 2 má právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov.
(2) Odmena správcovi podielu, ktorý na základe zaistených práv k podielu vykonáva funkciu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, a náhrada jeho hotových výdavkov sa hradí z majetku právnickej osoby. Ak majetok právnickej osoby nepostačuje úplne alebo sčasti na úhradu odmeny správcovi podielu a na náhradu jeho hotových výdavkov, hradí ich štát. Odmenu správcovi podielu, ktorý vykonáva správu podielu a nie je členom ich štatutárneho orgánu právnickej osoby, a náhradu jeho hotových výdavkov hradí štát.
(3) Finančné riaditeľstvo rozhodne na návrh správcu podielu o výške jeho odmeny a v prípade, že hotové výdavky hradí štát, tiež o výške náhrady jeho hotových výdavkov; návrh správcu podielu musí obsahovať vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov, pričom navrhovanú výšku náhrady hotových výdavkov je správca podielu povinný preukázateľne doložiť a odôvodniť ich účelnosť. Proti rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok.
(4) Pri určení výšky odmeny správcovi podielu vychádza finančné riaditeľstvo zo skutočnosti, či správca podielu vykonáva v právnickej osobe funkciu člena štatutárneho orgánu, a z výšky obratu právnickej osoby. Ak nie je možné určiť výšku odmeny správcovi podielu podľa týchto kritérií, prihliadne finančné riaditeľstvo pri určení jej výšky počas správy podielu, rozsahu a náročnosti vykonávanej činnosti, a ak vykonáva správca podielu v právnickej osobe funkciu člena štatutárneho orgánu, prihliadne finančné riaditeľstvo aj na výšku odmeny ostatných členov štatutárneho orgánu alebo, ak nie sú takí členovia štatutárneho orgánu, prihliadne na výšku odmeny bývalých členov štatutárneho orgánu.
(5) V prípadoch, keď odmenu a náhradu hotových výdavkov správcovi podielu hradí štát, vyplatí ich finančné riaditeľstvo z prostriedkov štátneho rozpočtu.
(6) Finančné riaditeľstvo môže počas správy podielu rozhodnúť o vyplatení časti odmeny a náhrady hotových výdavkov správcovi podielu, a to aj opakovane.
§ 15
Náklady správy majetku
Náklady potrebné na riadny výkon správy majetku hradí finančné riaditeľstvo z prostriedkov štátneho rozpočtu.
§ 16
Predaj zaisteného majetku
(1) Finančné riaditeľstvo môže rozhodnúť o predaji zaisteného majetku s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby; súhlas môže byť udelený písomne alebo ústne do zápisnice. Dotknutá osoba sa v takom prípade môže vyjadriť k najnižšej cene, za ktorú je možné majetok predať; o tomto práve musí byť poučená.
(2) Bez súhlasu uvedeného v odseku 1 môže finančné riaditeľstvo rozhodnúť o predaji zaisteného majetku, ak je možné dôvodne predpokladať, že
a) podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode,
b) bude rýchlo strácať na hodnote, najmä ak ide o motorové vozidlá a elektrozariadenia,
c) so správou majetku budú spojené neprimerané náklady, alebo
d) správa majetku bude vyžadovať osobitné podmienky nakladania alebo osobitnú odbornú spôsobilosť, ktorú je možné zaistiť len s neprimeranými ťažkosťami.
(3) V prípade splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom je poverený alebo zmluvný správca povinný navrhnúť finančnému riaditeľstvu predaj zaisteného majetku; o takom návrhu finančné riaditeľstvo rozhodne bezodkladne po jeho doručení. Predaj zaisteného majetku v tomto prípade zabezpečuje poverený alebo zmluvný správca, ak finančné riaditeľstvo nerozhodne inak.
(4) Pri určení kúpnej ceny a pri predaji postupuje
a) finančné riaditeľstvo a poverený správca podľa § 11 ods. 4 písm. a) primerane podľa predpisov o správe majetku štátu,[7])
b) poverený správca podľa § 11 ods. 4 písm. b) primerane podľa predpisov o dobrovoľných dražbách,[8])
c) zmluvný správca spôsobom dohodnutým v zmluve.
(5) Peňažná čiastka získaná predajom sa zloží do úschovy finančného riaditeľstva.
§ 17
Spoločné ustanovenia
(1) Ak je zaistenie majetku zrušené, vráti správca zaistený majetok dotknutej osobe. Úkony spojené so zmenou zápisu údajov v úradných evidenciách o majetku, ktorý bol zaistený, vykonáva finančné riaditeľstvo. Ak došlo k predaju zaisteného majetku, vráti sa dotknutej osobe peňažná čiastka získaná predajom zaisteného majetku.
(2) Ak sa podľa osobitných predpisov[9]) stáva vlastníkom zaisteného majetku štát, správca zabezpečí všetky úkony potrebné pre odovzdanie zaisteného majetku orgánu, ktorý spravuje majetok štátu.7)
(3) Na konanie a rozhodovanie finančného riaditeľstva sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
(4) Rozhodnutie príslušného orgánu podľa tohto zákona má v trestnom konaní formu uznesenia.
(5) Na konanie podľa § 7 ods. 1 alebo § 9 ods. 2 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, ktorého sa rozhodnutie o zaistení týka.
§ 18
Prechodné ustanovenie
Tento zákon sa použije aj na správu majetku zaisteného podľa doterajších predpisov.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 316/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 20 sa slovo „páchateľov“ nahrádza slovom „osôb“.
2. V § 33 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) zhabanie časti majetku.“.
3. V § 61 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: ,,Ak v čase uloženia trestu zákazu činnosti páchateľ už vykonáva zákaz činnosti rovnakého druhu, ktorý mu bol uložený za iný skutok, výkon trestu zákazu činnosti sa začne až po skončení výkonu zákazu činnosti uloženého mu za iný skutok.“.
4. Za § 83 sa vkladá § 83a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„83a
Zhabanie časti majetku
(1) Zhabanie časti majetku môže súd uložiť páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky alebo za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266, prijímania úplatku podľa § 328 až 330, podplácania podľa 332 až 334, nepriamej korupcie podľa § 336, výroby detskej pornografie podľa § 368 alebo rozširovania detskej pornografie podľa § 369, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má s ohľadom na všetky skutočnosti za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti na základe zistenia, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred spáchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho spáchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe inej zistenej skutočnosti odôvodňujúcej takýto záver.
