Aktuálne schválené zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku

 

Ná­rod­ná ra­da SR dňa 21.10.2020 schvá­li­la zá­kon o za­is­te­ní ma­jet­ku, kto­rý zá­ro­veň me­ní aj Trest­ný zá­kon a Trest­ný po­ria­dok. Schvá­le­né zme­ny oh­ľad­ne tých­to zá­ko­nov sú uve­de­né niž­šie, pri­čom bo­li pub­li­ko­va­né v Zbier­ke zá­ko­nov pod č. 312/2020 s tým, že na­do­bud­nú účin­nosť dňom 01.01.2021.

Kom­plet­né zne­nie schá­le­né­ho zá­ko­na je dos­tup­né tu: 

https://www.nrsr.sk/web/Dy­na­mic/Do­cu­mentPre­view.aspx?Do­cID=486826

Po­kiaľ ide o zme­ny v Tres­tnom zá­ko­ne tak mož­no prík­lad­mo spo­me­núť:

- no­vé ochran­né opat­re­nie zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku pod­ľa § 83a Tr. zák.

- zme­ny v de­fi­ní­cii ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa v us­ta­no­ve­ní § 128 ods. 1 Tr. zák

- de­fi­no­va­nie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti v us­ta­no­ve­ní § 130 ods. 9 Tr. zák.

- de­fi­no­va­nie neá­le­ži­tej vý­ho­dy v us­ta­no­ve­ní § 131 ods. 3 Tr. zák.

- de­fi­no­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku a vir­tuál­nej me­ny na úče­ly tres­tné­ho zá­ko­na v us­ta­no­ve­ní § 131 ods. 6, ods. 7 Tr. zák.

- sta­no­ve­nie ke­dy sa ne­pou­ži­je práv­na kva­li­fi­ká­cia spá­chanie tres­tné­ho či­nu v nú­dzo­vom sta­ve - § 134 ods. 3 Tr. zák.

- no­vé de­fi­no­va­nie tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák.

- zru­še­nie tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva, no­vá de­fi­ní­cia tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti, kto­rej sú­čas­ťou je aj bý­va­lý trest­ný čin po­diel­nic­tva

- za­ve­de­nie no­vých tres­tných čo­nov ohý­ba­nia prá­va pod­ľa § 326a Tr. zák. a prí­jí­ma­nia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336c Tr. zák. (tzv. prikr­mo­va­nie).

Po­kiaľ ide o zme­ny v Tres­tnom po­riad­ku tak mož­no prík­lad­mo spo­me­núť:

- de­fi­no­va­nie pred­me­tu Tres­tné­ho po­riad­ku

- tres­tné či­ny ohý­ba­nia prá­va a prikr­mo­va­nia bu­dú spa­dať do prá­vo­mo­ci Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du

- no­vé roz­čle­ne­nie za­is­te­nia ve­cí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie

- za­ve­de­nie in­šti­tú­tov za­is­te­nia za­kni­ho­va­ných cen­ných pa­pie­rov, za­is­te­nia neh­nu­teľ­nos­ti, za­is­te­nia ma­jet­ko­vej účas­ti v práv­nic­kej oso­be, za­is­te­nie vir­tuál­nej me­ny, za­is­te­nie inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty

- no­vé de­fi­no­va­nie pred­stie­ra­né­ho pre­vo­du pod­ľa § 112 ods. 1 Tr. por.

- vy­pus­te­nie čas­ti ve­ty „sú­čas­ne aj v tej­to ve­ci ve­die“ z us­ta­no­ve­ní §§ 113 ods. 9, 114 ods. 7,  115 ods. 7, 188 ods.7 Tr. por.

- za­ve­de­nie po­vin­nos­ti, aby roz­su­dok sú­du ob­sa­ho­va­laj po­mer hla­sov, akým bol pri­ja­tý a za­ve­de­nie prá­va preh­la­so­va­né­ho čle­na se­ná­tu na­pí­sať a do­ru­čiť stra­ne pí­som­né vy­ho­to­ve­nie od­liš­né­ho sta­no­vis­ka

- no­vá úp­ra­va zme­ny sa­mo­sud­cu ale­bo zlo­že­nia se­nát

Schvá­le­né zme­ny v Tres­tnom zá­ko­ne a Tres­tnom po­riad­ku

Čl. II

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011 Z. z., zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 260/2014 Z. z., zá­ko­na č. 73/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 264/2017 Z. z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z, zá­ko­na č. 161/2018 Z. z., zá­ko­na č. 321/2018 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 38/2019 Z. z., zá­ko­na č. 214/2019 Z. z., zá­ko­na č. 420/2019 Z. z., zá­ko­na č. 474/2019 Z. z. a zá­ko­na č 288/2020 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

1. V § 5a sa za slo­vá „(§ 171 a 172),“ vkla­da­jú slo­vá „le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti (§ 233 až 234),“.

2. § 33 sa dopĺňa pís­me­nom f), kto­ré znie:

„f) zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku.“.

3. V § 34 ods. 4 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Súd pri ur­čo­va­ní dru­hu tres­tu a je­ho vý­me­ry pri­hliad­ne aj na to, že pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu zís­kal tres­tným či­nom ma­jet­ko­vý pros­pech; ak to­mu neb­rá­nia ma­jet­ko­vé ale­bo osob­né po­me­ry pá­cha­te­ľa ale­bo to ne­bu­de na uj­mu náh­ra­dy ško­dy, ulo­ží mu s pri­hliad­nu­tím na vý­šku toh­to ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu pop­ri inom tres­te aj niek­to­rý trest, kto­rým ho pos­tih­ne na ma­jet­ku, po­kiaľ mu ta­ký­to trest za spl­ne­nia pod­mie­nok pod­ľa od­se­ku 6 neu­lo­ží ako sa­mos­tat­ný.“.

4. V § 35 ods. 5 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Súd pri uk­la­da­ní ochran­né­ho opat­re­nia pri­hliad­ne aj na to, že pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu ale­bo iná oso­ba zís­ka­la tres­tným či­nom ma­jet­ko­vý pros­pech; ak to­mu neb­rá­nia ma­jet­ko­vé ale­bo osob­né po­me­ry pá­cha­te­ľa ale­bo inej oso­by, ulo­ží jej s pri­hliad­nu­tím na vý­šku toh­to ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu niek­to­ré ochran­né opat­re­nie, kto­rým ju pos­tih­ne na ma­jet­ku.“.

5. V § 40 ods. 1 sa vy­púš­ťa pís­me­no b).

Do­te­raj­šie pís­me­ná c) a d) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná b) a c).

6. V § 40 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

„(2) Od pot­res­ta­nia pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu mož­no upus­tiť, ak trest­ný čin spá­cha­la oso­ba z do­nú­te­nia v pria­mej sú­vis­los­ti s tým, že bol na nej spá­cha­ný trest­ný čin ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi pod­ľa § 179, trest­ný čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 až 202, trest­ný čin tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ale­bo trest­ný čin vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368.“.

Do­te­raj­ší od­sek 2 sa ozna­ču­je ako od­sek 3.

7. V § 40 ods. 3 sa za slo­vá „od­se­ku 1“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo 2“.

8. V § 50 ods. 4 sa za slo­vá „inak roz­hod­ne,“ vkla­da­jú slo­vá „a to prí­pad­ne už v prie­be­hu skú­šob­nej do­by,“.

9. Slo­vá „le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti“ vo všet­kých tva­roch sa v ce­lom texte zá­ko­na nah­rá­dza­jú slo­va­mi „le­ga­li­zá­cia vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“ v prís­luš­nom tva­re.

10. V § 58 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva pod­ľa § 231 ods. 2, 3 ale­bo 4 ale­bo § 232 ods. 3 ale­bo 4,“, za slo­va­mi „tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa“ sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „§ 233 ods. 1 ale­bo 2 ale­bo“, za slo­va­mi „pod­ľa § 276 ods.“ sa vy­púš­ťa čís­lo „2,“, za slo­va­mi „pod­ľa § 277 ods.“ sa vy­púš­ťa čís­lo „2,“ a slo­vá „príj­mov po­chá­dza­jú­cich z tres­tnej čin­nos­ti“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“.

11. V § 59 ods. 3 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to ve­ty: „Do kon­kur­znej pod­sta­ty pat­rí ma­je­tok v dl­žní­ko­vom bez­po­die­lo­vom spolu­vlas­tníc­tve man­že­lov, ak eš­te ne­doš­lo k je­ho vy­po­ria­da­niu. Vy­po­ria­da­niu bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov, ku kto­ré­mu doš­lo skôr, vrá­ta­ne úko­nov, kto­ré zme­ni­li je­ho roz­sah, mož­no v kon­kur­ze od­po­ro­vať.“.

12. V § 60 ods. 1 písm. b) sa na kon­ci pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

13. V § 60 ods. 1 pís­me­no c) znie:

„c) kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti.“.

14. V § 60 ods. 1 sa vy­púš­ťa pís­me­no d).

15. V § 73 ods. 1 sa slo­vá „§ 40 ods. 1 písm. d)“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 40 ods. 1 písm. c)“.

16. V § 83 ods. 1 pís­me­ná c) a d) zne­jú:

„c) ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi a je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti,

d) ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi a bo­la ur­če­ná ale­bo pou­ži­tá na spá­chanie tres­tné­ho či­nu,“.

17. Za § 83 sa vkla­dá § 83a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

„83a

Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku

(1) Súd mô­že ulo­žiť zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku pá­cha­te­ľo­vi, kto­ré­ho od­su­dzu­je za úmy­sel­ný trest­ný čin, za kto­rý ten­to zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej šty­ri ro­ky ale­bo za trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho prís­tu­pu do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu pod­ľa § 247, neop­ráv­ne­né­ho zá­sa­hu do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu pod­ľa § 247a, neop­ráv­ne­né­ho zá­sa­hu do po­čí­ta­čo­vé­ho úda­ja pod­ľa § 247b, vý­ro­by a dr­žby prís­tu­po­vé­ho za­ria­de­nia, hes­la do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo iných úda­jov pod­ľa § 247d, ma­chi­ná­cie pri ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní a ve­rej­nej draž­be pod­ľa § 266, pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 328 až 330, pod­plá­ca­nia pod­ľa § 332 až 334, ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 336 ale­bo roz­ši­ro­va­nia det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 369, kto­rým pá­cha­teľ zís­kal ale­bo sa sna­žil zís­kať pre se­ba ale­bo pre iné­ho ma­jet­ko­vý pros­pech a súd má za to, že ur­či­tá časť je­ho ma­jet­ku je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti na zá­kla­de preu­ká­za­nia, že hod­no­ta ma­jet­ku, kto­rú pá­cha­teľ na­do­bu­dol ale­bo pre­vie­dol na inú oso­bu v ča­se naj­viac päť ro­kov pred pá­cha­ním ta­ké­ho­to tres­tné­ho či­nu, v ča­se je­ho pá­chania ale­bo po je­ho spá­cha­ní je v hru­bom ne­po­me­re k príj­mom pá­cha­te­ľa na­do­bud­nu­tým v sú­la­de so zá­ko­nom ale­bo na zá­kla­de iných sku­toč­nos­tí od­ôvod­ňu­jú­cich ta­ký­to zá­ver.

(2) Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku mô­že súd ulo­žiť aj vte­dy, ak by ten­to ma­je­tok mo­hol byť zha­ba­ný pod­ľa od­se­ku 1, a ak pá­cha­teľ ten­to ma­je­tok

a)pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na inú oso­bu bez­plat­ne ale­bo za ná­pad­ne vý­hod­ných pod­mie­nok a tá­to oso­ba ve­de­la ale­bo moh­la a ma­la ve­dieť, že na ňu ta­ký­to ma­je­tok pre­vie­dol, aby sa vy­hol pe­ňaž­né­mu tres­tu pod­ľa § 56, tres­tu pre­pad­nu­tia ma­jet­ku pod­ľa § 58, tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci pod­ľa § 60 ale­bo ulo­že­niu zha­ba­nia ve­ci pod­ľa § 83, ale­bo že ten­to ma­je­tok bol zís­ka­ný v roz­po­re so zá­ko­nom,

b)pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na blíz­ku oso­bu,

c)pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na práv­nic­kú oso­bu, v kto­rej má sám ale­bo v spo­je­ní s blíz­ky­mi oso­ba­mi väč­ši­no­vú ma­jet­ko­vú účasť, väč­ši­no­vý po­diel na hla­so­va­cích prá­vach ale­bo roz­ho­du­jú­ci vplyv na ria­de­ní, a ta­ký­to ma­je­tok pá­cha­teľ bez­plat­ne ale­bo za ná­pad­ne vý­hod­ných pod­mie­nok uží­va, ale­bo

d)na­do­bu­dol do bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov ale­bo ten­to ma­je­tok sa na­chá­dzal v bez­po­die­lo­vom spolu­vlas­tníc­tve man­že­lov, kto­ré bo­lo vy­po­ria­da­né do­ho­dou a pat­rí man­že­lo­vi pá­cha­te­ľa.

