Úvodná poznámka – JUDr. Peter Šamko
Nižšie v texte je uvedený kompletný materiál, ktorý bol predložený predkladateľom do pripomienkového konania a ktorý prináša hlavne návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku ako aj viaceré zmeny a doplnenia Trestného zákona, Trestného poriadku, či iných zákonov (napríklad zákona o konkurze).
Návrh zákona o zaistení majetku a Trestný poriadok
Pokiaľ ide o návrh zákona o zaistení majetku, tak je nutné uviesť, že ustanovenia tohto návrhu nového zákona uvedené v § 3 až § 9 (t. j. ustanovenia o zaistení vecí) sa nepoužijú v trestnom konaní, nakoľko Trestný poriadok má osobitné (špeciálne) ustanovenia, ktorými sa realizuje, či bude realizovať zaistenie vecí v trestnom konaní (napríklad zaistenie peňažných prostriedkov na účte, zaistenie nehnuteľnosti a podobne).
Pre trestné konanie preto zákon o zaistení majetku bude začínať až ustanovením § 10 a nasledujúce, ktoré sa týkajú správy zaisteného majetku a podľa ktorých sa bude spravovať aj majetok zaistený podľa ustanovení Trestného poriadku (alebo povedané inak, nový zákon o zaistení majetku bude pre trestné právo zaujímavý iba vo svojej časti týkajúcej sa správy zaisteného majetku, pričom prvá časť návrhu nového zákona týkajúca sa zaistenia vecí mimo trestného konania môže byť pre trestné právo zaujímavá až v dokazovaní cez ustanovenie § 119 Tr. por.). Návrh zákona predpokladá zriadenie osobitného nového Úradu pre správu majetku (podobný úrad existuje napríklad v Českej republike), ktorý bude spravovať zaistený majetok a to buď sám, alebo prostredníctvom poverenej osoby (napríklad správa zaisteného obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným sa bude môcť realizovať prostredníctvom tretej osoby a to správcom konkurznej podstaty).
Niektoré zmeny Trestného zákona
Návrh zákona prináša viaceré zmeny v Trestnom zákone. Možno spomenúť napríklad nové ochranné opatrenie uvedené v ustanovení § 83a Tr. zák., ktoré bolo prijaté na podklade práva EÚ (k nemu je nutné pozrieť aj prechodné ustanovenie).
Podstatnou zmenou je zrušenie ustanovení, ktoré postihovali trestný čin podielnictva s tým, že obsah trestného činu podielnictva sa stane súčasťou trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ktorý bude mať nielen nový názov, ale aj zmenené znaky skutkovej podstaty.
Navrhuje sa taktiež napríklad vypustenie trestného činu skrátenia dane a positného z ustanovenia § 86 Tr. zák. o účinnej ľútosti a jeho opätovné začlenenie do ustanovenia § 85 Tr. zák.
V rámci výkladových ustanovení dochádza k rozšíreniu definície verejného činiteľa, k definovaniu výnosu z trestnej činnosti, nenáležitej výhody, platobného prostriedku, či virtuálnej meny.
Navrhuje sa, aby sa súčasťou Trestného zákona stali aj nové trestné činy a to trestný čin zneužitia práva podľa § 326a Tr. zák. (tzv. ohýbanie práva)[1] a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d Tr. zák. (tzv. prikrmovanie verejného činiteľa).
Niektoré zmeny Trestného poriadku
Návrh zákona prináša viaceré zmeny aj v Trestnom poriadku. Možno spomenúť hlavne čiastočne novú úpravu zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie s rozčlenením veci dôležitých pre trestné konanie na veci, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania, nástroje trestnej činnosti a na výnosy z trestnej činnosti (predkladateľ sa tu inšpiroval českou právnou úpravou). Spomenúť možno aj nové zaisťovacie inštitúty ako zaistenie nehnuteľnosti, obchodného podielu, inej majetkovej hodnoty, či náhradnej hodnoty.
Skrátené vyšetrovanie pri trestných činoch legalizáciu výnosu z trestnej činnosti by mal vykonávať vyšetrovateľ, pričom pri ustanovení § 206 ods. 1 Tr. por. sa navrhuje výslovne zdôrazniť, že vzniesť obvinenie možno aj na podklade skutočností zistených pred začatím trestného stíhania.
Väčšia časť navrhovaných zmien má nadobudnúť účinnosť dňom 01.01.2021, pričom ustanovenia ktoré sa týkajú vzniku a činnosti Úradu pre správu majetku (a správy zaisteného majetku) by mali nadobudnúť účinnosť dňom 01.07.2021.
(Návrh)
Zákon
z ... 2020
o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje výkon rozhodnutí o zaistení majetku vydaných
a) v trestnom konaní vrátane výkonu rozhodnutí o zaistení majetku v rámci medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach,
b) pri správe daní,
c) pri preukazovaní pôvodu majetku,[2])
d) pri vykonávaní medzinárodných sankcií.[3])
(2) Tento zákon ďalej upravuje správu majetku zaisteného podľa odseku 1 okrem zaistených vecí, ktoré sú potrebné na účely vykonania dôkazu.
(3) Na postup príslušných orgánov sa použijú ustanovenia § 3 až 9, ak osobitný predpis neustanovuje inak.[4])
§ 2
Všeobecné ustanovenia
(1) Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, peniaze v hotovosti alebo peniaze vedené na účte a peniazmi oceniteľné hodnoty okrem jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu, vyhoretého jadrového paliva alebo inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu.
(2) Príslušným orgánom sa na účely tohto zákona rozumie orgán verejnej moci, ktorý vydal rozhodnutie o zaistení majetku. Po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu je príslušným orgánom súd.
(3) Dotknutou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorej majetok bol alebo má byť zaistený.
(4) Správou zaisteného majetku sa na účely tohto zákona rozumie súhrn oprávnení a povinností Úradu pre správu majetku k majetku, ktorý bol zaistený (ďalej len „ úrad“).
(5) Rozhodnutím o zaistení majetku sa na účely tohto zákona rozumie aj rozhodnutie o zabezpečení majetku pri správe daní.
(6) Nezúčastnenou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k osobám, ktorých sa úkon podľa tohto zákona priamo dotýka.
§ 3
Všeobecné opatrenia
(1) Príslušný orgán, ktorý rozhodol o zaistení majetku (ďalej len „zaistenie“), vykoná úkony nevyhnutné na výkon rozhodnutia o zaistení, a to aj pred nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(2) Príslušný orgán, ktorý rozhodol o zaistení, upovedomí o tomto rozhodnutí osoby a orgány, o ktorých je mu známe, že majú k zaistenému majetku predkupné právo alebo iné právo alebo vedú konanie, v ktorom bol obmedzený výkon práva so zaisteným majetkom nakladať. Ak bolo zaistené majetkové právo, príslušný orgán doručí rozhodnutie o zaistení aj dlžníkovi dotknutej osoby a uloží mu, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal do úschovy príslušného orgánu. Zložením predmetu plnenia podľa predchádzajúcej vety je dlžníkov záväzok v rozsahu poskytnutého plnenia splnený.
(3) Príslušný orgán, ktorý rozhodol o zaistení, zašle rozhodnutie o zaistení bezodkladne orgánu alebo osobe, ktoré podľa osobitných predpisov[5]) vedú evidenciu majetku, ktorý bol zaistený a súčasne ich vyzve, aby mu bezodkladne oznámili, ak zistia, že sa s majetkom, ktorý bol zaistený, nakladá tak, že hrozí zmarenie alebo sťaženie účelu zaistenia. Príslušný orgán zašle orgánu alebo osobe podľa prvej vety aj rozhodnutie, ktorým zrušil zaistenie alebo ktorým zaistenie obmedzil.
(4) Ak je na prevod práva k zaistenému majetku alebo na vznik práva k zaistenému majetku potrebný zápis do evidencie podľa osobitných predpisov4) alebo rozhodnutie o zápise do tejto evidencie, možno po výzve podľa odseku 3 taký zápis vykonať alebo rozhodnutie o zápise vydať len s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu, ktorý rozhodol o zaistení. Právne úkony urobené bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu, ktorý rozhodol o zaistení sú neplatné; na neplatnosť právnych úkonov súd prihliadne aj bez návrhu.
§ 4
Vylúčenie majetku
Výkonu rozhodnutia o zaistení nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou.[6])
§ 5
Vylúčenie vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení na návrh
(1) Príslušný orgán rozhodne na návrh dotknutej osoby alebo osoby, o ktorej výživu a výchovu je dotknutá osoba povinná sa starať, či sú z výkonu rozhodnutia o zaistení vylúčené aj iné veci ako tie, ktoré sú vylúčené podľa § 4.
(2) Na návrh osoby, ktorá namieta svoje vlastnícke právo k veciam, ktoré boli zaistené, rozhodne príslušný orgán o vylúčení týchto vecí z výkonu rozhodnutia o zaistení, ak nezistí skutočnosti, ktoré by dôvodnosť tohto návrhu vážne spochybňovali. Príslušný orgán rozhodne o návrhu na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia o zaistení do desiatich dní odo dňa jeho doručenia.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok.
Postup pri zaisťovaní
§ 6
Zisťovanie majetku podliehajúceho zaisteniu
(1) Na zistenie rozsahu a umiestnenia majetku dotknutej osoby môže príslušný orgán vypočuť dotknutú osobu alebo inú osobu, ktorá má alebo môže mať vedomosť o majetku podliehajúcom zaisteniu, o čom spíše príslušný orgán zápisnicu.
(2) Príslušný orgán vyzve dotknutú osobu, aby v lehote desiatich dní zaslala písomné vyhlásenie o majetku, v ktorom uvedie
a) zamestnávateľa a výšku peňažného plnenia alebo iného plnenia z pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,
b) dohliadaný subjekt finančného trhu,[7]) v ktorom má dotknutá osoba účet, číslo účtu a výšku finančných prostriedkov na ňom vedenú ku dňu vyhlásenia,
c) dlžníka, u ktorého má dotknutá osoba pohľadávku, jej výšku a lehotu splatnosti,
d) hnuteľnú vec vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dotknutej osoby a miesto, kde sa táto hnuteľná vec nachádza,
e) nehnuteľnosť vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dotknutej osoby a miesto, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza,
f) ďalšie majetkové práva dotknutej osoby a údaje potrebné na ich jednoznačnú identifikáciu.
(3) Príslušný orgán vyzve dotknutú osobu na zaslanie doplneného vyhlásenia o majetku, ak zistí, že sa majetkové pomery dotknutej osoby podstatne zmenili.
(4) Príslušný orgán zisťuje majetok podliehajúci zaisteniu aj využitím úradných evidencií o majetku.