(2) Zhabanie časti majetku vo vzťahu k veci môže súd uložiť, ak by takáto vec mohla byť zhabaná podľa odseku 1, ak páchateľ túto vec
a) previedol na inú osobu bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok a táto osoba vedela alebo mohla a mala vedieť, že na ňu takúto vec previedol, aby sa vyhol uloženiu zhabania veci podľa § 83, alebo že takáto vec bola získaná v rozpore so zákonom,
b) previedol na blízku osobu,
c) previedol na právnickú osobu, v ktorej má sám alebo v spojení s blízkymi osobami väčšinovú majetkovú účasť, väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo rozhodujúci vplyv na riadení, a takúto vec páchateľ bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok užíva, alebo
d) nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(3) Súd je povinný pri uložení zhabania časti majetku určiť veci, ktoré podliehajú zhabaniu. Ak bol zistený hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so zákonom v sledovanom období, môže súd určiť akékoľvek veci patriace páchateľovi v hodnote až do výšky zisteného hrubého nepomeru.
(4) Ak súdu nie je známe, kde sa veci, ktoré sú predmetom časti zhabania majetku, nachádzajú, alebo ich zhabanie nie je vhodné s ohľadom na práva tretích osôb, alebo ak ten komu mohla byť vec zhabaná ju pred vydaním rozhodnutia o zhabaní časti majetku, zničí, poškodí, scudzí alebo jej zhabanie inak zmarí, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty alebo peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
(5) Zhabanie časti majetku postihuje aj plody a úžitky veci, ktoré prináležia osobe, ktorej bola takáto vec zhabaná. Zhabanie časti majetku sa nevzťahuje na veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa má zhabať časť majetku, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu je táto osoba povinná sa starať.
(6) Vlastníkom zhabanej časti majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
5. V § 87 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem prerušenia trestného stíhania z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe,“.
6. V § 87 ods. 3 písm. a) sa slovo „páchateľ“ nahrádza slovom „obvinený“.
7. Slová „extrémistický materiál“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „extrémistický materiál“ v príslušnom tvare.
8. V § 124 ods. 3 sa za slová „súhrn ekologickej ujmy“ vkladá čiarka a slová „získaného prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom“.
9. § 124 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Pri trestnom čine machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe sa škodou rozumie predpokladaná hodnota zákazky alebo hodnota predmetu dražby.“.
10. V § 138 písmeno e) znie:
„e) vlámaním okrem trestného činu krádeže podľa § 212,“.
11. V § 170a ods. 2 písm. a) a § 176 ods. 2 písm. e) slová „dvanástich“ nahradiť slovami „dvadsiatich štyroch“.
12. V § 212 ods. 2 písmeno d) znie:
„d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom.“.
13. Za § 220 sa vkladá § 220a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 220a
Výroba a držba náradia na krádeže motorových vozidiel
(1) Kto neoprávnene vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva špeciálne upravený prostriedok, náradie, iný predmet, alebo počítačový program určený na prekonanie uzamykacích mechanizmov vozidla alebo upravený softvér určený na prekonanie elektronických zabezpečovacích prvkov vozidla, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený.
(3) Odňatím slobody na päť rokov až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia.“.
14. V § 233 ods. 3 písm. b) za slovo „ním“ vkladajú slová „pre seba alebo pre iného“.
15. V § 248a ods. 1 sa slovo ,,značnú“ nahrádza slovom ,,malú“.
16. V § 248a ods. 2 písmeno c) znie:
,,c) a spôsobí ním väčšiu škodu.“.
17. V § 248a sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
,,(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
18. V § 249 ods. 1 sa za slovo „premiestni“ vkladá čiarka a slová „sebe alebo inému zadováži“.
19. V § 249a ods. 1 sa slovo „vyrobí“ nahrádza slovom „vyhotoví“ a slovo „dva“ sa nahrádza slovom „tri“.
20. V § 251 ods. 3 sa slová „spôsobí ním značnú škodu“ nahrádzajú slovami „a získa ním značný prospech“.
21. V § 251 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) a získa ním prospech veľkého rozsahu, alebo“.
22. V § 251a ods. 1, § 299a ods. 2, § 302a ods. 2 písm. c), § 305 ods. 4 písm. e), § 306 ods. 2 písm. b) a § 336b ods. 3 písm. a) sa slová „dvadsiatich štyroch“ nahrádzajú slovom „dvanástich“.
23. V § 254 ods. 4 písmeno a) znie:
„a) v značnom rozsahu alebo ním spôsobí iný obzvlášť závažný následok, alebo“.
24. V § 254 ods. 5 písmeno a) znie:
„a) vo veľkom rozsahu, alebo“.
25. V § 259 ods. 2 písm. b) sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „zatají, odstráni“.
26. V § 277 ods. 1 sa za slovo „jeden“ vkladá slovo „rok“.
27. V § 277 ods. 3 sa slovo „ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu“ nahrádzajú slovami „ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu“.
28. V § 278a odsek 1 znie:
„(1) Kto marí výkon správy daní tým, že
a) v dokladoch predkladaných pri správe daní uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje, alebo zatají povinné údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre správne určenie dane,
b) falšuje, pozmení, alebo marí dôkaz rozhodujúci pre správne určenie dane, správcovi dane predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený alebo marí získanie dôkazu, vrátane výpovede svedka alebo znalca pri správe daní,
c) nesplní zákonom uloženú mu oznamovaciu povinnosť,
d) nesplní povinnosť poskytnúť
súčinnosť pri správe daní uloženú mu zákonom,
e) nesplní nepeňažnú povinnosť uloženú mu rozhodnutím správcu dane,
f) ako svedok v konaní pred správcom dane uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má pre správu dane podstatný význam, alebo kto takú okolnosť zamlčí,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“.
29. V § 289 ods. 3 písm. a) a b) sa slová ,,dvadsiatich štyroch“ nahrádzajú slovami ,,tridsiatich šiestich“.
30. V § 294 ods. 1 sa za slovo „strelivo“ vkladá čiarka a slová „výbušninu, výbušný predmet alebo muníciu“.
31. V § 294 ods. 3 sa slovo „zahľadí“ nahrádza slovom „zahladí“.
32. V § 295 ods. 1 písm. a) sa slová ,,hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent,“ nahrádzajú slovami ,,hromadne účinnú zbraň, jej súčasť alebo komponent, alebo výbušniny,“
33. V § 295 ods. 1 písm. b) sa slová „alebo výbušniny“ nahrádzajú slovami „výbušniny, výbušné predmety alebo muníciu,“
34. V § 302 ods. 2 písm. a) sa slová „a vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody“ slovami „vo väčšom rozsahu“.
35. V § 302 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „a“.
36. V § 304a ods. 1 sa za slovo „použije“ vkladajú slová „alebo vypustí do životného prostredia“.
37. V § 364 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) úmyselne ohrozí život alebo zdravie iného tým, že sa zúčastní bitky,“.
Doterajšie písmena b) až e) sa označia ako c) až f).
38. V § 422b ods. 2 písmeno b) znie:
„b) verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, alebo“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 316/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 10 ods. 8 písm. b) a f) sa vypúšťajú slová ,,v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní“.