(3) Súd je po­vin­ný pri ulo­že­ní zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku ur­čiť ve­ci, kto­ré po­dlie­ha­jú zha­ba­niu. Ak bol preu­ká­za­ný hru­bý ne­po­mer me­dzi hod­no­tou ma­jet­ku a príj­ma­mi pá­cha­te­ľa na­do­bud­nu­tý­mi v sú­la­de so zá­ko­nom v sle­do­va­nom ob­do­bí, mô­že súd ur­čiť aké­koľ­vek ve­ci pa­tria­ce pá­cha­te­ľo­vi v hod­no­te až do vý­šky preu­ká­za­né­ho hru­bé­ho ne­po­me­ru.

(4) Ak sú­du nie je zná­me, kde sa ve­ci, kto­ré sú pred­me­tom zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku, na­chá­dza­jú, ich zha­ba­nie nie je vhod­né s oh­ľa­dom na prá­va tre­tích osôb ale­bo ak ten, ko­mu moh­la byť vec zha­ba­ná, ju pred vy­da­ním roz­hod­nu­tia o zha­ba­ní čas­ti ma­jet­ku zni­čí, poš­ko­dí, scu­dzí ale­bo jej zha­ba­nie inak zma­rí, mô­že súd ulo­žiť zha­ba­nie ve­ci ta­kej hod­no­ty ale­bo pe­ňaž­nej čias­tky, kto­rá zod­po­ve­dá hod­no­te tej­to ve­ci.

(5) Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku pos­ti­hu­je aj plo­dy a úžit­ky ve­ci, kto­ré pri­ná­le­žia oso­be, kto­rej bo­la ta­ká­to vec zha­ba­ná. Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku sa nev­zťa­hu­je na ve­ci, kto­ré sú ne­vyh­nut­né na us­po­ko­jo­va­nie ži­vot­ných po­trieb oso­by, kto­rej sa má zha­bať časť ma­jet­ku, ale­bo osôb, o kto­rých vý­ži­vu a vý­cho­vu je tá­to oso­ba po­vin­ná sa sta­rať.

(6) Vlas­tní­kom zha­ba­nej čas­ti ma­jet­ku sa stá­va štát, ak súd ne­roz­hod­ne inak na zá­kla­de vy­hlá­se­nej me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy, kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná.“.

18. V § 86 ods. 1 písm. f) sa slo­vá „pod­plá­ca­nia pod­ľa § 332 ale­bo § 333 a ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 336 ods. 2, ak pá­cha­teľ úp­la­tok“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „pod­plá­ca­nia pod­ľa § 332 ale­bo § 333, ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 336 ods. 2 a pri­ja­tia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336d, ak pá­cha­teľ úp­la­tok ale­bo ne­ná­le­ži­tú vý­ho­du“.

19. V 128 ods. 1 dru­há ve­ta znie: „Pre tres­tnú zod­po­ved­nosť a ochra­nu ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa sa pod­ľa jed­not­li­vých us­ta­no­ve­ní toh­to zá­ko­na vy­ža­du­je, aby trest­ný čin bol spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s je­ho prá­vo­mo­cou, zod­po­ved­nos­ťou, pos­ta­ve­ním ale­bo fun­kciou, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.“.

20. V § 128 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ak ide o trest­ný čin pri­ja­tia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336c a § 336d, ve­rej­ným či­ni­te­ľom je aj oso­ba, kto­rá má z ti­tu­lu svoj­ho pos­ta­ve­nia ale­bo fun­kcie prá­vo roz­ho­do­vať ale­bo sa po­die­ľa na roz­ho­do­va­ní o nak­la­da­ní s ma­jet­kom, ma­jet­ko­vý­mi prá­va­mi a fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi, hos­po­dá­re­nie s kto­rý­mi po­dlie­ha kon­tro­le Naj­vyš­ším kon­trol­ným úra­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky.“.

21. V § 130 ods. 1 sa vy­púš­ťa pís­me­no e).

Do­te­raj­šie pís­me­ná f) a g) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná e) a f).

22. § 130 sa dopĺňa od­se­kom 9, kto­rý znie:

„(9) Vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie

a)vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom,

b)vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná ako od­me­na za trest­ný čin,

c)vec, kto­rá bo­la na­do­bud­nu­tá, ho­ci aj len sčas­ti za vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom ale­bo ako od­me­na zaň,

d)vec, na kto­rú bo­la ho­ci aj len sčas­ti pre­me­ne­ná vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom ale­bo ako od­me­na zaň, ale­bo

e)plo­dy a úžit­ky ve­ci uve­de­nej v pís­me­nách a) až d).“.

23. V § 131 sa za od­sek 3 vkla­dá no­vý od­sek 4, kto­rý znie:

„(4) Ne­ná­le­ži­tou vý­ho­dou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie pl­ne­nie ma­jet­ko­vej ale­bo ne­ma­jet­ko­vej po­va­hy spô­so­bi­lé ov­plyv­niť ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, na kto­ré nie je práv­ny ná­rok a kto­ré­ho hod­no­ta pre­vy­šu­je 200 eur ale­bo neop­ráv­ne­né zvý­hod­ne­nie ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ale­bo je­mu blíz­kej oso­by, kto­ré nie je oce­ni­teľ­né v pe­nia­zoch. Ne­ná­le­ži­tou vý­ho­dou nie je pl­ne­nie ale­bo zvý­hod­ne­nie, kto­rých pri­ja­tie je s oh­ľa­dom na úrad­ný ale­bo vec­ne op­ráv­ne­ný zá­ujem ob­vyk­lé v sú­vis­los­ti s pos­ta­ve­ním ale­bo fun­kciou ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ale­bo kto­ré sú za­pí­sa­né v zve­rej­ne­nom Re­gis­tri da­rov. Pod­rob­nos­ti up­ra­ví vy­ko­ná­va­cí práv­ny pred­pis.“.

Do­te­raj­ší od­sek 4 sa ozna­ču­je ako od­sek 5.

24. § 131 sa dopĺňa od­sek­mi 6 a 7, kto­ré zne­jú:

„(6) Pla­tob­ným pros­tried­kom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie neh­mot­né ale­bo hmot­né chrá­ne­né za­ria­de­nie, pred­met, zá­znam ale­bo ich kom­bi­ná­cia vrá­ta­ne pla­tob­nej kar­ty, kto­rá je chrá­ne­ná pred fal­šo­va­ním ale­bo neop­ráv­ne­ným pou­ži­tím a kto­rá dr­ži­te­ľo­vi ale­bo pou­ží­va­te­ľo­vi sa­ma ale­bo spo­lu s ne­ja­kým pos­tu­pom ale­bo sú­bo­rom pos­tu­pov umož­ňu­je pre­vod pe­ňa­zí, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo vir­tuál­nej me­ny.

(7) Vir­tuál­nou me­nou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie di­gi­tál­ny no­si­teľ hod­no­ty, kto­rý nie je vy­da­ný ani ga­ran­to­va­ný cen­trál­nou ban­kou ani or­gá­nom ve­rej­nej mo­ci, nie je ne­vyh­nut­ne na­via­za­ný na zá­kon­né pla­tid­lo, a kto­rý ne­má práv­ny sta­tus me­ny ani pe­ňa­zí, ale je ak­cep­to­va­ný niek­to­rý­mi oso­ba­mi ako nás­troj vý­me­ny, kto­rý mož­no elek­tro­nic­ky pre­vá­dzať, ucho­vá­vať ale­bo s ním elek­tro­nic­ky ob­cho­do­vať.“.

25. § 134 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Us­ta­no­ve­nie od­se­ku 2 písm. a) a b) sa ne­pou­ži­jú, ak trest­ný čin ne­bol spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ným nú­dzo­vým sta­vom ale­bo vý­ni­moč­ným sta­vom.“.

26. V § 179 ods. 3 písm. e) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

27. V § 179 ods. 3 písm. f) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

28. V § 179 sa od­sek 3 dopĺňa pís­me­nom g), kto­ré znie:

„g) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

29. V § 189 ods. 2 písm. c) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

30. V § 189 ods. 2 písm. d) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja sa slo­vo „ale­bo“.

31. V § 189 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom e), kto­ré znie:

„e) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

32. V § 199 ods. 2 písm. c) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

33. V § 199 ods. 2 písm. d) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

34. V § 199 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom e), kto­ré znie:

„e) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

35. V § 199 od­sek 3 znie:

„(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na pät­násť ro­kov až dvad­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a

a) spô­so­bí ním ťaž­kú uj­mu na zdra­ví, ale­bo

b) bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.

36. V § 200 ods. 2 písm. c) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

37. V § 200 ods. 2 písm. d) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

38. V § 200 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom e), kto­ré znie:

„e) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

39. V § 200 od­sek 3 znie:

„(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na pät­násť ro­kov až dvad­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a

a) spô­so­bí ním ťaž­kú uj­mu na zdra­ví, ale­bo

b) bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.

40. V § 201 ods. 2 písm. b) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

41. V § 201 ods. 2 písm. c) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

42. V § 201 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

43. V § 201 od­sek 3 znie:

„(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva­násť ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a

a) spô­so­bí ním ťaž­kú uj­mu na zdra­ví, ale­bo

b) bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.

44. Do­te­raj­ší text § 201b sa ozna­ču­je ako od­sek 1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

45. V § 202 od­sek 2 znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) s pou­ži­tím nát­la­ku, ale­bo

b) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

46. § 202 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.

47. § 219 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠219

Neop­ráv­ne­né vy­ro­be­nie a pou­ží­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku

(1) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va, prep­ra­vu­je, ob­sta­rá si ale­bo inak za­do­vá­ži ale­bo pos­kyt­ne iné­mu pla­tob­ný pros­trie­dok, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky.

(2) Kto neop­ráv­ne­ne pou­ži­je pla­tob­ný pros­trie­dok, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov.

(3) Rov­na­ko ako v od­se­ku 2 sa pot­res­tá, kto fal­šu­je, poz­me­ní, na­po­dob­ní ale­bo neop­ráv­ne­ne vy­ro­bí pla­tob­ný pros­trie­dok ale­bo kto ta­ký­to pla­tob­ný pros­trie­dok pre­cho­vá­va, prep­ra­vu­je, ob­sta­rá si ale­bo inak za­do­vá­ži, pou­ži­je ale­bo pos­kyt­ne iné­mu.

(4) Kto vy­ro­bí, se­be ale­bo iné­mu za­do­vá­ži ale­bo pre­cho­vá­va nás­troj, po­čí­ta­čo­vý prog­ram ale­bo iný pros­trie­dok špe­ciál­ne pris­pô­so­be­ný na spá­chanie či­nu uve­de­né­ho v od­se­ku 3, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.

(5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 2, 3 ale­bo 4

a)zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia,

b)vo väč­šom roz­sa­hu, ale­bo

c)z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.

(6) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 2, 3 ale­bo 4 v znač­nom roz­sa­hu.

(7) Od­ňa­tím slo­bo­dy na päť ro­kov až dva­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 2, 3 ale­bo 4

a)vo veľ­kom roz­sa­hu, ale­bo

b)ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

48. § 231 a 232 sa vrá­ta­ne nad­pi­su nad pa­rag­ra­fom 231 vy­púš­ťa­jú.

49. § 233 vrá­ta­ne nad­pi­su nad pa­rag­ra­fom znie:

„Le­ga­li­zá­cia vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti

§ 233

(1) Kto na­do­bud­ne, pre­cho­vá­va ale­bo uží­va vec, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej inou oso­bou na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov.

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá ten, kto

a)uk­ry­je, na se­ba ale­bo iné­ho pre­ve­die vec, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne,

b)zme­ní po­va­hu ve­ci, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, za­lo­ží ju ale­bo s ňou inak nak­la­dá v úmys­le umož­niť se­be ale­bo iné­mu unik­núť tres­tné­mu stí­ha­niu, tres­tu ale­bo ochran­né­mu opat­re­niu ale­bo ich vý­ko­nu, ale­bo

c)za­ta­jí exis­ten­ciu ve­ci, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, naj­mä tým, že za­ta­jí jej pô­vod v tres­tnej čin­nos­ti, jej umies­tne­nie ale­bo vlas­tníc­ke prá­vo ale­bo iné prá­vo k nej.