§ 7
Zisťovanie a zaisťovanie hnuteľných vecí
(1) Príslušný orgán je oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení nariadiť osobnú prehliadku dotknutej osoby; osobnú prehliadku vykoná príslušný orgán a k výkonu osobnej prehliadky priberie nezúčastnenú osobu. Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení nariadiť prehliadku bytu alebo iných priestorov slúžiacich na bývanie alebo priestorov k nim prináležiacich (ďalej len „obydlie“) a iných priestorov a pozemkov, kde je možné predpokladať, že má dotknutá osoba svoj majetok; túto prehliadku vykoná príslušný orgán.
(2) Dotknutá osoba je povinná umožniť príslušnému orgánu prístup na miesta, v ktorých sa má vykonať prehliadka podľa odseku 1 tretej vety. Ak túto povinnosť nesplní, je príslušný orgán oprávnený zabezpečiť si do týchto miest prístup aj bez súhlasu dotknutej osoby.
(3) Príslušný orgán spíše hnuteľné veci, ktorých sa zaistenie týka, a ak nie sú hnuteľné veci zaistené pri prehliadke uvedené v rozhodnutí o zaistení, spíše tie z nich, ktoré nie sú podľa tohto zákona zo zaistenia vylúčené.
(4) Príslušný orgán priberie na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nezúčastnenú osobu.
(5) Príslušný orgán upovedomí dotknutú osobu a jej manžela alebo inú blízku osobu[8]) dotknutej osoby o tom, ktoré hnuteľné veci boli do súpisu zaradené.
(6) Príslušný orgán doručí právoplatné rozhodnutie o zaistení osobám, o ktorých mu je známe, že majú k veci predkupné právo alebo iné vecné právo a vyvesí ho na svojej úradnej tabuli.
(7) Príslušný orgán vyhotoví zápisnicu o vykonaní prehliadky podľa odseku 1.
§ 8
Zisťovanie a zaisťovanie cenných papierov, zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov
(1) Príslušný orgán je oprávnený na účely zaistenia zaknihovaného cenného papiera podať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom,[9]) keď sa dozvie, že tieto zaknihované cenné papiere sú pre dotknutú osobu evidované v príslušnej evidencii; v prípade potreby alebo pri pochybnostiach si vyžiada správu od centrálneho depozitára cenných papierov alebo inej osoby oprávnenej viesť takúto evidenciu.
(2) Ak boli pri postupe podľa tohto zákona nájdené finančné prostriedky v cudzej mene, alebo vyššia čiastka peňazí v eurách ako je zo zaistenia vylúčená, spíšu sa podľa § 7 ods. 3 až 5 a zložia sa do úschovy príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozhodol o zaistení peňažných prostriedkov na účte, zašle rozhodnutie o zaistení bezodkladne tomu, kto vedie tento účet.
(3) Vkladné knižky, vkladové listy a iné formy vkladov, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere alebo iné listiny, ktorých predloženie je nutné na uplatnenie určitého práva, sa spíšu a zložia sa do úschovy príslušnému orgánu.
(4) Ak ide o vkladové listy, akcie, zmenky, šeky alebo iné cenné papiere alebo iné listiny, ktorých predloženie je nutné na uplatnenie určitého práva, príslušný orgán podľa ich povahy vyzve toho, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal príslušnému orgánu.
§ 9
Zisťovanie a zaisťovanie nehnuteľností
(1) Ak sa príslušný orgán dozvie, že dotknutá osoba je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú sa má vzťahovať alebo vzťahuje zaistenie, overí túto skutočnosť v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o zaistení musí obsahovať aj náležitosti verejnej listiny,[10]) ktorá je spôsobilá na zápis práva do katastra nehnuteľností. Rovnopis rozhodnutia o zaistení príslušný orgán zašle príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a správcovi zaisteného majetku.
(2) Na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení nariadiť obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva. Príslušný orgán upovedomí o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva dotknutú osobu alebo osobu, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti alebo osobu, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Dotknutá osoba alebo osoba s ňou žijúca v spoločnej domácnosti alebo osoba, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo, sú povinné obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva príslušnému orgánu umožniť; ak túto povinnosť nesplnia, je príslušný orgán oprávnený zabezpečiť si do týchto miest prístup aj bez súhlasu takýchto osôb. Príslušný orgán priberie k výkonu obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva nezúčastnenú osobu. Príslušný orgán vyhotoví zápisnicu o vykonaní obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva.
(3) Príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zapíše bezodkladne na základe vykonateľného rozhodnutia o zaistení poznámku v katastri nehnuteľností. Poznámku zapísanú do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o zaistení príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností bezodkladne vymaže na základe rozhodnutia o zrušení zaistenia alebo rozhodnutia o obmedzení zaistenia; v prípade obmedzenia zaistenia príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zároveň zapíše novú poznámku podľa rozhodnutia o obmedzení zaistenia.
Správa zaisteného majetku
§ 10
Účel správy zaisteného majetku a zodpovednosť úradu
(1) Účelom správy zaisteného majetku je zabrániť, aby došlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, prípadne zabezpečiť, aby sa hodnota zaisteného majetku očakávaným spôsobom zvýšila.
(2) Pre dosiahnutie účelu správy zaisteného majetku úrad vykonáva v potrebnom rozsahu práva a povinnosti spojené so zaisteným majetkom. Úrad vykonáva jednotlivé práva a povinnosti podľa povahy zaisteného majetku a práv s ním spojených podľa tohto zákona a osobitného predpisu;[11]) osoba podľa § 12 ods. 3 a 4 vykonáva aj povinnosti uvedené v poverení alebo dohodnuté v zmluve. Pri správe zaisteného majetku úrad postupuje s odbornou starostlivosťou; to platí aj pre osoby podľa § 12 ods. 3 a 4.
(3) Úrad zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone správy zaisteného majetku ním alebo osobami, prostredníctvom ktorých zabezpečil plnenie svojich úloh tomu, komu bola škoda spôsobená v súvislosti s výkonom tejto činnosti; tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú je možné od neho spravodlivo požadovať.
§ 11
Úrad
(1) Zriaďuje sa úrad. Úrad je zapojený finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vykonáva funkciu jeho zriaďovateľa.
(2) Úrad je orgánom štátnej správy pre správu majetku podľa tohto zákona.
(3) Sídlom úradu je Bratislava. Úrad môže zriaďovať pracoviská aj mimo svojho sídla.
(4) Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ úradu, ktorého na funkčné obdobie piatich rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Tá istá osoba môže byť vymenovaná za riaditeľa úradu najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(5) Riaditeľovi úradu patrí mesačne plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol zvolený. Riaditeľovi úradu patrí mesačne paušálna náhrada na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume 50% platu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie. Paušálna náhrada sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor. Na predsedu úradu sa nevzťahujú ustanovenia o odmeňovaní podľa osobitného predpisu.[12])
(6) Podrobnosti o organizácii úradu upraví organizačný poriadok úradu, ktorý vydá riaditeľ úradu.
§ 12
Zabezpečovanie správy zaisteného majetku
(1) Úrad za podmienok ustanovených týmto zákonom môže zabezpečovať správu zaisteného majetku alebo jeho časti prostredníctvom inej osoby.
(2) Úrad začína vykonávať správu zaisteného majetku okamihom doručenia vykonateľného rozhodnutia o zaistení. Ak ide o zaistenú hnuteľnú vec, ktorú má v držbe príslušný orgán, úrad začína vykonávať správu takejto hnuteľnej veci až okamihom jej prevzatia, o čom sa vyhotoví zápisnica o prevzatí veci. Ak dôjde k obmedzeniu zaistenia alebo k zrušeniu zaistenia príslušný orgán zašle úradu rozhodnutie o obmedzení zaistenia alebo rozhodnutie o zrušení zaistenia.
(3) Ak bola zaistená majetková účasť v právnickej osobe, ktorá umožňuje podieľať sa na konaní právnickej osoby, a ak je potrebné vykonať správu majetkovej účasti v právnickej osobe (ďalej len „výkon správy podielu“), úrad môže písomne poveriť výkonom správy podielu osobu zapísanú v zozname správcov podľa osobitného predpisu[13]) (ďalej len „poverená osoba“). Ak osobitný predpis[14]) viaže vlastníctvo podielu alebo výkon funkcie štatutárneho orgánu v právnickej osobe na splnenie určitých osobitných podmienok, tieto podmienky nemusia byť u poverenej osoby splnené. Poverená osoba môže poverenie na výkon správy podielu odmietnuť len z dôležitých dôvodov, ktoré posúdi úrad. Udelenie poverenia a zrušenie poverenia sa zapisuje na návrh úradu do obchodného registra alebo iného zákonom ustanoveného registra, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.
(4) Úrad môže v odôvodnených prípadoch podľa povahy zaisteného majetku vykonávať správu zaisteného majetku na základe zmluvy o výkone správy prostredníctvom inej osoby podnikajúcej v určitej oblasti alebo dostatočne odborne spôsobilej na správu majetku (ďalej len „zmluvný správca“), a to za dojednanú odplatu alebo bezodplatne.
(5) Poverenie podľa odseku 3 musí obsahovať, najmä označenie orgánu, ktorý poverenie vydal, označenie poverenej osoby a vymedzenie práv a povinností spojených s výkonom správy zaisteného majetku. V poverení alebo v pripojených listinách úrad určí zaistený majetok, ktorého sa poverenie týka. Úrad môže poverenie kedykoľvek písomne zrušiť, ak poverená osoba neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo vymedzené v poverení. Poverenie poverenej osobe na výkon správy podielu zaniká aj zánikom jej oprávnenia vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu11) alebo zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu.
(6) Obsahom zmluvy podľa odseku 4 musí byť aj dohoda o zodpovednosti za škodu spôsobenú na zaistenom majetku v čase výkonu správy zaisteného majetku, inak je zmluva neplatná; ak to povaha zaisteného majetku vyžaduje, môže úrad vyžadovať, aby mal zmluvný správca uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu. Zmluva môže byť uzatvorená aj na zabezpečovanie správy časti zaisteného majetku. Ak je predmetom zmluvy výkon správy zaisteného majetku spočívajúci v predaji zaisteného majetku, musí obsahovať aj dohodu o spôsobe určenia kúpnej ceny, o postupe pri jeho predaji a informáciu o čísle bankového účtu, na ktorý budú poukázané prostriedky získané z predaja majetku. Odplatu za výkon správy zaisteného majetku hradí úrad z prostriedkov štátneho rozpočtu.
(7) Úrad bezodkladne informuje príslušný orgán o postupe podľa odsekov 3 a 4. O vydaní poverenia alebo zrušení poverenia, o poverení inej poverenej osoby a o uzavretí zmluvy podľa odseku 4 úrad upovedomí dotknutú osobu.