2. V § 10 ods. 20 druhej vete sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „terorizmu“ sa vkladá čiarka a slová „trestného činu skrátenia dane a poistného, trestného činu neodvedenia dane a poistného, trestného činu daňového podvodu, trestného činu nezaplatenia dane a poistného, trestného činu marenia výkonu správy daní alebo trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe“.
3. V § 50 ods. 1 sa slová „Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované,“ nahrádzajú slovami „Ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody,“.
4. V § 50 odsek 2 znie:
„(2) Pri zaistení nároku poškodeného sa primerane použijú ustanovenia § 95 až 96e. Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať. Pri správe majetku určeného na zaistenie nároku poškodeného sa postupuje podľa osobitného predpisu.“.
5. V § 59 ods. 1 sa za slová ,,stranu zápisnice“ vkladajú slová ,,alebo v elektronickej podobe každý samostatný elektronický dokument tvoriaci zápisnicu zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu“.
6. V § 59 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
,,(2) Zápisnicu v elektronickej podobe osoby podľa odseku 1 autorizujú podľa osobitného predpisu. Ak vypočúvaný alebo iná osoba pribratá k úkonu nemôže zápisnicu v elektronickej podobe autorizovať, podpíše zápisnicu v listinnej podobe.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
7. Za § 61a sa vkladá § 61b, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 61b
Vyhotovovanie obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov z postupu pred začatím trestného stíhania a z prípravného konania nie je prípustné; tým nie je dotknutá možnosť vyhotovovania obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov pre potreby orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.“.
8. V § 89 ods. 3 sa za slovo „senátu“ vkladá slovo „a“.
9. V § 94 odsek 2 znie:
„(2) Ak súd, prokurátor alebo policajt nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí, zabezpečí ju postupom podľa § 50 ods. 2 tretia veta.“.
10. V § 95 ods. 1 sa slová „v prípravnom konaní prokurátor“ nahrádzajú slovami „pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt“.
11. V § 95 odsek 2 znie:
„(2) Bez súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len, ak vec neznesie odklad a súhlas nemožno dosiahnuť vopred; taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť prokurátor, inak stráca platnosť.“.
12. V § 95 ods. 3 sa za slovo „prokurátor“ vkladajú slová „alebo s jeho súhlasom policajt“.
13. V § 95 ods. 5, 7 a 8 a § 96 ods. 4 sa za slová ,,senátu a“ vkladajú slová ,,pred začatím trestného stíhania a“.
14. V § 96 ods. 1 sa slová „v prípravnom konaní prokurátor“ nahrádzajú slovami „pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt“.
15. V § 96 odsek 2 znie:
„(2) Bez súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len, ak vec neznesie odklad a súhlas nemožno dosiahnuť vopred; taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť prokurátor, inak stráca platnosť.“.
16. Za § 96 sa vkladajú § 96a až 96e, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„§ 96a
Zaistenie nehnuteľnosti
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nehnuteľnosť je určená na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie bola použitá alebo je výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydať príkaz na zaistenie nehnuteľnosti.
(2) Bez súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len, ak vec neznesie odklad a súhlas nemožno dosiahnuť vopred; taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť prokurátor, inak stráca platnosť.
(3) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa okrem iného vlastník nehnuteľnosti poučí, že
a) nesmie nakladať s nehnuteľnosťou; po oznámení príkazu nesmie najmä nehnuteľnosť previesť na niekoho iného, zaťažiť, poškodiť alebo zničiť,
b) zodpovedá za škodu spôsobenú uplatnením predkupného alebo iného vecného práva na nehnuteľnosť, ak vlastník nehnuteľnosti do 15 dní od oznámenia príkazu predsedovi senátu alebo prokurátorovi neoznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo.
(4) Rovnopis príkazu zašle predseda senátu, prokurátor alebo policajt príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
(5) Príkaz doručí predseda senátu alebo pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt
a) osobám, o ktorých mu je známe, že majú predkupné, nájomné alebo iné vecné právo na nehnuteľnosť,
b) daňovému úradu, a
c) obecnému úradu, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.
(6) Vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva k zaistenej nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu možno vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátora. Návrh na vklad práva týkajúceho sa zaistenej nehnuteľnosti podaný podľa osobitného predpisu pred vydaním príkazu na zaistenie nehnuteľnosti, o ktorom nebolo zatiaľ rozhodnuté príslušným orgánom, stráca svoje právne účinky ku dňu vydania príkazu.
(7) So zaistenou nehnuteľnosťou možno v rámci výkonu rozhodnutia nakladať len po predchádzajúcom písomnom súhlase predsedu senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátora; to neplatí, ak je výkon rozhodnutia vykonávaný na uspokojenie pohľadávok štátu.
(8) Ak pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti v ustanovenom rozsahu, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor.
(9) Vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, vlastník nehnuteľnosti ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(10) Postup pri správe zaistenej
nehnuteľnosti je upravený osobitným predpisom.
§ 96b
(1) Ak je potrebné zistiť stav nehnuteľnosti alebo posúdiť účelnosť jej zaistenia, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie vydať príkaz na prehliadku nehnuteľnosti.
(2) Prehliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt; o čase a mieste prehliadky upovedomí vlastníka nehnuteľnosti alebo osobu, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, a ďalej osobu, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Tieto osoby sú povinné prehliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva strpieť.
(3) Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 2, alebo iná osoba neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice.
(4) Orgán vykonávajúci prehliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo osobe, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.
(5) K výkonu prehliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
§ 96c
Zaistenie obchodného podielu
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že obchodný podiel je určený na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie bol použitý alebo je výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydať príkaz na zaistenie obchodného podielu.
(2) Bez súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len, ak vec neznesie odklad a súhlas nemožno dosiahnuť vopred; taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť prokurátor, inak stráca platnosť.
(3) Príkaz sa doručí príslušnému registrovému súdu, a po vykonaní príkazu aj vlastníkovi obchodného podielu. V príkaze sa zakážu akékoľvek dispozície so zaisteným obchodným podielom rovnako sa zakáže vlastníkovi obchodného podielu účasť a hlasovanie na rokovaní valného zhromaždenia. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné. Vlastník obchodného podielu má právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosť musí odôvodniť. O takejto žiadosti musí predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, vlastník obchodného podielu ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(4) Príslušný registrový súd nezapíše do obchodného registra prevod zaisteného obchodného podielu bez predchádzajúceho písomného súhlasu predsedu senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátora.
(5) Ak zaistenie obchodného podielu na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenia zaistenia obchodného podielu. Príkaz na zrušenie zaistenia obchodného podielu sa ihneď doručí príslušnému registrovému súdu.
(6) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(7) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť obchodný podiel na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.