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)z oso­bit­né­ho mo­tí­vu, ale­bo

b)vo väč­šom roz­sa­hu.

(4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na se­dem ro­kov až dva­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)ako ve­rej­ný či­ni­teľ,

b)v znač­nom roz­sa­hu, ale­bo

c)zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

(5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva­násť ro­kov až dvad­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)vo veľ­kom roz­sa­hu,

b)vo vzťa­hu k ve­ci po­chá­dza­jú­cej z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu, ale­bo

c)ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

50. Za § 233 sa vkla­dá § 233a, kto­rý znie:

㤠233a

(1) Kto z ned­ban­li­vos­ti uk­ry­je, na se­ba ale­bo iné­ho pre­ve­die, pre­cho­vá­va ale­bo uží­va vec väč­šej hod­no­ty, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej inou oso­bou na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto iné­mu z ned­ban­li­vos­ti umož­ní za­ta­jiť pô­vod ale­bo zis­te­nie pô­vo­du ve­ci väč­šej hod­no­ty, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne.

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)vo vzťa­hu k ve­ci znač­nej hod­no­ty, ale­bo

b)zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

(4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2 vo vzťa­hu k ve­ci

a)hod­no­ty veľ­ké­ho roz­sa­hu, ale­bo

b)po­chá­dza­jú­cej z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu.“.

51. V § 234 ods. 1 písm. a) sa za slo­vá „pod­ľa § 233“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo § 233a ale­bo trest­ný čin fi­nan­co­va­nia te­ro­riz­mu pod­ľa § 419c“.

52. V § 247 od­sek 2 znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, ale­bo

b) a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.“.

53. V § 247a ods. 2 písm. c) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

54. V § 247a sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia“.

55. V § 247b ods. 2 písm. c) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja slo­vo „ale­bo“.

56. V § 247b sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia“.

57. V § 247d od­sek 2 znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, ale­bo

b) a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.“.

58. Za § 326 sa vkla­dá § 326a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠326a

Ohý­ba­nie prá­va

(1) Kto ako sud­ca, prí­se­dia­ci sud­ca ale­bo roz­hod­ca roz­hod­cov­ské­ho sú­du pri roz­ho­do­va­ní svoj­voľ­ne up­lat­ní prá­vo a iné­ho tým poš­ko­dí ale­bo zvý­hod­ní, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov.

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) na chrá­ne­nej oso­be, ale­bo

b) z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.“.

59. § 336 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠336

Ne­pria­ma ko­rup­cia

(1) Kto pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa pre se­ba ale­bo pre inú oso­bu prij­me, žia­da ale­bo si dá sľú­biť úp­la­tok za to, že pod­plá­ca­ný bu­de svo­jím vply­vom ale­bo pros­tred­níc­tvom vply­vu iné­ho pô­so­biť, ale­bo za to, že pô­so­bil

a)na vý­kon prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

b)na vý­kon prá­vo­mo­ci za­hra­nič­né­ho ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

c)na oso­bu v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu ale­bo

d)na oso­bu, aby ko­na­la ale­bo sa zdr­ža­la ko­na­nia tak, že po­ru­ší svo­je po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­ce zo za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia, pos­ta­ve­nia ale­bo fun­kcie,

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov.

(2) Kto pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa iné­mu sľú­bi, po­núk­ne ale­bo pos­kyt­ne úp­la­tok za to, že pod­plá­ca­ný bu­de svo­jím vply­vom ale­bo pros­tred­níc­tvom vply­vu iné­ho pô­so­biť, ale­bo za to, že pô­so­bil

a)na vý­kon prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

b)na vý­kon prá­vo­mo­ci za­hra­nič­né­ho ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

c)na oso­bu v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu ale­bo

d)na oso­bu, aby ko­na­la ale­bo sa zdr­ža­la ko­na­nia tak, že po­ru­ší svo­je po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­ce zo za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia, pos­ta­ve­nia ale­bo fun­kcie,

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov.“.

60. Za § 336b sa vkla­da­jú § 336c a 336d, kto­ré vrá­ta­ne nad­pi­su nad pa­rag­ra­fom 336c zne­jú:

„Pri­ja­tie a pos­kyt­nu­tie ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy

§ 336c

(1) Kto ako ve­rej­ný či­ni­teľ pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa pre se­ba ale­bo pre inú oso­bu prij­me, žia­da ale­bo si dá sľú­biť ne­ná­le­ži­tú vý­ho­du v sú­vis­los­ti s je­ho pos­ta­ve­ním ale­bo fun­kciou, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de väč­šej hod­no­ty.

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de hod­no­ty veľ­ké­ho roz­sa­hu.

§ 336d

(1) Kto pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa ve­rej­né­mu či­ni­te­ľo­vi ale­bo inej oso­be pos­kyt­ne, po­núk­ne ale­bo sľú­bi ne­ná­le­ži­tú vý­ho­du v sú­vis­los­ti s pos­ta­ve­ním ale­bo fun­kciou ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de väč­šej hod­no­ty.

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de hod­no­ty veľ­ké­ho roz­sa­hu.“.

61. V § 368 ods. 2 písm. b) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

62. V § 368 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­na­mi d) a e), kto­ré zne­jú:

„d) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb, ale­bo

e) a bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.

63. Za § 438h sa vkla­dá § 438i, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠438i

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie k úp­ra­vám účin­ným od 1. ja­nuá­ra 2021

(1) Pri po­su­dzo­va­ní spl­ne­nia pod­mie­nok na vy­da­nie roz­hod­nu­tia o ulo­že­ní ochran­né­ho opat­re­nia zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku pod­ľa § 83a sa pri ur­če­ní vý­šky hru­bé­ho ne­po­me­ru me­dzi hod­no­tou ma­jet­ku pá­cha­te­ľa, kto­rý na­do­bu­dol ale­bo pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na inú oso­bu, a je­ho príj­mom na­do­bud­nu­tým v sú­la­de so zá­ko­nom vy­chá­dza len z hod­no­ty ma­jet­ku, kto­rý pá­cha­teľ na­do­bu­dol ale­bo pre­vie­dol na inú oso­bu od 1. ja­nuá­ra 2021.

(2) Tam, kde sa vo všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­soch pou­ží­va po­jem „le­ga­li­zá­cia príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti“ vo všet­kých tva­roch, ro­zu­mie sa tým „le­ga­li­zá­cia vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti“ v prís­luš­nom tva­re.“.

64. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 29 a 30, kto­ré zne­jú:

„29. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2018/1673 z 23. ok­tób­ra 2018 o bo­ji pro­ti pra­niu špi­na­vých pe­ňa­zí pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho prá­va (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

30. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2019/713 zo 17. ap­rí­la 2019 o bo­ji pro­ti pod­vo­dom s bez­ho­to­vos­tný­mi pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi a pro­ti ich fal­šo­va­niu a poz­me­ňo­va­niu, kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.

Čl. III

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­kon č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 353/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 152/2017 Z. z., zá­ko­na č. 236/2017 Z. z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z., zá­ko­na 161/2018 Z. z., zá­ko­na č. 314/2018 Z. z., zá­ko­na č. 321/2018 Z. z., zá­ko­na č. 3/2019 Z. z., zá­ko­na č. 6/2019 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., zá­ko­na č. 54/2019 Z. z., zá­ko­na č. 214/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 231/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

1. § 1 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠1

Pred­met zá­ko­na

Trest­ný po­ria­dok up­ra­vu­je pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov tak, aby tres­tné či­ny bo­li ná­le­ži­te zis­te­né, ich pá­cha­te­lia bo­li pod­ľa zá­ko­na spra­vod­li­vo pot­res­ta­ní a vý­no­sy z tres­tnej čin­nos­ti bo­li od­ňa­té, pri­čom tre­ba reš­pek­to­vať zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy fy­zic­kých osôb a práv­nic­kých osôb.“.

2. V § 10 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ak ide o ve­ci pa­tria­ce do pô­sob­nos­ti Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry, pro­ku­rá­to­rom sa ro­zu­mie aj hlav­ný európ­sky pro­ku­rá­tor, európ­sky pro­ku­rá­tor, európ­sky de­le­go­va­ný pro­ku­rá­tor a stá­la ko­mo­ra, a pô­sob­nosť ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra vy­ko­ná­va or­gán Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry us­ta­no­ve­ný oso­bit­ným pred­pi­som, inak hlav­ný európ­sky pro­ku­rá­tor.“.

3. V § 10 sa vy­púš­ťa od­sek 7.

Do­te­raj­šie od­se­ky 8 až 23 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 7 až 22.

4. V § 10 ods. 9 sa slo­vá „od­se­ku 8“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „od­se­ku 7“.

5. Slo­vá „le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti“ vo všet­kých tva­roch sa v ce­lom texte zá­ko­na nah­rá­dza­jú slo­va­mi „le­ga­li­zá­cia vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“ v prís­luš­nom tva­re.

6. V § 10 ods. 19, § 115 ods. 1 a § 117 ods. 1 sa za slo­vá „le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“ vkla­da­jú slo­vá „pod­ľa § 233 a 234 Tres­tné­ho zá­ko­na“.

7. § 14 sa dopĺňa pís­me­na­mi p) a r), kto­ré zne­jú:

„p) trest­ný čin ohý­ba­nia prá­va pod­ľa § 326a Tres­tné­ho zá­ko­na,

r) trest­ný čin pri­ja­tia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336c a 336d Tres­tné­ho zá­ko­na.“.

8. Za § 22 sa vkla­dá § 22a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠22a

Spo­ry o prá­vo­moc me­dzi Európ­skou pro­ku­ra­tú­rou a pro­ku­ra­tú­rou

Spo­ry o prá­vo­moc me­dzi Európ­skou pro­ku­ra­tú­rou a pro­ku­ra­tú­rou roz­ho­du­je naj­vyš­ší súd.“.

9. V § 45 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „ale­bo časť ma­jet­ku“.

10. V § 50 ods. 1 sa slo­vá „Ak je dô­vod­ná oba­va, že us­po­ko­je­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej tres­tným či­nom bu­de ma­re­né ale­bo sťa­žo­va­né,“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „Ak si poš­ko­de­ný up­lat­nil ná­rok na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej tres­tným či­nom, a ak je to vhod­né s oh­ľa­dom na po­va­hu skut­ku,“.

11. V § 50 od­sek 2 znie:

„(2) Pri za­is­te­ní ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia § 95 až 96g. Čas­ti ma­jet­ku ur­če­né na za­is­te­nie ná­ro­ku sa v uz­ne­se­ní o za­is­te­ní opí­šu a ob­vi­ne­né­mu a práv­nic­kej oso­be uve­de­nej v od­se­ku 1 sa za­ká­že s ni­mi nak­la­dať.“.

12. V § 55 ods. 7 sa na kon­ci pri­pá­ja bod­ko­čiar­ka a tie­to slo­vá: „to nep­la­tí, ak bo­la ško­da spô­so­be­ná ne­zá­kon­ným roz­hod­nu­tím ale­bo nes­práv­nym úrad­ným pos­tu­pom Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry.“.

13. V § 58 ods. 4 sa za tre­tiu ve­tu vkla­dá no­vá štvr­tá ve­ta, kto­rá znie: „Ak je to pot­reb­né na po­sú­de­nie dô­ve­ry­hod­nos­ti vý­po­ve­de, poz­na­me­na­jú sa v zá­pis­ni­ci aj okol­nos­ti, kto­ré vý­po­veď ta­kej­to oso­by spre­vá­dza­li, naj­mä je­ho ne­re­čo­vé pre­ja­vy pri vý­po­ve­di, zvý­še­né pre­ja­vy ner­vo­zi­ty, prí­pad­ne pre­ja­vy vply­vu al­ko­ho­lu či iných omam­ných lá­tok ale­bo psy­chot­rop­ných lá­tok.“.

14. V § 59 ods. 1 tre­tej ve­te sa za slo­vá „stra­nu zá­pis­ni­ce“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo auto­ri­zo­vať pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su kaž­dý sa­mos­tat­ný elek­tro­nic­ký do­ku­ment tvo­ria­ci zá­pis­ni­cu“.

15. V § 59 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

„(2) Zá­pis­ni­cu v elek­tro­nic­kej po­do­be oso­by pod­ľa od­se­ku 1 auto­ri­zu­jú pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su o elek­tro­nic­kej po­do­be vý­ko­nu pô­sob­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci. Ak vy­po­čú­va­ný ale­bo iná oso­ba prib­ra­tá k úko­nu ne­mô­že zá­pis­ni­cu v elek­tro­nic­kej po­do­be auto­ri­zo­vať, pod­pí­še zá­pis­ni­cu v lis­tin­nej po­do­be.“.