§ 13
Práva a povinnosti úradu
(1) Úrad je povinný na účel zabránenia zníženia hodnoty alebo zmenšenia zaisteného majetku, najmä
a) včas uplatniť nárok na náhradu škody a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
b) priebežne sledovať, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky k zaistenému majetku, včas uplatňovať a vymáhať právo, ktoré inak patrí vlastníkovi zaisteného majetku alebo inej osobe oprávnenej s majetkom nakladať a zamedzovať premlčaniu alebo zániku týchto práv,
c) dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu urobeného dotknutou osobou v rozpore s rozhodnutím o zaistení.
(2) Hnuteľnú vec, ktorú dotknutá osoba vydala alebo jej bola odňatá, je úrad povinný zabezpečiť a chrániť pred znehodnotením, najmä pred jej poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo zneužitím a je povinný vykonať potrebné úkony smerujúce k uchovaniu hodnoty zaistenej hnuteľnej veci.
(3) Úrad vykonáva na účel ochrany zaisteného majetku v súdnom konaní, správnom konaní alebo inom konaní všetky úkony, ktoré je inak oprávnený vykonať jeho vlastník alebo iná osoba oprávnená s majetkom nakladať.
(4) Úrad vedie o zaistenom majetku evidenciu až do doby ukončenia správy zaisteného majetku; zaistený majetok nie je predmetom účtovníctva a inventarizácie podľa osobitného predpisu.[15])
(5) Iné povinnosti súvisiace so zaisteným majetkom ako uvedené v odsekoch 1 až 4 úrad nevykonáva. Iné práva súvisiace so zaisteným majetkom vykonáva úrad na účel ochrany zaisteného majetku len v rozsahu, v akom boli zakázané dotknutej osobe príslušným orgánom. Úrad nie je oprávnený zaistený majetok prenajať, zaťažiť alebo previesť na inú osobu; ustanovenie § 17 tým nie je dotknuté. Ak je predmetom zaistenia nehnuteľnosť, ktorá slúži na prenájom, úrad ju môže prenajímať; peňažné prostriedky získané z takéhoto prenájmu sa zložia do úschovu úradu. Úrad môže zaistený majetok používať len, ak ide o majetok, ktorý stráca na hodnote, ak sa nepoužíva.
(6) Na účely riadneho výkonu správy zaisteného majetku je úrad oprávnený vykonať všetky potrebné úkony, nahliadať do účtovných záznamov, zmlúv a ďalších písomností týkajúcich sa zaisteného majetku a vstupovať na miesta, kde sa nachádzajú; dotknutá osoba ako aj iné osoby, voči ktorým je úkon vykonávaný, sú povinné úradu poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ak osoby uvedené v prvej vete bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchnu príkaz alebo nevyhovejú výzve úradu a neposkytnú mu potrebnú súčinnosť, môže im úrad uložiť poriadkovú pokutu do 15 000 eur. Ak taký príkaz alebo výzvu neuposlúchne fyzická osoba, ktorá koná za právnickú osobu, poriadková pokuta sa uloží tejto fyzickej osobe; o tom je potrebné tieto osoby vopred poučiť.
(7) Ak dotknutá osoba alebo tretia osoba ďalej užíva zaistenú nehnuteľnosť, úrad nezodpovedá za konanie dotknutej osoby ani tretej osoby. Úrad takúto nehnuteľnosť nie je povinný udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, zabezpečovať údržbu a opravy a vykonávať ďalšie úkony, ktoré inak prináležia dotknutej osobe alebo užívateľovi takejto nehnuteľnosti. Na takéto úkony je v súlade s rozhodnutím o zaistení oprávnená a povinná dotknutá osoba.
(8) Úrad pri prevzatí zaisteného majetku do dispozície a pri jeho odovzdaní do dispozície inej osoby vyhotoví záznam, ktorý obsahuje najmä identifikáciu preberaného alebo odovzdaného zaisteného majetku a zhodnotenie jeho stavu ku dňu vyhotovenia záznamu. Rovnopis záznamu úrad odovzdá pri preberaní zaisteného majetku orgánu alebo osobe, od ktorej zaistený majetok preberá a pri odovzdaní zaisteného majetku orgánu alebo osobe, ktorej zaistený majetok odovzdáva. Dotknutej osobe vydá úrad rovnopis záznamu, ak o to požiada.
§ 14
Výkon správy podielu
(1) Poverená osoba vstupuje do zaistených práv spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva a vykonáva ich v potrebnom rozsahu v súlade s týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.
(2) Ak je na dosiahnutie účelu výkonu správy podielu potrebné vymeniť jedného alebo viacerých členov štatutárneho orgánu právnickej osoby a zaistené práva taký postup poverenej osobe umožňujú, poverená osoba zvolá najvyšší orgán právnickej osoby a jeho prostredníctvom dosiahne ich odvolanie a nechá sa namiesto nich zvoliť za člena štatutárneho orgánu.
(3) Na výzvu úradu je poverená osoba povinná predložiť v primeranej lehote správu o svojej činnosti pri výkone správy podielu; správu o svojej činnosti pri výkone správy podielu je poverená osoba povinná predložiť úradu vždy do 15 dní po tom, čo zaniklo alebo bolo zrušené jej poverenie na výkon správy podielu.
(4) Ak poverená osoba vykonáva v čase zániku alebo zrušenia poverenia funkciu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, táto funkcia zaniká ku dňu zániku alebo zrušenia poverenia; ak však úrad poveril výkonom správy podielu podľa tohto zákona novú poverenú osobu do 14 dní po tom, čo bolo zrušené alebo zaniklo poverenie pôvodnej poverenej osobe, prechádza na novú poverenú osobu táto funkcia ku dňu jej poverenia výkonom správy podielu. Právne úkony urobené pôvodnou poverenou osobou vo funkcii člena štatutárneho orgánu právnickej osoby v čase medzi zrušením alebo zánikom jej poverenia a okamihom, keď sa o zrušení alebo zániku poverenia dozvedela, zostávajú platné, ak ich schváli štatutárny orgán právnickej osoby. Pôvodná poverená osoba je povinná poskytnúť novej poverenej osobe na jej žiadosť potrebnú súčinnosť a informovať ju o ňou urobených právnych úkonoch.
(5) Ak výkon správy podielu vykonáva úrad, postupuje primerane podľa odsekov 1 až 4.
§ 15
Odmena poverenej osoby
(1) Poverená osoba má právo na primeranú odmenu a náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom správy podielu.
(2) Odmena poverenej osobe, ktorá na základe zaistených práv k podielu vykonáva funkciu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby a náhrada jej hotových výdavkov sa hradí z majetku právnickej osoby. Ak majetok právnickej osoby nepostačuje úplne alebo sčasti na úhradu odmeny poverenej osoby a na náhradu jej hotových výdavkov, hradí ich úrad. Odmenu poverenej osobe, ktorá vykonáva výkon správy podielu a nie je členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ako aj náhradu jej hotových výdavkov, hradí úrad.
(3) Úrad rozhodne na návrh poverenej osoby o výške jej odmeny. Ak sa hotové výdavky nehradia z majetku právnickej osoby, úrad rozhodne tiež o výške náhrady jej hotových výdavkov; návrh poverenej osoby musí obsahovať vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov, pričom navrhovanú výšku náhrady hotových výdavkov je poverená osoba povinná preukázateľne doložiť a odôvodniť ich účelnosť. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nie je prípustné odvolanie.
(4) Pri určení výšky odmeny poverenej osobe vychádza úrad zo skutočnosti, či poverená osoba vykonáva v právnickej osobe funkciu člena štatutárneho orgánu a z výšky obratu právnickej osoby za posledné účtovné obdobie. Ak nie je možné určiť výšku odmeny poverenej osobe podľa týchto kritérií, prihliadne úrad pri určení jej výšky počas výkonu správy podielu, na rozsah a náročnosť vykonávanej činnosti a ak vykonáva poverená osoba v právnickej osobe funkciu člena štatutárneho orgánu, prihliadne úrad aj na výšku odmeny ostatných členov štatutárneho orgánu alebo ak nie sú takí členovia štatutárneho orgánu, prihliadne na výšku odmeny bývalých členov štatutárneho orgánu.
(5) Úrad môže počas výkonu správy podielu rozhodnúť o vyplatení časti odmeny a náhrady hotových výdavkov poverenej osobe, a to aj opakovane.
(6) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podrobnosti o výške odmeny poverenej osoby a o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov poverenej osoby.
§ 16
Náklady správy zaisteného majetku
Náklady potrebné na riadny výkon správy zaisteného majetku hradí úrad. Ak bude spravovaný majetok alebo výťažok z neho vydaný dotknutej osobe, úrad je oprávnený odpočítať alebo uplatniť úhradu tých nákladov, ktoré by bol na ňu povinný vynaložiť aj vlastník; o výške týchto nákladov vydá úrad rozhodnutie.
§ 17
Predaj zaisteného majetku
(1) Úrad môže predať zaistený majetok s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby a príslušného orgánu; súhlas dotknutej osoby môže byť udelený písomne alebo ústne do zápisnice. Dotknutá osoba sa v takom prípade môže vyjadriť k najnižšej cene, za ktorú je možné majetok predať; o tomto práve musí byť poučená.
(2) Bez súhlasu dotknutej osoby môže úrad predať zaistený majetok, ak možno dôvodne predpokladať, že
a) zaistený majetok podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode,
b) zaistený majetok bude rýchlo strácať na hodnote a ide o majetok, ktorý dotknutá osoba nadobudla počas šiestich mesiacov pred vydaním rozhodnutia o zaistení, alebo
c) so správou zaisteného majetku budú spojené neprimerané náklady a dotknutá osoba napriek výzve úradu nezloží peňažnú zábezpeku na ich úhradu.
(3) O predaji zaisteného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c) úrad vydá rozhodnutie, ktoré sa doručuje dotknutej osobe. Úrad upovedomuje o predaji zaisteného majetku príslušný orgán.
(4) V prípade splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom je zmluvný správca povinný navrhnúť úradu predaj zaisteného majetku. Zmluvný správca môže zaistený majetok predať len so súhlasom úradu.
(5) Pri určení ceny a pri predaji postupuje
a) úrad primerane podľa osobitného predpisu,[16])
b) zmluvný správca spôsobom dohodnutým v zmluve.
(6) Peňažné prostriedky získané predajom sa zložia do úschovy úradu.
§ 18
Spoločné ustanovenia
(1) Týmto zákonom nie sú dotknuté osobitné predpisy, ktoré upravujú osobitné podmienky pre nakladanie s majetkom.10)
(2) Ak je zaistenie zrušené, vráti úrad zaistený majetok dotknutej osobe; o odovzdaní zaisteného majetku dotknutej osobe sa vyhotoví záznam. Úkony spojené so zmenou zápisu údajov v evidenciách o majetku, ktorý bol zaistený, vykonáva úrad. Ak došlo k predaju zaisteného majetku a zaistenie bolo zrušené, vráti úrad dotknutej osobe peňažné prostriedky získané predajom zaisteného majetku.