§ 96d
Zaistenie inej majetkovej hodnoty
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že iná majetková hodnota, ktorou je majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota je určená na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie bola použitá alebo je výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydať príkaz na zaistenie inej majetkovej hodnoty.
(2) Bez súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len, ak vec neznesie odklad a súhlas nemožno dosiahnuť vopred; taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť prokurátor, inak stráca platnosť.
(3) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akákoľvek dispozície s inou majetkovou hodnotou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.
(4) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa osobe, ktorej bola iná majetková hodnota zaistená uloží, aby do 15 dní od oznámenia príkazu oznámila orgánu podľa odseku 1, či a kto má k inej majetkovej hodnote predkupné alebo iné vecné právo alebo kto je povinný poskytnúť zodpovedajúce plnenie, a aby v tejto lehote vydala všetky listiny, ktorých predloženie je potrebné k uplatneniu určitého práva k zaistenej inej majetkovej hodnote.
(5) Príkaz doručí predseda senátu alebo pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt osobám, o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej inej majetkovej hodnote predkupné alebo iné vecné právo alebo sú povinné poskytnúť zodpovedajúce plnenie. Rovnako vyzve toho, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal súdu alebo na iné súdom určené miesto.
(6) Ak zaistená iná majetková hodnota podlieha evidencii podľa osobitného predpisu, predseda senátu alebo pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt vyrozumie príslušný orgán, ktorý vedie takú evidenciu a zároveň ho vyzve bezodkladne oznámiť skutočnosť, že je so zaistenou inou majetkovou hodnotovou nakladané tak, že hrozí zmarenie alebo sťaženie účelu jej zaistenia.
(7) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(8) Vlastník inej majetkovej hodnoty, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník inej majetkovej hodnoty ju môže, ak v nej neuvedie nové dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná od právoplatnosti príkazu.
(9) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť inú majetkovú hodnotu na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.
§ 96e
Zaistenie náhradnej hodnoty
Ak nie je možné dosiahnuť vydanie alebo odňatie veci, alebo ak nie je možné zaistiť hnuteľnú vec, peňažné prostriedky, zaknihované cenné papiere, nehnuteľnosť, inú majetkovú hodnotu alebo obchodný podiel, ktoré sú určené na spáchanie trestného činu alebo boli určené na jeho spáchanie, alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydať príkaz na zaistenie náhradnej hodnoty, ktorá zodpovedá, hoci aj len sčasti ich hodnote; pritom sa postupuje obdobne podľa príslušných ustanovení upravujúcich jej vydanie, odňatie alebo zaistenie.“.
17. § 97 a 98 vrátane nadpisu znejú:
„Vrátenie veci
§ 97
(1) Ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia výzvy alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v civilnom procese do šiestich mesiacov, od doručenia výzvy vec sa stáva majetkom štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
(3) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Vec predá orgán podľa odseku 5 alebo na základe jeho opatrenia štátny orgán podľa osobitného predpisu, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva.
(4) Ak omamné látky, psychotropné látky, alkohol, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokoriziková chemická látka, nepovolené lieky, anaboliká alebo iné prostriedky s anabolickým účinkom, ktoré boli vydané podľa § 89, odňaté podľa § 91 alebo prevzaté podľa § 92, na ďalšie konanie nie sú potrebné, možno ich zničiť.
(5) Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení, zničení a vydaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok; proti ostatným uzneseniam sťažnosť nie je prípustná.
§ 98
(1) Ak bola vydaná alebo odňatá vec, ktorá bola získaná alebo pravdepodobne získaná trestným činom alebo bola použitá na spáchanie trestného činu, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sa postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.
(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako, ten, ktorý vec vydal alebo ktorému bola vec odňatá postupuje sa podľa § 97 ods. 1 a 3. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená tomu, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorá bola získaná trestným činom Ak ide o vec, ktorá bola získaná trestným činom a ten, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá, nepožiadal o vrátenie veci a právo na vec neuplatnil nikto iný v lehote podľa odseku 1, vec sa stáva majetkom štátu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3) Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju zničiť, a to aj bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu. Za bezcennú vec sa považuje aj vec, ktorú sa nepodarilo predať podľa § 97 ods. 3, a to ani za zníženú cenu.
(4) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
(5) Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
18. Za § 98 sa vkladá § 98a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 98a
Spoločné ustanovenia k zaisteniu majetku, vecí a iných majetkových hodnôt
(1) Práva tretích osôb k majetku, veciam alebo iným majetkovým hodnotám zaisteným podľa tohto dielu možno uplatňovať podľa osobitných predpisov. So zaisteným majetkom, vecou alebo inou majetkovou hodnotou možno v rámci výkonu rozhodnutia, exekúcie alebo konkurzného konania nakladať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátora; to platí aj pre výkon záložného práva.
(2) Právne úkony urobené bez súhlasu podľa odseku 1 sú neplatné; na neplatnosť právnych úkonov súd prihliadne aj bez návrhu.
(3) Pri výkone rozhodnutia o zaistení majetku podľa tohto dielu a správe zaisteného majetku sa postupuje podľa osobitného predpisu.“.
19. § 111 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov sledovanie dodávky vykonáva finančná správa; ustanovenia odsekov 4 až 7 platia rovnako.“.
20. V § 113 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov sledovanie vykonáva finančná správa“.
21. V § 114 ods. 4 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vykonáva finančná správa“.
22. V § 119 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
,,(2) Na účely zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku, ochranného opatrenia zhabania časti majetku alebo zaistenia nároku poškodeného sa zisťujú aj majetkové pomery páchateľa, najmä vyhľadávaním, dokumentáciou a zaisťovaním výnosov z trestnej činnosti a vyhotovovaním majetkového profilu páchateľa.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
23. V § 120 ods. 4 prvej vete a § 128 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov finančnú správu“.
24. V § 135 ods. 3 sa za slovo ,,obrazu“ vkladajú slová ,,alebo s využitím technických zariadení určených na prenos a záznam zvuku a obrazu“.
25. V § 198 ods. 2 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová ,,rovnako postupuje nadriadený prokurátor, ak ho oznamovateľ alebo poškodený požiadal o preskúmanie postupu prokurátora.“.
26. § 210 vrátane nadpisu znie:
,,§ 210
Žiadosť o preskúmanie postupu policajta alebo prokurátora
(1) Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
(2) Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať nadriadeného prokurátora, aby bol preskúmaný postup prokurátora, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Prokurátor musí žiadosť nadriadenému prokurátorovi bez meškania predložiť. Nadriadený prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.“.
27. V § 211 sa za slová „podľa § 216 a 217,“ vkladajú slová „neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219,“.
28. Doterajší text § 229 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Prerušenie trestného stíhania nie je prekážkou pre rozhodnutie podľa § 97 ods. 4, ani prekážkou konania o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia podľa § 236 ods. 1.“.