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 a 3 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 a 4.

16. V § 62 od­sek 1 znie:

„(1) Po­da­nie sa po­su­dzu­je vždy pod­ľa ob­sa­hu, aj keď je nes­práv­ne ozna­če­né. Mož­no ho uro­biť pí­som­ne, ús­tne do zá­pis­ni­ce, te­leg­ra­fic­ky, te­le­faxom, elek­tro­nic­ký­mi pros­tried­ka­mi pod­pí­sa­né s kva­li­fi­ko­va­ným elek­tro­nic­kým pod­pi­som pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na ale­bo bez kva­li­fi­ko­va­né­ho elek­tro­nic­ké­ho pod­pi­su. Po­da­nie uro­be­né te­leg­ra­fic­ky, te­le­faxom ale­bo elek­tro­nic­ký­mi pros­tried­ka­mi bez kva­li­fi­ko­va­né­ho elek­tro­nic­ké­ho pod­pi­su tre­ba potvr­diť pí­som­ne ale­bo ús­tne do zá­pis­ni­ce do troch pra­cov­ných dní, inak sa o po­da­ní ne­ko­ná.“

17. V § 65 ods. 8 sa slo­vo „za­ru­če­ným“ nah­rá­dza slo­vom „kva­li­fi­ko­va­ným“.

18. Štvr­tý di­el pr­vej čas­ti štvr­tej hla­vy vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

„Štvr­tý di­el

Za­is­te­nie ve­cí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie

Pr­vý od­diel

Vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie

§ 89

Vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie

(1) Za vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie sa po­va­žu­je vec, kto­rá

a)mô­že slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia,

b)bo­la pou­ži­tá na spá­chanie tres­tné­ho či­nu ale­bo bo­la ur­če­ná na spá­chanie tres­tné­ho či­nu (ďa­lej len „nás­troj tres­tnej čin­nos­ti“), ale­bo

c)je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti.

(2) Za­is­te­nie ve­ci na úče­ly do­ka­zo­va­nia má pred­nosť pred iný­mi dô­vod­mi za­is­te­nia ve­ci. Dô­vod za­is­te­nia je mož­né v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia zme­niť uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu je prí­pus­tná sťaž­nosť. O zme­ne dô­vo­du za­is­te­nia nie je pot­reb­né roz­ho­do­vať, ak sú spl­ne­né pod­mien­ky na ulo­že­nie tres­tu pre­pad­nu­tia ma­jet­ku, tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci, ochran­né­ho opat­re­nia zha­ba­nia ve­ci ale­bo ochran­né­ho opat­re­nia zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku a tá­to vec je za­is­te­ná na úče­ly do­ka­zo­va­nia.

Dru­hý od­diel

Za­is­te­nie ve­ci na úče­ly do­ka­zo­va­nia

§ 89a

Po­vin­nosť na vy­da­nie ve­ci

(1) Kto má pri se­be vec, kto­rá mô­že slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia, je po­vin­ný ju na vy­zva­nie pred­lo­žiť po­li­caj­to­vi, pro­ku­rá­to­ro­vi ale­bo sú­du; ak ju tre­ba na úče­ly do­ka­zo­va­nia za­is­tiť, je po­vin­ný vec na vy­zva­nie tým­to or­gá­nom vy­dať. Pri vy­zva­ní ho tre­ba upo­zor­niť na to, že ak ne­vy­ho­vie vý­zve, mô­že mu byť vec od­ňa­tá, ako aj na iné nás­led­ky ne­vy­ho­ve­nia.

(2) Po­vin­nosť pod­ľa od­se­ku 1 sa nev­zťa­hu­je na lis­ti­nu ale­bo inú vec, kto­rej ob­sah sa tý­ka okol­nos­ti, o kto­rej pla­tí zá­kaz vý­slu­chu, ok­rem prí­pa­du, keď doš­lo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti za­cho­vať vec v taj­nos­ti ale­bo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti.

(3) Vy­zvať na vy­da­nie ve­ci je op­ráv­ne­ný pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt.

§ 90

Od­ňa­tie ve­ci

(1) Ak vec, kto­rá mô­že slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia, na vy­zva­nie ne­vy­dá ten, kto ju má pri se­be, mô­že mu byť na prí­kaz pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní na prí­kaz pro­ku­rá­to­ra ale­bo po­li­caj­ta od­ňa­tá. Po­li­cajt pot­re­bu­je na vy­da­nie ta­ké­ho prí­ka­zu pred­chá­dza­jú­ci súh­las pro­ku­rá­to­ra.

(2) Ak ne­vy­ko­ná or­gán, kto­rý prí­kaz na od­ňa­tie ve­ci vy­dal, od­ňa­tie ve­ci sám, vy­ko­ná ho na pod­kla­de prí­ka­zu po­li­cajt.

(3) Bez pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su pod­ľa od­se­ku 1 mô­že po­li­cajt vy­dať prí­kaz len vte­dy, ak pred­chá­dza­jú­ci súh­las ne­mož­no do­siah­nuť a vec nez­ne­sie od­klad.

(4) K od­ňa­tiu ve­ci sa pod­ľa mož­nos­ti pri­be­rie ne­zú­čas­tne­ná oso­ba.

§ 91

Ucho­va­nie, vy­da­nie a od­ňa­tie po­čí­ta­čo­vých úda­jov

(1) Ak je na úče­ly do­ka­zo­va­nia ne­vyh­nut­né ucho­va­nie ulo­že­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov vrá­ta­ne pre­vádz­ko­vých úda­jov, kto­ré bo­li ulo­že­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu, mô­že pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz, kto­rý mu­sí byť od­ôvod­ne­ný aj skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi, oso­be, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod kto­rej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú ta­ké úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých slu­žieb, aby

a)ta­ké úda­je ucho­va­li a udr­žia­va­li v ce­lis­tvos­ti,

b)umož­ni­li vy­ho­to­ve­nie a po­ne­chanie si kó­pie ta­kých úda­jov,

c)zne­mož­ni­li prís­tup k ta­kým úda­jom,

d)ta­ké úda­je od­strá­ni­li z po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu,

e) ta­ké úda­je vy­da­li na úče­ly do­ka­zo­va­nia.

(2) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) ale­bo písm. c) mu­sí byť us­ta­no­ve­ný čas, po kto­rý bu­de ucho­vá­va­nie úda­jov vy­ko­ná­va­né, naj­viac však 90 dní, a ak je pot­reb­né ich opä­tov­né ucho­va­nie, mu­sí byť vy­da­ný no­vý prí­kaz.

(3) Ak ucho­vá­va­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov vrá­ta­ne pre­vádz­ko­vých úda­jov na úče­ly do­ka­zo­va­nia už nie je pot­reb­né, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez meš­ka­nia prí­kaz na zru­še­nie ucho­vá­va­nia tých­to úda­jov.

(4) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 až 3 sa do­ru­čí oso­be, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod kto­rej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú ta­ké úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých slu­žieb, kto­rým sa mô­že ulo­žiť po­vin­nosť za­cho­vať v taj­nos­ti opat­re­nia uve­de­né v prí­ka­ze.

(5) Oso­ba, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod kto­rej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú po­čí­ta­čo­vé úda­je, vy­dá tie­to úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­teľ slu­žieb vy­dá in­for­má­cie tý­ka­jú­ce sa tých­to slu­žieb, kto­ré sú v je­ho dr­žbe ale­bo pod je­ho kon­tro­lou, to­mu, kto vy­dal prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo oso­be uve­de­nej v prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 1.

(6) Ak oso­ba, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod kto­rej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú po­čí­ta­čo­vé úda­je, tie­to úda­je na zá­kla­de prí­ka­zu pod­ľa od­se­ku 1 ne­vy­dá, mô­že ich ten, kto vy­dal prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo oso­ba uve­de­ná v prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 1 od­ňať.

§ 92

Prev­za­tie za­is­te­nej ve­ci

Ak tre­ba vec, kto­rá bo­la za­is­te­ná pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na ale­bo v inej tres­tnej ve­ci, za­is­tiť ako vec, kto­rá mô­že slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia, pre­vez­me ju pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt a v ko­na­ní pred sú­dom pred­se­da se­ná­tu.

§ 93

Spo­loč­né us­ta­no­ve­nia

(1) Zá­pis­ni­ca o úko­noch pod­ľa § 89a až 92 mu­sí ob­sa­ho­vať aj dos­ta­toč­ne pres­ný opis vy­da­nej ve­ci, od­ňa­tej ve­ci, prev­za­tej ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov, kto­rý umož­ní ur­čiť ich to­tož­nosť.

(2) Oso­be, kto­rá vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je vy­da­la, kto­rej bo­li vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je od­ňa­té, ale­bo od kto­rej bo­li vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je prev­za­té, vy­dá or­gán, kto­rý úkon vy­ko­nal, ih­neď pí­som­né potvr­de­nie o prev­za­tí ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov ale­bo rov­no­pis zá­pis­ni­ce. Oso­bu, kto­rej vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je bo­li za­is­te­né, o tom pí­som­ne vy­ro­zu­mie or­gán, kto­rý vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je prev­zal.

§ 94

Úscho­va vy­da­ných, od­ňa­tých, prev­za­tých ale­bo inak za­is­te­ných ve­cí

(1) Úscho­vu ve­cí vy­da­ných, od­ňa­tých, prev­za­tých ale­bo inak za­is­te­ných, kto­ré mô­žu slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní za­bez­pe­ču­je po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor. Súd za­bez­pe­ču­je ús­cho­vu ve­cí, ak bo­li vy­da­né ale­bo od­ňa­té v súd­nom ko­na­ní, ale­bo ak si ve­ci vy­da­né, od­ňa­té, prev­za­té ale­bo inak za­is­te­né v príp­rav­nom ko­na­ní súd vy­žia­da od po­li­caj­ta ale­bo pro­ku­rá­to­ra z dô­vo­du, že na úče­ly do­ka­zo­va­nia ne­pos­ta­ču­je ich fo­to­do­ku­men­tá­cia, zna­lec­ké po­sud­ky ale­bo iné dô­kaz­né pros­tried­ky, pou­ži­té v príp­rav­nom ko­na­ní; k ob­ža­lo­be ale­bo návr­hu na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te sa ako vec­ný dô­kaz pri­pá­ja­jú len drob­né ve­ci, kto­rých ús­cho­vu za­bez­pe­čí súd.

(2) Ak or­gán pod­ľa od­se­ku 1 ne­mô­že sám za­bez­pe­čiť ús­cho­vu vy­da­ných, od­ňa­tých, prev­za­tých ale­bo inak za­is­te­ných ve­cí, kto­ré mô­žu slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia, za­bez­pe­čí ju pros­tred­níc­tvom iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu ale­bo práv­nic­kej oso­by, ale­bo fy­zic­kej oso­by, kto­rá vy­ko­ná­va v ta­kom od­bo­re pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť.

Tre­tí od­diel

Za­is­te­nie nás­tro­jov tres­tnej čin­nos­ti a vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti

§ 95

Za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov

(1) Ak sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že pe­ňaž­né pros­tried­ky na úč­te v ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky ale­bo iné pe­ňaž­né pros­tried­ky sú nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz, aby pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né. Prí­kaz na za­is­te­nie pod­ľa pr­vej ve­ty sa mô­že tý­kať aj pe­ňaž­ných pros­tried­kov do­da­toč­ne doš­lých na ten­to účet vrá­ta­ne prís­lu­šen­stva, ak sa dô­vod za­is­te­nia vzťa­hu­je aj na ne.

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, pro­ku­rá­tor mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

(3) Prí­kaz mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný. Uve­die sa v ňom čís­lo úč­tu v ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky, in­for­má­cia o tom, či sa prí­kaz tý­ka aj pe­ňaž­ných pros­tried­kov do­da­toč­ne doš­lých na účet v ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky vrá­ta­ne prís­lu­šen­stva, ak sa dô­vod za­is­te­nia vzťa­hu­je aj na ne, ako aj su­ma v prís­luš­nej me­ne, na kto­rú sa za­is­te­nie vzťa­hu­je, po­kiaľ ju v ča­se roz­ho­do­va­nia o za­is­te­ní mož­no vy­čís­liť. V prí­ka­ze, ak ne­roz­hod­ne pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor inak, sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie so za­is­te­ný­mi pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi až do vý­šky za­is­te­nia.

