Dňa 25.03.2020 schválila NR SR zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením choroby Covid-19 (zákon známy aj ako lex korona – schválený text zákona je uvedený nižššie v texte, pričom bol publikovaný v zbierke pod číslom 62/2020), ktorý sa dotýka aj trestného konania (účinnosť zákona je stanovená dňom zverejnenia v Zbierke zákonov, t. j. dňom 27.03.2020).
Pre trestné konanie sú zaujímavé prvé dve ustanovenia. V ustanovení § 1 písm. a) zákona ide síce o spočívanie hmotnoprávnych lehôt v civilnom práve, avšak na predmetné ustanovenie odkazuje § 2 ods. 1 zákona, ktorý sa týka spočívania procesných lehôt a to aj v trestnom konaní.
Podľa § 1 písm. a) zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.apríla 2020 neplynú.
Podľa § 2 ods. 1 zákona ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
K nemožnosti podať opravný prostriedok v trestnom konaní súdnom do 30.04.2020
Z uvedených ustanovení vyplýva, že odo dňa účinnosti predmetného zákona prestanú plynúť lehoty na podanie opravného prostriedku osobám uvedeným v ustanovení § 2 ods. 1 zákona. Pôjde o situácie, ak už procesné lehoty začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona (pokiaľ ešte pred účinnosťou tohto zákona neuplynuli, tak dňom účinnosti zákona plynúť prestanú) ako aj o situácie, keď lehoty na podanie opravného prostriedku plynúť ešte nezačali (to v prípade, ak by mali začať plynúť po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona).
Pripomeniem, že ustanovenie § 2 ods. 1 zákona hovorí o „trestnom konaní“, čo by mohlo viesť k záveru, že by sa predmetné ustanovenie malo týkať nielen konania pred súdom, ale aj prípravného, či tzv. predprípravného konania. Som však názoru, že z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona vety pred bodkočiarkou (kde sa hovorí o „konaní pred súdom“), ako aj z ustanovenia § 2 ods. 2 (kde sa hovorí iba o súde) je zjavné, že toto ustanovenie sa tak v civilnom procese ako aj v trestnom konaní týka rozhodovania súdu.
V rámci trestného konania teda pôjde o rozhodovanie súdu v konaní pred súdom po podaní obžaloby, ďalej o rozhodovanie vo vykonávacom konaní ako aj o rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie v prípravnom konaní (napríklad pôjde o väzobné rozhodovanie, ustanovenie opatrovníka a podobne). Zrejme sem možno zaradiť aj napríklad konania o európskom zatýkacom rozkaze, kde vyžiadaná osoba má obdobné postavenie ako osoba obvinená, nakoľko na konanie o európskom zatýkacom rozkaze sa použije podporne Trestný poriadok a taktiež aj rozhodovaciu činnosť súdov ohľadne uznávania cudzích rozhodnutí.
Ustanovenie § 2 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 1 písm. a) zákona sa teda nebude vzťahovať na rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní (t. j. na rozhodnutia, ktoré vydá policajt alebo prokurátor). Pri týchto rozhodnutiach budú platiť aj v tomto prechodnom období Trestným poriadkom stanovené lehoty na podanie opravného prostriedku.
Ďalej ustanovenie § 2 ods. 1 zákona hovorí v súvislosti s trestným konaním o „opravnom prostriedku“, ktorým sa rozumejú tak riadne opravné prostriedky (sťažnosť, odvolanie, či s určitými výhradami aj odpor proti trestnému rozkazu) ako aj mimoriadne opravné prostriedky (dovolanie, respektíve návrh na povolenie obnovy konania).
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o riadne opravné prostriedky tak lehoty na podanie sťažnosti voči uzneseniu, lehoty na podanie odvolania voči rozsudku, či lehoty na podanie odporu voči trestnému rozkazu prestanú plynúť, prípadne vôbec nezačnú plynúť oprávneným osobám v čase odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona až do 30.04.2020 a opätovne začnú plynúť až dňom 01.05.2020. To sa však netýka prokurátora, ktorému budú lehoty na podanie opravného prostriedku plynúť aj naďalej v zmysle lehôt uvedených v Trestnom poriadku.
V tomto smere je nutné uviesť, že podať opravný prostriedok možno iba v zákonom stanovenej lehote, t. j. len vtedy, ak zákonom stanovená lehota na podanie opravného prostriedku už začala plynúť a ďalej plynie. Pokiaľ oprávnená osoba podá opravný prostriedok skôr ako začne plynúť lehota na podanie opravného prostriedku (napríklad sa niekedy stáva, že obžalovaný podá odvolanie ešte pred vyhlásením rozsudku, pretože očakáva odsúdenie a robí tak z dôvodu, aby nezmeškal lehotu na podanie odvolania) alebo neskôr, teda v čase, keď už lehota na podanie opravného prostriedku uplynula, nepôjde o opravný prostriedok, ktorý by vyvolal zákonom predpokladaný účinok povinnosti preskúmania napadnutého rozhodnutia nadriadeným súdom.