29. V § 231 písm. m) sa slovo „vyšetrenie“ nahrádza slovom „vyšetrovanie“.
30. V § 277 ods. 5 tretia veta znie: „Ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, hlavné pojednávanie sa nemusí vykonať znova; to neplatí, ak predseda senátu na základe návrhu nového člena senátu alebo aj bez takého návrhu uznesením vyhlási, že sa hlavné pojednávanie alebo jeho časť vykoná znova.“.
31. V § 289 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
32. V § 364 ods. 1 úvodnej vete sa za slovo ,,rozhodnutia“ vkladá čiarka a slová ,,najneskôr však do podania obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste“.
33. V § 425 ods. 1 a § 428 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený,“.
34. V § 425 ods. 1 sa za slová „podľa § 50 ods. 2 a 3“ vkladajú slová „§ 89 a 91,“ a slová ,,§ 94 až 96“ sa nahrádzajú slovami ,,§ 94 až 96e“.
35. V § 444a ods. 4 sa za slovo „od“ vkladá slovo „výkonu“.
36. Nadpis štvrtej časti druhej hlavy štvrtého dielu znie: „Výkon zhabania veci, výkon zhabania časti majetku a výkon detencie“.
37. V § 461 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený,“.
38. Za § 461 sa vkladá § 461a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 461a
Výkon zhabania časti majetku
(1) Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie časti majetku, vykonateľným, zašle predseda senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie časti majetku do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal odsúdený naposledy bydlisko, a ak nie je jeho bydlisko známe, v ktorého obvode sa zhabaná časť majetku nachádza.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu treba očakávať uloženie zhabania časti majetku, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor časť majetku zaistiť. Súd zaistí časť majetku vždy, ak uložil zhabanie časti majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení časti majetku sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 89, § 91, § 94 až 96e a § 425 ods. 2.“.
39. Nadpis § 551 znie:
„Zaistenie majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty“.
40. V § 551 odsek 1 znie:
„(1) Na základe žiadosti cudzieho orgánu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zaistení majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti a predpokladá sa ich prepadnutie alebo zhabanie. Ustanovenia § 95 až 96e sa použijú primerane.“.
41. V § 551 ods. 4 sa slovo „predbežné“ v celom odseku vypúšťa a slová „podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve“ sa nahrádzajú slovami „medzinárodnej zmluvy“.
42. Za § 567m sa vkladá § 567n, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 567m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017
(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, konanie začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.
(2) Veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, a u ktorých sú splnené podmienky na ich predaj podľa § 97 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa 1. januára 2018 stávajú majetkom štátu.
(3) Na veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017 sa vzťahuje § 97 a 98 v znení účinnom od 1. januára 2018; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V nadpise § 29a sa slová ,, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu“ nahrádzajú slovami ,,nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu a trestnej činnosti“.
2. V § 29a ods. 1 úvodnej vete sa za slovo ,,operácií“ vkladá čiarka a slová ,,alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti“ sa nahrádzajú slovami ,,nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu alebo trestnej činnosti“.
3. V § 29a ods. 2 sa slovo ,,colnej“ nahrádza slovami ,,finančnej“.
4. V § 29a ods. 4 sa za slovo ,,operácií“ vkladá čiarka a slová ,,alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti a“ sa nahrádzajú slovami ,,nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu alebo“.
5. V § 69 ods. 4 sa slovo ,,colnej“ nahrádza slovom ,,finančnej“.
Čl. V
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 35/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 359/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 405/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 90/2016 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 299/2016 Z. z., zákona č 315/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z. a zákona č. 2/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 91 ods. 4 písm. g) sa za slovo ,,odhaľovania“ vkladajú slová ,,daňových únikov, nezákonných finančných operácií, nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu alebo“.
2. § 91 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
,,(13) Správu podľa odseku 4 písm. b), g), o) a w) podá banka a pobočka zahraničnej banky do 10 dní od doručenia vyžiadania.“.
Čl. VI
Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z . z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 9/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 141/2017 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 2 ods. 1 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: „zaistenie obchodného podielu v trestnom konaní a zrušenie tohto zaistenia,“.
Čl. VII
Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 207/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 441/2012 Z. z., zákona č. 207/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z. a zákona č. 298/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V nadpise § 25 sa slová „pri kontrole dodržiavania daňových predpisov“ nahrádzajú slovami „pri odhaľovaní porušovania colných alebo daňových predpisov“.
2. V § 25 odsek 3 znie:
„(3) Pri odhaľovaní trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením colných alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní a pri pátraní po osobách, ktoré porušili colné alebo daňové predpisy je colník Kriminálneho úradu finančnej správy oprávnený
a) vstupovať do obydlia, ak slúži na podnikanie, vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia, do skladov, obchodných, výrobných, prevádzkových a iných nebytových priestorov, uzavrieť tieto priestory a verejné miesta a vykonať ich prehliadku,
b) nazerať do evidencií, účtovných písomností, listín a iných dokladov, spisov a záznamov na technickom nosiči dát, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie, žiadať vydanie týchto vecí alebo ich zaistiť podľa § 22,
c) písomne žiadať od bánk a pobočiek zahraničných bánk správy, ktoré sa týkajú klientov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk, aj keď sú predmetom bankového tajomstva 39a).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 39a znie:
„39a) § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. VIII
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z. a zákona č. 339/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 164 sa vkladá § 164a, ktorý znie:
„§ 164a
Pri výkone rozhodnutia o zabezpečení veci a rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia a správe zabezpečenej veci a peňažnej sumy, veci alebo práva určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia, s výnimkou vecí zabezpečených na účely vykonania dôkazu sa postupuje podľa osobitného predpisu97).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 97 znie:
„97) Zákon č. .../2017 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. IX
Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 441/2012 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z. a zákona č. 386/2016 Z. z. sa mení takto:
V § 5 ods. 3 písm. i) sa vypúšťajú slová ,,pri dovoze“.
Čl. X
Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č.566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 písm. a) sa za slová: „šíreniu zbraní hromadného ničenia“ vkladá čiarka a slová „zabezpečovania bezpečnosti Slovenskej republiky a presadzovania zahraničných a bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky,“.
2. V § 2 písmeno v) znie:
„v) osobou fyzická osoba, právnická osoba alebo iné združenie osôb a majetku bez vlastnej právnej subjektivity.“.
3. V § 2 sa vypúšťa písmeno w).
4. § 3 vrátane nadpisu znie:
„§ 3
Autonómne vyhlásenie medzinárodnej sankcie
(1) Vláda Slovenskej republiky vyhlási nariadením vlády podľa § 2 písm. b) bod 3 medzinárodnú sankciu, ak táto nevyplýva z priamo uplatniteľného právneho predpisu o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) bod 1, 2 a 4.