(4) Za­is­te­nie sa ne­mô­že vzťa­ho­vať na pe­ňaž­né pros­tried­ky, kto­ré sú pot­reb­né na us­po­ko­jo­va­nie ne­vyh­nut­ných ži­vot­ných po­trieb ob­vi­ne­né­ho ale­bo oso­by, kto­rej bo­li za­is­te­né, a na us­po­ko­jo­va­nie ži­vot­ných po­trieb oso­by, o kto­rej vý­cho­vu ale­bo vý­ži­vu sú ob­vi­ne­ný ale­bo oso­ba, kto­rej bo­li pe­ňaž­né pros­tried­ky za­is­te­né, po­vin­ní sa pod­ľa zá­ko­na sta­rať.

(5) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov, za­is­te­nie sa zru­ší. Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov v ur­če­nej su­me, za­is­te­nie sa ob­me­dzí. O

zru­še­ní a ob­me­dze­ní za­is­te­nia roz­hod­ne prí­ka­zom pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor.

(6) Prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo 2 sa vždy do­ru­čí ban­ke, po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky ale­bo inej práv­nic­kej oso­be, ale­bo fy­zic­kej oso­be, kto­rá dis­po­nu­je pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi, a po us­ku­toč­ne­ní prí­ka­zu aj oso­be, kto­rej pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né.

(7) So za­is­te­ný­mi pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi mož­no nak­la­dať len po pred­chá­dza­jú­com pí­som­nom súh­la­se pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra. Po­kiaľ tr­vá za­is­te­nie, sú neú­čin­né všet­ky práv­ne úko­ny a up­lat­ne­nia ná­ro­kov vo­či za­is­te­ným pe­ňaž­ným pros­tried­kom.

(8) Oso­ba, kto­rej pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Ak sa žia­dosť za­miet­la, oso­ba, kto­rej pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né, ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o jej pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

(9) Ak v tres­tnom ko­na­ní je pot­reb­né za­is­tiť pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 8.

§ 95a

(1) Ak pod­ľa vý­sled­ku do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní je ne­po­chyb­né, že za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky na ďal­šie ko­na­nie nie sú pot­reb­né, vrá­tia sa vlas­tní­ko­vi, ak si v tres­tnom ko­na­ní up­lat­nil ná­rok na ich vrá­te­nie. O vrá­te­ní za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov ich vlas­tní­ko­vi roz­hod­ne uz­ne­se­ním sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra.

(2) Uz­ne­se­nie pod­ľa od­se­ku 1 mu­sí ob­sa­ho­vať ok­rem sku­toč­nos­tí us­ta­no­ve­ných v § 176 aj ozna­če­nie oso­by, kto­rej ma­jú byť pe­ňaž­né pros­tried­ky vrá­te­né, čís­lo úč­tu v ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky, na kto­rý ma­jú byť pe­ňaž­né pros­tried­ky vrá­te­né, a vý­šku su­my, kto­rá má byť vrá­te­ná.

(3) Pro­ti uz­ne­se­niu pod­ľa od­se­ku 1 je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok.

(4) Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie po prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia o vrá­te­ní za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov bez meš­ka­nia do­ru­čí rov­no­pis roz­hod­nu­tia ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky, v kto­rej je ve­de­ný účet, na kto­rom sú za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky. Ban­ka ale­bo po­boč­ka za­hra­nič­nej ban­ky vy­ko­ná pre­vod pe­ňaž­ných pros­tried­kov vo vý­ške a na účet uve­de­ný v roz­hod­nu­tí sú­du bez meš­ka­nia.

(5) Us­ta­no­ve­nia­mi od­se­kov 1 až 4 nie je dot­knu­tý pos­tup pod­ľa § 95 ods. 5, pri­čom vždy po vrá­te­ní za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov je pro­ku­rá­tor po­vin­ný pres­kú­mať, či ne­po­mi­nu­li dô­vo­dy na ďal­šie za­is­te­nie, ale­bo nep­ri­chá­dza do úva­hy ob­me­dzenie za­is­te­nia.

§ 95b

(1) Ak po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor v príp­rav­nom ko­na­ní roz­hod­ne pod­ľa § 214, § 215 ale­bo § 228 a za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov ne­bo­lo pod­ľa § 95 ods. 5 zru­še­né ale­bo za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­bo­li pod­ľa § 95a ods. 1 vrá­te­né, za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky sa ulo­žia do ús­cho­vy sú­du a oso­ba, kto­rá si na ne ro­bí ná­rok, sa upo­zor­ní, aby ho up­lat­ni­la v ci­vil­nom pro­ce­se.

(2) Prí­kaz na pre­vod za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov do ús­cho­vy sú­du vy­dá sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra. Prí­kaz sa bez meš­ka­nia do­ru­čí ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky, v kto­rej je ve­de­ný účet, na kto­rom sú za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky.

(3) Us­ta­no­ve­nia­mi od­se­kov 1 a 2 nie je dot­knu­tý pos­tup pod­ľa § 95 ods. 5, pri­čom vždy po ulo­že­ní pe­ňaž­ných pros­tried­kov do ús­cho­vy je pro­ku­rá­tor po­vin­ný pres­kú­mať, či ne­po­mi­nu­li dô­vo­dy na ďal­šie za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov, ale­bo nep­ri­chá­dza do úva­hy ob­me­dze­ne za­is­te­nia.

§ 96

Za­is­te­nie za­kni­ho­va­ných cen­ných pa­pie­rov

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že za­kni­ho­va­ný cen­ný pa­pier je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na re­gis­trá­ciu po­zas­ta­ve­nia prá­va nak­la­dať s cen­ným pa­pie­rom.

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

(3) Prí­kaz sa do­ru­čí to­mu, kto re­gis­tru­je za­kni­ho­va­né cen­né pa­pie­re, a po vy­ko­na­ní prí­ka­zu aj ma­ji­te­ľo­vi za­kni­ho­va­ných cen­ných pa­pie­rov.

(4) Ak za­is­te­nie za­kni­ho­va­né­ho cen­né­ho pa­pie­ra na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia už nie je pot­reb­né, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez meš­ka­nia prí­kaz na re­gis­trá­ciu zru­še­nia po­zas­ta­ve­nia prá­va nak­la­dať s cen­ným pa­pie­rom.

(5) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný a ok­rem všeo­bec­ných ná­le­ži­tos­tí mu­sí ob­sa­ho­vať jed­noz­nač­nú iden­ti­fi­ká­ciu ma­ji­te­ľa cen­né­ho pa­pie­ra a ná­le­ži­tos­ti pod­ľa pred­pi­sov o cen­ných pa­pie­roch.

(6) Ma­ji­teľ za­kni­ho­va­né­ho cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý bol za­is­te­ný, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Ak bo­la žia­dosť za­miet­nu­tá, ma­ji­teľ za­kni­ho­va­né­ho cen­né­ho pa­pie­ra ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

(7) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť za­kni­ho­va­ný cen­ný pa­pier na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 6.

§ 96a

Za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že neh­nu­teľ­nosť je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti.

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

(3) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný a ok­rem všeo­bec­ných ná­le­ži­tos­tí mu­sí ob­sa­ho­vať ná­le­ži­tos­ti ve­rej­nej lis­ti­ny, kto­rá je spô­so­bi­lá na zá­pis prá­va do ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí. V prí­ka­ze pod­ľa od­se­kov 1 a 2 sa vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti tiež pou­čí o tom, že

a)nes­mie nak­la­dať s neh­nu­teľ­nos­ťou; po ozná­me­ní prí­ka­zu nes­mie neh­nu­teľ­nosť pre­viesť na nie­ko­ho iné­ho, za­ťa­žiť, poš­ko­diť ale­bo zni­čiť,

b)zod­po­ve­dá za ško­du spô­so­be­nú up­lat­ne­ním pred­kup­né­ho prá­va ale­bo iné­ho vec­né­ho prá­va na neh­nu­teľ­nosť, ak vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti do 15 dní od ozná­me­nia prí­ka­zu pred­se­do­vi se­ná­tu ale­bo pro­ku­rá­to­ro­vi neoz­ná­mil, či a kto má k neh­nu­teľ­nos­ti pred­kup­né prá­vo ale­bo iné vec­né prá­vo.

(4) Rov­no­pis prí­ka­zu za­šle pred­se­da se­ná­tu ale­bo pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne prís­luš­né­mu or­gá­nu štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí a or­gá­nu, kto­rý spra­vu­je za­is­te­ný ma­je­tok pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.

(5) Prí­kaz do­ru­čí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne oso­bám, o kto­rých mu je zná­me, že ma­jú vlas­tníc­ke prá­vo, pred­kup­né prá­vo, náj­om­né prá­vo ale­bo iné vec­né prá­vo na neh­nu­teľ­nosť.

(6) Zá­pis vlas­tníc­ke­ho prá­va ale­bo iné­ho vec­né­ho prá­va k za­is­te­nej neh­nu­teľ­nos­ti pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su mož­no vy­ko­nať len s pred­chá­dza­jú­cim pí­som­ným súh­la­som pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra.

(7) Prís­luš­ný or­gán štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí za­pí­še bez­od­klad­ne na zá­kla­de prí­ka­zu na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti poz­nám­ku v ka­tas­tri neh­nu­teľ­nos­tí. Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti, za­is­te­nie sa zru­ší. Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti v ur­če­nom roz­sa­hu, za­is­te­nie sa ob­me­dzí. O zru­še­ní a ob­me­dze­ní za­is­te­nia neh­nu­teľ­nos­ti roz­hod­ne prí­ka­zom pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor; od­se­ky 4 a 5 sa pou­ži­jú rov­na­ko.

(8) Vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti, kto­rá bo­la za­is­te­ná, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť; od­se­ky 4 a 5 sa pou­ži­jú rov­na­ko. Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Ak sa žia­dosť za­miet­la, vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

(9) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť neh­nu­teľ­nosť na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 8.

§ 96b

Ob­hliad­ka neh­nu­teľ­nos­ti

(1) Ak je pot­reb­né ove­riť stav neh­nu­teľ­nos­ti a po­sú­diť účel­nosť jej za­is­te­nia, mô­že pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní na návrh pro­ku­rá­to­ra sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie vy­dať prí­kaz na ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti.

(2) Ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva vy­ko­ná bez meš­ka­nia or­gán, kto­rý ju na­ria­dil, ale­bo na je­ho prí­kaz po­li­cajt; o ča­se a mies­te ob­hliad­ky ten­to or­gán upo­ve­do­mí vlas­tní­ka neh­nu­teľ­nos­ti ale­bo oso­bu, kto­rá s ním ži­je v spo­loč­nej do­mác­nos­ti, a ďa­lej oso­bu, o kto­rej je zná­me, že má k neh­nu­teľ­nos­ti prá­vo. Tie­to oso­by sú po­vin­né ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva str­pieť.

(3) Ak oso­ba, vo­či kto­rej sme­ru­je úkon uve­de­ný v od­se­ku 2, ale­bo iná oso­ba neu­mož­ní vy­ko­na­nie ta­ké­ho úko­nu, je or­gán, kto­rý ju na­ria­dil ale­bo po­li­cajt op­ráv­ne­ný po pred­chá­dza­jú­cej már­nej vý­zve pre­ko­nať od­por ta­kej oso­by ale­bo ňou vy­tvo­re­nú pre­káž­ku; o tom uro­bia zá­znam do zá­pis­ni­ce.

(4) Or­gán za­bez­pe­ču­jú­ci ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva je po­vin­ný umož­niť oso­be, u kto­rej sa ta­ký úkon vy­ko­ná­va, ale­bo niek­to­ré­mu dos­pe­lé­mu čle­no­vi jej do­mác­nos­ti ale­bo oso­be, o kto­rej je zná­me, že má k neh­nu­teľ­nos­ti prá­vo, účasť pri ob­hliad­ke. O prá­ve účas­ti pri ob­hliad­ke je po­vin­ný tie­to oso­by pou­čiť.

(5) K vý­ko­nu ob­hliad­ky neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva je pot­reb­né prib­rať ne­zú­čas­tne­nú oso­bu. Or­gán za­bez­pe­ču­jú­ci ob­hliad­ku preu­ká­že svo­je op­ráv­ne­nie.

§ 96c

Za­is­te­nie ma­jet­ko­vej účas­ti v práv­nic­kej oso­be

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že ma­jet­ko­vá účasť v práv­nic­kej oso­be (ďa­lej len „ma­jet­ko­vá účasť“) je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie ma­jet­ko­vej účas­ti.