Z uvedeného vyplýva, že ak bolo zákonom o mimoriadnych opatreniach stanovené, že lehoty na podanie opravného prostriedku určitým osobám nebudú do 30.04.2020 vôbec plynúť, potom tieto osoby až do 01.05.2020 nebudú môcť vôbec napadnuť vydané rozhodnutie (napríklad uznesenie, či rozsudok) opravným prostriedkom a ak by sa tak stalo, mal by súd voči ktorého rozhodnutiu opravný prostriedok smeruje, respektíve súd oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku vyrozumieť takúto osobu, že ňou podaný oprávnený prostriedok nemá žiadne právne účinky, nakoľko lehota na jeho podanie ešte nezačala plynúť.
Problematickým môže byť posúdenie, či sa môže osoba uvedená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona právne účinne vzdať práva na podanie opravného prostriedku do 30.04.2020. Aplikačná prax totiž vychádza zo záveru, že právne účinne sa možno vzdať práva na podanie opravného prostriedku iba vtedy, ak možno opravný prostriedok podať, t. j. ak už začala plynúť lehota na podanie opravného prostriedku. Zrejme teda, bez ďalšieho, nebude prichádzať do úvahy ani správoplatnenie rozhodnutia súdu prostredníctvom vzdania sa práva na podanie opravného prostriedku.
Možno preto skonštatovať, že v čase odo dňa účinnosti predmetného zákona do 30.04.2020 (vrátane) nenadobudne (bez ďalšieho) žiadne rozhodnutie vydané súdom v trestnom konaní (či sudcom pre prípravné konanie) právoplatnosť, pretože ovinenému, obhajcovi, poškodenému, či zúčasnenej osobe nezačne plynúť lehota na podanie opravného prostriedku. Právoplatnosť nenadobudnú nielen meritórne rozhodnutia (napríklad rozsudok, trestný rozkaz, uznesenie o zastavení trestného stíhania, postúpení veci a podobne), ale ani iné rozhodnutia (napríklad uznesenie o pribratí znalca, o vzatí do väzby, či uznesenie o námietke zaujatosti).
Takáto situácia nastane automaticky (vždy) v čase odo dňa účinnosti zákona do 30.04.2020 a to pri všetkých rozhodnutiach vydaných v trestnom konaní súdom, ktoré sa doručujú obvinenému, obhajcovi (napríklad v konaní proti ušlému), poškodenému a zúčastnenej osobe, pokiaľ nebude aplikovaná výnimka uvedená v ustanovení § 2 ods. 2 zákona.
Zákonné výnimky z nemožnosti podať podať opravný prostriedok v trestnom konaní súdnom do 30.04.2020
Zákonodarca myslel aj na možné negatívne následky ustanovenia § 2 ods. 1 zákona a preto skoncipoval ustanovenie § 2 ods. 2 ako výnimku z pravidla uvedeného v ustanovení § 2 ods. 1.
Podľa § 2 ods. 2 zákona, ak vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že v trestnom konaní bude možné rozhodnúť uznesením (ktoré nebude možné napadnúť sťžanosťou) o tom, že ustanovenie § 2 ods. 1 sa neaplikuje a oprávnenej osobe sa určí nová primeraná lehota na podanie opravného prostriedku. Nemôže sa tak stať v každej trestnej veci, ale len v takej, v ktorej by neplynutie lehoty na podanie opravného prostriedku v zmysle § 2 ods. 1 mohlo spôsobiť ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody a vec by nezniesla odklad. Takéto možné ohrozenie bude potrebné v uznesení vydanom podľa § 2 ods. 2 aj riadne odôvodniť (v trestnom konaní pôjde najmä o väzobné trestné veci, pri ktorých bude možné použiť poukaz na ohrozenie slobody).
Musí ísť o písomné uznesenie, ktoré bude potrebné aj osobitne doručovať oprávneným osobám v prípadoch, v ktorých nebudú prítomné pri vyhlásení rozhodnutia (ak prítomné budú, postačí uznesenie obsahovo pojať v celom znení do zápisnice o úkone a doručiť strán túto zápisnicu). V predmetnom uznesení, vo výrokovej časti, bude potom potrebné uviesť aj lehotu na podanie opravného prostriedku, ako aj začiatok jej plynutia (napríklad pri doručovaní rozsudku sa v uznesení, ktoré sa bude doručovať neprítomnému obžalovanému uvedie, že môže podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku a predmetného uznesenia, prípadne ak bude prítomný obžalovaný pri vyhlásení rozsudku, uvedie sa v uznesení, že môže podať odvolanie do 15 dní od vyhlásenia rozsudku).
Z uvedného vyplýva, že poučenia v rozhodnutiach, ktoré budú vydané v čase odo dňa účinnosti zákona do 30.04.2020 bude nutné modifikovať tak, že lehota na podanie opravného prostriedku do 30.04.2020 obvinenému, či inej oprávnenej osobe neplynie a ak sa následne rozhodne v zmysle § 2 ods. 2 zákona, bude potrebné doručiť takéto uznesenie obvinenému, či inej oprávnenej osobe a lehota na podanie opravného prostriedku mu bude plnúť až v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia (napríklad sudca pre prípravné konanie vydá uznesenie o vzatí obvineného do väzby, pričom v rámci poučenia v uznesení by mal uviesť, že lehota na podanie sťažnosti obvineného a prokurátora je do troch pracovných dní, ale pri obvinenom začne plynúť v zmysle zákona o mimoriadnych opatreniach až dňom 01.05.2020, pokiaľ sa nerozhodne inak podľa § 2 ods. 2 zákona. Je samozrejmým, že pri väzobnom rozhodnutí by vždy malo nasledovať uznesenie súdu v zmysle § 2 ods. 2).