(2) Nariadenie vlády podľa odseku 1 obsahuje medzinárodné sankcie proti osobám, ktoré vykonávajú alebo u ktorých je preukázané podozrenie z vykonávania, podpory alebo financovania terorizmu, šírenia zbraní hromadného ničenia alebo ohrozovania bezpečnosti Slovenskej republiky alebo presadzovania zahraničných a bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky.
(3) Sankcia podľa odseku 1 môže smerovať proti osobe, ktorá má pobyt alebo sídlo
a) na území Slovenskej republiky, ak sa činnosti podľa odseku 2 dopustila na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí v spolupráci, pod vplyvom alebo v prospech cudzej moci,
b) na území iného členského štátu Európskej únie ako aj iného štátu ako je členský štát Európskej únie, a ktorej činnosť podľa odseku 2 je spájaná s územím Slovenskej republiky alebo so slovenskou osobou.“.
5. § 14 vrátane nadpisu znie:
„§ 14
Zaistenie a správa majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii
(1) Príslušný orgán štátnej správy vydá rozhodnutie o zaistení majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní, súdu alebo inej osoby; alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky o existencií majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii.
(2) Príslušný orgán štátnej správy koná v súlade s osobitným predpisom.25) Príslušný orgán štátnej správy vyrozumie Slovenskú informačnú službu34) a Vojenské spravodajstvo25a) o začatí konania o zaistení majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii.
(3) Pred vydaním rozhodnutia o zaistení majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii môže príslušný orgán štátnej správy požiadať o vyjadrenie k zaisteniu iné príslušné orgány štátnej správy, Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo, orgány činné v trestnom konaní, vykonávací subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby disponujú informáciami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie do desiatich kalendárnych dní, okrem prípadu, ak príslušný orgán štátnej správy stanoví kratšiu lehotu, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a) tohto zákona.
(4) Návrh podľa odseku 1 obsahuje označenie majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii a označenie medzinárodnej sankcie, ktorej tento majetok podlieha.
(5) Príslušný orgán štátnej správy rozhodne o zaistení majetku bezodkladne od doručenia návrhu alebo od začatia konania bez návrhu, ak uzná za dostatočne preukázané skutočnosti podľa odseku 4, v opačnom prípade návrh zamietne alebo konanie zastaví. O rozhodnutí vyrozumie Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo, iné osoby, ktorých sa rozhodnutie týka a osobu, ktorá návrh podala, ak príslušný orgán štátnej správy konal na návrh.
(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie obsahuje
a) určenie majetku, na ktorý sa zaistenie vzťahuje,
b) určenie medzinárodnej sankcie, ktorej majetok podlieha,
c) určenie dňa začatia zaistenia,
d) dobu, na ktorú sa zaistenie vyhlasuje, ak sa vyhlasuje na dobu určitú,
e) výnimky zo sankčného režimu, pokiaľ je tieto možné určiť v čase rozhodnutia o zaistení majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii.
(7) Osoba, o zaistení majetku ktorej príslušný orgán štátnej správy rozhodol sa môže voči rozhodnutiu odvolať v súlade s osobitným predpisom.25c) Odvolanie voči rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
(8) Správu majetku podliehajúcemu medzinárodnej sankcii vykonáva Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.25a)
(9) Ak pominú dôvody pre zaistenie majetku príslušný orgán štátnej správy rozhodne o zrušení zaistenia majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii pričom pre toto konanie sa obdobne použijú odseky 1 až 8.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25až 25c znejú:
„25) Zákon č. ..../2017 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
25b) § 47 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
25c) § 54 zákona č. 71/1967 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
6. § 15 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ministerstvo zahraničných vecí zverejňuje na svojom webovom sídle predpisy o medzinárodných sankciách podľa § 2 písm. b) bod 1 bezodkladne po ich prijatí Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov.“.
7. § 16 vrátane nadpisu znie:
„§ 16
Zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb
(1) Návrh na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb vyhlásených predpisom o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) bod 1 a 2 podáva ministerstvu zahraničných vecí príslušný orgán štátnej správy a orgány činné v trestnom konaní. Súčasťou návrhu je rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy o podaní návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb.
(2) Konanie o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb začne príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby; alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.
(3) Návrh podľa odseku 1 obsahuje označenie osoby, zaradenie ktorej sa navrhuje a popis skutočností preukazujúcich podozrenie
a) zo spáchania alebo pokusu spáchať trestné činy terorizmu,25d)
b) z existencie iných skutočností ohrozujúcich zabezpečenie, udržanie a obnovu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochranu základných ľudských práv, boja proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia a dosiahnutie cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie1) a cieľov Charty Organizácie Spojených národov,2)
c) z existencie priamej alebo nepriamej kontroly alebo vplyvu sankcionovanej osoby na túto osobu alebo
d) z konania osoby v prospech sankcionovanej osoby.
(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred rozhodnutím o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie k návrhu podľa odseku 1 ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. V prípade zamietavého vyjadrenia ministerstva vnútra, Ministerstva financií Slovenskej republiky, ministerstva zahraničných vecí alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie k návrhu aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávací subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať skutočnosťami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie do desiatich dní. Príslušný orgán štátnej správy stanoví kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a) tohto zákona. Ak ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky do stanovenej lehoty neposkytne zamietavé vyjadrenie, má sa za to, že proti návrhu nemá námietky.
(5) Príslušný orgán štátnej správy rozhodne o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb v lehote do 30 kalendárnych dní od doručenia návrhu alebo od začatia konania bez návrhu o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb, ak uzná za dostatočne preukázané skutočnosti podľa odseku 3 a 4; v opačnom prípade návrh zamietne alebo konanie zastaví. O zamietnutí návrhu informuje osobu, ktorá návrh podala spolu s odôvodnením rozhodnutia.
(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb obsahuje
a) určenie osoby alebo osôb, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje,
b) určenie sankčných opatrení, ktoré sa majú vykonať,
c) určenie dňa zaradenia na zoznam sankcionovaných osôb,
d) dobu, na ktorú sa sankcia vyhlasuje, ak sa vyhlasuje na dobu určitú,
e) výnimky zo sankčného režimu, pokiaľ je tieto možné určiť v čase rozhodnutia o zaradení na zoznam sankcionovaných osôb.
(7) Rozhodnutie o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, ministerstvu financií a Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Rozhodnutie o zaradení na zoznam sankcionovaných osôb sa doručí osobám, ktorých sa týka po vyhlásení medzinárodnej sankcie príslušným výborom Organizácie Spojených národov alebo príslušnou pracovnou skupinou Európskej únie. Rozhodnutie o zaradení na zoznam sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.