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

(3) Prí­kaz sa do­ru­čí prís­luš­né­mu re­gis­tro­vé­mu sú­du, a po vy­ko­na­ní prí­ka­zu bez­od­klad­ne aj ma­ji­te­ľo­vi ma­jet­ko­vej účas­ti a oso­bám, o kto­rých mu je zná­me, že ma­jú k za­is­te­nej ma­jet­ko­vej účas­ti iné prá­va. V prí­ka­ze sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie so za­is­te­nou ma­jet­ko­vou účas­ťou. Práv­ne úko­ny uro­be­né v roz­po­re so zá­ka­zom pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty sú nep­lat­né. Ma­ji­teľ ma­jet­ko­vej účas­ti má prá­vo žia­dať o zru­še­nie za­is­te­nia; ta­kú žia­dosť mu­sí od­ôvod­niť.

(4) O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Ak sa žia­dosť za­miet­la, ma­ji­teľ ma­jet­ko­vej účas­ti ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

(5) Prís­luš­ný re­gis­tro­vý súd ne­za­pí­še do ob­chod­né­ho re­gis­tra pre­vod za­is­te­nej ma­jet­ko­vej účas­ti bez pred­chá­dza­jú­ce­ho pí­som­né­ho súh­la­su pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní bez pred­chá­dza­jú­ce­ho pí­som­né­ho súh­la­su pro­ku­rá­to­ra.

(6) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie ma­jet­ko­vej účas­ti, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez meš­ka­nia prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia ma­jet­ko­vej účas­ti. Prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia ma­jet­ko­vej účas­ti sa ih­neď do­ru­čí prís­luš­né­mu re­gis­tro­vé­mu sú­du.

(7) Ma­ji­teľ ma­jet­ko­vej účas­ti, kto­rá bo­la za­is­te­ná, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Ak bo­la žia­dosť za­miet­nu­tá, ma­ji­teľ ma­jet­ko­vej účas­ti ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

(8) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný.

(9) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť ma­jet­ko­vú účasť na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 8.

§ 96d

Za­is­te­nie vir­tuál­nej me­ny

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že vir­tuál­na me­na je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie vir­tuál­nej me­ny.

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

(3) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­kov 1 a 2 sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie s vir­tuál­nou me­nou a pri­ká­že sa jej vy­da­nie vrá­ta­ne vy­da­nia hes­la, prís­tu­po­vé­ho kó­du ale­bo po­dob­ných úda­jov umož­ňu­jú­cich nak­la­da­nie s vir­tuál­nou me­nou. Práv­ne úko­ny uro­be­né v roz­po­re so zá­ka­zom pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty sú nep­lat­né.

(4) Prí­kaz do­ru­čí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne vlas­tní­ko­vi vir­tuál­nej me­ny ale­bo oso­be, o kto­rej mož­no dô­vod­ne pred­pok­la­dať, že má prís­tu­po­vé úda­je k vir­tuál­nej me­ne.

(5) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie vir­tuál­nej me­ny, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia vir­tuál­nej me­ny.

(6) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný. V prí­ka­ze sa uve­die ad­re­sa úlo­žis­ka vir­tuál­nej me­ny or­gá­nu, kto­rý spra­vu­je za­is­te­ný ma­je­tok pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, ozna­če­nie vir­tuál­nej me­ny a po­čet jed­no­tiek.

(7) Vlas­tník vir­tuál­nej me­ny, kto­rá bo­la za­is­te­ná, ale­bo iná oso­ba, kto­rej bo­la vir­tuál­na me­na za­is­te­ná, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Ak bo­la žia­dosť za­miet­nu­tá, vlas­tník vir­tuál­nej me­ny ale­bo iná oso­ba, kto­rej bo­la vir­tuál­na me­na za­is­te­ná, ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

(8) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť vir­tuál­nu me­nu na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 7.

§ 96e

Za­is­te­nie inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta, kto­rou je ma­jet­ko­vé prá­vo ale­bo iná pe­niaz­mi oce­ni­teľ­ná hod­no­ta, je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty.

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

(3) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­kov 1 a 2 sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie s inou ma­jet­ko­vou hod­no­tou. Práv­ne úko­ny uro­be­né v roz­po­re so zá­ka­zom pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty sú nep­lat­né.

(4) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­kov 1 a 2 sa oso­be, kto­rej bo­la iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta za­is­te­ná, ulo­ží, aby do 15 dní od do­ru­če­nia prí­ka­zu ozná­mi­la or­gá­nu pod­ľa od­se­ku 1, či a kto má k inej ma­jet­ko­vej hod­no­te pred­kup­né prá­vo ale­bo iné vec­né prá­vo ale­bo kto je po­vin­ný pos­kyt­núť zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie, a aby v tej­to le­ho­te vy­da­la všet­ky lis­ti­ny, kto­rých pred­lo­že­nie je pot­reb­né na up­lat­ne­nie aké­ho­koľ­vek prá­va k za­is­te­nej inej ma­jet­ko­vej hod­no­te.

(5) Prí­kaz do­ru­čí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne oso­bám, o kto­rých mu je zná­me, že ma­jú k za­is­te­nej inej ma­jet­ko­vej hod­no­te vlas­tníc­ke prá­vo, pred­kup­né prá­vo ale­bo iné vec­né prá­vo ale­bo sú po­vin­né pos­kyt­núť zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie. Rov­na­ko vy­zve to­ho, kto má pl­niť, aby zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie od­ov­zdal sú­du ale­bo na iné sú­dom ur­če­né mies­to.

(6) Ak za­is­te­ná iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta po­dlie­ha evi­den­cii pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor o za­is­te­ní inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty vy­ro­zu­mie prís­luš­ný or­gán, kto­rý ve­die ta­kú evi­den­ciu, a zá­ro­veň ho vy­zve bez­od­klad­ne ozná­miť sku­toč­nosť, že je so za­is­te­nou inou ma­jet­ko­vou hod­no­tou nak­la­da­né tak, že hro­zí zma­re­nie ale­bo sťa­že­nie úče­lu jej za­is­te­nia.

(7) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty; od­se­ky 5 a 6 sa pou­ži­jú rov­na­ko.

(8) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný.

(9) Vlas­tník inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty, kto­rá bo­la za­is­te­ná, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Ak bo­la žia­dosť za­miet­nu­tá, vlas­tník inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

(10) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 9.

§ 96f

Za­is­te­nie hnu­teľ­nej ve­ci

Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že hnu­teľ­ná vec je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie hnu­teľ­nej ve­ci. Na pos­tup pri za­is­te­ní hnu­teľ­nej ve­ci sa pou­ži­je § 96e.

§ 96g

Za­is­te­nie náh­rad­nej hod­no­ty

Ak nie je mož­né za­is­tiť hnu­teľ­nú vec, pe­ňaž­né pros­tried­ky, za­kni­ho­va­né cen­né pa­pie­re, neh­nu­teľ­nosť, vir­tuál­nu me­nu, inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu ale­bo ma­jet­ko­vú účasť, kto­ré sú nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie náh­rad­nej hod­no­ty, kto­rá zod­po­ve­dá as­poň sčas­ti ich hod­no­te; pri­tom sa pos­tu­pu­je rov­na­ko pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní up­ra­vu­jú­cich jej vy­da­nie, od­ňa­tie ale­bo za­is­te­nie.

Vrá­te­nie ve­ci

§ 97

(1) Ak vec, kto­rá bo­la v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia vy­da­ná, od­ňa­tá, prev­za­tá ale­bo inak za­is­te­ná, na ďal­šie ko­na­nie nie je pot­reb­ná a ak nep­ri­chá­dza do úva­hy jej pre­pad­nu­tie ale­bo zha­ba­nie, vec sa vrá­ti to­mu, kto ju vy­dal, ko­mu bo­la od­ňa­tá ale­bo u ko­ho bo­la za­is­te­ná pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Ak si na ňu up­lat­ňu­je prá­vo iná oso­ba, vy­dá sa vlas­tní­ko­vi ve­ci ale­bo jej op­ráv­ne­né­mu dr­ži­te­ľo­vi, kto­ré­ho prá­vo na vec je ne­po­chyb­né. Pri po­chyb­nos­tiach sa vec po­ne­chá v ús­cho­ve pod­ľa § 94 a oso­ba, kto­rá si na vec ro­bí ná­rok, sa upo­zor­ní, aby ho up­lat­ni­la v ci­vil­nom pro­ce­se. Ak oso­ba, kto­rá je vlas­tní­kom ve­ci ale­bo jej op­ráv­ne­ným dr­ži­te­ľom, na­priek opa­ko­va­nej vý­zve do­ru­če­nej do vlas­tných rúk ju nep­re­vez­me do šies­tich me­sia­cov od do­ru­če­nia opa­ko­va­nej vý­zvy ale­bo oso­ba, kto­rá si na vec ro­bí ná­rok, si ten­to ná­rok neup­lat­ní v ci­vil­nom pro­ce­se do šies­tich me­sia­cov od do­ru­če­nia opa­ko­va­nej vý­zvy, vec sa stá­va ma­jet­kom štá­tu. Na mož­nosť ta­ké­ho pos­tu­pu sa mu­sí oso­ba pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty upo­zor­niť.

(2) Na vrá­te­nie vy­da­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov sa pou­ži­je pri­me­ra­ne pos­tup pod­ľa od­se­ku 1.

(3) Ak je ne­bez­pe­čen­stvo, že sa vec, kto­rá ne­moh­la byť vrá­te­ná ale­bo vy­da­ná pod­ľa od­se­ku 1, ska­zí, pre­dá sa a su­ma za ňu utŕže­ná sa ulo­ží do ús­cho­vy. Vec pre­dá or­gán pod­ľa od­se­ku 5 ale­bo na zá­kla­de je­ho opat­re­nia štát­ny or­gán pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, pri­čom pri pre­da­ji sú po­vin­ní pos­tu­po­vať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou tak, aby vec pre­da­li za ce­nu, za kto­rú sa rov­na­ká ale­bo po­rov­na­teľ­ná vec v ča­se a v mies­te ús­cho­vy ob­vyk­le pre­dá­va. Or­gán pod­ľa od­se­ku 5 mô­že roz­hod­núť opat­re­ním o pre­da­ji ve­ci iným štát­nym or­gá­nom len na zá­kla­de je­ho pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su.

(4) Ak omam­né lát­ky, psy­chot­rop­né lát­ky, al­ko­hol, je­dy, pre­kur­zo­ry, vy­so­ko­ri­zi­ko­vá che­mic­ká lát­ka, ne­po­vo­le­né lie­ky, ana­bo­li­ká, iné pros­tried­ky s ana­bo­lic­kým účin­kom ale­bo od­pa­dy, kto­ré bo­li vy­da­né, od­ňa­té, prev­za­té ale­bo inak za­is­te­né, na ďal­šie ko­na­nie nie sú pot­reb­né, mož­no ich zni­čiť ale­bo zneš­kod­niť.

(5) Roz­hod­nu­tia pod­ľa od­se­kov 1 až 4 ro­bí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt. Pro­ti uz­ne­se­niu o vrá­te­ní a vy­da­ní ve­ci je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok; pro­ti os­tat­ným uz­ne­se­niam sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

(6) Po már­nom up­ly­nu­tí le­ho­ty pod­ľa od­se­ku 1 za­šle pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt rov­no­pis roz­hod­nu­tia bez od­ôvod­ne­nia na prev­za­tie ma­jet­ku štá­tu do sprá­vy or­gá­nu, kto­rý pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su vy­ko­ná­va do­čas­nú sprá­vu ma­jet­ku štá­tu, v kto­ré­ho ob­vo­de mal vlas­tník ale­bo op­ráv­ne­ný dr­ži­teľ ve­ci na­pos­le­dy byd­lis­ko, a ak nie je ich byd­lis­ko zná­me, v kto­ré­ho ob­vo­de sa za­is­te­ná vec na­chá­dza.

§ 98

(1) Ak nie je zná­me, ko­mu vy­da­ná, od­ňa­tá, prev­za­tá ale­bo inak za­is­te­ná vec, kto­rá je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, pat­rí, ale­bo nie je zná­my po­byt poš­ko­de­né­ho, vy­hlá­si sa ve­rej­ne opis ve­ci. Vy­hlá­se­nie sa uro­bí spô­so­bom na vy­pát­ra­nie poš­ko­de­né­ho naj­účel­nej­ším, a to spo­lu s vý­zvou, aby sa poš­ko­de­ný prih­lá­sil do šies­tich me­sia­cov od vy­hlá­se­nia.