(3) Ak sa podľa osobitných predpisov[17]) stáva vlastníkom zaisteného majetku štát, úrad zabezpečí všetky úkony potrebné pre odovzdanie zaisteného majetku orgánu, ktorý spravuje tento majetok štátu podľa osobitného predpisu.[18])
(4) Za porušenie povinností podľa § 6 až 9 môže príslušný orgán uložiť dotknutej osobe poriadkovú pokutu do 15 000 eur, a to aj opakovane; ustanovenie § 13 ods. 6 druhá veta sa použije rovnako.
(5) Na konanie a rozhodovanie podľa odseku 4 a § 5, § 13 ods. 6, § 15 ods. 3, § 16 a § 17 ods. 3 sa vzťahuje Správny poriadok.
(6) Na konanie podľa § 7 ods. 1 alebo § 9 ods. 2 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, ktorého sa rozhodnutie o zaistení týka; okresný súd rozhoduje uznesením, ktoré musí byť vydané písomne a musí byť odôvodnené. Uznesenie doručuje dotknutej osobe príslušný orgán pri výkone prehliadky alebo obhliadky.
(7) Príslušné orgány podľa tohto zákona sú oprávnené spracúvať a sprístupniť osobné údaje dotknutých osôb podľa osobitného predpisu.[19]) Na účely tohto zákona možno spracúvať a sprístupniť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a trvalý pobyt alebo iný pobyt dotknutej osoby.
(8) Policajný zbor je povinný poskytnúť príslušnému orgánu na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní prehliadky alebo obhliadky. O spoluprácu a ochranu Policajného zboru možno požiadať, ak si ju príslušný orgán nedokáže zabezpečiť sám alebo ak možno odôvodnene predpokladať ohrozenie života alebo zdravia zástupcu príslušného orgánu alebo marenie výkonu prehliadky alebo obhliadky alebo ak je ohrozený život alebo zdravie zástupcu príslušného orgánu alebo je marený výkon prehliadky alebo obhliadky. Oprávnenosť prehliadky alebo obhliadky je potrebné Policajnému zboru hodnoverným spôsobom preukázať.
§ 19
Prechodné ustanovenie
Tento zákon sa použije na správu majetku zaisteného na základe rozhodnutia o zaistení vydaného od 1. júla 2021.
§ 20
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z, zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z. a zákona č. 474/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5a sa za slová „(§ 171 a 172),“ vkladajú slová „neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku (§ 219), legalizácie výnosu z trestnej činnosti (§ 233 až 234),“.
2. § 33 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) zhabanie časti majetku.“.
3. V § 34 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to ako samostatný trest alebo popri inom treste.“.
4. V § 35 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Súd pri ukladaní ochranného opatrenia prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu alebo iná osoba získala alebo sa snažila získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo inej osoby, uloží jej s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektoré ochranné opatrenie, ktorým ju postihne na majetku.“.
5. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).
6. V § 40 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Od potrestania páchateľa trestného činu možno upustiť, ak trestný čin spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
7.V § 40 ods. 3 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „alebo 2“.
8. V § 56 ods. 1 sa číslo „33 1930“ nahrádza číslom „1 600 000“.
9. V § 57 ods. 3 sa za slová „peňažný trest“ vkladajú slová „ktorého výkon nebol zaistený podľa § 429a Trestného poriadku,“.
10. Slová „legalizácia príjmu z trestnej činnosti“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „legalizácia výnosu z trestnej činnosti“ v príslušnom tvare.
11. V § 58 ods. 2 sa vypúšťajú slová „trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4,“ a za slovami „trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa“ sa vypúšťajú slová „§ 233 ods. 1 alebo 2 alebo“.
12. V § 59 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Do konkurznej podstaty patrí majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému došlo skôr, vrátane úkonov, ktoré zmenili jeho rozsah, možno v konkurze odporovať.“.
13. V § 60 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) ktorá je výnosom z trestnej činnosti.“.
14. V § 60 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).
15. V § 73 ods. 1 sa slová „§ 40 ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 1 písm. c)“.
16. V § 83 ods. 1 písmená c) a d) znejú:
„c) nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti,
d) nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu,“.
17. Za § 83 sa vkladá § 83a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„83a
Zhabanie časti majetku
(1) Ak nebol uložený trest prepadnutia majetku podľa § 58, môže súd uložiť zhabanie časti majetku páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky alebo za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266, prijímania úplatku podľa § 328 až 330, podplácania podľa § 332 až 334, nepriamej korupcie podľa § 336 alebo rozširovania detskej pornografie podľa § 369, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať pre seba alebo pre iného majetkový prospech a súd má s ohľadom na všetky skutočnosti za to, že určitá časť jeho majetku je výnosom z trestnej činnosti na základe preukázania, že hodnota majetku, ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho spáchania alebo po jeho spáchaní je v hrubom nepomere k príjmom páchateľa nadobudnutým v súlade so zákonom alebo na základe inej zistenej skutočnosti odôvodňujúcej takýto záver.
(2) Zhabanie časti majetku môže súd uložiť aj vtedy, ak by tento majetok mohol byť zhabaný podľa odseku 1, a ak páchateľ tento majetok
a) previedol alebo nechal previesť na inú osobu bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok a táto osoba vedela alebo mohla a mala vedieť, že na ňu takýto majetok previedol, aby sa vyhol peňažnému trestu podľa § 56, trestu prepadnutia majetku podľa § 58, trestu prepadnutia veci podľa § 60 alebo uloženiu zhabania veci podľa § 83, alebo že tento majetok bol získaný v rozpore so zákonom,
b) previedol alebo nechal previesť na blízku osobu,
c) previedol alebo nechal previesť na právnickú osobu, v ktorej má sám alebo v spojení s blízkymi osobami väčšinovú majetkovú účasť, väčšinový podiel na hlasovacích právach alebo rozhodujúci vplyv na riadení, a takýto majetok páchateľ bezplatne alebo za nápadne výhodných podmienok užíva, alebo
d) nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tento majetok sa nachádzala v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré bolo vysporiadané dohodou a patrí manželovi páchateľa.
(3) Súd je povinný pri uložení zhabania časti majetku určiť veci, ktoré podliehajú zhabaniu. Ak bol preukázaný hrubý nepomer medzi hodnotou majetku a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so zákonom v sledovanom období, môže súd určiť akékoľvek veci patriace páchateľovi v hodnote až do výšky preukázaného hrubého nepomeru.
(4) Ak súdu nie je známe, kde sa veci, ktoré sú predmetom zhabania časti majetku, nachádzajú, alebo ich zhabanie nie je vhodné s ohľadom na práva tretích osôb, alebo ak ten, komu mohla byť vec zhabaná, ju pred vydaním rozhodnutia o zhabaní časti majetku zničí, poškodí, scudzí alebo jej zhabanie inak zmarí, môže súd uložiť zhabanie veci takej hodnoty alebo peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
(5) Zhabanie časti majetku postihuje aj plody a úžitky veci, ktoré prináležia osobe, ktorej bola takáto vec zhabaná. Zhabanie časti majetku sa nevzťahuje na veci, ktoré sú nevyhnutné na uspokojovanie životných potrieb osoby, ktorej sa má zhabať časť majetku, alebo osôb, o ktorých výživu a výchovu je táto osoba povinná sa starať.
(6) Vlastníkom zhabanej časti majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.
18. V § 85 sa za slová „ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264,“ vkladajú slová „skrátenia dane a poistného podľa § 276,“.
19. V § 86 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „skrátenia dane a poistného podľa § 276“.
20. V § 86 ods. 1 písm. f) sa slová „podplácania podľa § 332 alebo § 333 a nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2, ak páchateľ úplatok“ nahrádzajú slovami „podplácania podľa § 332 alebo § 333, nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 a prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336d, ak páchateľ úplatok alebo nenáležitú výhodu“.
21. V § 128 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.“.
22. V § 130 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f).
23. § 130 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
„(9) Výnosom z trestnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie
a) vec, ktorá bola získaná trestným činom,
b) vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,
c) vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,
d) vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo
e) plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).“.
24. V § 131 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Nenáležitou výhodou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok, a ktorého hodnota prevyšuje 100 eur alebo neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je oceniteľné v peniazoch.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
25. § 131 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6) Platobným prostriedkom sa na účely tohto zákona rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet, záznam alebo ich kombinácia, chránená pred falšovaním alebo neoprávneným použitím, ktorá držiteľovi alebo používateľovi sama osebe alebo spolu s nejakým postupom alebo súborom postupov umožňuje prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny.
(7) Virtuálnou menou sa na účely tohto zákona rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.“.
26. V § 179 ods. 3 písm. e) sa vypúšťa slovo „alebo“.
27. V § 179 ods. 3 písm. f) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „alebo“.
28. V § 179 sa odsek 3 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.
29. V § 199 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.
30. V § 199 sa odsek 2 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
„e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo
f) a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.
31. V § 200 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.
32. V § 200 sa odsek 2 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú:
„e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo
f) a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.
33. V § 201 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.
34. V § 201 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d) spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo
e) a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.
35. Doterajší text § 201b sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 spoločným konaním najmenej dvoch osôb.“.
36. V § 202 odsek 2 znie:
„(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) s použitím nátlaku,
b) spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo
c) a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.
37. § 219 vrátane nadpisu znie:
„§ 219
Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto falšuje, pozmení, napodobní alebo neoprávnene vyrobí platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý alebo kto takýto platobný prostriedok prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži, použije alebo poskytne inému.
(3) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva nástroj, počítačový program alebo iný prostriedok špeciálne prispôsobený na spáchanie činu uvedeného v odseku 2, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(4) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3
a) závažnejším spôsobom konania,
b) vo väčšom rozsahu, alebo
c) z osobitného motívu.
(5) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3
a) vo veľkom rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
38. § 231 a 232 sa vrátane nadpisov vypúšťajú.
39.§ 233 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:
„Legalizácia výnosu z trestnej činnosti
§ 233
(1) Kto nadobudne, prechováva alebo užíva vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto
a) ukryje, na seba alebo iného prevedie vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine,
b) zmení povahu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, založí ju alebo s ňou inak nakladá v úmysle umožniť sebe alebo inému uniknúť trestnému stíhaniu, trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, alebo
c) zatají existenciu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, najmä tým, že zatají jej pôvod v trestnej činnosti, jej umiestnenie alebo vlastnícke právo alebo iné právo k nej.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) z osobitného motívu, alebo
b) vo väčšom rozsahu.