(8) Osoba, o ktorej zaradení na zoznam sankcionovaných osôb bolo rozhodnuté sa môže voči rozhodnutiu odvolať v súlade s osobitným predpisom.25c) Odvolanie voči rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
(9) Návrh podľa odseku 1 zašle ministerstvo zahraničných vecí príslušnému výboru Organizácie Spojených národov, Úradu Ombudsmana a mediačných služieb Organizácie Spojených národov alebo príslušnej pracovnej skupine Európskej únie. Návrh podáva vo forme určenej príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, nástupníckymi rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo právne záväzným aktom Európskej únie.
(10) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb podľa odseku 1 na základe informácií alebo žiadostí získaných od kompetentného orgánu členskej krajiny Európskej únie alebo tretej krajiny je ministerstvo zahraničných vecí.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25d znie:
„25d) Trestný zákon.“.
8. Za § 16 sa vkladá nový § 16a, ktorý znie:
„§ 16a
(1) Návrh na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb vyhlásený nariadením vlády Slovenskej republiky podľa § 3 podáva vláde Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy. Súčasťou návrhu je rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb.
(2) Konanie o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb začne príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby; alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.
(3) Návrh podľa odseku 1 obsahuje označenie osoby, zaradenie ktorej sa navrhuje a popis skutočností preukazujúcich podozrenie
a) zo spáchania lebo pokusu spáchať trestné činy terorizmu,25d)
b) z vykonávania činnosti ohrozujúcej boj proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia alebo zabezpečovanie a udržiavanie bezpečnosti a presadzovanie zahraničných a bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky,
c) z existencie priamej alebo nepriamej kontroly alebo vplyvu sankcionovanej osoby na túto osobu alebo
d) z konania osoby v prospech sankcionovanej osoby.
(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred rozhodnutím o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie k návrhu podľa odseku 1 ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. V prípade zamietavého vyjadrenia ministerstva vnútra, Ministerstva financií Slovenskej republiky, ministerstva zahraničných vecí alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie k návrhu aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávací subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať skutočnosťami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie do desiatich dní. Príslušný orgán štátnej správy stanoví kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a) tohto zákona. Ak ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky do stanovenej lehoty neposkytne zamietavé vyjadrenie, má sa za to, že proti návrhu nemá námietky.
(5) Príslušný orgán štátnej správy rozhodne v lehote do 30 kalendárnych dní od doručenia návrhu alebo od začatia konania bez návrhu o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb, ak uzná za dostatočne preukázané skutočnosti podľa odseku 3 a 4; v opačnom prípade návrh zamietne alebo konanie zastaví. O zamietnutí návrhu informuje osobu, ktorá návrh podala spolu s odôvodnením rozhodnutia.
(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie obsahuje
a) určenie osoby alebo osôb, na ktoré sa rozhodnutie vzťahuje,
b) určenie sankčných opatrení, ktoré sa majú vykonať,
c) určenie dňa zaradenia na zoznam sankcionovaných osôb,
d) dobu, na ktorú sa sankcia vyhlasuje, ak sa vyhlasuje na dobu určitú,
e) výnimky zo sankčného režimu, pokiaľ je tieto možné určiť v čase rozhodnutia o zaradení na sankčný zoznam.
(7) Rozhodnutie o zaradení na zoznam sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, ministerstvu financií a Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Rozhodnutie o zaradení na zoznam sankcionovaných osôb sa doručí osobám, ktorých sa týka po vyhlásení autonómnej medzinárodnej sankcie v súlade s § 3 tohto zákona. Rozhodnutie o zaradení na zoznam sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.
(8) Osoba, o ktorej zaradení na zoznam sankcionovaných osôb bolo rozhodnuté sa môže voči rozhodnutiu odvolať v súlade s osobitným predpisom.25c) Odvolanie voči rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
(9) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na zaradenie osoby na zoznam sankcionovaných osôb podľa odseku 1 na základe informácií alebo žiadostí získaných od kompetentného orgánu členskej krajiny Európskej únie alebo tretej krajiny je ministerstvo zahraničných vecí.“.
9. § 17 vrátane nadpisu znie:
„§ 17
Vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb
(1) Návrh na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb vyhlásených predpisom o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) bod 1 a 2 podáva ministerstvu zahraničných vecí príslušný orgán štátnej správy a orgány činné v trestnom konaní. Súčasťou návrhu je rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb.
(2) Konanie o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb začne príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby; alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.
(3) Návrh podľa odseku 1 obsahuje označenie osoby, vyradenie ktorej sa navrhuje a popis skutočností odôvodňujúcich vyradenie zo zoznamu, a to najmä ukončenie trvania alebo neexistenciu dôvodov na zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb podľa § 16 ods. 3.
(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred rozhodnutím o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie k návrhu podľa odseku 1 ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. V prípade zamietavého vyjadrenia ministerstva vnútra, Ministerstva financií Slovenskej republiky, ministerstva zahraničných vecí alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie k návrhu aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávací subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať skutočnosťami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie do desiatich dní. Príslušný orgán štátnej správy stanoví kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a) tohto zákona. Ak ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky do stanovenej lehoty neposkytne zamietavé vyjadrenie, má sa za to, že proti návrhu nemá námietky.
(5) Príslušný orgán štátnej správy rozhodne o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb v lehote do 30 kalendárnych dní od doručenia návrhu alebo od začatia konania bez návrhu o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb, ak uzná za dostatočne preukázané, že skutočnosti podľa § 16 a ods. 3 pominuli; v opačnom prípade návrh zamietne alebo konanie zastaví. O zamietnutí návrhu informuje osobu, ktorá návrh podala spolu s odôvodnením rozhodnutia.
(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie obsahuje určenie
a) osoby alebo osôb, ktorých sa rozhodnutie týka,
b) dňa vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb.
(7) Rozhodnutie o vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, ministerstvu financií a Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Rozhodnutie o vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb sa doručí osobám, ktorých sa týka po vyhlásení vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb príslušným výborom Organizácie Spojených národov alebo príslušnou pracovnou skupinou Európskej únie. Rozhodnutie o vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.
(8) Osoba, o ktorej vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb bolo rozhodnuté sa môže voči rozhodnutiu odvolať v súlade s osobitným predpisom.25c) Odvolanie voči rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
(9) Návrh podľa odseku 1 zašle ministerstvo zahraničných vecí príslušnému výboru Organizácie Spojených národov, Úradu Ombudsmana a mediačných služieb Organizácie Spojených národov alebo príslušnej pracovnej skupine Európskej únie. Návrh podáva vo forme určenej príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo právne záväzným aktom Európskej únie.
(10) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb podľa odseku 1 na základe informácií alebo žiadostí získaných od kompetentného orgánu členskej krajiny Európskej únie alebo inej ako členskej krajiny Európskej únie je ministerstvo zahraničných vecí.“.