(2) Ak up­lat­nil v le­ho­te pod­ľa od­se­ku 1

ná­rok na vec niek­to iný ako ten, kto­rý vec vy­dal ale­bo kto­ré­mu bo­la vec od­ňa­tá ale­bo inak za­is­te­ná, pos­tu­pu­je sa pod­ľa

§ 97 ods. 1

a 3. Ak ná­rok na vec neup­lat­nil nik­to iný, vy­dá sa vec, ale­bo ak bo­la me­dzi­tým pre ne­bez­pe­čen­stvo ska­zy už pre­da­ná, su­ma za ňu utŕže­ná to­mu, kto vec vy­dal ale­bo ko­mu bo­la vec od­ňa­tá ale­bo inak za­is­te­ná na je­ho žia­dosť, ak nej­de o vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom. Ak ide o vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom, a ten, kto vec vy­dal ale­bo ko­mu bo­la vec od­ňa­tá ale­bo inak za­is­te­ná, ne­po­žia­dal o vrá­te­nie ve­ci a prá­vo na vec neup­lat­nil nik­to iný v le­ho­te pod­ľa od­se­ku 1, vec sa stá­va ma­jet­kom štá­tu. Tým nie je dot­knu­té prá­vo vlas­tní­ka žia­dať vy­da­nie su­my utŕže­nej za vec.

(3) Ak ide o bez­cen­nú vec ale­bo vec ne­patr­nej hod­no­ty, mož­no ju zni­čiť, a to aj bez pred­chá­dza­jú­ce­ho vy­hlá­se­nia opi­su. Za bez­cen­nú vec sa po­va­žu­je aj vec, kto­rú sa ne­po­da­ri­lo pre­dať pod­ľa § 97 ods. 3, a to ani za zní­že­nú ce­nu.

(4) Opat­re­nia a roz­hod­nu­tia uve­de­né v

od­se­koch 1 až 3

ro­bí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt.

(5) Pro­ti uz­ne­se­niu o vy­da­ní ve­ci, od­ov­zda­ní ve­ci or­gá­nu prís­luš­né­mu pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov ale­bo o zni­če­ní ve­ci je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok.

§ 98a

Spo­loč­né us­ta­no­ve­nia k za­is­te­niu ma­jet­ku, ve­cí a iných ma­jet­ko­vých hod­nôt

(1) Prá­va tre­tích osôb k ma­jet­ku, ve­ciam ale­bo iným ma­jet­ko­vým hod­no­tám za­is­te­ným pod­ľa toh­to di­elu mož­no up­lat­ňo­vať pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov. So za­is­te­ným ma­jet­kom, ve­cou ale­bo inou ma­jet­ko­vou hod­no­tou mož­no v rám­ci vý­ko­nu roz­hod­nu­tia, vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va, exekú­cie ale­bo kon­kur­zné­ho ko­na­nia nak­la­dať len s pred­chá­dza­jú­cim pí­som­ným súh­la­som pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra; to pla­tí aj pre vý­kon zá­lož­né­ho prá­va.

(2) Práv­ne úko­ny uro­be­né bez súh­la­su pod­ľa od­se­ku 1 sú nep­lat­né.

(3) Ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak, pri sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku sa pos­tu­pu­je pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.

(4) Za­is­te­nie ma­jet­ku, ve­cí ale­bo iných ma­jet­ko­vých hod­nôt za­is­te­ných pod­ľa toh­to zá­ko­na mô­že tr­vať po ne­vyh­nut­ný čas, v úhr­ne naj­viac 5 ro­kov. Ak v tej­to le­ho­te ne­bo­lo prá­vop­lat­ne roz­hod­nu­té o za­is­te­nom ma­jet­ku, ve­ciach ale­bo iných ma­jet­ko­vých hod­no­tách, pre­to­že pre ob­tiaž­nosť ve­ci ale­bo z iných zá­važ­ných dô­vo­dov ne­bo­lo mož­né tres­tné stí­ha­nie skon­čiť a zru­še­ním za­is­te­nia hro­zí, že bu­de zma­re­né ale­bo pod­stat­ne sťa­že­né do­siah­nu­tie úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia, mô­že v príp­rav­nom ko­na­ní sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra a v ko­na­ní pred sú­dom pred­se­da se­ná­tu, a to aj na návrh pro­ku­rá­to­ra tú­to le­ho­tu predĺžiť o 7 me­sia­cov, a to aj opa­ko­va­ne. Pro­ku­rá­tor mu­sí v príp­rav­nom ko­na­ní ta­ký­to návrh po­dať naj­nes­kôr 20 pra­cov­ných dní pred up­ly­nu­tím le­ho­ty pod­ľa pr­vej ve­ty ale­bo dvad­sať pra­cov­ných dní pred up­ly­nu­tím predĺže­nej le­ho­ty. Na ko­na­nie o ta­kom­to návr­hu sa vzťa­hu­je § 76 ods. 3 pri­me­ra­ne. Uz­ne­se­nie, kto­rým sa roz­hod­lo o predĺže­ní le­ho­ty za­is­te­nia mu­sí byť od­ôvod­ne­né okol­nos­ťa­mi, pre kto­ré ne­moh­lo byť z vy­ššie uve­de­ných dô­vo­dov o za­is­te­nom ma­jet­ku, ve­ciach a iných ma­jet­ko­vých hod­no­tách roz­hod­nu­té. Pro­ti uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Od­klad­ný úči­nok má iba sťaž­nosť pro­ku­rá­to­ra pro­ti roz­hod­nu­tiu o nep­redl­že­ní le­ho­ty.

(5) Pro­ku­rá­tor, sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie a súd sú po­vin­ní skú­mať po­čas ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia, či dô­vo­dy za­is­te­nia ma­jet­ku, ve­cí ale­bo iných ma­jet­ko­vých hod­nôt za­is­te­ných pod­ľa toh­to di­elu tr­va­jú.

(6) Za­is­te­nie ma­jet­ku sa vzťa­hu­je aj na plo­dy a úžit­ky ply­nú­ce zo za­is­te­né­ho ma­jet­ku.“.

19. V § 111 ods. 1 sa slo­vá „elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok ale­bo inú pla­tob­nú kar­tu, ale­bo pred­met spô­so­bi­lý pl­niť ta­kú fun­kciu“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „pla­tob­ný pros­trie­dok“.

20. V § 112 ods. 1 pr­vá ve­ta znie: „Pred­stie­ra­ným pre­vo­dom sa ro­zu­mie pred­stie­ra­nie kú­py, pre­da­ja ale­bo iné­ho spô­so­bu pre­vo­du pred­me­tu pl­ne­nia, pos­kyt­nu­tia služ­by ale­bo vý­ko­nu čin­nos­ti na kto­rých dr­ža­nie ale­bo pos­ky­to­va­nie sa vy­ža­du­je oso­bit­né po­vo­le­nie, kto­rých dr­ža­nie ale­bo pos­ky­to­va­nie je za­ká­za­né, kto­ré po­chá­dza­jú z tres­tnej čin­nos­ti ale­bo kto­ré sú ur­če­né na pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti.“.

21. V § 113 ods. 9, § 114 ods. 7, § 115 ods. 7 a § 118 ods. 7 sa slo­vá „sa sú­čas­ne aj v tej­to ve­ci ve­die“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ide o“.

22. V § 119 ods. 1 pís­me­no f) znie:

„f) vý­no­sy z tres­tnej čin­nos­ti a pros­tried­ky na jej spá­chanie, ich umies­tne­nie, po­va­hu, stav a ce­nu,“.

23. V § 119 sa od­sek 1 dopĺňa pís­me­nom g), kto­ré znie:

„g) ma­jet­ko­vé po­me­ry na úče­ly od­ňa­tia vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti.“.

24. V § 119 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

,,(2) Ma­jet­ko­vé po­me­ry, vy­ho­to­vo­va­nie ma­jet­ko­vé­ho pro­fi­lu a vy­hľa­dá­va­nie, do­ku­men­to­va­nie a pre­ve­ro­va­nie roz­sa­hu a umies­tne­nia vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti zis­ťu­je a vy­ko­ná­va po­li­cajt ale­bo or­gán pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.“.

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 až 4 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 až 5.

25. § 163 sa dopĺňa od­se­kom 4, kto­rý znie:

„(4) Roz­su­dok se­ná­tu ob­sa­hu­je aj po­mer hla­sov, akým bol pri­ja­tý vý­rok o vi­ne, vý­rok o tres­te a vý­rok o ochran­nom opat­re­ní.“.

26. V § 170 od­sek 6 znie:

„(6) Ak roz­su­dok se­ná­tu ne­bol vo vý­ro­ku o vi­ne, vo vý­ro­ku o tres­te ale­bo vo vý­ro­ku o ochran­nom opat­re­ní pri­ja­tý jed­no­my­seľ­ne, sud­ca ale­bo prí­se­dia­ci, kto­rý ne­súh­la­sí s väč­ši­no­vým roz­hod­nu­tím se­ná­tu ale­bo s je­ho od­ôvod­ne­ním, má prá­vo, aby sa je­ho od­liš­né sta­no­vis­ko pri­po­ji­lo k roz­sud­ku a do­ru­či­lo a zve­rej­ni­lo spo­lu s roz­sud­kom, ak je vy­ho­to­ve­né v le­ho­te pod­ľa § 172 ods. 3.“.

27. V § 190 ods. 2 písm. b) sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „a ak ide o sťaž­nosť pro­ti uz­ne­se­niu, ku kto­ré­mu ten­to na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor dal súh­las ale­bo po­kyn, je­ho pros­tred­níc­tvom je­mu na­dria­de­né­mu pro­ku­rá­to­ro­vi,“.

28. V § 196 ods. 1 dru­há ve­ta znie: „Pro­ku­rá­tor a po­li­cajt o po­da­nom tres­tnom ozná­me­ní bez meš­ka­nia upo­ve­do­mia Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, ak sa tý­ka pô­sob­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du, a Európ­sku pro­ku­ra­tú­ru, ak sa tý­ka pô­sob­nos­ti Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry.“.

29. V § 200 ods. 4 a 5, § 201 ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b), § 202 ods. 2 a 3 a § 230 ods. 2 písm. h) a i) sa slo­vá „ods. 8“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ods. 7“.

30. V § 202 ods. 2 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie o pre­či­noch tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233a ods. 1 a 2 Tres­tné­ho zá­ko­na vy­ko­ná­va po­li­cajt uve­de­ný v § 10 ods. 7 písm. a) až c).“.

31. V § 211 ods. 1 sa vy­púš­ťa čiar­ka za slo­vom „pros­tried­ku“, slo­vá „elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty“ a slo­vá „po­diel­nic­tva pod­ľa § 231 a 232,“.

32. V § 215 ods. 2 písm. d) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „kto­rý je pre­či­nom a“ a za slo­vá „sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia“ sa vkla­dá čiar­ka a slo­vá „trest­ný čin tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by“.

33. Do­te­raj­ší text § 229 sa ozna­ču­je ako od­sek 1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia nie je pre­káž­kou pre roz­hod­nu­tie pod­ľa § 97 a 98, ani pre­káž­kou ko­na­nia o sa­mos­tat­nom návr­hu pro­ku­rá­to­ra na ulo­že­nie ochran­né­ho opat­re­nia pod­ľa § 236 ods. 1.“.

34. V § 277 ods. 5 sa vy­púš­ťa tre­tia ve­ta.

35. Za § 277 sa vkla­dá § 277a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠277a

Zme­na sa­mo­sud­cu ale­bo zlo­že­nia se­ná­tu

(1) Ak sa zme­nil sa­mo­sud­ca ale­bo sa zme­ni­lo zlo­že­nie se­ná­tu a ob­ža­lo­va­ný so zme­nou ne­súh­la­sil, hlav­né po­jed­ná­va­nie sa vy­ko­ná zno­va.

(2) Pos­tup pod­ľa § 257 sa na no­vom hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­vy­ko­ná­va. Vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho pod­ľa § 257 ods. 1 ale­bo 2 uro­be­né na pred­chá­dza­jú­com hlav­nom po­jed­ná­va­ní, ako aj uz­ne­se­nie sú­du pod­ľa § 257 ods. 7 a 8 vy­hlá­se­né na pred­chá­dza­jú­com hlav­nom po­jed­ná­va­ní si za­cho­vá­va­jú svo­je účin­ky aj na no­vom hlav­nom po­jed­ná­va­ní.