(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) ako verejný činiteľ,
b) v značnom rozsahu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
(5) Odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) vo veľkom rozsahu,
b) vo vzťahu k veci pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu, alebo
c) ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
40. Za § 233 sa vkladá § 233a, ktorý znie:
„§ 233a
(1) Kto z nedbanlivosti ukryje, na seba alebo iného prevedie, prechováva alebo užíva vec väčšej hodnoty, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou na území Slovenskej republiky alebo v cudzine, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto inému z nedbanlivosti umožní zatajiť pôvod alebo zistenie pôvodu veci väčšej hodnoty, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine.
(3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) vo vzťahu k veci značnej hodnoty, alebo
b) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) vo vzťahu k veci hodnoty veľkého rozsahu, alebo
b) vo vzťahu k veci pochádzajúcej z obzvlášť závažného zločinu.“.
41. V § 234 ods. 1 písm. a) sa za slová „podľa § 233“ vkladajú slová „alebo § 233a alebo trestný čin financovania terorizmu podľa § 419c“.
42. V § 247 odsek 2 znie:
„(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.“.
43. V § 247a sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) závažnejším spôsobom konania“.
44. V § 247b sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) závažnejším spôsobom konania“.
45. V § 247d odsek 2 znie:
„(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebo
b) a spôsobí ním značnú škodu.“.
46. Za § 326 sa vkladá § 326a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„326a
Zneužitie práva
(1) Kto ako sudca alebo rozhodca pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) na chránenej osobe, alebo
b) z osobitného motívu.“.
47. § 336 vrátane nadpisu znie:
„§ 336
Nepriama korupcia
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že k takému pôsobeniu došlo
a) na výkon právomoci verejného činiteľa,
b) na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,
c) na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu,
d) na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že podplácaný bude svojím vplyvom alebo prostredníctvom vplyvu iného pôsobiť, alebo za to, že k takému pôsobeniu došlo
a) na výkon právomoci verejného činiteľa,
b) na výkon právomoci zahraničného verejného činiteľa,
c) na osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu,
d) na osobu, aby konala alebo sa zdržala konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.“.
48. Za § 336b sa vkladajú § 336c a § 336d, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom 336c znie:
„Prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody
§ 336c
(1) Kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.
§ 336d
(1) Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.
(3) Odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.“.
49. V § 368 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.
50. V § 368 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) a e), ktoré znejú:
„d) spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo
e) a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.“.
51. Za § 438h sa vkladá § 438i, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 438i
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1) Pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia o uložení ochranného opatrenia zhabania časti majetku podľa § 83a sa pri určení výšky hrubého nepomeru medzi hodnotou majetku páchateľa, ktorý nadobudol alebo previedol alebo nechal previesť na inú osobu a jeho príjmom nadobudnutým v súlade so zákonom vychádza len z hodnoty majetku, ktorý páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu od 1. januára 2021.
(2) Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „legalizácia príjmov z trestnej činnosti“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „legalizácia výnosov z trestnej činnosti“ v príslušnom tvare.“.
52. Príloha sa dopĺňa bodmi 29 a 30, ktoré znejú:
„29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z. a zákona č. 474/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 sa za slovo „zistené“ vkladá čiarka a slová „výnosy z trestnej činnosti odňaté“.
2. V § 10 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry, prokurátorom sa rozumie aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora, a pôsobnosť generálneho prokurátora vykonáva hlavný európsky prokurátor alebo iný orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom.“.
3. V § 10 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 23 sa označujú ako odseky 7 až 22.
4. Slová „legalizácia príjmu z trestnej činnosti“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „legalizácia výnosu z trestnej činnosti“ v príslušnom tvare.
5. V § 10 ods. 20, § 115 ods. 1 a § 117 ods. 1 sa za slová „legalizácie výnosu z trestnej činnosti“ vkladajú slová „podľa § 233 a 234 Trestného zákona“.
6. § 14 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
„p) trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona.“.
7. Za § 22 sa vkladá § 22a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 22a
Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou
Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou rozhoduje najvyšší súd.“.
8. V § 45 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo časť majetku“.
9. V § 50 ods. 1 sa slová „Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované,“ nahrádzajú slovami „Ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom,“.
10. V § 50 odsek 2 znie:
„(2) Pri zaistení nároku poškodeného sa primerane použijú ustanovenia § 95 až 96f. Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať.“.
11. V § 55 ods. 7 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Európskej prokuratúry.“.
12. V § 59 ods. 1 tretej vete sa za slová „stranu zápisnice“ vkladajú slová „alebo v elektronickej podobe každý samostatný elektronický dokument tvoriaci zápisnicu kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu“.
13. V § 59 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Zápisnicu v elektronickej podobe osoby podľa odseku 1 autorizujú podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ak vypočúvaný alebo iná osoba pribratá k úkonu nemôže zápisnicu v elektronickej podobe autorizovať, podpíše zápisnicu v listinnej podobe.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
14. Slová „zaručený elektronický podpis“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „kvalifikovaný elektronický podpis“ v príslušnom tvare.
15. V § 66a sa za slovo „zákona“ vkladá čiarka a slová „s výnimkou rozsudku a trestného rozkazu,“.
16. Štvrtý diel prvej časti štvrtej hlavy vrátane nadpisu znie:
„Štvrtý diel
Zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie
Prvý oddiel
Vec dôležitá pre trestné konanie
§ 89
Vec dôležitá pre trestné konanie
(1) Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá
a) môže slúžiť na účely dokazovania,
b) bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu (ďalej len „nástroj trestnej činnosti“), alebo
c) je výnosom z trestnej činnosti.
(2) Zaistenie veci na účely dokazovania má prednosť pred inými dôvodmi zaistenia veci. Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. O zmene dôvodu zaistenia nie je potrebné rozhodovať, ak sú splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci alebo ochranného opatrenia zhabania veci a táto vec je zaistená na účely dokazovania.
Druhý oddiel
Zaistenie veci na účely dokazovania
§ 89a
Povinnosť na vydanie veci
(1) Kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.
(3) Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
§ 90
Uchovanie a vydanie počítačových údajov
(1) Ak je na účely dokazovania nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c) znemožnili prístup k takým údajom,
d) také údaje odstránili z počítačového systému,
e) také údaje vydali na účely dokazovania.
(2) V príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.
(3) Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely dokazovania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov.
(4) Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.
(5) Osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb, ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.
§ 91
Odňatie veci alebo počítačových údajov
(1) Ak vec alebo počítačové údaje, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania na vyzvanie nevydá ten, kto ich má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňaté. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2) Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci alebo počítačových údajov vydal, odňatie veci alebo počítačových údajov sám, vykoná ho na podklade príkazu policajt.
(3) Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.
(4) K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezúčastnená osoba.
§ 92
Prevzatie zaistenej veci
Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť ako vec dôležitú pre trestné konanie, prevezme ju prokurátor alebo policajt a v konaní pred súdom predseda senátu.
§ 93
Spoločné ustanovenie
(1) Zápisnica o úkonoch podľa § 89a až 92 musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci alebo počítačových údajov, odňatej veci alebo počítačových údajov, prevzatej veci alebo počítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť.
(2) Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala alebo ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.
§ 94
Úschova vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených vecí
Úschovu vecí vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania v prípravnom konaní zabezpečuje policajt alebo prokurátor. Súd zabezpečuje úschovu vecí, ak boli vydané alebo odňaté v súdnom konaní, alebo ak si veci vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené v prípravnom konaní súd vyžiada od policajta alebo prokurátora z dôvodu, že na účely dokazovania nepostačuje ich fotodokumentácia, vypracované znalecké posudky alebo iné dôkazné prostriedky, použité v prípravnom konaní; k obžalobe alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste sa ako vecný dôkaz pripájajú len drobné veci, ktorých úschovu zabezpečí tiež súd.
Tretí oddiel
Zaistenie nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti
§ 95
Zaistenie peňažných prostriedkov
(1) Ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené. Príkaz na zaistenie podľa prvej vety sa môže týkať aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na účet vrátane príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.
(2) Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1 aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
(3) Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom aj suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť. V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.
(4) Zaistenie sa nemôže vzťahovať na peňažné prostriedky, ktoré sú potrebné na uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb obvineného alebo osoby, ktorej boli zaistené, na uspokojovanie životných potrieb osoby, o ktorej výchovu alebo výživu sú obvinený alebo osoba, ktorej boli peňažné prostriedky zaistené, povinní sa podľa zákona starať.
(5) Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v ustanovenej sume, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(6) Príkaz podľa odseku 1 alebo 2 sa vždy doručí banke, pobočke zahraničnej banky alebo inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami, a po uskutočnení príkazu aj osobe, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené.
(7) So zaistenými peňažnými prostriedkami možno nakladať len po predchádzajúcom písomnom súhlase predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora. Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony a uplatnenia nárokov voči zaisteným peňažným prostriedkom.
(8) Osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(9) Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peňažné prostriedky na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.
§ 95a
(1) Ak podľa výsledku dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné, že zaistené peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sú peňažné prostriedky zaistené a na ďalšie konanie nie sú potrebné, vrátia sa ich vlastníkovi, ak si vlastník v trestnom konaní uplatnil nárok na ich vrátenie. O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhodne uznesením sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 musí obsahovať popri skutočnostiach ustanovených v § 176 označenie osoby, ktorej majú byť peňažné prostriedky vrátené, číslo účtu, na ktorý majú byť peňažné prostriedky vrátené a výška sumy, ktorá má byť vrátená.
(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4) Sudca pre prípravné konanie po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení zaistených peňažných prostriedkov bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia banke alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné prostriedky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky vykoná prevod peňažných prostriedkov vo výške a na účet uvedený v rozhodnutí súdu bez meškania.
§ 95b
(1) Ak policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne podľa § 214, § 215 alebo § 228 a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa § 95 ods. 5 zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa § 95a ods. 1 vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.
(2) Príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu vydá sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Príkaz sa bez meškania doručí banke alebo pobočke zahraničnej banke, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné prostriedky.
§ 96
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zaknihovaný cenný papier je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
(2) Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
(3) Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihované cenné papiere, a po vykonaní príkazu aj majiteľovi zaknihovaných cenných papierov.
(4) Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na registráciu zrušenia pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
(5) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu majiteľa cenného papiera a náležitosti podľa predpisov o cenných papieroch.
(6) Majiteľ zaknihovaného cenného papiera, ktorý bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak bola žiadosť zamietnutá, majiteľ zaknihovaného cenného papiera ju môže, ak v nej neuvedie nové dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(7) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihovaný cenný papier na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.
§ 96a
Zaistenie nehnuteľnosti
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nehnuteľnosť je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie nehnuteľnosti.