10. Za § 17 sa vkladá nový § 17a, ktorý znie:
„§ 17a
(1) Návrh na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb vyhlásených nariadením vlády Slovenskej republiky podľa § 3 podáva vláde Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy. Súčasťou návrhu je rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb.
(2) Konanie o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb začne príslušný orgán štátnej správy na návrh iného príslušného orgánu štátnej správy, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, orgánov činných v trestnom konaní alebo inej osoby; alebo bez návrhu, ak z vlastnej činnosti nadobudol poznatky odôvodňujúce začatie konania.
(3) Návrh podľa odseku 1 obsahuje označenie osoby, vyradenie ktorej sa navrhuje a popis skutočností odôvodňujúcich vyradenie zo zoznamu, a to najmä ukončenie trvania alebo neexistenciu dôvodov na zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb podľa § 16a ods. 3.
(4) Príslušný orgán štátnej správy je povinný pred rozhodnutím o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb požiadať o vyjadrenie k návrhu podľa odseku 1 ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. V prípade zamietavého vyjadrenia ministerstva vnútra, Ministerstva financií Slovenskej republiky, ministerstva zahraničných vecí alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky príslušný orgán štátnej správy konanie zastaví. Príslušný orgán štátnej správy môže požiadať o vyjadrenie k návrhu aj iné príslušné orgány štátnej správy, orgány činné v trestnom konaní, vykonávací subjekt alebo inú osobu, ak existuje dôvodný predpoklad, že tieto osoby môžu disponovať skutočnosťami dôležitými pre predmet konania. Dožiadané subjekty sú povinné podať vyjadrenie do desiatich dní. Príslušný orgán štátnej správy stanoví kratšiu lehotu na podanie vyjadrenia, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a) tohto zákona. Ak ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ministerstvo zahraničných vecí alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky do stanovenej lehoty neposkytne zamietavé vyjadrenie, má sa za to, že proti návrhu nemá námietky.
(5) Príslušný orgán štátnej správy rozhodne v lehote do 30 kalendárnych dní od doručenia návrhu alebo od začatia konania bez návrhu o vyradení osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb, ak uzná za dostatočne preukázané, že skutočnosti podľa § 16a ods. 3 pominuli; v opačnom prípade návrh zamietne alebo konanie zastaví. O zamietnutí návrhu informuje osobu, ktorá návrh podala spolu s odôvodnením rozhodnutia.
(6) Okrem náležitostí podľa osobitného predpisu25b) rozhodnutie obsahuje určenie
a) osoby alebo osôb, ktorých sa rozhodnutie týka,
b) dňa vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb.
(7) Rozhodnutie o vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb príslušný orgán štátnej správy doručí ministerstvu vnútra, ministerstvu zahraničných vecí, ministerstvu obrany, ministerstvu financií a Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Rozhodnutie o vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb sa doručí osobám, ktorých sa týka po vyhlásení vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb v súlade s § 3 tohto zákona. Rozhodnutie o vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb sa nezverejňuje.
(8) Osoba, o ktorej vyradení zo zoznamu sankcionovaných osôb bolo rozhodnuté sa môže voči rozhodnutiu odvolať v súlade s osobitným predpisom.25c) Odvolanie voči rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
(9) Príslušným orgánom štátnej správy na podanie návrhu na vyradenie osoby zo zoznamu sankcionovaných osôb podľa odseku 1 na základe informácií alebo žiadostí získaných od kompetentného orgánu členskej krajiny Európskej únie alebo inej ako členskej krajiny Európskej únie je ministerstvo zahraničných vecí.“.
11. § 18 vrátane nadpisu znie:
„§ 18
Práva a povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zaradenej
na zoznam sankcionovaných osôb
(1) Osoba zaradená na zoznam sankcionovaných osôb je povinná strpieť výkon sankčných opatrení.
(2) Osoba zaradená na zoznam sankcionovaných osôb, ktorá namieta svoje zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb, podá odvolanie proti zaradeniu na zoznam sankcionovaných osôb príslušnému orgánu štátnej správy. Ak príslušný orgán štátnej správy o zaradení na zoznam sankcionovaných osôb rozhodol, postupuje vo veci odvolania v súlade s osobitným predpisom.24) Ak príslušný orgán štátnej správy nebol príslušný pre rozhodnutie o zaradení osoby na zoznam sankcionovaných osôb podľa predpisov o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) bod 1 a 2, podanie vráti a informuje fyzickú alebo právnickú osobu o možnosti podať žiadosť o vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb podľa odseku 3.
(3) Osoba zaradená na zoznam sankcionovaných osôb, ktorá namieta svoje zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb podľa predpisov o medzinárodnej sankcii podľa § 2 písm. b) bod 1 a 2, môže požiadať o vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb výbory Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, Úrad Ombudsmana a mediačných služieb Organizácie Spojených národov alebo príslušnú pracovnú skupinu Európskej únie o vyradenie zo zoznamu sankcionovaných osôb.
(4) Podanie odvolania podľa odsekov 2 a 3 nemá odkladný účinok.
(5) Ak sa preukáže, že osoba, voči ktorej boli vykonané sankčné opatrenia, nie je osobou uvedenou na zozname sankcionovaných osôb vydanom predpisom o medzinárodnej sankcií alebo pominú dôvody pre jej zaradenie na zozname sankcionovaných osôb, príslušný orgán štátnej správy po preverení týchto skutočnosti bezodkladne prijme náležité opatrenia na účely vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb podľa § 17 alebo § 17a a úplného sprístupnenia jej zaisteného majetku podľa § 14.“.
12. V § 20 ods. 2 písmeno h) znie:
„h) Slovenskej informačnej službe34) a Vojenskému spravodajstvu25a) pri poskytnutí informácií významných pre plnenie ich úloh,“.
13. V § 24 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3) Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,24) ak tento zákon alebo osobitný predpis25) neustanovuje inak.“.
(4) V konaní o rozhodnutí o zaistení majetku podliehajúceho medzinárodnej sankcii podľa § 14, konaní o návrhu na zaradenie na zoznam sankcionovaných osôb podľa § 16 a § 16a a konaní o návrhu na vylúčenie zo zoznamu sankcionovaných osôb podľa § 17 a § 17a môže príslušný orgán štátnej správy rozhodnúť o obmedzení niektorých práv účastníkov konania, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa medzinárodnej sankcie podľa § 1 písm. a) tohto zákona. V takomto prípade príslušný orgán štátnej správy určí účastníkovi konania opatrovníka, ktorý bude v konaní zastupovať záujmy účastníka konania.“.
Čl. XI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018.
Príloha
k zákonu .../2017 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
[1]) Zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení neskorších predpisov.
[2]) Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
[3]) § 115 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
[4]) § 116 Občianskeho zákonníka.
[5]) Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[6]) Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[7]) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
[8]) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
[9]) Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 101/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.