(3) Na no­vom hlav­nom po­jed­ná­va­ní mož­no na­mies­to vý­slu­chu sved­ka ale­bo znal­ca pre­čí­tať tie čas­ti zá­pis­ni­ce o pred­chá­dza­jú­com hlav­nom po­jed­ná­va­ní, kto­ré sa tý­ka­jú ich vý­slu­chu. Ak tá­to zá­pis­ni­ca ob­sa­hu­je od­kaz na ich skor­šie vý­po­ve­de (§ 58 ods. 4), pre­čí­ta sa v ta­kom prí­pa­de aj tá vý­po­veď, na kto­rú sa od­ka­zu­je.

(4) Na­mies­to čí­ta­nia zá­pis­níc pod­ľa od­se­ku 3 mož­no na no­vom hlav­nom po­jed­ná­va­ní preh­rať časť zvu­ko­vé­ho zá­znam z pred­chá­dza­jú­ce­ho hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, kto­rá sa tý­ka vý­po­ve­de, ak bol zvu­ko­vý zá­znam vy­ho­to­ve­ný. Na návrh stra­ny pred­se­da se­ná­tu na­ria­di je­ho preh­ra­tie, ak bol zvu­ko­vý zá­znam vy­ho­to­ve­ný a ak je na riad­ne zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu pot­reb­né poz­nať dos­lov­né zne­nie skor­šej vý­po­ve­de.

(5) Aj keď sú spl­ne­né pod­mien­ky na pre­čí­ta­nie zá­pis­ni­ce pod­ľa od­se­ku 3 ale­bo preh­ra­tie zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu pod­ľa od­se­ku 4, pred­se­da se­ná­tu na návrh stra­ny na­ria­di opa­ko­va­nie vý­slu­chu sved­ka ale­bo znal­ca, ak je ich vý­po­veď roz­ho­du­jú­ca na riad­ne zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu a je pot­reb­né ove­riť ich hod­no­ver­nosť ale­bo po­kiaľ je z iných dô­le­ži­tých dô­vo­dov pot­reb­né bez­pros­tred­né vní­ma­nie ich vý­po­ve­de. Tým nie je dot­knu­té prá­vo sú­du aj bez spl­ne­nia tých­to pod­mie­nok roz­hod­núť o vý­slu­chu sved­ka ale­bo znal­ca (§ 276).

(6) Od­sek­mi 1 až 5 nie je dot­knu­tá mož­nosť čí­tať na no­vom hlav­nom po­jed­ná­va­ní zá­pis­ni­cu o vý­slu­chu z príp­rav­né­ho ko­na­nia, ak sú spl­ne­né pod­mien­ky pod­ľa § 252 ods. 5 a § 263. Ak bo­li tie­to pod­mien­ky spl­ne­né na pred­chá­dza­jú­com hlav­nom po­jed­ná­va­ní, pla­tí, že sú spl­ne­né aj na no­vom hlav­nom po­jed­ná­va­ní; to nep­la­tí pre dô­vo­dy pod­ľa § 263 ods. 3 písm. a).“.

36. V § 331 ods. 2 sa slo­vá „zlo­či­ne, na kto­ré zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je osem ro­kov“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „obzvlášť zá­važ­nom zlo­či­ne, za kto­rý zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej dva­násť ro­kov“.

37. V § 423 sa slo­vá „kon­kur­zné­mu sú­du, v kto­ré­ho ob­vo­de má síd­lo súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­dol v pr­vom stup­ni,“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „prís­luš­né­mu kon­kur­zné­mu sú­du“.

38. V § 425 ods. 1 a § 428 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „a je oba­va, že vý­kon toh­to tres­tu bu­de zma­re­ný ale­bo sťa­že­ný,“.

39. V § 425 ods. 1 sa za slo­vá „pod­ľa § 50 ods. 2 a 3,“ vkla­da­jú slo­vá „§ 89a a 90,“ a slo­vá ,,§ 94 až 96“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi ,,§ 94 až 96g a § 98a“.

40. V § 428 ods. 2 a § 461 ods. 2 sa slo­vá „§ 94 až 96 a § 425 ods. 2“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 94 až 96g, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427“.

41. V § 433 sa za slo­vo „ma­jet­ku“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „vý­ko­nom tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci ale­bo vý­ko­nom ochran­né­ho opat­re­nia zha­ba­nia ve­ci ale­bo ochran­né­ho opat­re­nia zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku“.

42. Nad­pis štvr­tej čas­ti dru­hej hla­vy štvr­té­ho di­elu znie: „Vý­kon zha­ba­nia ve­ci, vý­kon zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku a vý­kon de­ten­cie“.

43. V § 461 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „a je oba­va, že vý­kon toh­to ochran­né­ho opat­re­nia bu­de zma­re­ný ale­bo sťa­že­ný,“.

44. § 461 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Pro­ti roz­hod­nu­tiu o za­is­te­ní ve­ci je prí­pus­tná sťaž­nosť.“.

45. Za § 461 sa vkla­dá § 461a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠461a

Vý­kon zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku

(1) Len čo sa stal roz­su­dok, kto­rým bo­lo ulo­že­né zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku, vy­ko­na­teľ­ným, za­šle pred­se­da se­ná­tu rov­no­pis roz­sud­ku bez od­ôvod­ne­nia na prev­za­tie čas­ti ma­jet­ku do sprá­vy or­gá­nu, kto­rý pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su vy­ko­ná­va sprá­vu ma­jet­ku štá­tu, v kto­ré­ho ob­vo­de mal od­sú­de­ný na­pos­le­dy byd­lis­ko, a ak nie je je­ho byd­lis­ko zná­me, v kto­ré­ho ob­vo­de sa zha­ba­ná časť ma­jet­ku na­chá­dza.

(2) Ak sa ve­die tres­tné stí­ha­nie pre trest­ný čin, za kto­rý vzhľa­dom na po­va­hu a zá­važ­nosť či­nu a na po­me­ry ob­vi­ne­né­ho mož­no oča­ká­vať ulo­že­nie zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku, mô­že súd a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor časť ma­jet­ku za­is­tiť. Súd za­is­tí časť ma­jet­ku vždy, ak ulo­žil zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku roz­sud­kom, kto­rý za­tiaľ ne­na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť. Pri za­is­te­ní čas­ti ma­jet­ku sa pos­tu­pu­je pri­me­ra­ne pod­ľa

§ 50 ods. 2 a 3

, § 89a, § 90,

§ 94 až 96

g, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.

(3) Pro­ti roz­hod­nu­tiu o za­is­te­ní čas­ti ma­jet­ku je prí­pus­tná sťaž­nosť.“.

46. Nad­pis § 550 znie: „Za­is­te­nie a od­ov­zda­nie ve­ci“.

47. V § 550 ods. 1 sa slo­vá ,,vy­ko­nať za­is­te­nie ve­ci a jej nás­led­né od­ov­zda­nie do cu­dzi­ny“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „za­is­tiť vec a tú­to vec nás­led­ne od­ov­zdať do cu­dzi­ny“.

48. Za § 550 sa vkla­dá § 550a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠550a

Za­is­te­nie a vrá­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te v ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky

(1) Ak cu­dzí or­gán po­žia­da o za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te v ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky na úče­ly ich vrá­te­nia vlas­tní­ko­vi a je ne­po­chyb­né, že pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­pa­tria ma­ji­te­ľo­vi úč­tu, na kto­rom sa na­chá­dza­jú a sú vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pro­ku­rá­tor roz­hod­núť o ich za­is­te­ní. Us­ta­no­ve­nie § 95 sa pou­ži­je pri­me­ra­ne.

(2) Pro­ku­rá­tor roz­ho­du­je o za­is­te­ní pe­ňaž­ných pros­tried­kov, zru­še­ní ale­bo ob­me­dze­ní za­is­te­nia prí­ka­zom.

(3) O vrá­te­ní za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov ich vlas­tní­ko­vi roz­ho­du­je sud­ca na návrh pro­ku­rá­to­ra. Us­ta­no­ve­nia § 95a, § 95b a 98a sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne.“.

49. Nad­pis § 551 znie: „Za­is­te­nie ma­jet­ku, ve­ci ale­bo inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty“.

50. V § 551 od­sek 1 znie:

„(1) Na žia­dosť cu­dzieho or­gá­nu mô­že súd na návrh pro­ku­rá­to­ra roz­hod­núť o za­is­te­ní ma­jet­ku, ve­ci ale­bo inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty, kto­ré sa na­chá­dza­jú na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sú ur­če­né na spá­chanie tres­tné­ho či­nu, na je­ho spá­chanie bo­li pou­ži­té ale­bo sú vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, pred­pok­la­dá sa ich pre­pad­nu­tie ale­bo zha­ba­nie a ak tak us­ta­no­vu­je me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va. Us­ta­no­ve­nia § 95 až 96g a § 98a sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne.“.

51. V § 551 ods. 4 sa vy­púš­ťa slo­vo „pred­bež­né“ a slo­vá „pod­mie­nok uve­de­ných v me­dzi­ná­rod­nej zmlu­ve“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy“.

52. Za § 567p sa vkla­dá § 567q, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠567q

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nia k úp­ra­vám účin­ným od 1. ja­nuá­ra 2021

(1) Ve­ci, kto­ré bo­li vy­da­né, od­ňa­té ale­bo prev­za­té pod­ľa toh­to zá­ko­na v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2020, a u kto­rých sú spl­ne­né pod­mien­ky na ich pre­daj pod­ľa § 97 ods. 1 v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2020, sa 1. ja­nuá­ra 2021 stá­va­jú ma­jet­kom štá­tu.

(2) Na ve­ci, kto­ré bo­li vy­da­né, od­ňa­té ale­bo prev­za­té pod­ľa toh­to zá­ko­na v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2020, sa vzťa­hu­je § 97 a 98 v zne­ní účin­nom od 1. ja­nuá­ra 2021; us­ta­no­ve­nie od­se­ku 1 tým nie je dot­knu­té.

(3) Us­ta­no­ve­nie § 98a ods. 4 v zne­ní účin­nom od 1. ja­nuá­ra 2021 sa ne­pou­ži­je na prí­ka­zy o za­is­te­ní ma­jet­ku vy­da­né do 31. de­cem­bra 2020.

(4) Pred­se­da se­ná­tu ale­bo člen se­ná­tu má prá­vo zve­rej­niť po­mer hla­sov, akým bol pri­ja­tý vý­rok o vi­ne, vý­rok o tres­te a vý­rok o ochran­nom opat­re­ní v prí­pa­de roz­sud­kov vy­hlá­se­ných od 1. má­ja 2010 do 31. de­cem­bra 2020.

(5) Ak sa v ko­na­niach pred sú­dom, kto­ré za­ča­li pred 1. ja­nuá­rom 2021, už hlav­né po­jed­ná­va­nie vy­ko­ná­va­lo zno­va a sved­ko­via a znal­ci bo­li vy­slú­cha­ní na via­ce­rých hlav­ných po­jed­ná­va­niach, tre­ba zá­pis­ni­cou z pred­chá­dza­jú­ce­ho hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia pod­ľa § 277a ods. 2 a zvu­ko­vým zá­zna­mom z pred­chá­dza­jú­ce­ho hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia pod­ľa § 277a ods. 3 ro­zu­mieť zá­pis­ni­ce a zvu­ko­vé zá­zna­my zo všet­kých do­te­raj­ších hlav­ných po­jed­ná­va­ní.

(6) Us­ta­no­ve­nie § 277a ods. 1 a 3 až 6 sa pri­me­ra­ne pou­ži­je aj v ko­na­niach pod­ľa § 564 ods. 3 a 4. Ak sa v tých­to ko­na­niach už hlav­né po­jed­ná­va­nie vy­ko­ná­va­lo zno­va a sved­ko­via a znal­ci bo­li vy­slú­cha­ní na via­ce­rých hlav­ných po­jed­ná­va­niach, tre­ba zá­pis­ni­cou z pred­chá­dza­jú­ce­ho hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia pod­ľa § 277a ods. 2 a zvu­ko­vým zá­zna­mom z pred­chá­dza­jú­ce­ho hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia pod­ľa § 277a ods. 3 ro­zu­mieť zá­pis­ni­ce a zvu­ko­vé zá­zna­my zo všet­kých do­te­raj­ších hlav­ných po­jed­ná­va­ní.“.

53. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 19 a 20, kto­ré zne­jú:

„19. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2018/1673 z 23. ok­tób­ra 2018 o bo­ji pro­ti pra­niu špi­na­vých pe­ňa­zí pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho prá­va (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

20. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2019/713 zo 17. ap­rí­la 2019 o bo­ji pro­ti pod­vo­dom s bez­ho­to­vos­tný­mi pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi a pro­ti ich fal­šo­va­niu a poz­me­ňo­va­niu, kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.

 

 

 

Diskusia