(2) Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
(3) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti verejnej listiny, ktorá je spôsobilá na zápis práva do katastra nehnuteľností podľa predpisov o katastri nehnuteľností. V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa vlastník nehnuteľnosti tiež poučí, že
a) nesmie nakladať s nehnuteľnosťou; po oznámení príkazu nesmie nehnuteľnosť previesť na niekoho iného, zaťažiť, poškodiť alebo zničiť,
b) zodpovedá za škodu spôsobenú uplatnením predkupného alebo iného vecného práva na nehnuteľnosť, ak vlastník nehnuteľnosti do 15 dní od oznámenia príkazu predsedovi senátu alebo prokurátorovi neoznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo.
(4) Rovnopis príkazu zašle predseda senátu alebo prokurátor bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok podľa osobitného predpisu.
(5) Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám, o ktorých mu je známe, že majú vlastnícke, predkupné, nájomné alebo iné vecné právo na nehnuteľnosť.
(6) Zápis vlastníckeho alebo iného vecného práva k zaistenej nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu možno vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora.
(7) Príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zapíše na základe príkazu na zaistenie nehnuteľnosti poznámku v katastri nehnuteľností. Ak pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti v ustanovenom rozsahu, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia nehnuteľnosti rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor; odseky 4 a 5 sa použijú rovnako.
(8) Vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť; odseky 4 a 5 sa použijú rovnako. Ak sa žiadosť zamietla, vlastník nehnuteľnosti ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(9) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť nehnuteľnosť na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.
§ 96b
Obhliadka nehnuteľnosti
(1) Ak je potrebné overiť stav nehnuteľnosti a posúdiť účelnosť jej zaistenia, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie vydať príkaz na obhliadku nehnuteľnosti.
(2) Obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt; o čase a mieste obhliadky upovedomí vlastníka nehnuteľnosti alebo osobu, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, a ďalej osobu, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Tieto osoby sú povinné obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva strpieť.
(3) Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 2, alebo iná osoba neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice.
(4) Orgán vykonávajúci obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo osobe, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo, účasť pri obhliadke. O práve účasti pri obhliadke je povinný tieto osoby poučiť.
(5) K výkonu obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva je potrebné pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci obhliadku preukáže svoje oprávnenie.
§ 96c
Zaistenie obchodného podielu
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že obchodný podiel je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie obchodného podielu.
(2) Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
(3) Príkaz sa doručí príslušnému registrovému súdu, a po vykonaní príkazu bezodkladne aj vlastníkovi obchodného podielu a osobám, o ktorých mu je známe, že majú k zaistenému obchodnému podielu iné práva. V príkaze sa zakážu akékoľvek dispozície so zaisteným obchodným podielom a rovnako sa zakáže vlastníkovi obchodného podielu účasť a hlasovanie na rokovaní valného zhromaždenia. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné. Vlastník obchodného podielu má právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosť musí odôvodniť. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, vlastník obchodného podielu ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(4) Príslušný registrový súd nezapíše do obchodného registra prevod zaisteného obchodného podielu bez predchádzajúceho písomného súhlasu predsedu senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátora.
(5) Ak pominuli dôvody na zaistenie obchodného podielu, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie zaistenia obchodného podielu. Príkaz na zrušenie zaistenia obchodného podielu sa ihneď doručí príslušnému registrovému súdu.
(6) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(7) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť obchodný podiel na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.
§ 96d
Zaistenie inej majetkovej hodnoty
(1) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že iná majetková hodnota, ktorou je majetkové právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota, vrátane virtuálnej meny, je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie inej majetkovej hodnoty.
(2) Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
(3) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s inou majetkovou hodnotou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.
(4) V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa osobe, ktorej bola iná majetková hodnota zaistená, uloží, aby do 15 dní od doručenia príkazu oznámila orgánu podľa odseku 1, či a kto má k inej majetkovej hodnote predkupné alebo iné vecné právo alebo kto je povinný poskytnúť zodpovedajúce plnenie, a aby v tejto lehote vydala všetky listiny, ktorých predloženie je potrebné k uplatneniu určitého práva k zaistenej inej majetkovej hodnote.
(5) Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám, o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej inej majetkovej hodnote vlastnícke, predkupné alebo iné vecné právo alebo sú povinné poskytnúť zodpovedajúce plnenie. Rovnako vyzve toho, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal súdu alebo na iné súdom určené miesto.
(6) Ak zaistená iná majetková hodnota podlieha evidencii podľa osobitného predpisu, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vyrozumie príslušný orgán, ktorý vedie takú evidenciu a zároveň ho vyzve bezodkladne oznámiť skutočnosť, že je so zaistenou inou majetkovou hodnotou nakladané tak, že hrozí zmarenie alebo sťaženie účelu jej zaistenia.
(7) Ak pominuli dôvody na zaistenie inej majetkovej hodnoty, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia inej majetkovej hodnoty; odseky 5 a 6 sa použijú rovnako.
(8) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(9) Vlastník inej majetkovej hodnoty, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník inej majetkovej hodnoty ju môže, ak v nej neuvedie nové dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(10) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť inú majetkovú hodnotu na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.
§ 96e
Zaistenie náhradnej hodnoty
Ak nie je možné zaistiť hnuteľnú vec, peňažné prostriedky, zaknihované cenné papiere, nehnuteľnosť, inú majetkovú hodnotu alebo obchodný podiel, ktoré sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie náhradnej hodnoty, ktorá zodpovedá, hoci aj len sčasti ich hodnote; pritom sa postupuje rovnako podľa príslušných ustanovení upravujúcich jej vydanie, odňatie alebo zaistenie.
§ 96f
Postup pri zaistení hnuteľnej veci
(1) Kto má pri sebe hnuteľnú vec, ktorá môže podliehať zaisteniu, je povinný ju na vyzvanie predsedu senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátora alebo policajta vydať; pokiaľ ju nevydá, môže mu byť hnuteľná vec odňatá. Na postup pri vydaní alebo odňatí hnuteľnej veci sa použijú § 89a a 91.
(2) Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec, ktorá bola vydaná alebo odňatá podľa odseku 1, je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Taký príkaz musí byť vydaný do 72 hodín od vydania alebo odňatia hnuteľnej veci podľa odseku 1.
(3) V príkaze podľa odseku 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s hnuteľnou vecou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.
(4) Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobe, ktorej hnuteľná vec bola zaistená.
(5) Ak pominuli dôvody na zaistenia hnuteľnej veci, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia hnuteľnej veci.
(6) Príkaz podľa odseku 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(7) Vlastník hnuteľnej veci, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník hnuteľnej veci ju môže, ak v nej neuvedie nové dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(8) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť hnuteľnú vec na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 7.
Vrátenie veci
§ 97
(1) Ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia výzvy alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v civilnom procese do šiestich mesiacov od doručenia výzvy, vec sa stáva majetkom štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť.
(2) Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
(3) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Vec predá orgán podľa odseku 5 alebo na základe jeho opatrenia štátny orgán podľa osobitného predpisu, pričom pri predaji sú povinní postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva. Orgán podľa odseku 5 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom len na základe jeho predchádzajúceho súhlasu.
(4) Ak omamné látky, psychotropné látky, alkohol, jedy, prekurzory, vysokoriziková chemická látka, nepovolené lieky, anaboliká, iné prostriedky s anabolickým účinkom alebo odpady, ktoré boli vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené, na ďalšie konanie nie sú potrebné, možno ich zničiť alebo zneškodniť.
(5) Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení a vydaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok; proti ostatným uzneseniam sťažnosť nie je prípustná.
(6) Po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 1 zašle predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt rovnopis rozhodnutia bez odôvodnenia na prevzatie majetku štátu do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva dočasnú správu majetku štátu, v ktorého obvode mal vlastník alebo oprávnený držiteľ veci naposledy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode sa zaistená vec nachádza.
§ 98
(1) Ak vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená vec, ktorá bola získaná alebo pravdepodobne získaná trestným činom alebo bola použitá na spáchanie trestného činu, a nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sa postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.
(2) Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako ten, ktorý vec vydal alebo ktorému bola vec odňatá alebo inak zaistená, postupuje sa podľa § 97 ods. 1 a 3. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená tomu, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá alebo inak zaistená na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorá bola získaná trestným činom. Ak ide o vec, ktorá bola získaná trestným činom a ten, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá alebo inak zaistená, nepožiadal o vrátenie veci a právo na vec neuplatnil nikto iný v lehote podľa odseku 1, vec sa stáva majetkom štátu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3) Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju zničiť, a to aj bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu. Za bezcennú vec sa považuje aj vec, ktorú sa nepodarilo predať podľa § 97 ods. 3, a to ani za zníženú cenu.
(4) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
(5) Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 98a
Spoločné ustanovenia k zaisteniu majetku, vecí a iných majetkových hodnôt
(1) Práva tretích osôb k majetku, veciam alebo iným majetkovým hodnotám zaisteným podľa tohto dielu možno uplatňovať podľa osobitných predpisov. So zaisteným majetkom, vecou alebo inou majetkovou hodnotou možno v rámci výkonu rozhodnutia, výkonu záložného práva, exekúcie alebo konkurzného konania nakladať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora; to platí aj pre výkon záložného práva.
(2) Právne úkony urobené bez súhlasu podľa odseku 1 sú neplatné; na neplatnosť právnych úkonov súd prihliadne aj bez návrhu.
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, pri správe zaisteného majetku sa postupuje podľa osobitného predpisu.
(4) Zaistenie majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto zákona môže trvať po nevyhnutný čas, v úhrne najviac päť rokov.
(5) Prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného konania, či dôvody zaistenia majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto dielu trvajú.
(6) Zaistenie majetku sa vzťahuje aj na plody a úžitky plynúce zo zaisteného majetku.“.
17. V § 111 ods. 1 sa slová „elektronický platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu, alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu“ nahrádzajú slovami „platobný prostriedok“.
18. V § 112 ods. 1 prvá veta znie: „Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, poskytnutia služby, výkonu činnosti na ktorých držanie alebo poskytovanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorých držanie alebo poskytovanie je zakázané, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti alebo ktoré sú určené na páchanie trestnej činnosti.“.
19. V § 113 ods. 9, § 114 ods. 7 a § 115 ods. 7 sa slová „sa súčasne aj v tejto veci vedie“ nahrádzajú slovami „ide o“.
20. V § 119 ods. 1 písmeno f) znie:
„f) výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu,“.
21. V § 119 odsek 1 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) majetkové pomery páchateľa alebo iných osôb na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.“.
22. V § 119 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
,,(2) Majetkové pomery páchateľa alebo iných osôb, vyhotovovanie majetkového profilu páchateľa alebo týchto osôb a vyhľadávanie, dokumentovanie a preverovanie rozsahu a umiestnenia výnosov z trestnej činnosti zisťuje a vykonáva policajt alebo orgán podľa osobitného predpisu.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
23. V § 190 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento nadriadený prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom jemu nadriadenému prokurátorovi,“.