Uznesenie v zmysle § 2 ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach by mal súd vydať ex offo, t. j. vždy, keď dospeje k záveru, že sú splnené podmienky taxatívne uvedené v tomto ustanovení. Nie je možné vylúčiť ani to, že návrh na vydanie uznesenia súdu podľa § 2 ods. 2 podá aj oprávnená osoba (napríklad obvinený). Súd by sa mal takýmto podaním zaoberať a v prípade, ak mu nechce vyhovieť mal by to osobe, ktorá takýto návrh podala oznámiť (vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 2 ods. 2 nepredpokladá negatívne rozhodnutie súdu, bude postačovať aj neformálne oznámenie a to buď písomnou formou alebo oznámenie zaznamenané v zápisnici o úkone súdu, z ktorého by však malo byť aspoň v stručnosti zjavne, prečo súd nepovažoval za splnené podmienky uvedené v ustanovení § 2 ods. 2).
Schválené znenie zákona
Zákon zo dňa 25. marca 2020
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a)v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b)ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 2
(1) Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
(2) Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 3
(1)
V čase mimoriadnej situácie1) alebo núdzového stavu2)
a)súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu,
b)je ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia.
(2)Ak súd vylúči verejnosť podľa odseku 1 písm. b), vyhotoví zvukový záznam z celého pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia, ktorý komukoľvek a bezodkladne sprístupní po skončení pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia. Takto vyhotovený zvukový záznam nahrádza povinnosť vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia podľa predpisov o konaní pred súdmi.
§ 4
Lehota, v ktorej je dlžník povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia, ktoré nastalo v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020, je 60 dní.
§ 5
Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane.
§ 6
V čase do 30. apríla 2020 nemožno pristúpiť k výkonu záložného práva. Úkony smerujúce k výkonu záložného práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 sú neúčinné.
§ 7
Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 30. apríla 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.
1) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
2) Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
Čl. II
Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 597/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 495/2010 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 171/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 374/2015 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 285/2018 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z. a zákona č. 459/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4b ods. 2 sa slová „uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia“ nahrádzajú slovami „dňom nasledujúcim po dni doručenia“.
2. V § 4b ods. 3 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie:
„a) jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva,“.
Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená b) a c).
3. V § 26 ods. 2 sa slová „uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia“ nahrádzajú slovami „dňom nasledujúcim po dni doručenia“.
4. Za § 32 sa vkladá § 33, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 33
Prechodné ustanovenie
(1) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 26 ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia člena súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie člena súdnej rady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona.
(2) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 4b ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia predsedu súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie predsedu súdnej rady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona.“.
Čl. III
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 374/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 275/2018 Z. z. a zákona č. 282/2019 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 43 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu najvyššieho súdu ani do funkcie podpredsedu najvyššieho súdu, alebo ak má podpredseda najvyššieho súdu v čase kedy zastupuje predsedu najvyššieho súdu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, neodkladné úlohy predsedu najvyššieho súdu vykonáva vekom najstarší sudca najvyššieho súdu.“.
Čl. IV
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 353/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákon č. 243/2017 Z. z., zákona č. 319/2017 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 94/2019 Z. z. a zákona č. 211/2019 sa dopĺňa takto:
§ 63 sa dopĺňa odsekmi 18 až 20, ktoré znejú:
„(18) Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej situácie46d) alebo núdzového stavu46e) v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie46g) alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,
a) spracúva v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia,
b) spracúva na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky46f) v záujme ochrany života a zdravia,
c) spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu užívateľov v záujme ochrany života a zdravia.
(19) Údaje spracúvané podľa odseku 18 podnik poskytuje Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka, alebo užívateľa alebo spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa poskytnutie týchto údajov vzťahuje.
(20) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže údaje spracúvané podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra 2020.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 46d až 46g znejú:
„46d) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
46e) Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
46f) § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
46g) § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Čl. V
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 93/2017 Z. z., zákona č. 248/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 269/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z., zákona č. 215/2019 Z. z. a zákona č. 221/2019 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 11 ods. 2 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a na zmluvu, rámcovú dohodu a koncesnú zmluvu uzatváranú na účely zabezpečovania ochrany života a zdravia v čase núdzového stavu34a) alebo mimoriadnej situácie,34b) ak sú zároveň splnené podmienky podľa § 81 písm. c) alebo § 115 ods. 1 písm. c); ak ide zákazku s nízkou hodnotu, splnenie podmienok podľa § 81 písm. c) alebo § 115 ods. 1 písm. c) sa nevyžaduje.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 34a a 34b znejú:
„34a) Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
34b) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.“.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.