24. V § 196 ods. 1 druhá veta znie: „Prokurátor a policajt o podanom trestnom oznámení bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a Európsku prokuratúru, ak sa týka pôsobnosti Európskej prokuratúry.“.
25. V § 200 ods. 4 a 5, § 201 ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b), § 202 ods. 2 a 3 a § 230 ods. 2 písm. h) a i) sa slová „ods. 8“ nahrádzajú slovami „ods. 7“.
26. V § 202 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Skrátené vyšetrovanie o prečinoch trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a ods. 1 a 2 Trestného zákona vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a) až c).“.
27. V § 206 ods. 1 sa za slová „zistených skutočností“ vkladajú slová „pred začatím trestného stíhania alebo“.
28. V § 211 ods. 1 sa vypúšťajú slová „elektronických peňazí alebo inej platobnej karty“ a slová „podielnictva podľa § 231 a 232,“.
29. V § 215 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „ktorý je prečinom a“ a za slová „sexuálneho zneužívania“ sa vkladá čiarka a slová „trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby“.
30. Doterajší text § 229 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Prerušenie trestného stíhania nie je prekážkou pre rozhodnutie podľa § 97 a 98, ani prekážkou konania o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia podľa § 236 ods. 1.“.
31. V § 331 ods. 2 sa slová „zločine, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažnom zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov“.
32. V § 423 sa slová „konkurznému súdu, v ktorého obvode má sídlo súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni,“ nahrádzajú slovami „príslušnému konkurznému súdu“.
33. V § 425 ods. 1 a § 428 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený,“.
34. V § 425 ods. 1 sa za slová „podľa § 50 ods. 2 a 3,“ vkladajú slová „§ 89a a 91,“ a slová ,,§ 94 až 96“ sa nahrádzajú slovami ,,§ 94 až 96f a § 98a“.
35. V § 428 ods. 2 a § 461 ods. 2 sa slová „§ 94 až 96 a § 425 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 94 až 96f, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427“.
36. Za § 429 sa vkladá § 429a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 429a
Zaistenie výkonu peňažného trestu
Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie peňažného trestu, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor zaistiť peňažné prostriedky na účte, vec alebo inú majetkovú hodnotu do výšky predpokladaného peňažného trestu. Súd zaistí peňažné prostriedky na účte, vec alebo inú majetkovú hodnotu vždy, ak uložil peňažný trest rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a, § 91, § 94 až 96f, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.“.
37. V § 432 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Ak peňažný trest nebol zaplatený a ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1, alebo podľa § 430 ods. 1, nariadi súd uznesením predaj zaistenej veci; pritom rozhodne o spôsobe predaja zaistenej veci.
(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
38. V § 432 sa vypúšťa odsek 4.
39. V § 433 sa za slovo „majetku“ vkladá čiarka a slová „peňažným trestom, trestom prepadnutia veci, ochranným opatrením zhabania veci alebo ochranným opatrením zhabania časti majetku“.
40. V § 461 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a je obava, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený,“.
41. § 461 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Proti rozhodnutiu o zaistení veci je prípustná sťažnosť.“.
42. Nadpis štvrtej časti druhej hlavy štvrtého dielu znie: „Výkon zhabania veci, výkon zhabania časti majetku a výkon detencie“.
43. Za § 461 sa vkladá § 461a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 461a
Výkon zhabania časti majetku
(1) Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie časti majetku, vykonateľným, zašle predseda senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie časti majetku do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal odsúdený naposledy bydlisko, a ak nie je jeho bydlisko známe, v ktorého obvode sa zhabaná časť majetku nachádza.
(2) Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie zhabania časti majetku, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor časť majetku zaistiť. Súd zaistí časť majetku vždy, ak uložil zhabanie časti majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení časti majetku sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a, § 91, § 94 až 96f, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení časti majetku je prípustná sťažnosť.“.
44. Nadpis § 550 znie: „Zaistenie a odovzdanie veci“.
45. V § 550 ods. 1 sa slová ,,vykonať zaistenie veci a jej následné odovzdanie do cudziny“ nahrádzajú slovami „zaistiť vec a túto vec následne odovzdať do cudziny“.
46. Za § 550 sa vkladá § 550a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 550a
Zaistenie a vrátenie peňažných prostriedkov na účte
(1) Ak cudzí orgán požiada o zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na účely ich vrátenia vlastníkovi a je nepochybné, že peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sa nachádzajú a sú výnosom z trestnej činnosti, môže prokurátor rozhodnúť o ich zaistení. Ustanovenie § 95 sa použije primerane.
(2) Prokurátor rozhoduje o zaistení peňažných prostriedkov, zrušení alebo obmedzení zaistenia príkazom.
(3) O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhoduje sudca na návrh prokurátora. Ustanovenia § 95a, 95b a 98a sa použijú primerane.“.
47. Nadpis § 551 znie: „Zaistenie majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty“.
48. V § 551 odsek 1 znie:
„(1) Na žiadosť cudzieho orgánu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zaistení majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, predpokladá sa ich prepadnutie alebo zhabanie a ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Ustanovenia § 95 až 96f a § 98a sa použijú primerane.“.
49. V § 551 ods. 4 sa slovo „predbežné“ vypúšťa a slová „podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve“ sa nahrádzajú slovami „medzinárodnej zmluvy“.
50. Za § 567p sa vkladá § 567q, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 567q
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(2) Veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020, a u ktorých sú splnené podmienky na ich predaj podľa § 97 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2020, sa 1. januára 2021 stávajú majetkom štátu.
(3) Na veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 sa vzťahuje § 97 a 98 v znení účinnom od 1. januára 2021; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.“.
51. Príloha sa dopĺňa bodmi 19 a 20, ktoré znejú:
„19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.
Čl. IV
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z., zákona č. 136/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z., zákona č. 278/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 241/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 299/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 213/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 34a ods. 3 písm. b) sa slovo „podielnictva“ nahrádza slovami „legalizácie výnosu z trestnej činnosti“.
2. Za § 57f sa vkladá § 57g, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 57g
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2021
Za bezúhonnú osobu podľa § 34a ods. 3 písm. b) sa nepovažuje aj ten, kto bol pred 1. januárom 2021 právoplatné odsúdený za trestný čin podielnictva a jeho odsúdenie za tento trestný čin nebolo ešte zahladené.“.
Čl. V
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z. a 242/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 50 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
2. § 55lb sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Európska prokuratúra má prístup k údajom v úradných evidenciách slovenských štátnych orgánov za rovnakých podmienok ako prokuratúra.
(5) Na účely osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci sa Európska prokuratúra považuje za orgán verejnej moci.“.
Čl. VI
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 242/2019 Z. z. a zákona č. 459/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová za slovami „generálnej prokuratúry“ vypúšťa čiarka a slová „európskeho delegovaného prokurátora v rozsahu, v akom to ustanovuje osobitný predpis2)“.
2. § 3 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) V rozsahu v akom osobitný predpis2) neustanovuje inak sa generálna prokuratúra považuje za služobný úrad hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora vo veciach
a) odmeňovania prokurátorov,
b) sociálneho zabezpečenia prokurátorov,
c) získania osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,
d) majetkového priznania prokurátora,
e) ďalších práv a povinností vyplývajúcich alebo súvisiacich so služobným pomerom prokurátora.“.
3. V § 9b ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety: „Na účely tohto zákona sa európsky delegovaný prokurátor považuje za prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ak z osobitného predpisu nevyplýva inak. Po skončení dočasného pridelenia prokurátora na výkon funkcie k Európskej prokuratúre prokurátor vykonáva funkciu prokurátora na tej prokuratúre, na ktorej vykonával funkciu prokurátora pred dočasným pridelením; taký prokurátor môže byť na jeho žiadosť vymenovaný za prokurátora generálnej prokuratúry bez výberového konania okrem prípadu, ak ku skončeniu dočasného pridelenia došlo z dôvodu, ktorý ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.“.
4. V § 15 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú:
„h) prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora alebo európskeho prokurátora bol odvolaný z tejto funkcie Súdnym dvorom Európskej únie a ak dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry,
i) prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora bol odvolaný z funkcie európskeho delegovaného prokurátora kolégiom európskych prokurátorov a ak dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.“.
5. V § 26 sa odsek 1 dopĺňa písmenom u), ktoré znie:
„u) oznámiť a preukázať služobnému úradu v požadovanom rozsahu informácie a údaje potrebné na splnenie povinností služobného úradu v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia prokurátora, ak ide o prokurátora dočasne prideleného k Európskej prokuratúre, ktorý požiadal o postup podľa § 138 ods. 3.“.
6. V § 131 ods. 1 sa za slovo „úraz“ vkladajú slová „alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu49b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 49b znie:
„49b) § 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
7. § 138 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenia o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení, ktoré sa vzťahujú na prokurátorov, sa vzťahujú aj na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)“.
8. V 258a sa slová „hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora“ nahrádzajú slovami „hlavného európskeho prokurátora, ktorým je prokurátor za Slovenskú republiku, európskeho prokurátora, ktorým je prokurátor za Slovenskú republiku“.
Čl. VII
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 213/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákon č. 505/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 206/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 237/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z. a zákona č. 156/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 17 ods. 3 sa na konci druhej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak bol zaknihovaný cenný papier zaistený podľa osobitného predpisu,31a) v takom prípade emitent odovzdá listinný cenný papier Úradu pre správu majetku.31b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 31a a 31b znejú:
„31a) Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
31b) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. VIII
Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z . z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 9/2013 Z. z., zákona č. 357/2013 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 272/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 141/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z. a zákona č. 311/2019 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 2 ods. 1 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: „zaistenie obchodného podielu v trestnom konaní a zrušenie tohto zaistenia,“.
Čl. IX
Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 207/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 272/2017 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z. a zákona č. 221/2019 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. Za § 79 sa vkladá § 79a, ktorý znie:
„§ 79a
Ak boli splnené podmienky na prepadnutie tovaru alebo veci a tento tovar alebo vec boli predané podľa osobitného predpisu82aa) skôr, ako bolo rozhodnuté o ich prepadnutí, colný úrad môže rozhodnúť o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tohto tovaru alebo veci.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 82aa znie:
„82aa) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2. Za § 84a sa vkladá § 84aa, ktorý znie:
„§ 84aa
Ak boli splnené podmienky na prepadnutie tovaru alebo veci a tento tovar alebo vec boli predané podľa osobitného predpisu82aa) skôr, ako bolo rozhodnuté o ich prepadnutí, colný úrad môže rozhodnúť o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tohto tovaru alebo veci.“.
Čl. X
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 390/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 291/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 377/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 373/2018 Z. z. a zákona č. 390/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 57 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „V konkurze podľa § 107a ods. 1 prvá veta platí rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.“.
2. V § 58 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku.“.
3. V § 58 ods. 3 sa slová „Odporovať možno“ nahrádzajú slovami „Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno“.
4. § 58 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.“.
5. V § 59 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku.“.
6. V § 59 ods. 4 sa slová „Odporovať možno“ nahrádzajú slovami „Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno“.
7. § 59 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5) V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu.
(6) Rovnako ako právny úkon sa posudzuje aj dlžníkove opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo alebo v dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové právne nároky.“.
8. V § 60 ods. 2 sa za slovo „dlžníkom“ vkladajú slová „alebo o mrhanie majetkom“.
9. V § 60 ods. 3 sa slová „Odporovať možno“ nahrádzajú slovami „Ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno“.
10. § 60 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením konkurzu.“.
11. § 62 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) V konkurze podľa §107a ods. 1 má na účely uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu dočasný správca rovnaké postavenie ako veriteľ.“.
12. Za § 107a sa vkladá § 107aa a 107ab, ktoré vrátane nadpisu znejú:
„§ 107aa
Fiduciárna správa majetku dlžníka
(1) Konkurzu podľa § 107a ods. 1 podlieha aj majetok tretej osoby, pri ktorom možno odôvodnene predpokladať, že ho tretia osoba drží alebo spravuje vo vlastnom mene a na účet dlžníka (ďalej len „fiduciárna správa“).
(2) Fiduciárnu správu možno odôvodnene predpokladať, ak v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu,
a) tretia osoba poskytla dlžníkovi výhodu alebo úžitok bez primeraného protiplnenia; na obvyklé darovanie sa neprihliada, alebo
b) spriaznená osoba dlžníka nadobudla majetok, ktorý nezodpovedá príjmom takejto osoby.
(3) Predpokladá sa, že hodnota majetku vo fiduciárnej správe je majetok, z ktorého bola dlžníkovi poskytnutá výhoda alebo úžitok bez primeraného protiplnenia, alebo hodnota takejto výhody; v prípade podľa odseku 2 písm. b) najvyššia hodnota majetku spriaznenej osoby dlžníka v období piatich rokov pred vyhlásením konkurzu, ktorá nezodpovedá jej príjmom.
(4) Pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu, na podnet prokurátora vyzve tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy podala vyhlásenie o majetku a uviedla skutočnosti, ktoré súpis majetku vylučujú; ak výzvu nesplní riadne správca na podnet prokurátora zapíše majetok tretej osoby o ktorom možno predpokladať, že je vo fiduciárnej správe do súpisu.
(5) Majetok zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tretej osoby.
§ 107ab
Na konanie podľa § 107a a 107aa je príslušný Okresný súd Žilina.“.
13. Za § 206j sa vkladá § 206k, ktorý znie:
„§ 206k
Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2021
Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2021 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.“.
Čl. XI
Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 236/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 odsek 2 znie:
„(2) Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu k iným členským štátom sa tento zákon použije primerane a v rozsahu v akom osobitný predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu1) neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018).“
2. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je vykonávajúcim orgánom1a) prokurátor okresnej prokuratúry príslušný podľa § 8 ods. 1.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) Čl. 2 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2018/1805.“.
3. V § 4 ods. 1 sa nad slovom „predpisu“ doterajší odkaz „1)“ nahrádza odkazom „1b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
„1b) Spoločný postup Rady 1998/428/SVV z 29. júna 1998 o vytvorení Európskej justičnej siete (Ú. v. ES L 191, 7. 7. 1998).“.
Čl. XII
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z. a zákona č. 221/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 13 ods. 7 sa slová „ods. 2 až 13“ nahrádzajú slovami „ods. 2 až 14“.
2. V § 14 ods. 1 písm. a) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry, odpis registra trestov sa poskytuje prostredníctvom európskeho delegovaného prokurátora alebo európskeho prokurátora za Slovenskú republiku,“.
3. V § 19 ods. 2 sa slová „písm. f) až o)“ nahrádzajú slovami „písm. f) až p)“.
Čl. XIII
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z. a zákona č. 46/2020 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 164 sa vkladá § 164a, ktorý znie:
„§ 164a
(1) Pri výkone rozhodnutia o zabezpečení veci a rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia a správe zabezpečenej veci a peňažnej sumy, veci alebo práva určenými v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia, okrem vecí zabezpečených na účely vykonania dôkazu sa postupuje podľa osobitného predpisu.97)
(2) Ak boli splnené podmienky na prepadnutie veci podľa tohto zákona a táto vec bola predaná podľa osobitného predpisu97) skôr, ako bolo rozhodnuté o jej prepadnutí, správca dane rozhodne o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tejto veci.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 97 znie:
„97) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. XIV
Zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi sa dopĺňa takto:
1. Za § 27 sa vkladá § 27a, ktorý znie:
„§ 27a
Ak boli splnené podmienky na prepadnutie tovaru a tento tovar bol predaný podľa osobitného predpisu34a) skôr, ako bolo rozhodnuté o jeho prepadnutí, colný úrad môže rozhodnúť o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tohto tovaru.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:
„34a) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2. Za § 33 sa vkladá § 33a, ktorý znie:
„§ 33a
Ak boli splnené podmienky na prepadnutie tovaru a tento tovar bol predaný podľa osobitného predpisu34a) skôr, ako bolo rozhodnuté o jeho prepadnutí, colný úrad môže rozhodnúť o prepadnutí peňažných prostriedkov získaných predajom tohto tovaru.“.
Čl. XV
Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z. a zákona č. 474/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 2 a § 7 ods. 1 sa za slovo „tresty“ vkladajú slová „a ochranné opatrenie“.
2. V § 3 sa za slová „podľa § 213,“ vkladajú slová „neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219,“, vypúšťajú sa slová „podielnictvo podľa § 231 a 232,“ a slová „§ 233 a 234“ sa nahrádzajú slovami „§ 233 až 234“.
3. V § 7 ods. 3 sa „za slová „vine a treste“ vkladajú slová „alebo ochrannom opatrení“ a za slovo „trest“ vkladajú slová „alebo ochranné opatrenie“.
4. V § 9 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ochranného opatrenia“.
5. Nadpis tretej časti znie:
„TRETIA ČASŤ
TRESTY A OCHRANNÉ OPATRENIA“.
6. Nadpis § 10 znie: „Druhy trestov a ochranných opatrení“.
7. Doterajší text § 10 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Za spáchaný trestný čin podľa § 3 a za podmienok podľa § 83a Trestného zákona môže súd uložiť právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku.“.
8. Nadpis § 11 znie: „Zásady ukladania trestov a ochranného opatrenia“.
9. § 11 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj na ukladanie ochranného opatrenia; popri ochrannom opatrení zhabania časti majetku nemožno uložiť trest prepadnutia majetku.“.
10. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„20a
Zhabanie časti majetku
Súd uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku za podmienok pre ukladanie tohto ochranného opatrenia ustanovených v § 83a Trestného zákona.“.
11. V § 26 ods. 1 sa za slovo „trestu“ vkladajú slová „alebo ochranného opatrenia“.
12. Príloha sa dopĺňa bodmi 19 a 20, ktoré znejú:
„19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
20. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.
Čl. XVI
Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č.566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 52/2018 Z. z. sa mení takto:
1. V § 14 odsek 10 znie:
„(10) Správa zaisteného majetku sa vykonáva podľa osobitného predpisu.25d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25d znie:
„25d) Zákon č. .../2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2. V § 14 sa vypúšťajú odseky 11 až 15.
Doterajší odsek 16 sa označuje ako odsek 11.
Čl. XVII
Zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 odsek 2 znie:
„(2) Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu k iným členským štátom sa tento zákon použije primerane a v rozsahu v akom osobitný predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu1) neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 303, 28.11.2018).“
2. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je
a) vykonávajúcim orgánom1a) súd príslušný podľa § 7 ods. 2,
b) ústredným orgánom1b) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 1b znejú:
„1a) Čl. 2 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2018/1805.
1b) Čl. 24 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1805.“.
3. V § 2 ods. 1 písm. a) sa za slovo „majetku“ vkladajú slová „alebo časti majetku“.
4. V § 4 ods. 1 písm. a) sa nad slovom „majetku“ doterajší odkaz „1)“ nahrádza odkazom „1c)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie:
„1c) § 58 a 59 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
§ 13 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
5. § 4 odsek 1 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) zhabanie časti majetku.3a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:
„3a) § 83a Trestného zákona.“.
6. V § 4 ods. 3 písm. a) až c) sa za slová „zhabanie veci“ vkladajú slová „alebo časti majetku“.
7. V § 4 ods. 4 sa slová „Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)“ nahrádzajú slovom „ministerstva“.
8. Nadpis § 6 znie: „Dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom alebo vecou alebo časťou majetku vo vykonávajúcom štáte“.
9. V § 6 ods. 1 sa za slová „alebo vec“ vkladajú slová „alebo časť majetku“.
10. V § 10 ods. 1 písm. c) a g) sa za slová „majetok alebo vec“ vkladajú slová „alebo časť majetku“.
11. V § 10 ods. 1 písm. h) sa za slová „zhabania veci“ vkladajú slová „alebo časti majetku“.
12. V § 11 ods. 2 sa slová „výkone trestu prepadnutia veci a výkone zhabania veci“ nahrádzajú slovami „výkone trestu prepadnutia veci, výkone zhabania veci a výkone zhabania časti majetku“.
13. V § 14 ods. 1 písm. c) sa za slová „majetku alebo veci“ vkladajú slová „alebo časti majetku“.
Čl. XVIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I § 2 ods. 4, § 10 až 17 a § 18 ods. 1 až 5, čl. III § 98a ods. 3 v bode 8, čl. VII, čl. IX, čl. XIII, čl. XIV a čl. XVI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021.
Príloha
k zákonu .../2020 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).
[1] k trestnému činu ohýbania práva pozri bližšie http://www.pravnelisty.sk/clanky/a833-trestny-cin-prekrucania-ohybania-prava
[2]) Zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
[3]) Zákon č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 52/2018 Z. z.
[4]) Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 101/2010 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z., zákon č. 289/2016 Z. z. v znení zákona č. 52/2018 Z. z.
[5]) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
[6]) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 117 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[7]) § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[8]) § 116 Občianskeho zákonníka.
[9]) § 28 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[10]) § 42 ods. 2 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
[11]) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3; Ú. v. ES L 61, 3.3.1997) v platnom znení, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
[12]) Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[13]) Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[14]) Napríklad § 7 ods. 14 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[15]) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
[16]) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
[17]) Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 101/2010 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z., zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.
[18]) Napríklad § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 9 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov, § 94 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., § 26 ods. 1 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
[19]) Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.